Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/582/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208479
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613208479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobcu G. I., Y.. XX.XX.XXXX,
E. G. X. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Ľudová 14, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v
Košiciach, Boženy Němcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 05.09.2013 č.k. 8C/158/2013-79 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 67,88 eur na účet jeho právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 05.09.2013 č.k.
8C/158/2013-79 zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina č. 41, Košice,
IČO: 44 325 452 sp. zn. 2C/3279/2012 zo dňa 19.01.2012. Súčasne odložil vykonateľnosť tohto
rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 263,68 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu prvého stupňa súdny
poplatok z návrhu v sume 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZRK), a to z
dôvodu žalobcom tvrdenej neplatnosti rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa zistil, že napadnutý
rozhodcovský rozsudok bol žalovanému doručený 15.04.2013. Návrh bol na súde podaný v zákonnej

30 dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 ZRK.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že účastníci
konania uzavreli dňa 17.08.2007 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou boli aj všeobecné poistné podmienky
(VPP). Za všeobecnými poistnými podmienkami boli uvedené osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007
k Poistnej zmluve č. 4021590420, kde podľa bodu 2 poistníka poisťovňa vyjadrujú svojím podpisom
vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania

z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti
Všeobecnýchpoistnýchpodmienok.Rozhodcovskádoložka,nazákladektorejrozhodovalrozhodcovský
súd je súčasťou Všeobecných poistných podmienok a je uvedená v čl. XV. Všeobecných poistných
podmienok s názvom Rozhodcovské konanie. Podľa doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky zpoistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka znemožňuje poistenému
- spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti
súd prvého stupňa poukazuje na Smernicu Rady č. 93/14/EHS, ktorá v prílohe uvádza niektoré nekalé
podmienky, ktorými sú podľa písmena q) bod 1 prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
pri uplatňovaní práva podať žalobu, alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami, výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovaťprístupkdôkazom,aleboukladaťmupovinnosťdôkaznéhobremena,ktorejbypodľapráva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mohol spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je neprijateľné,
aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek
spotrebiteľskej zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodcovská doložka je podľa § 54 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a je neplatná.

Súd prvého stupňa posudzoval dojednanie rozhodcovskej doložky podľa ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), pretože dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi
účastníkmi konania má povahu zmluvy spotrebiteľskej.

Súd prvého stupňa má za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako
to žalovaný tvrdil. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobca bol riadne oboznámený so
všeobecnými poistnými podmienkami. To, že žalobca VPP a Osobitné zmluvné dojednania podpísal,
neznamená, že sa mal možnosť s podmienkami oboznámiť. VPP aj Osobitné zmluvné dojednania
sú písané malými písmenami a obsahujú množstvo právnickej terminológie, preto je nemožné, aby

žalobca ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a pochopiť ich text v krátkej dobe
bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. To je zrejmé z toho, že VPP a Osobitné zmluvné
dojednania boli podpísané žalobcom v deň uzavretia poistnej zmluvy, resp. spolu s poistnou zmluvou.
Rozhodcovská doložka je neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom
konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný. Uvedené spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení

účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie
je dohodou oboch strán, vznikajú zvlášť pochybnosti o objektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom
konaní. Poukazujúc na tieto dôvody mal súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská doložka v čl. XV. VPP
je neprijateľnou podmienkou, a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor
s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto
doložky a nemal právomoc konať. Výrok o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odôvodnil
súd prvého stupňa podľa § 40 ods. 2 ZRK. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v náhrade trov
právneho zastúpenia advokátom vo výške vyčíslenej v odôvodnení rozsudku.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný proti všetkým jeho výrokom z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a ďalej z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c)
a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch
a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaný zastáva právny názor, že rozhodcovská doložka bola platná, pretože bola individuálne
dojednaná a v súlade s ňou a stanovenými podmienkami vo VPP rozhodoval Stály rozhodcovský
súd, ktorého určenie bolo v súlade s dojednaním medzi oboma stranami v čl. XV. VPP. Žalovaný
poukázal aj na právne významnú skutočnosť, že ku dňu 18.08.2008 došlo k zániku poistnej zmluvy,

