Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203748
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203748.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa CD A., s.r.o., Y.
vězňů XXXX/XX, V. Město, Y. 1, Česká republika, IČO: XXX XX XXX, zastúpeného Z. Y., s.r.o., so sídlom
H. 4, P., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.B. XXXX/X, I., o zaplatenie
247,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
9C/390/2013-58 z 24.11.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu vo výške 0,19% denne v časti uplatneného
zmenkového úroku, rozsudok v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcom zamietavom výroku rozsudok p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu vo výške 247,00 eur spolu so 6 % ročným úrokom od 24.9.2013 do zaplatenia
a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,82 eur, všetko v lehote 3 dní do
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, súčasne rozhodol, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa odôvodnil tým, že navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky,
v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej
sumy vo výške 247,00 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 17. februára 2009 na zmenkovú sumu 247,00 eur pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 28. novembra 2009. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu
zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s denným úrokom 0,25 % od 28. novembra 2009. Za miesto splatenia bolo
určenésídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,vystaviteľdoposiaľ

nezaplatil nič. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu pripojil zmenku (fotokópia založená v spise,
originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania.Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom na území Českej
republiky, odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná

zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj jej platobné miesto. Uzavrel, že
právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením v čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1 až 3, čl. 7 ods. 3

Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a konštatoval, že v súlade s čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia bolo
doručované odporcovi na odpoveď vzorové tlačivo „C“, odporca sa k veci nevyjadril.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom posúdil súd prvého stupňa podľa § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1
a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b/, § 17, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 4 a §

77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch a podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol,
že zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a zmenku možno
uplatniť až potom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Uviedol,
že zmenku možno prevádzať rubopisom (indosamentom), ktorým je písomné vyhlásenie zmenkového

veriteľa, teda majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky alebo na jej prívesku, v ktorom indosant
vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určí indosatára, teda nového majiteľa zmenky a obsahuje podpis
indosanta. Zdôraznil, že takýmto prevodom práv zo zmeniek indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie
však právo predchádzajúceho majiteľa. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v čase vystavenia zmenky
bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo však v súčasnosti podľa platných

právnych predpisov už možné nie je. Zo zmenky vyplynulo, že miestom jej vystavenia bola Rožňava.
Odporca ako vystaviteľ zmenky sa zaviazal v zmenke: „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: Y.,
s.r.o.,, IČO: XX XXX XXX, Y. XX, XXX XX P., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
l, oddiel: Sro, vložka číslo XXXXX/B“; splatné: Y., s.r.o., Y. XX, XXX XX P.; „bez protestu“; „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Súdprvéhostupňaďalejuviedol,žeindosovanímzmenkydošloksituácii,kedyzmenkastratilacharakter
zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Preto podľa § 17 Zákona zmenkového
a šekového nastala právna situácia, ktorá umožňovala odporcovi ako žalovanému zo zmenky robiť
majiteľovi zmenky námietky, ale len vtedy, ak odporca ako zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ

zmenky konal v čase nadobúdania zmenky vedome na jeho škodu. Konštatoval, že v konaní nebolo
preukázané, že by odporca od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky proti
zmenke, preto zmenku a záväzky zo zmenky posudzoval podľa Zákona zmenkového a šekového. Súd
prvého stupňa zdôraznil, že podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase vystavenia zmenky, sa zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom, dlh bolo možné

iba zabezpečiť zmenkou, a to maximálne vo výške aktuálnej istiny nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú alebo vyplnenú
veriteľom v rozpore s týmto zákonným obmedzením veriteľ nemohol prijať a bol povinný takúto zmenku
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľ predmetnú zmenku nadobudol

indosamentom, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa § 48 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy, 6% úrokov odo dňa
splatnosti zmenky a požadovať odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy. S poukazom na ustanovenie
§ 5 a § 77 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového súd prvého stupňa uviedol, že v zmenkách na
videnie môže vystaviteľ zmenky ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V predmetnej zmenke bola

úroková miera uvedená sadzbou 0,25% denne, teda 91,25% ročne. Súd prvého stupňa uviedol, že
Zákon zmenkový a šekový výšku tejto úrokovej miery neupravuje a ponecháva to na vystaviteľa zmenky,
podľa § 39 Občianskeho zákonníka však súd prvého stupňa skúmal, či pre neprimeranú výšku úroku
nie je právny úkon - zápis na zmenke v rozpore s dobrými mravmi, a teda či nie je takýto úkon neplatný.

