Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 22, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/137/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208128
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115208128.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci navrhovateľky:
X. L., nar. XX. X. XXXX, bytom S.M. XXXX/X, XXX XX T. proti odporcovi: K. L., nar. XX. X. XXXX, bytom
Y. X, XXX XX T. X, Č. C., v konaní o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 70,- EUR
mesačne vždy 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 1. 5. 2015.

II. Na zameškanom výživnom za obdobie od 1. 5. 2015 do 30. 6. 2015 vo výške
140,- EUR súd p o v o ľ u j e odporcovi splátky po 10,- EUR mesačne, ktoré bude
uhrádzať spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania.

III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 151,20 EUR
a tento uhradí na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 7. 4. 2015 doručila návrh, ktorým sa domáhala určenia manželského výživného vo
výške 250,- EUR mesačne od 1. 5. 2015, keď svoj návrh odôvodňovala tým, že s odporcom je v platnom

manželstve uzatvorenom dňa 12. 4. 1986, z ktorého pochádza syn Y. L., nar. XX. X. XXXX. Odporca
odišiel za prácou do Českej republiky a od tej doby jej posielal do roku
2009 mesačne 4.000,- až 4.500,- Kč, neskôr sumu znížil na 100,- EUR. Počnúc júnom
2010 do dnešnej doby neprispieva na domácnosť žiadnou čiastkou, ani žiadnym iným spôsobom sa
nepodieľa na nákladoch domácnosti, lebo sa zdržiava v zahraničí a domov neprišiel už
asi 5 rokov. Odporca ju ekonomicky vykorisťuje tým, že nielenže neprispieva na spoločnú domácnosť,
ale neplatí ani svoje záväzky, ktorými sú napr. jeho účty za mobilný telefón, zdravotné odvody a pod. a

svojim laxným prístupom k povinnostiam došlo k niekoľkým exekúciám, ktoré za neho musela zaplatiť,
nakoľko exekútor zablokoval ich spoločný byt v Prešove, kde si odporca stále uvádza trvalý
pobyt. Na zaplatenie týchto exekúcií jej nijako finančne neprispel, nebol ochotný ani prepísať zmluvu na
pevnú linku a poistenie domácnosti na jej meno, čo by jej uľahčilo komunikáciu s operátormi. Rovnako za
neho platí plnú sumu za poistenie bytu, komunálny odpad, miestne dane, poplatky Bytovému
družstvu Prešov, nakoľko odporca odmieta posielať potvrdenie od svojho zamestnávateľa. Náklady na

bývanie stúpli od roku 2010, t. j. od roku, kedy odporca prestal prispievať na spoločnú domácnosť do
apríla 2015 o vyše 30,- EUR, bez energií a pod. Je jej známe, že odporca chodí na zahraničné dovolenky
do Bulharska, navštevuje Vysoké Tatry, rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, o ktorých sa chváli nasvojom facebookovom profile, a to všetko dosahuje na jej úkor. Sama pracuje v spoločnosti Tesco ako
pokladníčka a jej príjem je 350,- EUR až 380,- EUR v závislosti od odpracovaných hodín. Zo
svojhopríjmusinemôžedovoliťkvalitnéoblečenie,obuv,jenútenánakupovaťlenvovýpredajoch.Jeden

víkendový nákup potravín do domácnosti ju stojí v priemere 25,- EUR. Svoj príjem sa snaží investovať
aj do rekonštrukcie a inovácie domácnosti, o čom svedčia nákupy, koberce a panvice, plávajúce
podlahy v hodnote takmer 300,- EUR, ktoré dala vymeniť v roku 2012. Na väčšie investície jej peniaze
nestačia a musí zo svojho príjmu značne šetriť, čo sa však nedá donekonečna, lebo s pribúdajúcim
vekom musí myslieť aj na svoje výdavky na lieky a na zdravotnú starostlivosť.

Odporcavosvojompísomnomvyjadrenídoručenomdňa20.5.2015návrhnaurčenievýživnéhoneuznal
a nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré sa navrhovateľka domáha tohto nároku. Neuznával ani náklady, ktoré
navrhovateľke vznikli, lebo exekúcie boli vedené na jeho meno a uhradil ich z vlastných finančných
prostriedkov bez finančného podielu navrhovateľky na účet oprávneného. Rozhodnutím
Mestského úradu v Prešove bol oslobodený od platenia za odvoz komunálneho odpadu, nakoľko

dlhodobo sa nezdržiava v mieste trvalého bydliska, čo dokladoval príslušnými dokladmi na Mestskom
úrade. Pokiaľ ide o daň z nehnuteľnosti za byt, je si vedomý, že na jej úhrade sa finančne nepodieľal,
nakoľko navrhovateľka mu nikdy nepredložila doklad o úhrade dane, ani platový výmer. Pokiaľ ide o
platby SIPO, na týchto nákladoch sa nepodieľal z dôvodu, že sa dlhodobo v mieste trvalého bydliska
nezdržuje, takže ani energie, vodné, stočné, výťah a pod. neodoberá. Pokiaľ ide o pevnú linku, žiadosť

o jej odpojenie manželke zaslal hneď ako ho o to požiadala. Zdravotné poistenie má v Českej republike,
na Slovensku sa odhlásil. Je pravdou, že od roku 2003 nezdieľa s navrhovateľkou rodinný život, po
celú túto dobu pracovne i životne je na území Českej republiky a Slovensko navštevuje iba sporadicky,
hlavne za účelom návštevy svojich príbuzných. Byt zanechal k plnej dispozícii navrhovateľke a synovi
a nijako do jeho užívania nezasahuje. Pokiaľ ide o náklady na vybavenie bytu, ktoré navrhovateľka

čiastočne zahrnula do dôkazov, bola to jej voľba, k tomu sa nemal možnosť vyjadrovať, nakoľko o týchto
okolnostiach a zmenách, ktoré plánovala v byte uskutočniť, ho neinformovala. Naopak žiadala, aby jej
zakúpil novú mrazničku, v čom jej vyhovel a v roku 2010 jej zakúpil v Prešove mrazničku. Navrhovateľka
sa mu naopak vyhrážala vyhodením a zničením jeho osobných vecí, ktoré má v spoločnom byte,
konkrétne veľké a drahé knižnice a kompletnú diskografiu, CD a LP platne v obrovskej hodnote. Keď

sa v roku 2012 snažil do bytu dostať, nebolo mu to umožnené, nakoľko navrhovateľka vymenila zámok
na vchodových dverách a kľúče mu nedala. S manželkou sa odcudzili a hlavne kvôli tomu dlhodobo
žije a pracuje v zahraničí, ale i z osobných dôvodov. Manželstvo už niekoľko rokov nenaplňuje svoj
zmysel, ide o formálne manželstvo. Pokiaľ ide o žiadané výživné vo výške 250,- EUR, s tým nemôže
súhlasiť, nakoľko životná úroveň navrhovateľky sa nezhoduje s finančnými údajmi, ktoré uviedla a

naopak, on by sa mohol domáhať odškodnenia od navrhovateľky. Navrhovateľka pracuje viac ako 20
rokov v spoločnosti M. vo funkcii asistentka predaja - vedúca oddelenia a jej mzda by mala byť vyššia
ako uvádza. V Českej republike v podobnej pozícii sa pohybuje vo výške 16 000,- Kč až 19 000,- Kč,
čomu zodpovedá 593,- EUR. Navrhovateľka predčasom zakúpila domček so záhradkou,
čo by si pri jej popísanej finančnej situácii nemohla dovoliť. Okrem nej užíva byt ich spoločný syn Y.,

ktorý je registrovaný ako samostatný podnikateľ, kúpil si drahé motorové vozidlo. Do roku 2013 pracoval
v obchodnom dome M. Y. U. T., v roku 2013 po infarkte bol dlhodobo práceneschopný, poberal len
dávku nemocenského poistenia, v roku 2014 rozviazal pracovný pomer, následne bol registrovaný na
Úrade práce do 1. 5. 2015 ako nezamestnaný. V obchodnom reťazci M.
mal priemerný zárobok 12.500,- Kč, čo je 463,- EUR. Základné náklady na život v Prahe, doprava,

ubytovanie a pod. sú podstatne vyššie ako v Prešove, takže je v podstate sporné, či k dorovnaniu
životnej úrovne a tým aj predpokladané čiastky nákladov by on nemal žiadať návrhom na výživné
od navrhovateľky. Navrhovateľka podala tento návrh s úmyslom vlastného obohatenia a vydierania s
vedomím, že zatajovala svoje finančné a naturálne príjmy. Ňou popisovaná finančná tieseň sa dá riešiť
i predajom spoločného vlastníctva, či podielom po vzájomnej dohode, čím by došlo k vyrovnaniu. Za

spoločný majetok považuje veci hnuteľné i nehnuteľné, ktoré majú s manželkou vo vlastníctve. Na
výdavkoch, ktoré má navrhovateľka by sa mal podieľať aj syn, ktorý s ňou býva. Tento návrh považuje
za návrh v rozpore s dobrými mravmi, a preto ho žiadal zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom, dokladmi o

