Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 5, 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/702/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7902899858
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7902899858.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: T. S., nar. XX.X.XXXX,

bytom S. XXX, zast. JUDr. Atilom Bohácsom, advokátom, Advokátska kancelária Ul. Hlavná 796/69,
Kráľovský Chlmec, proti odporcovi: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňova 24, Bratislava,
IČO: 35914921, zast. JUDr. Petrom Pándym, advokátom, Advokátska kanceláriA Ľ. Kossutha 99,
Kráľovský Chlmec, za účasti vedľajšieho účastníka konania: Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29.
Augusta 8, 81363 Bratislava, o náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6022,62 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Nárok navrhovateľa v prevyšujúcej časti za úrazovú rentu od 1.1.2004 do 31.1.2012 s prísl. súd v
y l u č u j e na samostatné konanie.

III. O trovách celého konania rozhodne súd v konaní o vylúčenom nároku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti sumu 22013,98 Eur s prísl. na
tom skutkovom základe, že u odporcu odpracoval v pracovnom pomere a počas výkonu práce na
pracovisku utrpel pracovný úver následkom čoho od 4.7.2001 sa stal invalidným dôchodcom. Poberal

mesačne invalidný dôchodok vo výške 7100,-- Sk. Následnom pracovného úrazu jeho zdravotný stav
mu nedovoľoval vykonávať žiadnu prácu. V súvislosti s tým mu vznikla škoda z titulu straty na zárobku
vo výške 5284,50 Sk a jeho priemerný čistý mesačný zárobok pred pracovným úrazom predstavoval
12384,50 Sk. Odporca mu po skončení práceneschopnosti z titulu straty na zárobku neuhradil nič.

Súd konštatuje, že na tunajšom súde pod č.k. XC/XXX/XX sa viedlo konanie účastníkov konania o
zaplatenie náhrady za stratu na zárobku po dobu trvania práceneschopnosti, v ktorom konaní súd

rozsudkom zo dňa 9.3.2009 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za stratu na
zárobku po dobu práceneschopnosti navrhovateľa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2010
v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v I. sp.zn. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 20.5.2010 okrem
výroku a trov konania. Odporca podal dovolanie a Najvyšší súdu SR uznesením č.k. XCdo XX/XXXX
zo dňa 24.5.2011 ho odmietol. Odporca napriek tomu v tomto konaní tvrdil, že súd vo veci č.k.
XC/XXXX/XX rozhodol predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, preto bolo konanie postihnuté vadou, ktorá mala za následkom

nesprávne rozhodnutie vo veci. Naďalej namietal právny základ nároku a poukázal na to, že navrhovateľ
dňa 11.10.2000 nastúpil do riadnej dennej zmeny na obvod ochrany majetku. Po 11.00 hod. sa
rozhodol, že vyjde na rampu a urobí kontrolu. Vedel, že na rampe robia štyri partie robotníkov, ktorí
prekladajú tovar, napriek tomu sadol na bicykel a urobil obchádzku po rampe. Jazdiť na bicykli bolopodľa odporcu zakázané na celom území železníc, zdržiavať sa na rampe v čase prekládky tovaru
bolo zvlášť nebezpečné. Navrhovateľ však porušil pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a vzhľadom na svoje skúsenosti konal

ľahkomyseľne, musel si pri tom byť vedomí, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Bránil sa tým, že súd v
konaní XC/XXX/XXnapriek ich námietkam sa touto otázkou nezaoberal a vôbec neskúmal ani prípadne
spolu zavinenie zamestnanca. Poukázal na to, že dňa 11.10.200 X. D. nastúpil do dennej zmeny
na riadny obvod ako prekládkový robotník spolu s kolegom C. B., dočisťovali vozeň ŠR po substráte
„konzentrátu“. Po vyčistení vozňa udrel lopatou na vrhnú stenu vozňa a po výzve „pozor“ vyhodil lopatu

na vyvýšenú rampu kde akurát prechádzal navrhovateľ, ktorého lopatou zasiahol do hlavy. Po úraze
navrhovateľ bol vyšetrený na chirurgickej ambulancii C. Kr. J. MUDr. X. B., podľa ktorej navrhovateľ
mal tržnopomliaždenú ranu po údere lopatou dg.: A. lacerocontusm auriculae et reg. Prealicul. Bolo
urobené röntgenové vyšetrenie pričom neboli zistené žiadne traumatické zmeny. Napriek návrhu lekárky
navrhovateľ odmietol hospitalizáciu aj ďalšiu zdravotnú starostlivosť. Nesúhlasil s tým, aby ho lekár
uznal za práceneschopného. Je evidentné, že zo strany navrhovateľa išlo o nezodpovedné konanie.

