Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6C/150/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215088
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1311215088.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci

navrhovateľa: U. O., bytom H. X, N., proti odporcovi: Nové bývanie, Teplická 3, Bratislava, IČO 30 864
151, zastúpenému Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava,
o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov
a nebytových priestorov odporcu zo dňa 03.12.2008 takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 506,78 euro k rukám právneho
zástupcu odporcu: Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o, v lehote do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 15.12.2011 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
odporcovi uložil povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 272,96 euro a určil neplatnosť
uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu o zvýšení odvodov do fondu
prevádzky, údržby a opráv zo dňa 03.12.2008. Zároveň žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť mu trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 03.12.2008 o 17.00 hod. sa konalo v Kultúrnom dome Zlatý dážď na
ul. Račianskej 89 zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu H. X,X V.

X S. N., pričom po začatí bola zistená prítomnosť 27 vlastníkov z celkového počtu 75 (72 bytov a 3
nebytové priestory), tzn. menej ako nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov, preto následne sa po
hodinovej prestávke zisťoval opäť počet prítomných vlastníkov a bola zistená prítomnosť 35 vlastníkov,
čo opäť nebola nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov, z ktorého dôvodu došlo k aplikovaniu ust. §
14 ods. 2, druhá veta zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pripúšťajúceho
hlasovanie nadpolovičnou zúčastnených vlastníkov. Následne bolo ako bod 4 programu prerokované
zvýšenie odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv s platnosťou od 01.03.2009 a to tak, že: za

výmeru bytov o 0,16 € (5Sk)/m2 mesačne - za zvýšenie hlasovalo 34 prítomných vlastníkov; za výmeru
balkónov a lódžií o 0,16 € (5Sk)/ m2 mesačne - za zvýšenie hlasovalo 35 prítomných vlastníkov a za
výmeru spoločných častí o 0,33 € (10Sk)/m2 mesačne - za zvýšenie hlasovalo 35 prítomných vlastníkov.
Zvýšené odvody odporcovi navrhovateľ počnúc 01.03.2009 platil a preto za obdobie od 01.03.2009
do 30.11.2011 ( od neplatného zvýšenia preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv do podania
predmetnej žaloby ) sa odporca bezdôvodne obohatil o sumu 272,96 euro, ktorá suma je výsledkom
súčtu platieb za 32 mesiacov v rozsahu neplatného navýšenia 8,35 euro/mesačne podľa rozlohy bytu

52,22 m2 a 0,18/mesačne euro podľa rozlohy balkóna 1,125 m2. Vznik bezdôvodného obohatenia
navrhovateľ odvodzuje od absolútnej neplatnosti žalobou napadnutého uznesenia o zvýšení odvodov
prijatého na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 03.12.2008 a to pre rozpor so
zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, konkrétne ustanovenia § 14 ods.2 citovaného zákona, v zmysle ktorého v prípade určenia výšky preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv je na platné prijatie rozhodnutia potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov,
čo v danom prípade nebolo splnené a preto úhrada preddavkov vo zvýšenom rozsahu je plnením bez

právneho dôvodu a zakladá nárok na bezdôvodné obohatenie. Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ
domáhal aj určenia neplatnosti predmetného uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 03.12.2008.
Odporcažiadalnávrhvcelomrozsahuzamietnuťapriznaťnáhradutrovkonania,namietajúc premlčanie
časti nároku navrhovateľa za obdobie od 01.03.2009 do 15.12.2009, ďalej máme uplynutie prekluzívnej

