Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715208670
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715208670.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Y. banka, a.s., E. nábrežie 4, P., S. XX XXX
XXX proti povinnému: L. B., nar. X.X.XXXX, Y. nad C. XXX o vymoženie X.XXX,XX eura vedenej súdnou
exekútorkou R.. J. L., F. úrad P., L. XXX/A, P. pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní spoločnosti P. S., s.r.o.,
P. proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.9.2015 č. k. 16Er/396/2015-25, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie podané spoločnosťou P. S., s.r.o., L. XXX/A, P., S. XX XXX XXX.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora R.. J. L. o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX XXXX/XXXX zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa X.X.XXXX súdny exekútor na základe návrhu oprávnenej
Y. banky, a.s. P. a exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v P. sp. zn. IA-C/XXXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predložený rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Y. bankou, a.s. a povinným
dňa XX.X.XXXX. Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, bola
aj rozhodcovská doložka uvedená v bode 3.7 zmluvy o úvere v spojení s článkom 10 Všeobecných
obchodných podmienok.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2, § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa § 2
ods. 1, § 73 ods. 1, 3 zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ZoSRK),
§ 4 ods. 2, 3, § 40 ods. 1, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 93b ods.
1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov, podľa
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že zmluva o
úvere uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s. a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol,
že v obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, bola dohodnutá
aj rozhodcovská doložka uvedená v článku 10 bod 10.2.3 všeobecných obchodných podmienok
veriteľa (VOP). Súd prvého stupňa s poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR

v uzneseniach sp. zn. 3Cdo 122/2011 z 9.2.2012 a sp. zn. 6Cdo 135/2012 z 5.12.2012 uviedol, že
povinnosťou súdu je posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky a s
poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora v rozsudku C-40/08 zo 6.10.2009 uviedol, že exekučný súd
je ex offo povinný skúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v spotrebiteľskej zmluve.
Preskúmaním oprávneným predložených listín dospel k záveru, že písomná forma rozhodcovskej
doložky nebola dodržaná, lebo VOP neboli podpísané a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo

rozhodcovská doložka nebola s povinným ako spotrebiteľom osobitne v zmluve vyjednaná, a je preto
neplatná. Pokiaľ z ustanovenia § 93b zákona o bankách vyplývala oprávnenému povinnosť poskytnúťsvojim klientom (spotrebiteľom) návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, po preskúmaní zmluvy o
úvere súd prvého stupňa konštatoval, že povinnému ako spotrebiteľovi nebola daná reálna možnosť
rozhodcovskú doložku individuálne prijať, ani možnosť ju odmietnuť, pretože spotrebiteľ mohol len celú

úverovú zmluvu prijať alebo ju celú odmietnuť. Je pravdou, že podľa VOP mohol klient písomne oznámiť
banke najneskôr pri uzavretí zmluvy, že s rozhodcovskou zmluvou nesúhlasí. Súd prvého stupňa však
považoval za neprijateľné, aby spotrebiteľ musel osobitne a navyše výhradne v čase pred uzatvorením
zmluvy písomne oznamovať banke, že nesúhlasí so zmluvnou podmienkou, pričom táto možnosť bola
„ukrytá“vrozsiahlychaprespotrebiteľaterminologickynáročnýchVOPanievsamotnejzmluve.Ztýchto

dôvodov považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovský súd pri absencii platnej rozhodcovskej zmluvy, príp.
rozhodcovskej doložky nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, preto predložený rozhodcovský
rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno exekúciu vykonať.

V lehote na podanie odvolania bolo súdu prvého stupňa doručené podanie spoločnosti P. S., s.r.o., L.

