Uznesenie Judgement was issued on Friday, March 4, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202675
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515202675.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 45 869 464, pr. zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova
13, 821 01 Bratislava proti povinnému C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX/XX, Z. o vymoženie 986,45
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.5.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný oprávnený, spol. Poštová banka, a.s., podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre
vymoženie 986,45 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so
sídlom v Bratislave sp. zn. IA-C/0314/4865 zo dňa 16.5.2014. Súdny exekútor JUDr. Michal Brožina

požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesením č.k. 4Er/337/2015-37zo dňa 11.1.2016 súd pripustil zmenu na strane oprávneného, a to
spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., pretože na základe návrhu právneho zástupcu uvedenej spoločnosti
mal súd preukázané, že po začatí exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v
tomto exekučnom konaní.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu, priloženej
zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok zistil, že právny predchodca oprávneného,
spol. Poštová banka, a.s., uzavrel s povinným dňa 8.9.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej schválil oprávnený povinnému úver vo výške 1 000 eur. Počet splátok bol dohodnutý
na 40, mesačná splátka na sumu 38 eur, úroková sadzba na 25,50 % ročne, celková výška nákladov

podľa zmluvy mala byť 540,55 eur. Súčasťou zmluvy o osobnom účte je bod, podľa ktorého si zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10, II. časti Všeobecných
obchodných podmienkach. Podľa zmluvy klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je konečné a záväzné a jeho zrušenia sa môže domáhať žalobou na súde len z dôvodov vymedzených
v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho

záväzku, právny predchodca oprávneného sa obrátil na Stály rozhodcovský súd na základe uvedenej
rozhodcovskej doložky, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 986,45 eur s príslušenstvom a trov
konania. Rozhodcovský súd návrhu právneho predchodcu oprávneného v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;

ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súdnezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre vydanie poverenia
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na
vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných

právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Vychádza sa pritom z
tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.

Je nepochybné, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený
typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej

strane je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením
zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny predchodca oprávneného pri
poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.
Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský
charakter. Uzavretá zmluva, podobne ako aj rozhodcovská doložka, sú formulárové listiny, ktorých

obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy
zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými súdmi priznávané nie
sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy

vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé
podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia
tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok
nemohol dosiahnuť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorábola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom.

V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

Podľa predloženej rozhodcovskej doložky upravenej v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných
podmienkach (ďalej len „VOP“), sa Banka a Klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa

riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní
Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Podľa bodu 2 v 1. časti VOP - „Definícia pojmov“ rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd
zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882.

Súd po preskúmaní rozhodcovskej doložky a spôsobu jej úpravy považuje túto za neprijateľnú
podmienku,atedazaneplatnú,pretoženespĺňapodmienkuindividuálnehodojednania.Súdpriposúdení
individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky vychádzal z citovaného § 53 ods. 2 OZ.

V danom prípade bola v zmluve jedna veta o „dohode“ o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, pričom

žiadne ďalšie podrobnosti rozhodcovskej doložky v zmluve uvedené nie sú. Táto veta odkazuje na VOP,
čiže podstatná časť rozhodcovskej doložky bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa zmluvy bol povinný
oboznámený, avšak z obsahu zmluvy nevyplýva, že by VOP mali byť súčasťou zmluvy, teda vyvstáva
veľká pochybnosť o tom, či si mohol povinný tieto prečítať, resp. či ich mal k dispozícii aspoň po uzavretí
zmluvy (obchodné podmienky bánk sú zväčša upravené v mnohostranových listinách, teda v praxi je

nereálne a zo skúseností súdu je známe, že sa to ani nedeje, aby klient mal časový priestor na čítanie
celých VOP, resp. aby ho pracovník banky oboznámil s celým ich znením; v zmluvách sú však klauzuly
podobné ako v danom prípade, že klient bol s VOP oboznámený). Podobne podľa zmluvy mal byť
povinnýoboznámenýajobsahomrozhodcovskejdoložkyanásledkamijejuzatvorenia,aleanizozmluvy,
anizVOPniejezrejmé,očommalbyťpovinnýpoučený.Povinnýakospotrebiteľsitútodoložkuosobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, čiže
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upravených v zmluve
a VOP. Znenie tejto doložky pritom v prípade podania žaloby oprávneným núti spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu, keďže žalobca môže spory riešiť len v rozhodcovskom konaní. Súd sa
pritom v doterajšej úradnej činnosti stretol len s prípadmi, keď bol žalobcom oprávnený. Aj keď teda

spotrebiteľovi je daná možnosť žalovať buď na rozhodcovskom alebo všeobecnom súde, v konečnom
dôsledku výsledkom tejto doložky je rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom, ktorému sa spotrebiteľ
musí podrobiť.

Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach,

súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie omožnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Z predloženej
rozhodcovskej doložky nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie,

predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú
v nej akékoľvek informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského
konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie
spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša
nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom

konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania
preskúmať druhostupňový súd), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na
súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a
o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť
rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná
procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie

rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene
nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní
zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé obchodné
praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek -
t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej

rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú
doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.

Takúto rozhodcovskú doložku dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou
individuálnosti jej dojednania súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie

podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal
právomoc, čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu,
na ktorú súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia musí prihliadať. Na uvedenom závere nič

nemení ani skutočnosť, že rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto
prípade exekučným titulom, je v súčasnosti zapísaný v zozname rozhodcovských súdov s oprávnením
rozhodovať spotrebiteľské spory na základe zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže v
prípade neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, a teda jej neplatnosti, by ani v súčasnosti rozhodcovský
súd, ktorý je zapísaný do uvedeného zoznamu, nemohol vec prejednať a rozhodnúť.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenie na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia.