Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714203742
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714203742.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne M.. M. C., G.. XX.X.XXXX, K. Z. K., Z. XXXX/X,
zastúpenej MALOVIC s.r.o., so sídlom v Bratislave, Račianska 22/A, IČO: 47 231 980, proti žalovanému
DONA, s.r.o. Veľké Revištia, so sídlom Veľké Revištia 160, IČO: 31 704 336, zastúpeného advokátom
JUDr. Michalom Kolesárom, Advokátska kancelária so sídlom v Michalovciach, Špitálska 5, v konaní
o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 14C/40/2014-60 z 21.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konanie zastavil. O
náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Taktiež

rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 51,87 eur žalobkyni prostredníctvom príslušného daňového
úradu.

Napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu prvého stupňa
dňa 7.3.2014 domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, keďže je

spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Iňačovce, zapísaných na L. Č.. XXXX a
ako spoluvlastníčka mala predkupné právo na nehnuteľnosti ďalšieho spoluvlastníka. Nakoľko dedič
bývalej spoluvlastníčky si nesplnil zákonnú povinnosť, a neponúkol jej svoj spoluvlastnícky podiel na
kúpu, domáhala sa nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy. Z dôvodu
mimosúdneho vysporiadania veci podaním doručeným súdu dňa 10.11.2014 vzala žalobu v celom
rozsahu späť. O náhrade trov konania navrhovala rozhodnúť v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazať

žalovaného k náhrade trov konania, keďže práve pre správanie žalovaného vzala dôvodne podanú
žalobu späť. Vychádzala zo skutočností, že pred samotným podaním žaloby bol žalovaný zo strany
právneho zástupcu žalobkyne vyzvaný na mimosúdne riešenie záležitosti, a to pokusom o zmier zo dňa
25.7.2013. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne súd prvého stupňa konanie zastavil v súlade s
ust. § 96 ods. 1 O.s.p. Žalobkyni v zmysle ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, vrátil súdny poplatok vo výške 51,87 eur, po krátení o

6,63 eur. O trovách konania rozhodol v zmysle s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a to aj napriek tomu, že
žalobkyňažiadalaotrováchkonaniarozhodnúťvzmysle§146ods.2O.s.p.Súdprvéhostupňanepriznal
žalobkyni trovy právneho zastúpenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., pretože v konaní nebolo preukázané,
aby žalovaný zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, ako to tvrdila žalobkyňa. Pred podaním žaloby jej
právnym zástupcom bol žalovaný vyzvaný na predaj podielu na pozemkoch žalobkyni, pričom na výzvu
žalovaný reagoval listom zo dňa 1.8.2013, ktorým sa snažil riešiť uvedenú situáciu. Ďalej uviedol, že zo

spisu nevyplýva, aby na základe listu žalovaného žalobkyni bola vec riešená mimosúdnou cestou, ale
vo veci bola priamo podaná žaloba dňa 7.3.2014.Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

Podané odvolanie odôvodňovala svojím nesúhlasom so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní
nebolo preukázané, že pred podaním žaloby bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom žalobkyne
na predaj podielu na pozemkoch žalobkyni a taktiež o mimosúdne vyriešenie sporu. Žalobkyňa
poukazovala na tú skutočnosť, že dňa 30.07.2013 zaslala žalovanému predsúdnu písomnú výzvu
na predaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 25.07.2013, v ktorej žalovaného vyzvala na predaj jeho

spoluvlastníckeho podielu z dôvodu jej zákonného predkupného práva. Vo výzve riadne odôvodnila
a dostatočne preukázala svoj nárok, čím zjavne nešlo o svojvoľné uplatňovanie práva. Žalovaný na
jej výzvu odpovedal stanoviskom zo dňa 01.08.2013, v ktorom fakticky absolútne poprel jej nárok,
keďže uviedol, že v kúpnej zmluve bolo uvedené, že žiadny z podielových spoluvlastníkov si neuplatnil
predkupné právo. Tým jej dal najavo, že sa ho uplatnený nárok netýka. Žalovaný nedal žiadne návrhy
na riešenie situácie, ani sa ďalej nijako nezaujímal o predmetnú vec. Preto sa nestotožnila s tvrdením

