Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115208863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115208863.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. N., nar. X. X. XXXX, bytom Z. K. X, XXX XX
G., štátny občan SR, 2/ D. N., J.. XX. XX. XXXX, bytom Z. K.M. X, XXX XX G., štátna občianka SR, proti
odporcovi: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36
854 140, zastúpenému: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, o určenie
neplatnosti spotrebiteľského úveru a iné, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 19. januára 2016, č. k. 17C/78/2015-41, v časti náhrady trov konania, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa s a v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, právne odôvodneným ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“) súd prvého stupňa zastavil konanie a navrhovateľom uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia vo výške 204,70 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

O náhrade trov konania rozhodol podľa zásady zavinenia vyjadrenej v ust. § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko

navrhovatelia späťvzatím návrhu odôvodneným len tým, že v predmetnej veci rozhodol Okresný súd
Bratislava IV po podaní predmetného návrhu, z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania, na
ktoré odporca svojim správaním nedal podnet a preto ich súd zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 204,70 eur
pozostávajú z odporcom vyčíslenej odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby á 64,54 eur (prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 22. 6. 2015, písomné podanie vo veci samej dňa 3. 8. 2015), za 1 úkon -

účasť na pojednávaní dňa 19. 1. 2016, režijný paušál 2x á 8,39 eur + 1x á 8,58 eur + 20 % DPH vo
výške 34,12 eur. Náhradu trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa odporcovi priznal podľa ust. §
11 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, ods. 4. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z..

V časti náhrady trov konania napadli predmetné uznesenie pre nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne skutkové zistenia ku ktorým dospel súd prvého stupňa, odvolaním navrhovatelia a

uznesenie súdu prvého stupňa žiadali v napadnutej časti zmeniť tak, že súd odporcovi náhradu trov
právneho zastúpenia neprizná. Súdu prvého stupňa vytkli priznanie neúčelne vynaložených trov
konania odporcom, jednak z dôvodu že odporca je silným podnikateľským subjektom disponujúcim
kvalifikovanými, právne vzdelanými zamestnancami a jeho zastúpenie advokátom považovali za
nadbytočné nielen pre nie vysokú náročnosť a zložitosť prejednávanej veci ale i preto, že nedošlo k
oznámeniu ich späťvzatia návrhu odporcovi v dostatočnom predstihu a tým jeho nadbytočnej účasti na

pojednávaní dňa 19. 1. 2016.Z pohľadu prepojenia späťvzatia návrhu na vec prejednávanú na Okresnom súde Bratislava IV, v
ktorej sa odporca podaním doručeným súdu dňa 15. 8. 2008 domáhal zaplatenia sumy 65.265,20 Sk s
príslušenstvom zo Zmluvy o úvere č. G. (úverový rámec 75 000,- Sk) zo dňa 5. 11. 2001 a zo dňa 6. 8.

2003, navrhovateľka 2/ zistila, že uplatnený nárok z úverovej zmluvy je bezpredmetný, nakoľko úver z
tejtozmluvybolsplatenývdecembriroku2006,sčímoboznámilakonajúcisúd. Potomtodoručilodporca
súdu iné úverové zmluvy, a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. G. (úverový rámec 270 000,- Sk) zo
dňa 19.10.2001 a zo dňa 20.8.2003, ku ktorým doručil aj faktúry na celkovú sumu 195 044,- Sk, ktoré
ale nezodpovedali úverovému rámcu 270 000,- Sk. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 14. 4.

2015, č.k. 12Cb 112/2009-257 žalobu odporcu ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena v
konanízamietol.Navrhovateliavtomtokonanízistili,žeodporcazámernepredložilsúduúverovézmluvy,
z ktorých bol úver splatený, pričom sa nároku ale domáhal z úplne iných zmlúv, čím sa tak dostali do
právnej neistoty a nadobudli presvedčenie, že ich odporca oklamal, pretože ani jedna úverová zmluva
nezodpovedala skutočnému stavu, v podstate boli v omyle a nevedeli posúdiť, ako odporca zúčtovával
splácanie úverov z dvoch úverových zmlúv, nakoľko mesačné splátky úverov poukazovali navrhovatelia

len na jeden bežný účet, zriadený odporcom. Konanie na Okresnom súde Bratislava IV tak bolo pre
navrhovateľov pomerne náročné a neisté, a vzhľadom k tomu, že v konaní vyšlo najavo
nekalé správanie odporcu voči navrhovateľom a súd v konaní ešte vtom čase nerozhodol, mali potrebu
vyriešiť si skutočný a reálny zmluvný vzťah medzi nimi a odporcom, čo ich podnietilo k podaniu žalôb
na Okresnom súde Bratislava I. Preto podali jednu žalobu dňa 27. 3. 2015 (úverový rámec 75 000,- Sk)