úhradách príspevku 100,- EUR, správami o zárobkoch, SIPO dokladmi, rozhodnutím správcu dane o
miestnych daniach a poplatkoch, dokladmi o vedenej exekúcii, osvedčením o dedičstve 5D 100/2014 a
ďalšími listinami a zistil tentos k u t k o v ý s t a v :Navrhovateľka i odporca sú v platnom manželstve, ktoré uzatvorili dňa 12. 4. 1986. Manželia však žijú
oddelene od roku 2003, kedy odišiel za prácou odporca do Českej republiky a od tej doby sa tam
zdržiava. Odporca do júna 2010 prispieval na spoločnú domácnosť, najprv úhradami vo výške 4.000,-

Kč až 4.500,- Kč mesačne do roku 2009, potom sumou 100,- EUR mesačne do júna 2010. Následne
na spoločnú domácnosť prestal prispievať. Od tej doby sa nepodieľa odporca na žiadnych nákladoch v
spoločnej domácnosti. Posledných 5 rokov spoločnú domácnosť ani nenavštívil.

Zo správy o príjme navrhovateľky súd zistil, že pracuje v spoločnosti M. L. L., E.. L.. ako asistentka

predaja-vedúcaoddeleniaspriemernýmzárobkom368,60EUR.Odporcataktiežpracovalvspoločnosti
M. L. Č., a. s. v Prahe, kde dosahoval priemerný zárobok 16 000,- Kč. Následne od júna 2013 bol
práceneschopný,poberalnemocenskédávkydomája2014,kedyukončilpracovnýpomer.Rozhodnutím
Úradu práce Českej republiky zo dňa 2. 6. 2014 mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške
6.029,- Kč, ktorú poberal do apríla 2015. Od 1. 5. 2015 sa zamestnal v spoločnosti E. L., L.. C.. I.. T. X,
L., kde dosahuje príjem v čistom 14.189,- Kč. Z dokladov o úhradách SIPO vyplýva, že navrhovateľka

mesačne uhrádza náklady za energie a platby spojené s užívaním bytu Bytovému družstvu vo výške
200,- EUR a bez energií platí Bytovému družstvu preddavkové platby mesačne 153,73 EUR. Ide o
príspevky do fondu opráv a údržby, preddavky za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody, vodné, stočné,
elektrickú energiu za spoločné priestory, poplatok za výkon správy. Na úhrade týchto nákladov sa
odporca nepodieľa žiadnou sumou od roku 2010.

Z dedičského rozhodnutia 5 D 100/2014 po poručiteľovi H. L. mal súd preukázané, že odporca
nadobudol nehnuteľnosti v katastrálnom území Stará voda, ide o pozemky v hodnote 9.420,63 EUR
a spoluvlastnícky podiel v 1 k nehnuteľnostiam, a to rodinného domu č. 57 vo Vyšných
Ružbachoch v hodnote 73.138,48 EUR a spolu s manželkou, t. j. s navrhovateľkou vlastní družstevný

byt v Prešove, na G.. S. Č.. X.

Navrhovateľka pri svojom výsluchu poukazovala na to, že sama znáša všetky náklady spojené s
bývaním, poistné a časť dlhov, ktoré boli vymáhané od odporcu musela uhradiť sama, pretože hrozila
exekúcia na byt. Na úhradu týchto nákladov jej odporca neprispieva od roku 2010 a ona, aby

rodina nebola v dlhoch, s vysílením a na úkor vlastných potrieb ich musela zaňho uhradiť. V tom zazlieva
odporcovi jeho správanie, pretože sa nestará o rodinu a prestal prispievať na spoločnú domácnosť.
Poprela, že by odporcovi bránila k vstupu do bytu, ale pred mesiacom (v júni 2015) sa pokazil zámok
na dverách, musela ho vymeniť. Odporca má kľúče od vchodu od všetkých vstupov a nový kľúč je mu
ochotná kedykoľvek vydať. Odporca chodieval do bytu len príležitostne, keď navštevoval svoju matku a

