Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24C/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204613
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416204613.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľa: I. J., L.. XX.XX.XXXX, J. K. XXX/XX, J. Š.,
občan SR, zastúpený JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti
odporcovi: REVIŠ, s.r.o., so sídlom Limbová 13, 974 09 Banská Bystrica, IČO: 44 188 226, v konaní o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.05.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd
predbežným opatrením uložil odporcovi povinnosť strpieť výkon práva navrhovateľa užívať pozemok
odporcu parc. č. XXXX/X, pozemok parcely registra „C“ evidovanej v katastrálnej mape, druh pozemku:
trvalý trávnatý porast, o výmere 11 790 m2, nachádzajúcim sa v k.ú. J. Š., obci J. Š.P., okrese J. Š.,
zapísaný na Katastrálnom odbore Okresného úradu J. Š., na LV č. XXXX, a to na prechod navrhovateľa

peši a prejazd navrhovateľa osobnými a nákladnými motorovými a nemotorovými vozidlami, v rozsahu
vymedzenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveným Meračskou kanceláriou
Ing.JánaŠrámka,Mgr.HubertomBuchomdňa10.05.2016,autorizačneoverenýmIng.JánomŠrámkom
dňa 10.05.2016.

V odôvodnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ uviedol, že je vlastníkom

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. J. Š., obci J. Š., okrese J. Š., zapísanej na Katastrálnom odbore
Okresného úradu J. Š., na LV č. XXXX a to pozemku parc. č. XXXX/X, pozemok parcely registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 1 150 m2 a súčasne
je vlastníkom stavieb postavených na pozemku parc. č. XXXX/X a to: plotu s betónovým základom
umiestneného na hranici so susedným pozemkom parc. č. XXXX/XX a kanalizačnej prípojky. V zmysle
ÚPN mesta J. Š. sa predmetný pozemok parc. Č.. XXXX/X nachádza v urbanistickom obvode 14.1 a je

vedený ako plocha bývania. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ v úmysle začať na pozemku parc.
č. XXXX/X s výstavou rodinného domu.

Odporca je vlastníkom pozemku priľahlého k pozemku navrhovateľa a to pozemku parc. č. XXXX/X,
pozemok parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty,
o výmere 11 790 m2 nachádzajúcej sa v k.ú. J. Š., obci J. Š., okrese J. Š., zapísanej na Katastrálnom

odbore Okresného úradu J. Š., na LV č. XXXX. Vzhľadom na rozmiestnenie obidvoch pozemkov a
umiestnenie verejnej komunikácie predstavuje prechod (prejazd) cez pozemok parc. č. XXXX/X jediný
možný spôsob ako zabezpečiť prístup k pozemku navrhovateľa parc. č. XXXX/X a stavbám na ňom
umiestneným. Vzhľadom k tomu, že k užívaniu pozemku odporcu na prechod a prejazd navrhovateľ v
súčasnosti nemá právny titul, opakovane navrhovateľ vyzýval odporcu k uzatvoreniu zmluvy o zriadení
vecného bremena, resp. kúpnej zmluvy, ktorou by od odporcu odkúpil časť pozemku parc. č. XXXX/X

vo výmere cca. 70 m2.Napriek tomu, že obsahom vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemku parc. č. XXXX/X a stavbám na
ňom umiestnených je aj právo vec užívať, je navrhovateľ vo výkone tohto práva limitovaný skutočnosťou,
že nemá právne zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam. Využívaním pozemku odporcu parc. č. XXXX/

X na prechod a prejazd k svojim nehnuteľnostiam by navrhovateľ predmetný pozemok odporcu
užíval bez právneho dôvodu. Pokiaľ odporca odmieta uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o zriadení
vecného bremena, znemožňuje mu tak realizovať jeho vlastnícke právo a vytvára stav, kedy ho de
facto núti užívať k prechodu a prejazdu pozemok odporcu bez právneho dôvodu. Tým, že odporca
odmieta legalizáciu užívania jeho pozemku, znemožňuje navrhovateľovi predmetné nehnuteľnosti v jeho

vlastníctvevyužívaťaudržiavať.Keďžesanavrhovateľpodľajehonázoruocitolvsituáciipredpokladanej
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a odporca nie je ochotný riešiť túto situáciu mimosúdnou
cestou, sa navrhovateľ žalobou vo veci samej bude voči odporcovi domáhať odplatného zriadenia
vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorému bude zodpovedať právo
prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok, a to v rozsahu stanovenom v geometrickom pláne č.
XXXXXXXX-XX/XXXX,vyhotovenýmMeračskoukanceláriouIng.JánaŠrámka,Mgr.HubertomBuchom

dňa 10.05.2016, autorizačne overeným Ing. Jánom Šrámkom dňa 10.05.2016.