a súčasne ďalšiu žalobu dňa 19. 3.2015 (úverový rámec 270 000,- Sk), ktorá je vedená pod
sp. zn. 15C/93/15 a ktorú neplánujú vziať späť.
V prejednávanej veci zobrali návrh späť až po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava IV, ktorým
odporcom podanú žalobu zamietol a preto odmietajú názor súdu prvého stupňa, že predmetný návrh
nebol z procesného hľadiska podaný dôvodne a že odporca svojim konaním nedal podnet na začatie

súdneho konania a ani na jeho zastavenie. Podnet na podanie návrhu vyvolal odporca svojim konaním
v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, v ktorom boli zistené jeho nekalé praktiky.
Ak by správanie odporcu bolo prijateľné, navrhovatelia by nemali dôvod podávať predmetnú žalobu a
domáhať sa právnej istoty a svojich spotrebiteľských práv na súde.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie
je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Odvolací súd sa v danej veci plne stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý o náhrade
trov konania rozhodol v súlade so zásadou zavinenia podľa § 146 ods. 2 O.s.p., a ktorý správne

zhodnotil, že zastavenie konania bolo z procesného hľadiska zavinené navrhovateľmi, ktorí návrh na
začatie konania zobrali späť s uvedením, že: „v predmetnej veci rozhodol Okresný súd Bratislava IV
po podaní predmetnej žaloby na tunajšom sude.“ Pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu je
úlohou navrhovateľa preukázať splnenie podmienok pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146
ods. 2 O.s.p., v opačnom prípade z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil

navrhovateľ, a preto ho podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zaťažuje povinnosť nahradiť trovy konania
protistrany. Súd v takomto prípade ani nie je povinný vyzývať navrhovateľa na preukázanie, že z jeho
stranynedošlokzavineniuzastaveniakonania.Prvostupňovýsúdpretosprávnevychádzalzozáveru,že
navrhovatelia zavinili zastavenie konania a nakoľko nimi uvedený dôvod nesvedčí dôvodnosti podania
návrhuaniprocesnémuzavineniuodporcu,dispozičnýmúkonomspäťvzatiaprenieslinaseba povinnosť

na náhradu účelne vynaložených trov konania odporcu, a to za tri úkony právnej služby podľa ust. §
11 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ a ods. 4. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.

Bezpredmetnými sú preto v odvolacej argumentácii navrhovateľov prednesené námietky o neúčelnosti
vynaložených trov konania advokáta, ktorý zastupuje silný podnikateľský subjekt, disponujúci

zamestnancami s kvalikovaným právnickým vzdelaním, nakoľko pre nenáročnosť prejednávanej veci
je zastúpenie advokátskou kanceláriou nadbytočné. Na uvedenú námietku dáva súčasne odpoveď
napr. i navrhovateľmi uvedené uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/2014-31, ktorý
vyslovil, že každý účastník má právo nechať sa v konaní zastúpiť advokátom bez ohľadu na to, či máprávnické vzdelanie, resp. zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo nie, ale súčasne vyslovil,
že výnimočne, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania,
ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Ak by aj hypoteticky došlo v danom prípade

k zneužitiu práva na zastúpenie, jeho preukázanie by aj tak zaťažovalo navrhovateľov. Za relevantnú
nepovažuje odvolací súd ani námietku navrhovateľov na adresu súdu prvého stupňa, o dostatku času
doručiť odporcovi späťvzatie návrhu a z jeho pochybenia vyplývajúcu neúčelnosť trov vynaložených
za bezpredmetnú účasť odporcu na pojednávaní dňa 19. 1. 2016. Irelevancia tohto názoru pramení v
práve účastníka, proti ktorému žalobný návrh smeruje, riadne nariadeného pojednávania sa zúčastniť, i

po oznámení o späťvzatí návrhu, s vedomím zákonom stanoveného obmedzenia, premietnutého do ust.
§13aods. 4vetadruhávyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.,ktorázaúčasťprávnehozástupcu natakomto
úkone, priznáva nárok len na 1 hodnoty uplatneného úkonu právnej služby. Odvolacia argumentácia
navrhovateľov o dôvodoch, ktoré ich viedli k podaniu návrhu na začatie konania, či k jeho späťvzatiu,
navyše nepodložená žiadnymi listinnými dôkazmi, nemôže prelomiť zásadu zavinenia zakotvenú v ust.
§ 146 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust.§ 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151

ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil, ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.