podľa svojich rozhodnutí. Vždy sa venoval svojim záujmom, chodieval na filmové školy a pod. a hoci by si
mohol nájsť prácu bližšie k miestu bydliska, napr. v Žiline, kde by mohol dosahovať aj vyšší príjem, takúto
možnosť nevyužil. O jeho ochorení vedela, ale odporca nechodieval domov, zdržiaval sa po celý čas
svojej choroby v Prahe. Zo spoločného života s odporcom sa naučila, že všetko musí riešiť sama, lebo
sa na neho nedalo spoľahnúť. Za odporcu platila exekúcie, keď pred rokmi nezaplatil kupónku,

potom si zobral mobilný telefón, ktorý neplatil. Ďalšia exekúcia bola v čase, keď už bol v Prahe, ale všetky
listychodilinaadresutrvaléhobydliskaatotovšetkozanehomuselariešiť.Tietosumymuselazaplatiťdo
3 dní, keď prišlo oznámenie o exekúcie, išlo o čiastku okolo 500,- EUR. Časť jej poskytla matka odporcu,
ale zvyšok si musela požičať od rodiny a od syna, aby dala dohromady peniaze. Išlo o to, že hrozila
exekúcia na spoločný majetok a byt, o ktorý by takto prišli. Odporca medzitým bezstarostne žil v Prahe

a chodil po dovolenkách. Keď odchádzal do Čiech za prácou, išiel za tým cieľom, aby pomohol finančne
rodine, avšak on nič nedoniesol, nič nezaplatil, aj za neho musela platiť. Preto z takéhoto správania
odporcu bola nervózna, nespokojná a takýmto spôsobom aj voči nemu reagovala. Osobné veci, ktoré
odporca uvádza, sú v byte. Odporca, pokiaľ mu nevychádzalo platiť v Prahe nájom, mal sa vrátiť do
spoločného bytu a prispievať na tieto náklady. Syn má XX C., je samostatne činný, od septembra 2015

začína štúdium na vysokej škole vo forme denného štúdia. Sám sa stravuje a takisto platil niektoré
poplatky, ako smetie. Opravy v byte robila spoločne s ním. Išlo o maľovanie bytu, udržiavacie práce
týkajúcesakúpelne,opravyWC,muselavymeniťsifóny,záchod,lebosatietovecizničili.Boliajmesiace,
kedy dosahovala nižší príjem ako 300,- EUR, keď mala nižší fond pracovnej doby,
napr. v roku 2010 mala mzdu 240,- EUR a potrebovala za bývanie zaplatiť mesačne 200,-

EUR, jej syn finančne vypomáhal.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveňoboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide
o výživné pre maloleté dieťa.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá
je určovaná požiadavkou, aby mali rovnakú životnú úroveň. Zo základných zásad Zákona o rodine
týkajúcich sa manželstva vyplýva, že manželia sú povinní si navzájom pomáhať, starať sa spoločne
o deti, o spoločnú domácnosť podľa svojich možností a schopností a majetkových pomerov ako
aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Ak niektorý z manželov si neplní túto

povinnosť dobrovoľne, rozhodne o manželskom výživnom na návrh jeho manžela súd. Povinnosť splniť
si manželské výživné vzniká momentom uzatvorenia manželstva a zaniká zánikom manželstva. Táto
povinnosť je vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity a jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo
možné nepriznať výživné by bola situácia, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 75 ods. 2 Zákona o rodine.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka dosahuje príjem priemerne vo výške 368,60
EUR mesačne, odporca má príjem 14 189,- Kč, čo zodpovedá 525,- EUR. Obaja účastníci nemajú
vyživovaciu povinnosť. Syn pochádzajúci z ich manželstva je plnoletý,
je súkromným podnikateľom podľa udania navrhovateľky, od septembra 2015 má nastúpiť na denné