súdu, že žalovaný sa týmto stanoviskom snažil riešiť uvedenú situáciu, a preto nemožno ani hovoriť o
akejkoľvek mimosúdnej dohode pred podaním žaloby. Žaloba vo veci bola podaná na súd až po cca 7
mesiacoch od doručenia stanoviska žalovaného. Preto mala za to, že žalobu podala na súd dôvodne
dňa 05.03.2014, keďže iné možnosti na ochranu svojho práva nemala. Žalovaný sa až po podaní žaloby
na súd k predmetnej veci vyjadril dňa 13.05.2014 v tom zmysle, že uznáva jej nárok v celom rozsahu a

je ochotný uzavrieť kúpnu zmluvu alebo odkúpiť podiel od žalobkyne. Žalobu ale mohla v záujme svojej
ochrany vziať späť až po ukončení všetkých rokovaní, teda až po povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, k čomu došlo dňa 24.10.2014 a preto bezodkladne po povolení vkladu zaslala
súdu dňa 07.11.2014 späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam
mala za to, že žaloba z jej strany bola podaná dôvodne, ako dôsledok správania žalovaného, keďže

až po podaní žaloby začal žalovaný spolupracovať a uznal jej nárok. Preto k späťvzatiu žaloby došlo
z dôvodu správania sa žalovaného, z čoho pramení aj jeho zavinenie na späťvzatí žaloby. Citovala
zákonné podmienky v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ako aj ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a
poukazovala na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/30/2010, 3Sžo/225/2010. Navrhovala, aby
odvolací súd v zmysle ust. § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak,

že žalovaného zaviaže nahradiť žalobkyni trovy súdneho konania pozostávajúce z hotových výdavkov -
súdnypoplatokvovýške6,70eur,akoajtrovprávnehozastúpeniavovýške178,01eurnaúčetprávneho
zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že žalobkyňa podala odvolanie proti výroku o
trovách konania v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o

trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodne.
Nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu uznesenia vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa vo veci žiadala súd o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretí kúpnej zmluvy so
žalobkyňou ako kupujúcou o predaji nehnuteľností, ktorej obsahom je predaj jeho spoluvlastníckeho
podielu vo výške, ako aj na pozemkoch špecifikovaných v petite žaloby vo veci samej zapísaných na L.
Č.. XXXX, Z. O. C.. Ú.. T.U., U. T., U. M. za kúpnu cenu 977,- eur splatnú prevodom na účet žalovaného
do troch dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva, ako aj náhradu trov konania.

Z odôvodnenia podanej žaloby doručenej súdu prvého stupňa dňa 07.03.2014 je zrejmé, že bývala
spoluvlastníčka, resp. jej dedič T.. T. K. porušil zákonné predkupné právo žalobkyne ustanovené v §
140 OZ, kde pri takomto porušení má žalobkyňa právo domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti

zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, alebo domáhať sa voči žalovanému ako
nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, aby žalobkyni ponúkol spoluvlastnícky podiel vo výške XX/
XX-T. na kúpnu za rovnakých podmienok, za ktorých ho nadobudol od dediča bývalej spoluvlastníčky.
Pre prípad, že nadobúdateľ svoju povinnosť nesplní dobrovoľne, má žalobkyňa, ako spoluvlastníkpozemkov právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav
vôle žalovaného ako nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu pozemkov vo výške XX/XX-Í.. Keďže si
dedič bývalej spoluvlastníčky nesplnil svoju povinnosť, ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu

žalobkyni ako spoluvlastníčke nehnuteľnosti, žalobkyňa vyzvala žalovaného listom zo dňa 25.07.2013
na predaj spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých ho nadobudol (viď č.l. 20 a 21
spisu).

Dňa 07.08.2013 bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená odpoveď žalovaného - stanovisko
k listu, ktorým žalovaný nevyhovel uvedenej výzve, keďže v stanovisku uviedol, že kúpna
zmluva na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k väčšinovému spoluvlastníckemu podielu na
nehnuteľnostiach, obsahuje vyhlásenie predávajúceho, dediča bývalej spoluvlastníčky, že „žiadny z
podielových spoluvlastníkov na základe písomnej výzvy predávajúceho si neuplatnil predkupné právo
podľa § 40 a nasl. OZ a nie sú žiadne prekážky, ktoré by bránili s podielmi na nehnuteľnostiach

nakladať...“ (viď č.l. 22 spisu). V tomto stanovisku ale žalovaný taktiež uviedol, že žalobkyni ponúka
možnosť odpredať jej menšinový podiel na O. L. Č.. XXXX s odkazom na list zo dňa 02.04.2013, v
ktorom bol zaslaný návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy, pričom žalobkyňa doteraz naň žiadnym
spôsobomnereagovala.Podotkol,žezichstranydošlokodkúpeniupodieluodväčšinovéhopodielového
spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, pričom vlastníkom už bol zákonný dedič.