Nariadenia predbežného opatrenia sa navrhovateľ domáha za účelom dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, keďže v záujme využívania pozemku parc. č. XXXX/X a stavieb na ňom stojacich potrebuje
mať zabezpečený prístup cez predmetný pozemok odporcu, no súčasne chce zabrániť vzniku stavu,

že prechod, resp. prejazd cez dotknutú časť pozemku odporcu bude realizovať bez právneho dôvodu,
a teda neoprávnene zasahovať do práva odporcu. Zriadenie vecného bremena nevylúči odporcu z
možnostiužívaťdotknutúčasťpozemku,jehodôsledkombudenanajvýšobmedzenieodporcuvovýkone
vlastníckeho práva k tejto časti pozemku, ktorú však vzhľadom na lokalizáciu a jej charakter nemožno
hodnotiť ako významnú či zásadnú.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Súd sa pri rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia zaoberal otázkou jeho prípustnosti a

dôvodnosti. V tomto smere skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu, potrebného na nariadenie
predbežného opatrenia. Ďalej skúmal existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania,
osvedčenie nároku a jeho ohrozenia.

Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň

základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované predbežné opatrenie by malo
byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné opatrenie nie je konečné
rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Predbežné rozhodnutie musí mať
vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Podmienkou pre

jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo
právo účastníka ohrozené.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Súd skúma, či navrhovateľ dôvody na nariadenie

predbežného opatrenia osvedčil. Osvedčenie akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne
presvedčivé. Predbežné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe návrhu navrhovateľa alebo
na základe ničím nepodloženého tvrdenia, resp. na základe domnienky alebo fikcie, bez toho, aby boli
náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách účastníkov, potrebe predbežného opatrenia,nebezpečenstve hroziacej ujmy účastníkovi alebo akútnej hrozbe, že súdne rozhodnutie nebude môcť
byť vykonané. Súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu, ktorý zistil s dôrazom na rýchlosť
ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre

záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia.

Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľom predloženými
listinami, ktorými preukazoval dôvodnosť svojho nároku, a ktorými osvedčoval opodstatnenosť potreby
nariadeniapredbežnéhoopatrenia.Napreukázaniesvojichtvrdenínavrhovateľakodôkazsúdupredložil

informatívny výpis z LV č. XXXX k.ú. J. Š., list Mesta J. Š. č. XXXX/XXXX/Výst. Zo dňa 05.05.2016
nazvaný Územnoplánovacia informácia - odpoveď, informatívny výpis z LV č. XXXX k.ú. J. Š., kópiu
katastrálne mapy mapový list J. Š. X-X zo dňa 04.02.2004, kópiou Výzvy na uzatvorenie zmluvy o
zriadení vecného bremena zo dňa 12.05.2016 a dokladom o jej odoslaní, a kópiou geometrického
plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveným Meračskou kanceláriou Ing. Jána Šrámka, Mgr. Hubertom
Buchom dňa 10.05.2016, autorizačne overeným Ing. Jánom Šrámkom dňa 10.05.2016.

Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Vecné bremeno možno zriadiť len pre vlastníka stavby ale nie v prospech vlastníka inej nehnuteľnosti a

teda ani v prospech vlastníka pozemku. Ide o významný zásah do vlastníckeho práva, ktoré je jedným
zo základných práv, a preto ustanovenia umožňujúce vykonať takýto zásah nie je možné vykladať
extenzívne. Jedná sa o konštitutívne rozhodnutie, ktoré nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti,
ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a
povinnosti. K takémuto zásahu je potrebné výslovné ustanovenie zákona, ktoré výnimočne dovoľuje

zasiahnuťsúdudosúkromnýchprávapovinností.Súdnemôžesvojímrozsudkomzriadiťvecnébremeno
v iných prípadoch, než ktoré sú upravené v zákone, a to ani vtedy, keby sa z okolností prípade javilo
zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho vyriešeniu.