štúdium na vysokej škole. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca sa nepodieľa na nákladoch
spoločnej domácnosti, aj keď je pravdou, že sa v nej nezdržiava, je však stále vedený ako spolumajiteľ
bytu. Náklady vo výške 153,- EUR mesačne vznikajú podľa predpisu Bytového družstva Prešov, ktoré
uhrádza sama navrhovateľka bez prispenia odporcu, okrem toho uhrádza ďalšie náklady, ktoré vznikajú
za odbery energie a vody vo výške 50,- EUR mesačne. Taktiež sama uhrádza náklady poistného a

do roku 2014 uhrádzala aj miestne poplatky za odpad a daň výlučne sama, vrátane vyúčtovaných
poplatkovodporcu.Odporcavlastnínehnuteľnýmajetokznačnejhodnoty,ktorýnadobudolakodedičstvo
po svojom otcovi v roku 2014. Ide o majetok, ktorý tvorí rodinný dom a nehnuteľnosti. Na základe
takto zistených pomerov účastníkov súd má za to, že sú tu splnené dôvody na určenie manželského
výživného, avšak nie vo výške, v akej žiadala navrhovateľka, a preto súd len čiastočne vyhovel tomuto

návrhu. Navrhovateľka tým, že sa sama výlučne stará o nehnuteľnosť - spoločný byt, ktorý má
vo vlastníctve s odporcom, vynakladá náklady na jeho údržbu, či už výmenou alebo renováciou vecí,
vynakladá tieto výdaje aj za odporcu, ktorý síce byt neužíva z dôvodu, že sa zdržiava v Prahe, ale ide o
výdaje, ktoré musia byť uhrádzané v rámci predpisu Bytového družstva mesačne vo výške 153,- EUR.
Súd má za to, že na vyrovnanie približne rovnakej životnej úrovne by mal odporca prispievať na výživu

navrhovateľky vo výške 70,- EUR, čo by pokrývalo náklady, ktoré uhrádza navrhovateľka za odporcu v
rámcimesačnýchpredpisovBytovéhodružstva,nákladydane zanehnuteľnosť,poisteniabytu,nákladov
na údržbu, keď súd zohľadnil, že tieto náklady je potrebné rozdeliť na tri diely, keďže byt užíva aj
dospelý plnoletý syn účastníkov konania. Potom suma, ktorú by odporca mal uhradiť v rámci výživného
zodpovedá čiastke 70,- EUR, ktorá by mala vyrovnať životnú úroveň účastníkov v rovnakej výške. Súd

prihliadol pri určení tohto výživného na to, že aj odporca má výdaje s nájmom ubytovania a nákladov
dopravy v Prahe a tiež s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, aj nákladov za lieky, ale tieto náklady
vo výške 200,- EUR za nájom súd považuje za neprimerane vysoké, odporca má možnosť riešiť svoje
ubytovanie aj v rámci nižších výdajov. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že odporca vlastní nehnuteľný
majetok v značnej hodnote, kým navrhovateľka vlastní len polovicu bytu spolu s odporcom. Nebolo

preukázané, že by navrhovateľka nadobudla záhradku do vlastníctva ako poukazoval odporca, túto má
v prenájme za 20,- EUR ročne. S prihliadnutím na všetky okolnosti na strane navrhovateľky i odporcu, t. j.
z hľadiska dosahovaných príjmov, majetkových pomerov a osobných pomerov, ako aj s prihliadnutím na
záväzky a povinnosti účastníkov konania súd má za to, že určené výživné vo výške 70,- EUR zodpovedárovnakejživotnejúrovniúčastníkovkonania,apretovtakejtosumestanovilvýživné.Výživnébolourčené
dňom 1. 5. 2015 tak ako žiadala navrhovateľka a na zameškanom výživnom za obdobie od 1. 5. 2015
do 30. 6. 2015 v sume 140,- EUR súd v zmysle § 160 ods. 1, 2 O. s. p. povolil odporcovi tento dlh uhradiť

v splátkach po 10,- EUR mesačne tak, že ho bude uhrádzať spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok v prípade omeškania. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a vzhľadom na čiastočný úspech
navrhovateľky i odporcu súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e) Zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel je navrhovateľka oslobodená od platenia
súdnych poplatkov. V konaní bola čiastočne úspešná, preto súd stanovil odporcovi v zmysle § 2 ods. 2
Zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel zaplatiť súdny poplatok, ktorého výšku stanovil podľa § 7 ods. 5,
keď vychádzal zo základu trojnásobku ceny ročného plnenia (70 x 36 = 2.520,- EUR) a podľa položky

1 písm. a) 6 % z tohto základu predstavuj 151,20 EUR. Na zaplatenie tohto súdneho poplatku vo výške
151,20 EUR súd zaviazal odporcu s tým, že tento súdny poplatok uhradí na účet Okresného súdu v
Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.