15- dňovej lehoty na prehlasovaného vlastníka v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. a tiež
premlčanie celého nároku navrhovateľa v obidvoch častiach petitu, keď návrh na začatie konania
bol podaný dňa 15.12.2011 až po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty od prijatia uznesenia
zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 03.12.2008. Napokon poukazoval na
skutočnosť, že predmetné uznesenie je platné a to v zmysle § 14 ods. 2 veta druhá zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, kde je odkaz na § 10 ods. 1 tohto zákona, avšak len pre prípad hlasovania

o tom, na základe akého kľúča platia spoluvlastníci náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv, keďže
ustanovenie § 10 ods. 1 vôbec neupravuje rozhodovanie o samotnej výške preddavkov.
Vo veci rozhodol súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 21.06. 2012, č.k. 6 C 150/2011-49
tak, že v časti návrhu vyhovel, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 196,19 euro
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vychádzajúc z ustanovení § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1

a 2, § 107 ods. 1 Obč. zák. a ustanovenia § 10 ods. 1, § 14 ods. 1,2 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z.,
§ 80 písm. c/ O.s.p., pričom vyslovil, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za
následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností a každý kto má na tom naliehavý právny
záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolať súdnou cestou, pričom plnením z absolútne
neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451 Obč. zák) a

keďže v danom prípade z priebehu a spôsobu hlasovania a následne prijatého uznesenia napadnutého
žalobou je zrejmý priamy rozpor so zákonom, keď postup podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.
priamo vylučuje § 10 ods. 1 tohto zákona, t.j. o výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
nemožno hlasovať nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov, bolo uznesenie prijaté na schôdzi
zhromaždenia dňa 03.12.2008 o výške preddavku absolútne neplatným právnym úkonom a plnenie

navrhovateľa poskytnuté odporcovi práve na základe vyššie uvedeného absolútne neplatného právneho
úkonu, zakladá bezdôvodného obohatenie odporcu s povinnosťou vydať ho navrhovateľovi. Zároveň
však návrh v časti o učenie, že uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
odporcu o zvýšení odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv zo dňa 03.12.2008 je neplatné,
prvostupňový súd zamietol, z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho

záujmu na takomto určení. Konanie v časti o zaplatenie 76,77 € súd zastavil podľa § 96 ods. 1,2,3, O.
s. p., pre späťvzatie návrhu v tejto časti a to s ohľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania
časti nároku za obdobie od 01.03.2009 do 15.12.2009. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142
ods. 2 O.s.p tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, keď mal vzájomný pomer úspech a
neúspechu účastníkov konania za rovnaký.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ i odporca.
Odvolací súd uznesením zo dňa 21.02.2014, č.k. 4 Co 410/2012 - 92 prvostupňový rozsudok v
rozsahu napadnutom odvolaním (vyhovujúcej a zamietajúcej časti) podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ a h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac, vecnou
nesprávnosťou rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom súdu prvého stupňa vytkol, že sa náležite

nezaoberal vznesenou námietkou odporcu o preklúzii v zmysle § 14 ods. 6 cit. zákona, ani samotnou
aktívnou legitimáciou navrhovateľa, ktorá prináleží prehlasovanému vlastníkovi (§ 14 ods. 4 cit. zákona),
ako aj pasívnou legitimáciou odporcu.
Tiež konštatoval, že pokiaľ ide o určovaciu časť petitu návrhu na začatie konania (o určenie neplatnosti
napadnutého uznesenia zhromaždenia vlastníkov), dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že

navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o existencii naliehavého právneho záujmu na takomto určení
(či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je), ktorého existencia je prvotným predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a je daný najmä tam, kde by sa bez tohto určenia právne
postavenie dotknutého účastníka stalo neistým a spravidla nie je daný tam, kde je možné žalovať priamo
na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.sp.). Ak už bolo právo navrhovateľ porušené, môže sa domáhať

práva na splnenie povinnosti v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. prípadne podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993
Z.z..
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd ďalej zaujal právny názor ohľadom práv a povinností
vlastníka bytu vyplývajúcich z ustanovenia § 14 ods. 1 zák č. 182/1993 Z.z. a ich reálneho výkonu práveúčasťou na správe domu a rozhodovaním prostredníctvom hlasovania na schôdzi vlastníkov a pokiaľ
vlastník svoje tieto vlastnícke oprávnenia nemôže realizovať, môže sa ochrany svojho práva dovolať
postupom podľa § 14 ods. 4 cit. Zákona, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym právny