v dôsledku žiadosti žalobcu doručenej žalovanej i žalovanému. Túto skutočnosť mal vziať súd
prvého stupňa do úvahy, teda, že poistný vzťah ukončil z vlastnej iniciatívy, keď dlhodobo uzavretú
poistnú zmluvu zrušil už v prvom roku trvania záväzku, ktorý by mal byť ukončený až 18.08.2017.
Pohľadávka žalovaného spočívajúca vo vymáhaní nákladov vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy
bola zmluvne dohodnutá aj oprávnená, preto si ju žalovaný vymáhal žalobou dňa 02.01.2012 podanou

rozhodcovskému súdu. Pohľadávka žalovaného sa iba sčasti odvíja od provízie, pretože ide o náklady
žalovaného rozrátané do poistného po celú dobu predpokladaného platenia poistného. Súd prvého
stupňa nesprávne posúdil znenie článku XV. VPP. Rozhodcovská doložka sa nachádza v osobitnej
súčasti VPP, v tzv. osobitných zmluvných dojednaniach, ktorú si obe zmluvné strany individuálnedojednali a opatrili samostatným podpisom. Rozhodcovský súd na základe žaloby žalovaného vydal
rozhodcovský rozsudok dňa 19.01.2012, ktorým žalovanému priznal plnenie vo výške 159,64 eur
a zaviazal žalobcu na náhradu trov rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok nadobudol

právoplatnosť, pretože ho žalobca nenapadol odporom, ako opravným prostriedkom. Súd prvého stupňa
nesprávne vyhodnotil, že v rozhodcovskom konaní neboli aplikované v správnej podobe predpisy na
ochranu spotrebiteľa. Poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 3227/07, ktorý riešil podstatu
rozhodcovského konania. Žalovaný zotrváva naďalej na žalobe voči žalobcovi podanej v návrhu zo dňa
02.01.2012 rozhodcovskému súdu. Žalovaný namieta postup súdu prvého stupňa, keď sa nezaoberal

otázkou právnej nárokovateľnosti pohľadávky. Žalovaný namieta, že napadnutým rozhodnutím mu bol
s konečnou platnosťou upretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej
poistnej zmluvy. Žalovaný namieta, že napadnutým rozhodnutím bez existencie ďalšieho výroku a
pokračovaní konania v merite sporu bol upretý prístup k spravodlivosti. Súd prvého stupňa nehodnotil,
že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenej forme konania, o čom bol žalobca informovaný.
Súd prvého stupňa pochybil, keď neaplikoval ust. § 43 ods. 1 ZRK tým, že vo výroku napadnutého

rozhodnutia mal rozhodnúť aj o tom, že pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Žalovaný napáda aj výrok o trovách konania a povinnosti
zaplatiť súdny poplatok.

Vďalšejčastiodvolaniažalovanýpoukazujenanesprávnyskutkovýaprávnyzáversúduprvéhostupňao

tom, že rozhodcovská doložka nebola platná, pretože ju súd prvého stupňa nepovažoval za individuálne
dojednanú. Zo znenia doložky vyplýva, že predtým bola vysvetlená žalobcovi tretím subjektom a bola
doložená podpisom oboch strán. V tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá
sa týka princípu právnej istoty. V závere žalovaný oznamuje, že v obdobnej veci bol úspešný so svojou
sťažnosťou na Ústavnom súde SR v konaní pod sp.zn. II. ÚS 499/2013, kde Ústavný súd rozhodol

o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/5/2012 v súvislosti s posudzovaním identickej
rozhodcovskej doložky. Podobne vo veci II. ÚS 382/2012 boli prijaté na ďalšie konanie sťažnosti konania
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 a 5Cdo/112/2012, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia
rozhodcovských doložiek vo veciach na Okresnom súde Lučenec v exekučnom konaní.