Zmenkový úrok a úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky
a musí byť primeraný, podľa záveru súdu prvého stupňa však za primeraný nemožno považovať ročný
úrok, ktorý sa v rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Poukázal na to, že podľa údajov zistených
z internetovej stránky NBS v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami prispotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14% ročne, dohodnutý zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne, t. j. 91,25% ročne, teda túto sadzbu viacnásobne prevyšuje. Súd prvého stupňa
preto takúto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov 0,25% denne zamietol.

Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy a 6% ročného úroku zo zmenkovej
sumy odo dňa zročnosti zmenky, v prejednávanej veci odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu
odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku

odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že
za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj uplatnenie práva zo zmenky na súde, preto
navrhovateľovi priznal 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu
odporcovi a v prevyšujúcej časti návrh o zaplatenie 6% úrokov zo zmenkovej sumy zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný čo do
priznanej zmenkovej istiny 247,00 eur a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného
zmenkového úroku 0,25% denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolaním napadol

výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, výrok,
ktorým súd zamietol 6% ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu odporcovi a výrok o nepriznaní
náhrady trov konania navrhovateľovi. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie na súde prvého stupňa má
vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala

možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že predmetnú zmenku vystavil odporca, ktorú dobrovoľne podpísal a sadzba zmenkového úroku 0,25%
denne napísaná na zmenke bola odporcovi známa v čase vystavenia zmenky. Navrhovateľ poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré
konštatovali, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky

nemusí pri jej predložení na zaplatenie a vymáhanie preukazovať, že odporca zmenkovú sumu aj
skutočne dlhuje. Táto nespornosť záväzku odporcu zo zmenky sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý
na zmenke, teda aj na zmenkový úrok. Ďalej navrhovateľ citoval z viacerých rozhodnutí okresných
súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a z rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorý vyslovil, že
zmluvná pokuta vo výške 0,25% za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý

zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka
hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plateniu záväzku a zároveň má sankčný charakter, lebo dlžníka,
ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá v podobe ďalšej povinnosti zaplatiť
peňažnú čiastku v dohodnutej výške.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že nie je správny ani záver súdu prvého stupňa, ak nepriznal
navrhovateľovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, ale priznal tento úrok
až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu v tejto veci odporcovi. Uviedol, že súd prvého stupňa
nedoručil navrhovateľovi vyjadrenie odporcu na tlačive „C“, čím zmaril navrhovateľovi možnosť vyjadriť
sa v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto ak odporca tvrdí, že predložené doklady o úhradách

predstavujú platby na zmenku, navrhovateľ žiadal, aby odporca toto svoje tvrdenie v konaní preukázal,
a to tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda že bola odporcovi
predložená na platenie. Ďalej uviedol, že nie je mu známe, aby niektorý z účastníkov konania splatnosť
zmenkovej pohľadávky tohto konania spochybňoval. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.

Odvolanie navrhovateľa bolo odporcovi doručené 17.2.2015, vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého
by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O. s .p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa
v napadnutej časti. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a
k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.

4/4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné,
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1 tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné,

alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie rozsudku
môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod 4
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal navrhovateľovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto
nariadenia, teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou
predložiť súdu doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ v návrhu na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená
pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená.