Dňa 19.10.2000 o 13.30 hod. bol navrhovateľ nájdený doma v bezvedomí. Privolaný lekár po vyšetrení
vyslovil podozrenie na náhlu cievnu príhodu pritom po stabilizácií stavu zabezpečil prevoz do NsP
v D. kde sa vykonalo CT vyšetrenie, ktoré potvrdilo krvácanie do mozgu. Následne bol preložený na
Neurochirurgickú kliniku v I. kde bol hospitalizovaný a operovaný. Operácia bola vykonaná doc. B.. B.
V. J.. neurochirurgom, ktorý uviedol, že hospitalizácia navrhovateľa na Neurologickej klinike v I. v čase

od 19.10.2000 do 2.11.2000 pre poruchu zdravia nebola následkom pracovného úrazu. Z potvrdenia
pracovnej neschopnosti č. I vyplýva, že to bola diagnóza Y náhla mozgovocievná príhoda (porážka).
Po nariadení znaleckého dokazovania zo znaleckého posudku č. XX/XXXX B.. Petra T. vyplynulo, že
navrhovateľ utrpel dňa 11.10.2000 úraz hlavy pri ktorom s najväčšou pravdepodobnosťou poúrazové
následky súviseli s predmetný úrazom, lebo iný úrazový mechanizmus nebol zistený takže uviedol „nevie

jednoznačne uviesť ktorý mechanizmus zranenia bol príčinou poúrazového krvácania do mozgu“. Podľa
názoru odporcu objasnenie úrazu úrazového mechanizmu je predpokladom tomu, aby v predmetnej veci
súd mohol bezpečne zistiť prípadnú príčinu súvislosť medzi úrazovom dejom a poškodením a zdravia. To
čo podľa znalca z lekárskeho hľadiska nie je dôležité je z právneho hľadiska rozhodujúcou okolnosťou.
Znalec uviedol, že sa prikláňa k mechanizmu pádu na záhlavie, pričom pri úraze došlo k poškodeniu

čelových lalokov mozgu. Odporca teda poukázal na to, že predmetný pracovný úraz bol spôsobený
lopatou, ktorá zasiahla navrhovateľa do ľavej strany tváre a ľavého ušného boltca, teda nie pádom na
zem. Svedok X., vypočutý v konaní XC/XXX/XXXX, možnosť pádu na zem vylúčil. Poukázal na špinavé
prostredie, v ktorom navrhovateľ pracoval pričom na šatách navrhovateľa nevidel žiadnu špinu ale v
prípadepádunazembymuselbyťšpinavý,červenýodhrudy.Podľaodporcupreriešenieotázkyzákladu

je nevyhnutné sa vysporiadať aj s jednou z podmienok a to s ustálením škodnej udalosti (úrazového
deja) ako aj príčinnej súvislosti medzi škodnou udalosťou a vznikom škody na zdraví. Napriek právnemu
názoru vysloveného súdom v rozsudku XC/XXX/XXXX naďalej zastával názor, že príčinná súvislosť
medzi vzniknutou škodou a škodnou udalosťou nebola preukázaná a navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno v tomto smere. Podľa odporcu nie je vylúčené ani to, že navrhovateľ utrpel aj iný úraz mimo

pracoviska, ktorý mohol spôsobiť predmetné ťažkosti. Poukázal na prepúšťaciu správu z hospitalizácie
navrhovateľanapsychiatrickomoddeleníC.D.,vktoromcitujúnavrhovateľa„udrelahovyhodenálopata,
spadol z bicykla, mal povrchové poranenia“. Všetky tieto skutočnosti spôsobujú to, že dokazovanie v
konaní XC/XXX/XXXX nebolo postačujúce na odstránenie rozporov a pochybností, ktoré bezpochyby
pretrvávajú v tomto konaní.

Navrhovateľ na výzvu súdu oznámil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXXXXXXXXX zo
dňa 2.8.2001 mu bol od 12.8.2001 priznaný invalidný dôchodok vo výške 6396,-- Sk. Za invalidného bol
uznaný od 4.7.2001. Týmto dňom sa mu skončila práceneschopnosť. Obdobie od 4.7.2001 do 11.8.2001
bolo vykryté nemocenskými dávkami. V septembri 2001 mu bola vyplatená alikvotná časť dôchodku za

mesiac august 2001 za obdobie od 12.8.2001 do 31.8.2001 a za celý mesiac september 2001 v celkovej
výške 8955,-- Sk, teda strata na zárobku po práceneschopnosti mu prináleží od 12.8.2001.

Následnepodanímzodňa31.1.2012žiadalnavrhovateľo rozšírenienávrhuvtejtoveciaztitulustratyna
zárobkuposkončenípráceneschopnostižiadalfinančnúnáhraduaždokoncar.2011vovýške22.013,98

Eur.

Uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX zo dňa 2.2.2012 súd pripustil rozšírenie návrhu v tejto veci. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2012. Následne súd ustanovil znalca Y.. B. O., ktorému uložil vyčísliťvýšku náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti navrhovateľa za obdobie od
12.8.2001 do 31.12.2011, berúc do úvahy valorizáciu dôchodku a zárobku navrhovateľa v jednotlivých
rokoch, vychádzajúc z uvedených podkladov nachádzajúcich sa v súdnom spise.

Zo znaleckého posudku Y.. B. O. č. X/XXXX zo dňa 14.6.2012 súd konštatuje, že znalec analyzoval
a vyčíslil výšku náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa po skončení práceneschopnosti iba od
12.8.200 do 31.12.2003, ktoré vypočítal zo skutočného zárobku, ktorý bol dosiahnutý počas aktívnej
činnosti navrhovateľa u odporcu podľa platných predpisov do 31.12.2003. Uviedol, že konať o ďalších

rokoch a určiť výšku náhrady je po 1.1.2004 príslušná Sociálna poisťovňa, ktorá v rozhodne o úrazovej
rente navrhovateľa ako celku s prihliadnutím na vyplácaný invalidný dôchodok. Znalec preto vypočítal
náhradu za stratu na zárobku navrhovateľa po skončení jeho práceneschopnosti za r. 2001 až 2003
takto:
- pre rok 2001 - 590,45 Eur
- pre rok 2002 - 2483,36 Eur

- pre rok 2003 - 2948,81 Eur
Spolu .............. 6022,62 Eur

Znalec skonštatoval, že o ďalších nárokoch navrhovateľa ako poškodeného je oprávnená v konaní o
úrazovej rente rozhodnúť Sociálna poisťovňa, preto vo svojom znaleckom posudku to ďalej neriešil.

Účastníci konania ani vedľajší účastník konania k záverom znaleckého posudku výhrady nemali.

Podľa § 190 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.3.2002, ak u zamestnanca došlo pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním je k poškodeniu na zdraví alebo jeho smrti

úrazom (pracovný úraz) zodpovednosť za škodu tým vzniknutú znáša zamestnávateľ, u ktorého bol
zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ods. 5 zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z právnych
a ostatných prepisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti

nezbaví podľa § 191.

Súd konštatuje, že otázka zodpovednosti za úraz alebo chorobu z povolania zamestnanca je založená
na tzv. objektívnej zodpovednosti a pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje splnenie základných,
všeobecných podmienok pre vznik škody a to samotný vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť

medzi škodnou udalosťou a škodou. Dôkazné bremeno na preukázanie týchto podmienok je na
poškodenom. V konaní č.k. XC/XXX/XXXX bolo rozsiahlym dokazovaním jednoznačne ustálené a
logickým vyhodnotením vykonaných dôkazov bol vyvodený záver, že navrhovateľ utrpel dňa 11.10.2000
pracovný úraz s tými následkami, ktoré v konaní boli preukázané a za tento pracovný úraz zodpovedá
odporca ako jeho zamestnávateľ. Obrana odporcu, ktorý v tomto konaní spochybňuje záver súdu z

konania č. XC/XXX/XXXX je preto účelová, a preto nie je namieste ani námietka jeho pasívnej legitimácií
v tomto konaní. Táto otázka bola právoplatne rozsúdená a v tomto konaní sa ňou súd nemôže opätovne
zaoberať, právne závery z konania vo veci XC/XXX/XX sú pre súd v tomto konaní právne záväzné,
musí vychádzať z tých zistení, ktoré boli súdom v predchádzajúcom konaní už jednoznačne ustálené a
s konečnou platnosťou po vykonaní znaleckého dokazovania aj vyriešené.

Otázkou náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti sa zaoberal súdom ustálený znalec,
ktorý však vypočítal náhradu iba do 31.12.2003 vzhľadom k legislatívnym zmenám, v dôsledku ktorých
od 1.1.2004 až do budúcna rozhodovať o takýchto nárokoch prináleží vedľajšiemu účastníkovi konania,
t.j. Sociálnej poisťovni, ktorá ku dňu rozhodnutia súdu v tejto veci rozhodnutie nevydala tvrdiac, že tak

urobí po rozhodnutí súdu o tomto nároku do 31.12.2003.

Na základe znaleckého posudku Y.. B. O. ustálil súd nárok navrhovateľa od 12.8.2001 do 31.12.2003
vo výške 6.022,62 Eur a uložil odporcovi, ktorého považuje jednoznačne za pasívne legitimované v
tomto konaní, zaplatiť navrhovateľovi túto sumu a v prevyšujúcej časti nárok navrhovateľa vylúčil na

samostatné konanie. Súčasne rozhodol, že o trovách celého konania bude rozhodnuté v konaní o
vylúčenom nároku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.