Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Lýdia Gálisová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/896/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214797
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114214797.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau,
s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpeného: Advokátska kancelária
KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému: N.
H., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko K. XXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 1.143,34 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. júla 2015 č.k. 14C/233/2015-65, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu493,84
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29,73 eura od 23.12.2011 do zaplatenia,
zo sumy 180,81 eura od 24.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 152,30 eura od 25.02.2012 do zaplatenia,
zo sumy 31 eur od 24.03.2012 do zaplatenia. Uloženú povinnosť mu povolil vykonať v splátkach po
60 eur mesačne, splatných do 25-eho dňa v mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 43 ods. 1, § 42 ods. 4 písm.
b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 269 ods. 2, § 301 Obchodného zákonníka.
Z hľadiska skutkového stavu mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili
Rámcovú zmluvu o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných
služieb ako aj Zmluvu o pripojení, obe dňa 09.11.2011 na dobu 24 mesiacov. Žalovaný zmluvy uzatvoril
ako fyzická osoba podnikateľ. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie elektronických komunikačných
služieb v rámci programu služieb O2 Moja firma. Podľa prílohy k zmluve bol žalovanému poskytnutý
benefit vo forme 4% -nej zľavy z každej fakturácie. Žalovaný sa dostal od 22.12.2011 do omeškania s
platenímprvejfaktúry,celkovoneuhradilfaktúryzaposkytnutéslužbyvsume393,84eura.Neuhradením
tejto sumy žalovaný porušil zmluvu, pričom išlo o podstatné porušenie zmluvy podľa čl. 3 bod 1 písm.
c), nezaplatenie faktúr za služby do 30-tich dní od ich splatnosti. Následne v zmysle ust. 5.1 žalobca
listom zo dňa 13.02.2012 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky. Keďže k
úhrade nedošlo, žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu, ktorej výpočet vo vzorci je uvedený v zmluve v bode
5.2 a do tohto vzorca pod písmenom d) bola dosadená zostávajúca doba splatnosti a minimálny obrat
dohodnutý na 40 eur bez DPH, čo znamená 48 eur s DPH. Právny predchodca žalobcu tak následne
vystavil žalovanému faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 746 eur. Konštatoval, že žalovaný
neuhradil faktúry za poskytnuté služby a tým porušil svoju zmluvnú povinnosť. Mal za to, že zmluvná
pokutavpožadovanejvýške746eur jeneúmernevysokávporovnanísbenefitom,ktorýbolžalovanému
poskytnutý. Žalovaný nedostal žiadne telekomunikačné zariadenie v zvýhodnenej cene, ale len 4% -núzľavu z každej fakturácie, čo napríklad pri faktúre v sume 180,81 eura predstavuje čiastku 7,23 eura.
Len v dôsledku zľavy z fakturácie si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 746 eur, čo považoval
za neprimerané vo vzťahu k porušeniu zmluvnej povinnosti - úhrade splatných faktúr. Preto s poukazom
na § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil práve s prihliadnutím
na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a to na sumu 100 eur, pričom vzal do úvahu aj
skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu porušením zmluvnej povinnosti žalovaným nevznikla
škoda. Zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 493,84 eura, ktorá predstavuje jednak sumu
393,84 eura za poskytnuté služby a sumu 100 eur ako zmluvnú pokutu. Keďže žalovaný sa s plnením
dostal do omeškania, zaviazal ho aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúr. Vo zvyšku, čo do sumy 649,50 eura s príslušenstvom návrh zamietol.
S poukazom na § 160 ods. 1 OSP umožnil žalovanému dlžnú sumu splácať v splátkach po 60 eur
mesačne splatných do 25. dňa v mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou
rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z účastníkov bol v konaní
úspešný len čiastočne.
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa návrh zamietol, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Dôvodil, že uzavretím rámcovej zmluvy si zmluvné strany dojednali zvýhodnené podmienky
poskytovania elektronických služieb. Namietal proti úvahe súdu prvého stupňa, podľa ktorej dojednanú
dobu viazanosti považoval za podmienku obmedzujúcu zmluvnú voľnosť spotrebiteľa, nakoľko žalovaný
bol s dobou viazanosti oboznámený a navyše nie je spotrebiteľom, ale podnikateľom. Poukázal na
výhody uvedené v zmluve, ktoré podľa neho boli primerané výške dojednanej zmluvnej pokuty.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu spochybnil možnosť bezplatných volaní na ním vybrané čísla
s poukazom na neobmedzené volania do všetkých sietí. Spochybnil tiež možnosť zakúpenia zariadenia
za zníženú cenu, keď mu žiadne neboli ponúknuté ani žiadne nedostal. Poukázal na skutočnosť, že
cenový strop vo výške 55 eur trval iba pár mesiacov, lebo ceny znížila aj konkurencia a O2 reagovalo
spôsobom, že začalo dávať neobmedzené volania a SMS k bežným kartám na dobitie kreditu, ktoré
boli a doteraz sú bez akejkoľvek viazanosti. Zmluvná pokuta je neprimeraná vo vzťahu k benefitu 4 %
z faktúry.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a spĺňa náležitosti ust. § 205 OSP,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny,
preto je ho potrebné, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.143,34 eura s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmluvy o
postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril dňa 24.06.2013 so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o., so
sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Rámcovú zmluvu aj Zmluvu o pripojení, pričom
z rámcovej zmluvy vyplývajú dohodnuté zvýhodnené podmienky, bližšie špecifikované v prílohe č. 1
- zľava na faktúru 4 % počas doby 24 mesiacov. Rovnako zo zisteného skutkového stavu vyplýva, a
žalovaný uvedenú skutočnosť ani nepopieral, že sa dostal od 22.12.2011 do omeškania s platením
faktúr za služby spolu v sume 393,84 eura. Tým došlo k podstatnému porušeniu zmluvy zo strany
žalovaného, čoho následkom bolo odstúpenie od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu a
výzva na zaplatenie dlžnej čiastky. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu dohodnutú pre prípad odstúpenia
od zmluvy podľa bodu 5.1 rámcovej zmluvy podľa výpočtu vo vzorci uvedenom v zmluve v bode
5.2. vo výške 746 eur. Žalovaný dlžnú sumu za služby a uplatnenú zmluvnú pokutu nezaplatil. Súd
prvého stupňa žalobný návrh zamietol len čiastočne, keď uplatnil svoje moderačné oprávnenie a
dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorú považoval za neprimerane vysokú so zreteľom na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, znížil zo sumy 746,- eur na sumu 100,- eur, teda o sumu 646,- eur, ktorá
je predmetom odvolacieho konania.Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na
náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373
a nasl.