predpisom,pričomvýslovnezakotvuje,akýmpostupomavakejlehotesamôžedotknutývlastníkdovolať
ochrany svojho práva na súde a ktorá je lehotou hmotnoprávnou.
V súvislosti so samotným rozhodovaním prostredníctvom hlasovania na schôdzi vlastníkov odvolací
súd vyslovil, že takéto rozhodnutia sú rozhodnutiami vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ak
má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania

zúčastniťvšetcivlastnícibytovanebytovýchpriestorov.Vprípade,žeúčastníkmikonaniavoveciurčenia
neplatnosti rozhodnutia prijatého hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú všetci
vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo
byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159
ods. 2 O.s.p.) a poukázal aj na obdobný názor vyslovený Ústavným súdom SR (IV. ÚS 194/2012-17)
že je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,

ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a prejavom ich väčšinovej vôle a v prípade rozhodnutia súdu
o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia
prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a
vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Naproti tomu správca (na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov
alebo na základe zmluvy o výkone správy) a nehlasuje na zhromaždení, ktoré tvoria všetci vlastníci
bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a teda takýmto spôsobom nerozhoduje,
preto rozhodnutia vo veci neplatného rozhodnutia vlastníkov, by sa vlastník bytu alebo nebytového
priestoru mohol domáhať nie proti správcovi ale proti všetkým tým, ktorí majú právo hlasovať, t.j.

proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Potom z povahy veci vyplýva, že v danom prípade o
určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkom a správcom samostatným a preto pasívne legitimovaní
v konaní o neplatnosť uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov by mali byť všetci vlastníci
bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne spoločenstvo účastníkov sporu. Zákon o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení účinnom v čase, kedy došlo k hlasovaniu vlastníkov bytov hovorí o tom,
že prehlasovaní vlastník má pravo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd,
aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Toto ustanovenie zákona neupravuje možnosť vlastníkov
domáhať sa neplatnosti hlasovania, v zmysle uvedeného ustanovenia má vlastník právo obrátiť sa na

súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaný vlastníkom rozhodol, výsledkom
súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa
domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov.
Napokon odvolací súd poukázal aj na zákonnú úpravu (znení účinnom v čase, kedy došlo k hlasovaniu
vlastníkov bytov) umožňujúcu prehlasovanému vlastníkovi obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku

hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká., ktorá však nedáva možnosť vlastníkovi
domáhať sa určenia neplatnosti hlasovania ale zakladá vlastníkovi právo obrátiť sa na súd, aby vo
veci spornej medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom vydal rozhodnutie nahradzujúce
konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník, pričom takéto konanie sa týka
všetkých vlastníkov.

V intenciách uvedeného potom uložil odvolací súd súdu prvého stupňa sa v ďalšom konaní zaoberať
otázkou vecnej legitimácie účastníkov sporu (aktívnej a pasívnej) a ako bolo uvedené, vznesenou
námietkou odporcu o zániku práva (preklúzii) podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov.
Súd prvého stupňa viazaný uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) opätovne
posúdil žalované nároky, vychádzajúc z nasledovného skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého

stupňa v pôvodnom konaní, keď odvolací súd nenariadil doplnenie dokazovania vykonaním ďalších
dôkazov (§ 213 ods. 4 až 7 O.s.p.):
Navrhovateľ je vlastníkom bytu č. X, X.posch. v bytovom dome na H. X. Č.. X v N. -D. O..
Vlastníci bytov, spoločných častí domov, spoločných zariadení domov, pozemkov a priľahlých pozemkov
na H. X. súpisné č. X, X V. X S. N. založili v zmysle § 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, spoločenstvo vlastníkov bytov v uvedených
bytových domoch ako právnickú osobu s názvom Nové bývanie so sídlom Teplická 3, Bratislava - Nové
Mesto, IČO 30 864 151, za účelom zabezpečenia prevádzky domov a bytov, správy a údržby spoločnýchčastí domov, spoločných zariadení domov, pozemkov a priľahlých pozemkov spoločenstvo, ktorého sú
všetci vlastníci bytov členmi a v predmetnom konaní je označené ako odporca.
Dňa 03.12.2008 o 17.00 hod. sa konalo v Kultúrnom dome Zlatý dážď na Račianskej ulici č. 89

zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu H. X, X, X S. N.. Po zistení prezencie
bola zistená prítomnosť 27 vlastníkov z celkového počtu 75 (72 bytov a 3 nebytové priestory),
čo nepredstavovalo nadpolovičnú väčšinu všetkých vlastníkov. Po hodinovej prestávke bola zistená
prítomnosť 35 vlastníkov, čo opäť nebola nadpolovičná väčšina všetkých , z ktorého dôvodu došlo k
aplikovaniu ustanovenia § 14 ods. 2, druhá veta, zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov pripúšťajúceho hlasovanie nadpolovičnou zúčastnených vlastníkov. Následne ako bod 4
programu bolo prerokované zvýšenie odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv s platnosťou od
01.03.2009 v rozsahu:
za výmeru bytov o 0,16 Eur (5 Sk) m2 mesačne s tým, že za zvýšenie hlasovalo 34 prítomných
vlastníkov;
za výmeru balkónov a lodžií o 0,16 Eur (5Sk) m2 mesačne, s tým, že za zvýšenie hlasovalo

35 prítomných vlastníkov
za výmeru spoločných častí o 0,33 Eur (10 Sk) m2 mesačne, s tým, že za zvýšenie hlasovalo 35
prítomných vlastníkov.

Od účinnosti tohto uznesenia zhromaždenia t.j. od 01.03.2009 platí navrhovateľ odporcovi zvýšené

preddavky v súlade s predmetným uznesením. t.j. za dobu 32 mesiacov od podania návrhu na začatie
konania za rozlohu bytu 52,22 m2 zaplatil o 267,2 Eur viac, než by bolo podľa pôvodného zálohového
predpisu, za balkón o rozlohe 1, 125 m2 je to 5,96 Eur.

Uvedené skutkové okolnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Spornou bola otázka platnosti výsledkov

hlasovania o zvýšení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv zhromaždenia vlastníkov bytov
konanéhodňa03.12.2008apotomvtejsúvislostiajvznikbezdôvodnéhoobohateniaodporcunazáklade
plnenia z takéhoto neplatného rozhodnutia.

Navrhovateľ v konaní k veci uviedol, že predseda na zasadnutí rady dňa 05.05.2008 nenavrhol

navýšenie preddavku, pričom na ďalšej rade dňa 10.11.2011 bol vyprovokovaný konflikt s
navrhovateľom, ktorý bol členom rady a za jeho neprítomnosti bolo prijaté rozhodnutie o navýšení
preddavkov za rozlohy bytov, podľa názoru navrhovateľa neplatne, keďže ako jeden z troch členov rady
nebol prítomný.

Pokiaľ ide o priebeh zhromaždenia dňa 03.12.2008, ktorého uznesenie (bod 4, 5a-c) o zvýšení
preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv navrhovateľ napadol žalobou, upozorňoval prítomných
na nemožnosť hlasovania nadpolovičnou väčšinou prítomných o navýšení preddavkov a na
neprítomnosť viac než polovice všetkých vlastníkov, avšak bez patričnej reakcie zúčastnených
vlastníkov. Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasil s akýmkoľvek navýšením preddavkov, avšak v zápisnici

zo zhromaždenia je chybne uvedený súhlas všetkých 35 prítomných vlastníkov s navýšením (tzn. aj
navrhovateľa). Nakoľko sa zápisnica nepodpisuje, nemohol sa domáhať jej opravy a vzhľadom k tomu,
že nemá dátum, nemohla začať plynúť 15 dňová lehota prehlasovaného vlastníka. Tiež poukázal na to,
že odhalil podvod bývalého predsedu v súvislosti so zateplením o čom všetkých informoval a aj podal v
tomto smere trestné oznámenie. Navrhovateľ vo svojich vyjadreniach ďalej poukazoval na rôzne nekalé

praktiky predchádzajúcich aj súčasných orgánov spoločenstva (predsedu, rady) ako aj širšie súvislosti
súvisiace so správou bytového domu H. X, X, X S. N..