V predmetnej veci je zrejmé, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku, ku ktorému nemá prístup z verejnej

komunikácie. Na pozemku navrhovateľa sa nachádzajú stavby: plot a kanalizačná prípojka. Uvedený
pozemok chce navrhovateľ využívať na bývanie a má v úmysle začať na ňom s výstavou rodinného
domu. Prístup k pozemku navrhovateľa je možný cez priľahlý pozemok odporcu, ktorý však na výzvy
navrhovateľa na zriadenie vecného bremena na základe zmluvy nereaguje. Na uvedenom pozemku
odporcu je v zmysle navrhovateľom predloženého výpisu z listu vlastníctva zriadené záložné právo v

prospech banky, ktorá začala s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Odporca nebráni
navrhovateľovi v prístupe na jeho pozemok ani iným spôsobom neohrozuje navrhovateľa vo výkone
jeho vlastníckych práv. Navrhovateľ chce svojím návrhom zlegalizovať užívanie pozemku odporcu za
účelom prechodu a prejazd na svoj pozemok a stavbám na ňom postaveným.

Predbežné opatrenie zabezpečuje účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t.j.
ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Predbežné opatrenie, ako mimoriadny prostriedok,
slúži k ochrane pred konaním ktoré hrozí alebo trvá a to v dobe jeho vydania. Z navrhovateľom
predloženého výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X od roku
2009. Navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil, že by v čase vydania predbežného opatrenia došlo

k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že by mu odporca bránil vo vstupe na jeho pozemok alebo
inak bránil navrhovateľovi vo výkone jeho vlastníckeho práva. Podmienky na nariadenie navrhovaného
predbežného opatrenia nie sú podľa názoru súdu naplnené, pretože navrhovateľ má aj v súčasnosti
k dispozícii iné právne nástroje, ktoré mu umožňujú prístup na jeho pozemok a udržiavanie na ňom
umiestnenýchstavieb,apretoniejepotrebnépristúpiťkukrajnémuriešeniuspočívajúcemuvobmedzení

vlastníckehoprávaodporcurozhodnutímsúdu,atoajkeďlendočasným.Pokiaľideonevyhnutnúúdržbu
a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb navrhovateľ môže využívať oprávnenia, ktoré
mu vyplývajú z ustanovenia § 127 ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vlastníci susediacich
pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu

a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. V prípade výstavby rodinného
domu môže navrhovateľ využiť oprávnenie vyplávajúce mu z § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích
alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú

vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich
pozemkov alebo stavieb. Uvedené opatrenie má charakter časovo obmedzeného vecného bremena a
možno ho uložiť v tých prípadoch, keď uvedené práce nemožno vykonať z vlastného pozemku.

Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práva odporcu ako vlastníka pozemku a preto

je potrebné porovnať výhodu, ktorú cesta poskytne navrhovateľovi a ujmu, ktorú odporcovi vznikne jej
zriadením. Pri primárnej minimalizácii zásahov do práv odporcu ako vlastníka pozemku, je potrebné, aby
sa aplikovali zákonné ustanovenia, ktoré vlastníkovi pozemku ukladajú povinnosti smerujúce k účelu, o
dosiahnutie ktorého sa navrhovateľ domáha, ale ktoré súčasne nezaťažujú pozemok odporcu právom
navrhovateľa, ktoré by svojim obsahovo zodpovedalo vecnému bremenu. Na základe vyššie uvedeného
malsúdzato,ženavrhovateľpredmetnýmnávrhomneosvedčilpotrebudočasnejúpravypomerovmedzi

účastníkmi konania. Navrhovateľ v danej veci neosvedčil, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov. Navrhovateľ neosvedčil ani to, že bez nariadenie predbežného opatrenia
by mu mohla vzniknúť značná, závažná či neodstrániteľná ujma. Napokon navrhovateľ nepreukázal
ani tú skutočnosť, že by odporca alebo iná osoba uskutočňovala konkrétne právne úkony, z ktorých by

vyplývala reálna a bezprostredná hrozba zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že súd v danom prípade nezistil zákonné predpoklady pre vydanie navrhovaného
predbežného opatrenia, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a návrh navrhovateľa na
vydanie predbežného opatrenia voči odporcovi zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.