Po podaní žaloby na súd žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v celom rozsahu uznáva nárok
žalobkyne a je ochotný uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom túto skutočnosť oznámil aj právnemu zástupcovi
žalobkyne dňa 15.04.2014 (viď oznámenie na č.l. 31 spisu zo dňa 15.04.2014), v ktorom žalovaný

uviedol, že do tejto situácie sa dostal nie vlastnou vinou, keďže pri uzatváraní kúpnej zmluvy ho T.. K.
ako predávajúci ubezpečil, že nikto zo spoluvlastníkov si na základe písomnej výzvy predávajúceho
predkupné právo v zmysle § 140 OZ neuplatnil. Preto požiadal o zváženie možnosti odpredaja podielu
žalobkyni za vzájomne dohodnutých podmienok.

Žalobkyňa listom zo dňa 27.06.2014 oznámila súdu prvého stupňa, že trvá na podanej žalobe a je
ochotná dohodnúť sa a mimosúdne vziať žalobu späť až po povolení vkladu do katastra nehnuteľností,
k čomu aj došlo, keďže dňa 03.11.2014 sa žalobkyňa z webového portálu www.katasterportal.sk
dozvedela, že došlo ku vkladu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného k

predmetným nehnuteľnostiam a vlastníčkou sporných predmetných nehnuteľností sa stala žalobkyňa.
Žalobkyňa dňa 10.11.2014 doručila súdu prvého stupňa späťvzatie žaloby v celom rozsahu a v zmysle
§ 146 ods. 2 O.s.p. si uplatnila vyčíslenú náhradu trov konania.

Odvolací súd dodáva, že z oznámenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 07.11.2014 (č.l. 56
spisu) je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetný
podiel nehnuteľnosti, pričom kúpna zmluva bola predložená Okresnému úradu, Odboru katastrálnemu v
Michalovciach, ktorý vklad kúpnej zmluvy povolil pod Č.. Z.-XXXX/XX J. V. XX.XX.XXXX, Č. V. B. L. Č..
XXXX, C.. Ú.. T., C. O. K. B. F. Ž. J. Q. O. A. O. XX/XX-Í., čím došlo k mimosúdnemu vysporiadaniu veci,

ako aj k zaplateniu kúpnej ceny. Zároveň odvolací súd odkazuje aj na jeho oznámenie zo dňa 13.11.2014
v tom znení, že medzi účastníkmi konania došlo k mimosúdnemu vysporiadaniu veci (viď č.l. 57 spisu).

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia výroku o náhrade trov konania aplikoval

ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Nepriznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., pretože mal za
to, že v konaní nebolo preukázané aby žalovaný zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, ako to tvrdila
žalobkyňa. Pred podaním žaloby jej právnym zástupcom bol žalovaný vyzvaný na predaj podielu na
pozemku žalobkyni, pričom na uvedenú výzvu žalovaný reagoval listom zo dňa 01.08.2013 a snažil sa

riešiť uvedenú situáciu.Odvolací súd ale konštatuje, že tento záver súdu prvého stupňa s poukazom na hore citovaný
obsah podaní žalobkyne, ako aj žalovaného, tomu nenasvedčuje, keďže možno súhlasiť s odvolacou
námietkou žalobkyne, že žalovaný v stanovisku zo dňa 01.08.2013 vyjadril svoju negatívnu odpoveď na

jej písomnú výzvu na predaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 25.07.2013, keďže v tomto stanovisku
poprel jej nárok vyplývajúci z ust. § 140 OZ. Vzhľadom na toto jeho stanovisko mohlo byť aj podľa
odvolacieho súdu žalobkyni jednoznačne zrejmé, že akákoľvek mimosúdna dohoda pred podaním
žaloby nie je zo strany žalovaného reálna ani možná. Taktiež nemožno ani súhlasiť s konštatovaním
súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že pred podaním žaloby jej právnym zástupcom

bol žalovaný vyzvaný na predaj podielu na pozemku žalobkyni, keďže výzva zo dňa 25.07.2013
dosvedčuje tú skutočnosť, že žalovaný bol vyzvaný na predaj spoluvlastníckeho podielu vo výške XX/
XX-Í. z predmetných nehnuteľností, za rovnakých podmienok, za akých tento podiel na pozemkoch sám
nadobudol (č.l. 20 a 21 spisu).