Uviedol, že očakáva od súdu, že súd „nariadi zastavenie neoprávneného platenia od 01.03.2009“
a rozhodne „o vrátení rozdielu dodnes tak, aby on a ostaných 72 vlastníkov nemuselo ďalej platiť

podľa napadnutého navýšenia“. Tiež namietal právneho zástupcu odporcu, ktorý nemôže v konaní
zastupovať spoločenstvo z dôvodu, že o tom nebolo platne hlasované a rozhodnuté na zhromaždení
vlastníkov, pričom spoločenstvo vlastníkov bolo v tomto smere zmanipulované a poukázal na program
zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 15.02.2012.

Na výzvu súdu, aby sa navrhovateľ vyjadril, či zotrváva na okruhu účastníkov konania tak, ako súd
označení s ohľadom na závery odvolacieho súdu, navrhovateľ uviedol, že zotrváva a žiadal, aby súd
žalobe o bezdôvodné obohatenie vyhovel a tiež určil neplatnosť uznesenia z 03.12.2008 o navýšení
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. .Odporca zotrval na doterajších vyjadreniach a námietkach ohľadom preklúzii práva prehlasovaného
vlastníka, ako aj premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a tiež vyjadril, že navrhovateľ

nie je v spore aktívne legitimovaný a v spore mali byť na strane žalovaných všetci vlastníci bytov a
preto žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem. Otázka neexistencie naliehavého právneho záujmu na určovacom petite v danom prípade bola
podrobne zdôvodnená v rozhodnutí súdov I. a II. stupňa, ktorého právnym názorom je súd viazaný a
na ktoré v plnom rozsahu poukazuje.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k
03.12.2008(úč.od01.10.2007),nasprávudomusazriaďujespoločenstvovlastníkovbytovanebytových

priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú mluvu
o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým
družstvom.

Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo

spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,

d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

Podľa § 7b ods. 1 veta prvá a druhá cit. zákona, spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené

týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník
bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"), a s
fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou.

Podľa § 7c ods. 1 cit. zákona, orgánmi spoločenstva sú a) predseda, b) rada, c) zhromaždenie, d) iný
orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.

Podľa § 7c ods. 2 veta úprvá až štvrtá cit. Zákona, rpedseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť

spoločenstvaakonávjehomene.Predseduvolízhromaždenienadpolovičnouväčšinouvšetkýchhlasov
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická
osoba,ktorájespôsobilánaprávneúkonyajebezúhonná.Predsedarozhodujeovšetkýchzáležitostiach
spoločenstva,akniesútýmtozákonom,zmluvouospoločenstvealebostanovamizverenéinémuorgánu
spoločenstva.

Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona , vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so
zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred
do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10)
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv

určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak

sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom
znení (úč. od 01.10.2007), vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosťzúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach
domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku
na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému

vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze.
Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich
pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje

inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po
začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených;
to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a
5, § 8b ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má

právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania
dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo
zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona, za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový
priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným
podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia
môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba

sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.
Podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona, ak nejde o rozhodovanie podľa odseku 3, môže správca,
zástupca vlastníkov alebo predseda navrhnúť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia
byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o
ktorých sa bude hlasovať, a o termíne hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Po vykonaní

hlasovania písomnou formou zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní
od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je
potrebnýsúhlasnadpolovičnejväčšinyhlasovvšetkýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome.
V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov

alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci nemožno opakovať.
Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia
výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo
nebytovéhopriestorunemoholovýsledkuhlasovaniadozvedieť,pretožemuneboloznámenýspôsobom
v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