Navrhovateľ na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním z
4.10.2013, v ktorom uviedol, že ako navrhovateľ poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie
o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky
a za tým účelom navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany navrhovateľa čo

doplniť alebo opraviť. Uviedol, že ako navrhovateľ si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo zmenky
a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné
údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného predložiť
alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne
zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
Y. s.r.o., Y. XX, P. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov
na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na

zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali
zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4
ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento
Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov.
Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

s účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom ani
platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá
má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj Občianskym

zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia štátu a
súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná
abstraktnosť zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise

zmenky uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva
alebo z nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané -
v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v

konaniach, kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských
úverov na základe prvopisu zmenky, má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv
veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by

takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou
zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v prejednávanej veci zmenkový úrok 0,25 % denne, čo
predstavuje 91,25 % ročný úrok, ktorý je uvedený priamo na zmenke.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o

veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový
a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou
konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na
návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je
však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného
rozkazu.Súdprvéhostupňapretosprávnevyzývalnavrhovateľavzorovýmtlačivom„B“,ktoréjeuvedené
v prílohe č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak navrhovateľ nepredložil
ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvého stupňa nemal predmetný uplatnený nárok

posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Navyše, súd prvého stupňa nie
jezmenkovýmsúdompodľa§10Zákonač.371/2004Z.z.osídlachaobvodochsúdov,pretoaninemohol
vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd
nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporu,mázacieľzjednodušiťazrýchliťkonanievoveciachsnízkouhodnotou
sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý
a navrhovateľovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd však
musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu

zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov
prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa

vo výroku, ktorým súd návrh o časti uplatneného zmenkového úroku 6 % a o celom uplatnenom
úroku 0,25 % denne z jednotlivých čiastkových súm od 28.11.2009 do zaplatenia zamietol, pretože
navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, navrhol vydať rozsudok podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce

oprávnenosť vymáhanej pohľadávky.

Nepostačovalo preto, ak navrhovateľ predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním
podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto zákona, ak podľa §175ods.1O.s.p.navrhovateľpredložívprvopisezmenku,opravostiktorejnietdôvodupochybovať,súd
vydá na návrh navrhovateľa zmenkový platobný rozkaz. Navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať
zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007

a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu svedčiaceho
o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Keďže navrhovateľ na výzvu súdu prvého stupňa
nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007,
súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa zamietol v odvolaním napadnutej časti
6 % ročného úroku z jednotlivých čiastkových súm a z uplatnenej istiny a v celom rozsahu uplatnený

zmenkový úrok 0,25 % denne z jednotlivých čiastkových súm a z uplatnenej istiny.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, aj keď z iných dôvodov,
keď zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie časti uplatneného 6 % ročného úroku a úroku 0,25 %
denne, pretože navrhovateľ nepredložil na výzvu súdu prvého stupňa doplňujúce doklady svedčiace o
tejto uplatnenej pohľadávke.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel návrhu o zmenkovej
sume 247,00 eur so 6 % ročným úrokom od 24.9.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 0,82 eur, nadobudol právoplatnosť podľa § 159 ods. 1 O. s. p., lebo odporca
nepodal proti tomuto výroku rozsudku odvolanie, nemohol byť v tejto časti preskúmavaný odvolacím

súdom.

Navrhovateľ po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa (v odvolacom konaní) vzal čiastočne návrh
na začatie konania späť vo výške 0,19% denne v časti napadnutého zmenkového úroku a v tejto časti
navrhol konanie zastaviť.

Odporca voči späťvzatiu nemal námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd

nepripustí späťvzatie, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd preto rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že pripustil čiastočné
späťvzatie návrhu žalobcu, v časti späťvzatia návrhu zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil.

Vzhľadom na to, že odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, aj keď z
iných dôvodov, pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť,
že navrhovateľ v časti uplatneného zmenkového úroku zobral čiastočne návrh späť, v dôsledku čoho
odvolací súd postupoval v súlade s ust. § 208 O.s.p., a preto odvolací súd v napadnutom zamietavom

výroku rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p..

Navrhovateľbolvkonaníúspešný,čodopriznaniazmenkovejsumy247,00eurso6%ročnýmúrokomod
24.9.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 0,82 eur, neúspešný však bol v časti zmenkového úroku
0,25% ročne, a to aj v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania (zmenkový úrok 0,19% denne), keďže
zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, pričom táto suma niekoľkokrát prevyšuje zmenkovú
sumu, neúspešný bol aj v časti nepriznania zákonného úroku 6% ročne zo zmenkovej sumy do

23.9.2013, preto odvolací súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.