Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205269
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413205269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanej:Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.1.2015 pod č.k. 2C/280/2013-26
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok rozsudkom č.k. 2C/280/2013-26 žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 27.9.2012 žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 125,- eur titulom majetkovej škody a 495,- eur titulom nemajetkovej ujmy z dôvodov
nevydania poverenia súdnemu exekútorovi v zákonnej 15-dňovej lehote vyplývajúcej z § 44 ods. 1
Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.. Exekučný súd zapríčinil prieťahy v konaní, pričom žalobca
disponoval exekučným titulom, a to rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Pre

nesprávny úradný postup exekučného súdu žiada priamu majetkovú škodu 125,- eur súvisiace s
nákladmi navrhovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní ako aj nemajetková ujma za prieťahy v
konaní 495,- eur s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nemajetkovú ujmu
žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov.

Žalovaný spochybnil nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej škody. Jedná sa o predčasne
uplatnený nárok pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti na Ministerstve spravodlivosti

SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu
tu poukazuje na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, s tým, že od 1.6.2011 už neplatí 15-dňová lehota
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok. Ak sa uplatní nárok z nesprávneho úradného postupu a nerozhodnutia, ani vydania poverenia
v zákonnej 15-dňovej lehote, tak takýto nárok žalobcu nemá oporu v zákone. Prax preukázala, že 15-
dňová lehota na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi je výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

Naviac, ani podľa rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Asturcom sa nevylučuje posúdenie zmluvnej
podmienky aj exekučnom konaní. Aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súd SR, má
vnútroštátny súd z úradnej moci právo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmavať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

15-dňová lehota na udelenie poverenia neplatí v prípadoch, ak súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietne. Naviac, pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody je
nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a v tomto prípade ani nie

je možné prípadnú nezákonnosť posudzovať.

Ak Ústavný súd konštatuje, že vnútroštátny súd má ex offo preskúmavať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, a nekalú povahu rozhodcovskej doložky, potom prináleží vnútroštátnym
súdom vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z daného vnútroštátneho práva vyplývajú. V konaní nebolo
preukázané, aby podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci sa konštatovalo, že by sťažnosť na prieťahy existovala a bolo vydané právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, resp. došlo k disciplinárnemu
konaniu pri vybavovaní sťažnosti. Zatiaľ nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v
existencii prieťahu.

Čo sa týka nárokovanej škody, zo strany žalobcu nie je preukázaná konkrétna škoda a ušlý zisk, pričom
takéto dôkazy musí produkovať žalobca a pohľadávku individualizovať.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že bolo vedené exekučné konanie na Okresnom súde
Poprad sp. zn. 9Er/439/2010 žalobcu ako oprávneného proti povinnému Daniela Oračková.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 514/2003 Z. z., že štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, a to nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 4 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súd pri hodnotení nároku vychádzal aj z § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), že súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa žalobcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, keď nedošlo k vydaniu poverenia
súdnemu exekútorovi v zákonnej 15-dňovej lehote. Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahu v konaní. Či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je v kompetencii Ústavného súdu. O namietaných prieťahoch nebolo vedené
konanie pred Ústavným súdom a neviedlo sa ani disciplinárne konanie, resp. nebolo vydané právoplatné

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súdy v konaniach o nárok na náhradu škody z
nesprávneho úradného postupu nie sú oprávnené posudzovať nesprávny úradný súdu spočívajúci
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Naviac,
15-dňová lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi je výraznou prekážkou pre objektívneposúdenie zákonnosti exekúcie. Ak je uplatnený nárok podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,
tak súdy môžu vychádzať len z výsledkov vybavených sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, či prípadného disciplinárneho rozhodnutia. Zatiaľ nebolo vydané žiadne

rozhodnutie, ktoré by sa priamo týkalo spornej veci a práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody. Keď sa uplatňuje tzv. majetková
škoda na účelne vynaložené náklady spojené so žiadosťou žalobcu pri vymáhaní pohľadávky v

exekučnom konaní, tak nestačí len samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikla škoda, že si uplatňuje
výšku bez predloženia dôkazov o vynaložených nákladoch a konkrétnej škode. Keď sa uplatňuje
nemajetková ujma, tak žalobca nepreukázal, že došlo ku vzniku nejakej škody v dôsledku ohrozenia
legitímnych očakávaní oprávneného a tvrdeného zmarenia nároku žalobcu v exekučnom konaní pre
prieťahy v súdnom konaní.
Hypotetické úvahy žalobcu o možnej insolventnosti povinného, o stratení kontaktu s povinným,

nepreukážu konkrétnu výšku majetkovej škody či nemajetkovej ujmy u žalobcu. Preto sa ani konkrétnou
výškou súd nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ nároku, a to vznik škody.

Čo sa týka nepreukázania nesprávneho úradného postupu, tak nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nebol preukázaný atribút, a to

nesprávny úradný postup a vznik konkrétnej škody.

Ak žalobca odkazuje na znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014, tak z tohto
znaleckého posudku nevyplýva konkrétna výška uplatnenej pohľadávky z náhrady škody z jednotlivého
prípadu porušenia povinností v exekučnom konaní. Keď žalobca neuniesol v konaní povinnosť tvrdenia,

ani neuviedol konkrétne náklady vynaložené na správu a udržiavanie finančného systému, neuniesol
tak dôkaznú povinnosť, čo má za následok zamietnutie žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh
žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej žalovanej náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko tieto jej v konaní nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514. Nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho

vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti, a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má
za následok nesprávne súdne rozhodnutie. Takéto rozhodnutie musí byť zrušené.

Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna
neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú

mimosúdne faktory, napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy atď..
Dohovor zaväzuje zmluvné strany, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavkám čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Žalobca doložil v konaní ako dôkaz Znalecký posudok č. 1/2014, vypracovaný Znaleckým ústavom

Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s
predloženým znaleckým posudkom.Poukazuje na to, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu
pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo
veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalobca navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.)

a k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Exekučný súd z úradnej moci
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku má právo skúmať žiadosť o udelenie poverenia, čo je limitované
15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri bezchybnom návrhu. Ak exekučný
súd z úradnej moci je oprávnený preskúmavať žiadosť o udelenie poverenia, tak lehota 15 dní vždy platí
len pre prípady vyhovenia návrhu a poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Exekučný

poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia.
Pätnásťdňová lehota nie je stanovená v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom. Potom nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevyhovení
návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je porušením práva
oprávneného. Pre prípad neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie nie je zákonom - Exekučným

poriadkom stanovená lehota, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-
dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia.

Lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva. Nemohlo dôjsť
k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie

je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Ustanovenie §
9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. udeľuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keď táto podmienka nároku na
náhradu škody nie je osvedčená žalobcom, keďže sa nedá konštatovať nesprávny úradný postup, potom
rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ súd žalobu zamietol.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď sa takýto
nesprávny úradný postup preukáže. Ak neexistuje v Exekučnom poriadku
lehota na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca
domáhať náhrady škody, ak nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom.

Odvolací súd prisvedčuje názoru žalovanej, že nie sú splnené ani podmienky na vyvodenie
zodpovednosti za nesprávny úradný postup zadefinovaný v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak
nebolo konštatované porušenie práva žalobcom v dôsledku prieťahu v súdnom konaní, o čom je
oprávnený rozhodnúť Ústavný súd, resp. na základe sťažnosti predseda okresného súdu. Neexistuje

rozhodnutie Ústavného súdu SR či konštatovanie prieťahov pred súdom prvého stupňa, potom
neexistuje rozhodnutie týkajúce sa preukázania prieťahu v súdnom konaní exekučným súdom. Novela
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie zadefinovala podmienky pre konštatovanie prieťahu v súdnom
konaní ako predpokladu na uplatnenie nároku na náhradu škody nesprávneho úradného postupu. Ak
kompetentný orgán nezistí nesprávny úradný postup, potom nie je možné vyvodiť zodpovednosť z

nesprávneho úradného postupu aj vo forme náhrady škody.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody, kde škodu predstavujú náklady na evidovanie
pohľadávky žalobcu. Podľa okresného súdu nestačí len samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu
vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazov vynaložených nákladov. Naviac sa jedná o

administratívne náklady, ktoré má žalobca so správou pohľadávky a nemôže byť uplatnená ako
náhrada škody pre porušenie povinnosti súdu v exekučnom konaní. Tieto administratívne náklady tak
či tak nemôžu byť predmetom exekučného konania, pretože predmetom súdneho rozhodnutia je vždy
pohľadávka prisúdená, nie dodatočné náklady žalobcu so správou tejto pohľadávky. Žalobca uplatňujenemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu
došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní v ohrození jeho podnikateľských aktivít, straty dôvery vedenia
spoločnosti v súdnictvo. Ide len o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu

do sféry žalobcu. Odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody či priznanie nemajetkovej
ujmy na základe aplikácie Nálezu Ústavného súdu SR. Keď žalobca poukázal na Znalecký posudok č.
1/2014, tak súd tento znalecký posudok môže považovať len za ďalší dôkaz predkladaný žalobcom v
konaní, pričom údaje z tohto znaleckého posudku nie sú verifikovateľné, kde znalec vychádzal výlučne
z údajov poskytnutých navrhovateľom. Znalecký posudok je aj tak bez významu, pretože uplatnená

náhrada škody vyjadruje len paušálne náklady, aj keď podložené znaleckým posudkom, pričom sa
vykazujú náklady akejkoľvek administratívnej činnosti, nie priamo ku konkrétnemu nároku zo sporu.
Nároky na náhradu škody sú skôr hypotetické, pretože vymedzujú všeobecný náhľad správy pohľadávky
u žalobcu bez konkrétneho určenia, pričom výška škody v súvislosti s jednotlivými prípadmi porušenia
povinnosti exekučným súdom má predstavovať konkrétnu náhradu materiálnej ujmy u žalobcu. Žalobca
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným a vznikom

konkrétnej škody.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením
práva, že samotné konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným zadosťučinením. Výška
nemajetkovej ujmy v konkrétnom prípade nie je žalobcom nijak preukázaná, najmä tvrdený postih

žalobcu nesprávnym úradným postupom, čo by sa malo
prejaviť v strate dôvery žalobcu v spravodlivosť. Z hľadiska morálnych aspektov z porušenia práva
žalobcu sám žalobca vymáha pohľadávky, ktoré sú pochybné. Preto nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, je pochybný.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., tak odvolací
súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný
postup a v ods. 2, ktorý je účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného
postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadne na disciplinárne konanie, ktoré
konštatoval Ústavný súd SR. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy, nie

je možné konštatovať nesprávny úradný postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu
škody či nemajetkovej ujmy. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku
posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie nesprávneho úradného postupu je stále
uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného aj pred 1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu v
odvolaní nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V odvolaní žalobca poukazuje na skutočnosť, že vo veci bol podaný návrh na prerušenie konania, o
ktorom nebolo rozhodnuté. K tomu je potrebné uviesť, že takýto návrh z obsahu spisu nevyplýva.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania. Žalobca

ako neúspešný účastník konania je povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto okresný súd nemohol
priznať úspešnej žalovanej náhradu trov prvostupňového konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní
trovy nevznikli, trovy si nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.