Občiansky súdny poriadok stanovuje, čoho sa môže navrhovateľ domáhať návrhom na začatie konania,
teda aké sú prípustné druhy návrhov na začatie konania z hľadiska petitu. Predmetom určenia (§
80 písm.c) O.s.p.) môže byť len taký právny vzťah alebo právo, o ktorom môže súd rozhodnúť v
rámci právomoci vymedzenej v ustanovení § 7 O.s.p. Iné určenie, než určenie existencie právneho
vzťahu alebo práva (pozitívne určenie), prípadne neexistencie právneho vzťahu alebo práva (negatívne

určenie), rozhodnutím súdu prichádza do úvahy vtedy, len keď to zákon pripúšťa.
Právny vzťah je spoločenský vzťah normovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a len takýmto
spôsobom definovaný právny vzťah môže byť predmetom určovacej žaloby. Predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej
stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení
je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa (žalobcu). Od podmienok, za ktorých sa niekto
stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je účastníkom konania,

vymedzuje právo procesné, a kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou
legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva
(povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe
tvrdí,žejenositeľomhmotnéhooprávnenia,alebooktoromžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotno-právnej povinnosti), o ktoré v konaní ide.
Nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania. V prípade, ak žalobu podá osoba,
ktorá síce tvrdí svoje hmotno-právne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej

legitimácie. Ak žalobu podá žalobca proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý
je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Vo všetkých týchto prípadoch ide o okruh
účastníkov konania a či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva správne mali
(a mohli) žalovať, príp. ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej -
aktívnej alebo pasívnej legitimácie.

V danom prípade je predmetom konania určenie neplatnosti výsledku hlasovania vlastníkov bytov
vyjadreného uznesením prijatým na zhromaždení dňa 03.12.2008 a ktorým došlo k zvýšeniu preddavkov
do fondu údržby, prevádzky a opráv - právneho vzťahu, na ktorom sa zúčastnili 35 z celkového počtu
75 vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Z citovaných ustanovení zákona zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v platnom znení (úč. od 01.10.2007) vyplýva, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo a
zároveň je povinný zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať na zhromaždení alebo
na schôdzi vlastníkov v dome. Na zhromaždení vlastníkov, teda hlasujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Toto právo a povinnosť plní vlastník spravidla osobne, pričom však môže písomne, s úradne overeným

podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho zastupovala na schôdzi vlastníkov a rovnako jej môže určiť
(priamo v splnomocnení), ako má hlasovať.
Zákon zakotvuje ochranu prehlasovaných vlastníkov v dome, ktorí sa môžu do 15 dní od hlasovania
obrátiť na súd, pričom táto lehota je prekluzívna. Na rozdiel od obdobného práva prehlasovaných
spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje sa danosť „dôležitosti

rozhodnutia“.
Keďže zákon stanovuje ochranu len „prehlasovaným“ vlastníkom v dome, nepožívajú žiadnu dodatočnú
ochranu tí, ktorí sa na schôdzi nezúčastnili (resp. nesplnomocnili inú osobu na zastupovanie podľa § 14
ods. 5) i keď o jej konaní boli riadne a včas informovaní. Je zrejmé, že takíto vlastníci ani nehlasovali
a nemohli tak byť prehlasovaní. Rovnako sú vylúčený z tejto ochrany tí, ktorí síce hlasovali ale neboli

prehlasovaní, tzn. sa hlasovania zdržali alebo prejavili opačný názor ako bolo rozhodnutie väčšiny
vlastníkov (bez ohľadu na to či sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov, nadpolovičnou
väčšinou všetkých vlastníkov alebo nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov), tzn. nemajú aktívnu
legitimáciu v takomto spore, odvodenú z hmotnoprávneho predpisu.
Ochranu však požívajú prehlasovaní vlastníci, ktorí sa nemohli o výsledku hlasovania dozvedieť tak,