Odvolací súd preto konštatuje dôvodnosť uplatnených odvolacích námietok žalobkyne v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p. nakoľko súd prvého stupňa bez preukázania skutočného zavinenia
niektorého z účastníkov konania vo veci rozhodol, ale predčasne, pričom jeho rozhodnutie je v
napadnutom výroku, čo sa týka s poukazom na obsah spisu, nepreskúmateľné v jeho odôvodnení, čo
sa týka konštatovania súdu prvého stupňa, že pred podaním žaloby na súd bol žalovaný vyzvaný na

predaj podielu na pozemkoch žalobkyni a že listom zo dňa 01.08.2013 sa žalovaný snažil riešiť uvedenú
situáciu, ale ako, to z odôvodnenia napadnutého uznesenia podľa odvolacieho súdu nie je zrejmé.

Podľa § 167 ods. 2 O. s . p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané

ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 2 O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedenie o. i. odôvodnenie.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) už dávnejšie dospelá k záveru, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu zakladá len inú vadu konania vyjadrenú v ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (napr.

sp.zn. 3Cdo/249/2008, 3Cdo/290/2009, 3Cdo/138/2010, 3Cdo/49/2011, 3Cdo/165/2011, 3Cdo/84/2012,
3Cdo/49/2013, 3Cdo/18/2013, 1Cdo/140/2009, 1Cdo/181/2010, 2MCdo/18/2008, 2Cdo/83/2010,
4Cdo/310/2009, 5Cdo/290/2008, 5Cdo/216/2010, 6Cdo/25/2012, 7Cdo/52/2011, 7Cdo/109/2011 a
1ECdo/10/2014). Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 184/2010, III.ÚS

184/2011, I.ÚS 264/2011, I.ÚS 141/2011, IV.ÚS 481/2011, III.ÚS 148/2012, IV.ÚS 481/2011, IV.ÚS
208/2012, IV.ÚS 90/2013, rovnako v náleze z 30.1.2013 sp.zn. III.ÚS 551/2012 a v náleze z 27.3.2014
IV.ÚS 196/2014.

Vzhľadom k tomu odvolací súd uvádza, že v danej veci v odôvodnení napadnutého výroku o trovách
konania je daný odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p., keďže odôvodnenie napadnutého
výroku uznesenia o trovách konania nie je preskúmateľné.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O. s. p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci, vyjadrenej v ust. § 142. Ust. § 146 ods. 2 O.s.p. zase vyžaduje zodpovednosť za
zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavineniapodľa prvej vety tohto ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku, pričom veta druhá tohto
ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 vety prvej.

Odvolací súd konštatuje, že podľa platnej právnej úpravy, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia návrhu, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť podľa § 146
ods. 2 O.s.p. a to tak, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V danej veci z odôvodnenia napadnutého výroku uznesenia nevyplýva, aby súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o trovách konania dôsledne skúmal otázku procesného zavinenia účastníkov na zastavení
konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. tak, ako to navrhovala žalobkyňa v späťvzati žaloby v celom
rozsahu, a preto súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol predčasne v zmysle § 146 ods. 1 písm.

c/ O.s.p.

Preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, iba zrušiť napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O. s. p.).

Úlohou súdu prvého stupňa bude vyhodnotiť, vychádzajúc z citovaných listín uvádzaných žalobkyňou v
podanom odvolaní, a to výzvy na predaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 25.07.2013, ako aj stanoviska
žalovaného zo dňa 01.08.2013, či vec bola pred podaním žaloby úspešne mimosúdne riešená medzi

účastníkmi konania a či zo stanoviska žalovaného zo dňa 01.08.2013 vyplýva ochota žalovaného
mimosúdne sa dohodnúť na vyriešení sporu v zmysle žaloby žalobkyne doručenej súdu prvého stupňa
dňa 07.03.2014. Až tak je možné posúdiť dôvodnosť podanej žaloby žalobkyňou s odkazom na to, že až
v konaní vo veci samej, tak ako to uviedol žalovaný vo svojom oznámení zo dňa 07.11.2014 a 13.11.2014
došlo k mimosúdnemu vysporiadaniu veci. Rozhodnutie o náhrade trov konania musí súd prvého stupňa

odôvodniť v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo presvedčivé a úplné.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.