Citované ustanovenie zakotvuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré právo umožňuje súdu dodatočne
po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu. Z vecného hľadiska zákon
ustanovuje kritérium hodnoty a kritérium významu zabezpečenej povinnosti na posúdenie primeranosti
zmluvnejpokuty.Zuvedenýchzákonnýchkritériínaposudzovanieprimeranostizmluvnejpokutyvyplýva,
že pôjde vždy o individuálne posudzovanie viažuce sa na konkrétny prípad. Len z konkrétneho prípadu
totiž možno vyvodiť tak hodnotu, ako aj význam zabezpečenej povinnosti.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu
dokazovaniepotrebnéprezistenierozhodujúcichskutočností,pričomzvykonanéhodokazovaniavyvodil
i správny právny záver. Preto pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu čiastočne zamietol z dôvodu,
že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil na sumu 100 eur, je jeho rozhodnutie vecne správne.
Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdil. Taktiež sa stotožnil aj s odôvodnením
napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 OSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že rozhodujúcim kritériom
pre uplatnenie moderačného práva súdu, resp. okolnosti, ktoré pre uplatnenie moderačného práva
zohľadňuje, sú v zmysle § 301 Obchodného zákonníka hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti.
Súd teda predovšetkým a v prvom rade skúma hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti a až na
základe stanovenia tejto hodnoty a významu pre zmluvný vzťah zmluvných strán pristúpi k posúdeniu
primeranosti zmluvnej pokuty. Posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je teda viazané na hodnotu
zabezpečovanej povinnosti. V danom prípade je zabezpečovanou povinnosťou povinnosť žalovaného
dodržať dobu viazanosti. Žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu od 09.11.2011 do 14.03.2012, teda doba
nedodržania zmluvnej viazanosti bola 20 mesiacov. Za toto obdobie je aj podľa názoru odvolacieho
súdu zmluvná pokuta vo výške 746 eur neprimerane vysoká (37,30 eura mesačne), čo takmer dosahuje
minimálnu fakturáciu 40 eur za zúčtovacie obdobie (1 mesiac).
Odvolací súd, ktorý je v zmysle § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa pri
posudzovaní danej veci zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
K tvrdeniu žalobcu o dojednaní zvýhodnených podmienok poskytovania elektronických služieb, ktoré
podľa neho boli primerané výške dojednanej zmluvnej pokuty, odvolací súd poukazuje na obsah prílohy
rámcovej zmluvy, z ktorej vyplýva, že jedinou zvýhodnenou podmienkou v prospech žalovaného bola
zľava z fakturácie 4 % počas doby 24 mesiacov. Podľa vzorca pre výpočet zmluvnej pokuty, má na jej
výpočet vplyv aj minimálny obrat. Pri minimálnej fakturácii 40 eur poskytnutá zľava predstavuje sumu
1,60 eura, a za obdobie 20 mesiacov nedodržanej viazanosti ide o zľavu 32 eur. Za poskytnutie tohto
benefitu potom zmluvná pokuta 746 eur je aj podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane vysoká, preto
uvedená námietka žalobcu nie je dôvodná.
Treba prisvedčiť žalobcovi, ktorý v odvolaní namietal proti úvahe súdu prvého stupňa, podľa ktorej
dojednanú dobu viazanosti považoval za podmienku obmedzujúcu zmluvnú voľnosť spotrebiteľa,
vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal postavenie spotrebiteľa, ale bol podnikateľom. Predmetná úvaha
súdu prvého stupňa uvedená na strane 4 rozsudku bola podľa názoru odvolacieho súdu mylná, nakoľko
na tej istej strane rozhodnutia je jednoznačne konštatované, že žalovaný zmluvu uzatváral ako fyzická
osoba - podnikateľ. Uvedený omyl súdu prvého stupňa však nič nemení na tom, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je vecne správne.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP, ako vecne správny, potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.