Žalobca navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Žalobca k odvolacím námietkam uvádza, že znenie rozhodcovskej doložky absolútne nesvedčí
o vysvetlení obsahu rozhodcovskej doložky žalobcovi nezávislým subjektom a preto preukázanie

individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je neprípustné. Nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť
záver, žeby žalobca bol poučený o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch. Rozhodcovská
doložka znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho
v prípade sporu a sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Okrem toho
bráni rozhodcovská doložka spotrebiteľovi uplatniť si akékoľvek práva vyplývajúce z poistnej zmluvy

z dôvodu, že vylučuje právomoc všeobecného súdu. Doložka nešpecifikovala osobu rozhodcu a
nebol dohodnutý ani postup jeho dodatočného určenia, ani neurčovala konkrétne vymedzený stály
rozhodcovský súd, je nevyhnutné vyhodnotiť ju ako neurčitý právny úkon. V tejto súvislosti poukazuje
aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých boli posudzované rozhodcovské doložky v poistných
zmluvách žalovaného ako také, ktoré neboli individuálne dojednané. Pokiaľ žalovaný odkazuje na

dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku, ktorý si uplatnil v rozhodcovskom súde, uvádza žalobca, že
predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto sa konajúci súd nemal a nemohol
zaoberať prieskumom záväzkového vzťahu.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), v súlade s ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p., teda že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.Súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa
05.09.2013 vyplýva, že účastníci konania nenavrhli doplnenie dokazovania, preto je vylúčené naplnenie

odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav
aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, tieto ustanovenia riadne a dostatočne interpretoval
a nedopustil sa pochybenia pri právnom posúdení veci. V rozsudku ani v konaní, ktoré mu predchádzalo
nedošlo k žiadnym vadám, ktoré sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a ktoré by boli dôvodom na
zrušenie rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa sú správne, logické a presvedčivé,
preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že tu sú skutkové a právne dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol žalobou
napadnutý, pretože rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právo rozhodcovského súdu je neplatná.

To je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZKR. Medzi účastníkmi
nebolo sporné, že dojednaná poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa svojej povahy, preto bol
súd prvého stupňa oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože bola podpisovaná ako časť

poistnej zmluvy vrátane Všeobecných poistných podmienok a osobitného zmluvného dojednania.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, pretože
napĺňa všetky znaky uvedené v ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Nie sú pochybnosti o tom, že poistnú zmluvu uzavrel žalovaný, ktorý pri poskytovaní

poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobca vystupoval ako
fyzická osoba spotrebiteľ. Súčasne sa jedná o štandardnú formulárovú zmluvu, pretože zmluvný vzťah
sa riadi obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých vo VPP, ktoré sa stali súčasťou zmluvy.

Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná, spôsobila nevyváženosť práva a

povinností zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Ak rozhodcovská doložka bola
osobitne zvýraznená ako tzv. osobitné zmluvné dojednania, možno uzavrieť, že fakticky splynula s
ostatnými poistnými podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v
neprehľadnom texte a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP. Táto rozhodcovská doložka svojím
obsahom a formou spôsobila nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu

ako spotrebiteľa.

Námietky žalovaného, ktoré sa týkajú toho, že súd prvého stupňa neskúmal dôvod samotnej pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi, sú bez právneho významu. Predmetom tohto konania bolo iba konanie
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda preskúmavanie rozhodcovského rozsudku z hľadiska

formálneho. Odvolací súd konštatuje, že po zrušení rozhodcovského rozsudku v súlade s ust. § 43 ods.
1 ZKR je povinnosťou súdu prvého stupňa konať o nároku žalovaného proti žalobcovi. Tento následok
nastáva priamo zo zákona a preto ani nie je potrebné, aby osobitným výrokom túto skutočnosť vyslovil
súd, konajúci o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ ide o námietky žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu SR, ktorým bolo zrušené
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/5/2012, z obsahu odôvodnenia rozhodnutia Ústavného
súdu SR II. ÚS/499/2012 vyplýva, že došlo k porušeniu kontradiktornosti konania a práva na rovnosť
zbraní, pretože súdy vykonali určitý dôkaz bez toho, aby dali sťažovateľke možnosť sa k nemu vyjadriť.
Ústavný súd SR sa nezaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej doložky.

Za uvedenej situácie je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zrušení rozhodcovského rozsudku vecne
správne. Ak súd prvého stupňa rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
rozhodol správne aj o odklade jeho vykonateľnosti. Vecne správne je aj rozhodnutie aj o trovách konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal v konaní plný úspech.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p., vrátane výroku o trovách konania a výroku a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok za návrh, keďže žalobca bol od poplatku oslobodený.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1
O.s.p. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania

úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby,
a to vyjadrenie k odvolaniu v sume 60,07 eur a režijného paušálu 7,81 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
trovy v celkovej sume 67,88 eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.