XXX/A, P., S.: XX XXX XXX označené ako odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Spoločnosť namietala, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.
d/O.s.p.),žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205

ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Uviedla, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie; nebol oprávnený preskúmavať
platnosť rozhodcovskej doložky, o ktorej platnosti rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, keďže rozsudok rozhodcovského súdu má

rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu; tvrdila, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím
vylúčil možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní; poukázala na ustanovenie § 93b
zákona o bankách, ktoré ukladalo banke povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky
a bolo len na vôli klienta, v tomto prípade povinného, či takýto návrh prijal alebo odmietol; namietala
nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 O. s. p. súdom prvého

stupňa; vyslovila názor, že súd prvého stupňa konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného
čím mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkala súdu prvého
stupňa, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nesprávne oprel o Smernicu EHS č. 93/13/EHS,
keďže ide o ak sekundárnej povahy; zdôraznila s poukazom na rozhodnutia iných súdov, že súdy
porušujú právnu istotu a legitímne očakávania, keď v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú

rozdielne a vytýkala súdu prvého stupňa, že svojim rozhodnutím neprimerane zvýhodňuje povinného.

Podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX, oznámila spoločnosť Y. A. s.r.o.,
L. XXX/A, P., S. XX XXX XXX zastúpená advokátkou J.. L. Q., Y.., so sídlom R. XX, P. na základe
splnomocnenia zo dňa X.XX.XXXX, že oprávnená Y. banka, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo

dňa XX.X.XXXX postúpila pohľadávku vymáhanú v tomto konaní spoločnosti P. S. K., ktorá následne
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX postúpila pohľadávku vymáhanú v tomto konaní
spoločnosti Y. A. s.r.o. T. Y. A., s.r.o. uviedla, že predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok sú uložené
v registri Okresného súdu Michalovce pod sp. zn. XSprV/XXX/XXXX a s poukazom na ustanovenie §
92 ods. 2 a 3 O. s. p. vyslovila súhlas so svojim vstupom do konania ako nový oprávnený.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa X.XX.XXXX č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX pripustil zmenu účastníka
na strane oprávneného tak, že pôvodný oprávnený z konania vystupuje a na jeho miesto ako oprávnený
vstupuje Y. A. s.r.o. so sídlom L. XXX/A, P., S. XX XXX XXX. Na uznesení je vyznačená právoplatnosť
dňom X.XX.XXXX.

Súdna exekútorka a povinný sa k podaniu spoločnosti P. S., s.r.o. označenému ako odvolanie
nevyjadrili, podanie bolo doručené súdnej exekútorke dňa XX.XX.XXXX a povinnému dňa
XX.XX.XXXX.

Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podania spoločnosti P. S., s.r.o. skúmal, či
uvedená spoločnosť je osobou oprávnenou na podanie odvolania v mene oprávneného a dospel k
záveru, že podané odvolanie je potrebné odmietnuť.Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,
v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Podľa § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Exekučný poriadok nemá osobitné ustanovenia o zastupovaní oprávneného a povinného v exekučnom
konaní, to znamená, že aj pre zastupovanie v exekučnom konaní platia ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Z ustanovenia § 24 O.s.p. vyplýva, že v občianskom súdnom
konaní, a teda aj v konaní exekučnom, môže byť účastník konania zastúpený len fyzickou osobou
okrem prípadov uvedených v § 26 ods. 1 O.s.p., ktorý vymedzuje prípady, kedy môže účastníka

zastupovať aj právnická osoba. Ustanovenie § 26 odseku 1 a 2 O.s.p. sa nemôže na exekučné konanie
aplikovať, pretože zastupovanie centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a odborovou
organizáciou sa vzťahuje len na osobitné konania (vo vzťahu k deťom a mládeži a ak ide o zastupovanie
člena odborovej organizácie v pracovnoprávnych vzťahoch).

Podľa § 26 ods. 4 O.s.p. právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie
môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.

Advokát môže podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii vykonávať advokáciu ako fyzická
osoba, a to samostatne, alebo v združení s inými advokátmi, alebo ako spoločník verejnej obchodnej

spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo konať spoločnosti s ručením obmedzeným.
Tieto spoločnosti nesmú mať iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 26 ods. 5 O. s. p. iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva
v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.

