Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/914/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208364
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214208364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

SidónieSládečkovejaJUDr.ErikyMadarászovejvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,IČO:
35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: S. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX W. XXX, o zaplatenie sumy 973,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/362/2014-38 zo dňa 27.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu o zaplatenie sumy 973,34 eura
s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože mu žiadne
nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil najmä podľa § 2 písm. a),b), § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1,5
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, článku
3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, § 52 ods. 1,2, § 879j, § 100 ods. 1, § 101
Občianskeho zákonníka, § 5b a § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení

rozsudku súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2014 domáhal zaplatenia
sumy 973,34 eura s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 05.12.2013 do zaplatenia a tento nárok
odôvodnil tým, že žalovaný a jeho právny predchodca, VÚB, a.s., dňa 03.10.2008 uzavreli Zmluvu o
vydanie splátkovej karty Quatro č. 0027206375 vo výške 30.000 Sk so splatnosťou 30 mesiacov a s
mesačnými splátkami po 1.000 Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013 pohľadávku
vočižalovanémunadobudolžalobca.Súdpovykonanídokazovaniakonštatoval,žežalovanýúverriadne
nesplácal, a tak veriteľ určil dátum zosplatnenia úveru dňom 10.09.2010. Túto pohľadávku si žalobca

moholuplatniťnasúdevlehote3rokovododňazosplatnenia,pričomposlednýdeňnauplatnenienároku
bol 10.09.2013; žalobu na súde podal až dňa 29.04.2014, čo znamená, že právo žalobcu je premlčané.
V odôvodnení rozsudku o. i. citoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V nadväznosti na to súd citoval aj ustanovenie § 100
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej, ktorá je trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade ide o zaplatenie
dlžnej sumy, kedy splatnosť spotrebiteľského úveru nastala dňom 10.09.2010, a teda veriteľ si svoj nárokmohol na súde uplatniť najneskôr do 10.09.2013. Keďže žalobu podal po tomto dni, t. j. po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z
citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa skúmajúc premlčanie z

úradnej povinnosti návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Nesúhlasil s použitím ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <Y. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktoré nadobudlo
účinnosť až dňom 01.05.2014; aplikácia tohto ustanovenia na prípady týkajúce sa zmluvy uzavretej
pred uvedeným dňom je podľa neho v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných
práv a slobôd a na podporu svojho názoru uvádzal niektoré súdne rozhodnutia a stanoviská. Aplikáciou
ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na tom,
za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo

k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a
závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním uvedeného ustanovenia súd
podľa neho porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej výklad
a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. On si svoju pohľadávku si uplatnil na súde dňa
29.04.2014, avšak predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014. Nesúhlasil ani s
tým, že súd na posúdenie premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
3-ročnú premlčaciu dobu. V skutočnosti sa jeho právo mohlo premlčať v 4-ročnej premlčacej dobe
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru aplikoval nesprávne

ustanovenie právneho predpisu, lebo ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodno-záväzkový
vzťah, a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tomto ohľade poukázal aj na
rôzne rozhodnutia iných krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri
splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel

k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Preto v zmysle § 219 ods.
1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel

k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne primerane odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa zistil skutkový stav na podklade
ustanovenia § 120 ods. 1 OSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, v odvolacom konaní sa
zaoberal len námietkou žalobcu o tom, že súd prvého stupňa nemal aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o premlčaní jeho pohľadávky v trojročnej premlčacej dobe, ale mal aplikovať ustanovenia

Obchodnéhozákonníka,ktorýupravuještvorročnúpremlčaciudobuvprípadetzv.absolútnehoobchodu;
keďže žaloba bola na súd podaná v rámci tejto štvorročnej doby, nemala byť podľa jeho tvrdenia
zamietnutá. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31.10.2008, t. j. v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého: „Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.“ Toto ustanovenie bolo ešte jasnejšie doplnené novelizáciou od 01.05.2014 tak, že „na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskehozákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. To znamená, že aj keď veriteľ
do zmluvy o úvere zakomponoval dohodou o použití Obchodného zákonníka na daný zmluvný vzťah,
vo vzťahu k spotrebiteľovi toto dojednanie nemalo právneho významu, lebo ustanovenia Občianskeho

zákonníka v posudzovaní dĺžky premlčacej doby už aj v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy boli pre
neho výhodnejšie. Preto súd prvého stupňa správne aplikoval v tomto smere trojročnú premlčaciu dobu,
a nie dobu štvorročnú, ktorá je zakotvená v Obchodnom zákonníku.

V danej veci je zrejmé, že bez námietky premlčania vznesenej žalovaným súd prvého stupňa musel

vziať na zreteľ ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni
priznať plnenie požadované žalobcom. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny
predpis, ktorých súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolací súd, vychádzajúc v tomto smere
z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 8 Cdo 3/2015 z

28.05.2015), urobil záver, že ak súd prvého stupňa na daný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 100
ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, čo žalobca v odvolaní namietal, postupoval správne. Preto
sa odvolací súd s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa stotožnil a napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil; v ostatnom odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože o ich náhradu podľa § 151 ods. 1 OSP
nepožiadal a v podstate mu ani nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.