Zastupovanie účastníka inou právnickou osobou, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch,
vyžaduje ustanovenie takejto prípustnosti priamo zákonom na základe plnomocenstva udeleného
zastupovaným. Inou právnickou osobou ako je uvedená v odsekoch 1 až 4, ktorá môže zo zákona
na základe plnomocenstva zastupovať účastníka konania, je napríklad združenie na ochranu práv

spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, právnická osoba oprávnená hájiť
záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov podľa § 54 ods. 1 Obchodného zákonníka.

V posudzovanej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala za oprávneného spoločnosť
P. S., s.r.o. P., plnú moc na zastupovanie oprávneného k odvolaniu však nepredložila. Túto plnú moc

odvolací súd ani nežiadal predložiť, pretože z výpisu z obchodného registra spoločnosti P. S. s.r.o.
zistil, že nejde o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bola založená podľa Zákona o advokácii
a ktorej jediným predmetom činnosti je poskytovanie právnych služieb a túto spoločnosť nemožno
označiť (vzhľadom na predmet jej činnosti) ani za takú právnickú osobu, ktorá má oprávnenie zastupovať
účastníka v exekučnom konaní na základe osobitného zákona.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.Z uvedeného vyplýva, že za oprávneného podala odvolanie neoprávnená osoba - osoba, ktorá nie je
účastníkom tohto konania, nejde o právnickú osobu založenú podľa osobitného zákona na účel výkonu
advokácie ani o právnickú osobu, ktorá (na základe plnomocenstva), môže účastníka zastupovať podľa

osobitného zákona.

Odvolací súd preto odvolanie podané v tejto exekučnej veci spoločnosťou P. S., s.r.o., P. odmietol,
pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Odvolací súd konal v odvolacom konaní s pôvodným oprávneným z týchto dôvodov:

Podľa § 206 ods. 1 O. s. p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Spodanímodvolaniajespojenýodkladný(suspenzívny)účinokspočívajúcivtom,žepodanímodvolania

sa odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia a ak sa na právoplatnosť rozhodnutia viaže aj jeho
vykonateľnosť, tak má za následok súčasne aj odklad vykonateľnosti rozhodnutia (§ 160 a 161 O. s. p. v
spojení s § 206 ods. 1 O. s. p.) Okrem odkladného účinku má podanie odvolania aj devolutívny účinok,
ktorý spočíva v tom, že po podaní odvolania je oprávnený ďalej konať a rozhodnúť iba odvolací súd,
okrem prípadov, kedy zákon pripúšťa vybavenie odvolania autoremedúrou (§ 210a O. s. p.). O každom

podanom odvolaní musí byť rozhodnuté.

Suspenzívny účinok znamená, že sa v dôsledku prípustného odvolania odkladá právoplatnosť
(záväznosť a nezmeniteľnosť) do doby, pokiaľ o odvolaní nerozhodne odvolací súd. Z ustanovenia §
206 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že suspenzívny účinok opravného prostriedku môže nastať len vtedy, ak

odvolanie podala oprávnená osoba a v zákonom stanovenej lehote.

Na podanie odvolania je zásadne oprávnený účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
V posudzovanej veci však odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa nepodal účastník konania,
ale tretia osoba, ktorá podľa podmienok stanovených Občianskym súdnym poriadkom nemôže byť ani

zástupcom účastníka konania.

Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané niekým, kto na podanie odvolania v predmetnej veci nebol
oprávnený, nemohol nastať ani suspenzívny účinok odvolania, teda odklad právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa preto nadobudlo (de facto) právoplatnosť tak,

ako keby uvedené odvolanie spoločnosťou P. S., s.r.o. nebolo podané (napadnuté rozhodnutie bolo
oprávnenému i povinnému doručené XX.X.XXXX), a to bez ohľadu na to, kedy o tomto odvolaní rozhodol
odvolací súd tak, že odvolanie odmietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

PokiaľsúdprvéhostupňauznesenímzodňaX.XX.XXXXč.k.XXEr/XXX/XXXX-XXrozhodolopripustení

zmeny účastníka na strane oprávneného, ide o nulitné rozhodnutie, lebo bolo vydané po právoplatnom
skončení konania vo veci samej, a preto naň nemožno prihliadať.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.