aby aj vlastníci bytov, ktorí z rôznych dôvodov nevedeli o výsledku hlasovania, sa mohli domôcť svojho
práva. Vlastníci v dome, ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť, preto majú právo obrátiť sa
na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Táto lehota je taktiež prekluzívna.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade prehlasovania niektorého z vlastníkov bytov, alebo nebytového
priestoru, má tento právo obrátiť sa v lehote 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol a v

prípade, ak sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť, toto právo má najneskôr do troch mesiacov
od hlasovania. Ak tak neurobí, jeho právo zaniká (cit. ust. § 14 ods. 1, 4 Zákona č. 182/1993 Z.z., v
platnom znení).
Nebolo sporným, že sa navrhovateľ o výsledku hlasovania na zhromaždení dňa 03.12.2008 ohľadom
zvýšenia mesačných úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv dozvedel priamo na zhromaždení na

ktorom bol osobne prítomný (spornou bola otázka jeho platnosti) a preto hmotmo-právna prekluzívna
lehota márne uplynula dňa 18.12.2008 a uplynutím tejto lehoty, zaniklo jeho právo domáhať sa, aby
vo veci neplatnosti uznesenia zhromaždenia rozhodol súd. Na začiatok jej plynutia nemá žiadny vplyv
formálne vyhotovenie zápisnice (nedostatok v uvedení dátumu a pod.) a pokiaľ tieto skutočnosti nie sú
sporné ako v tomto prípade, niet dôvodu, aby sa s nimi súd v danej súvislosti zaoberal.

V danom prípade ani uplatnenie lehoty troch mesiacov od hlasovania v ktorej možno uplatniť právo
napadnúť na súde výsledok hlasovania v zmysle ust. § 14 ods. 4 resp. ods. 6 zákona o vlastníctve
bytov, neprichádza do úvahy (ide o prípad, že sa o výsledku hlasovania prehlasovaný vlastník nemohol
dozvedieť) a ktorej márnym uplynutím rovnako uvedené právo zaniká. Preto pokiaľ by sa navrhovateľ
o výsledku hlasovania aj nemohol dozvedieť (z akéhokoľvek dôvodu), mal právo na súde napadnúť

výsledok hlasovania najneskôr do troch mesiacov od tohto hlasovania, tzn. do 03.03.2009.
Navrhovateľ podal žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia zo dňa
03.12.2008 až dňa 15.12.2011, teda takmer tri roky po uplynutí zákonnej lehoty.Právo navrhovateľa, pokiaľ by súd aj pripustil, doposiaľ v konaní nepreukázanú možnosť, že bol
navrhovateľ v skutočnosti na schôdzi vlastníkov dňa 03.12.2008 prehlasovaný, vyplýva z § 14 ods. 4 z.č.
182/1993 Z.z., z ktorého je zrejmé, že ako prehlasovaný vlastník bytu, môže dať na súd do 15 dní od

oznámenia o výsledku hlasovania návrh, aby o veci, o ktorej sa hlasovalo, a v ktorej bol prehlasovaný,
rozhodol súd. Tzn., že nie je úlohou súdu rozhodovať o neplatnosti alebo platnosti hlasovania, ale o
konkrétnej veci, o ktorej sa hlasovalo. Rozhodnutie súdu potom nahrádza samotný výsledok hlasovania.
Na určení neplatnosti hlasovania nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem, nakoľko nebolo
cieľom zákonodarcu opakovať hlasovanie, ale zabezpečiť možnosť prehlasovaným, aby na súd podali

priamo žalobu na plnenie, a to tak v prípade hlasovania uskutočneného v súlade ako i v nesúlade so
zákonom.Pasívnelegitimovaní,tzn.vecnelegitimovaníúčastnícinastraneodporcu,súpotomtívlastníci
bytov a nebytových priestorov, ktorí navrhovateľa prehlasovali, resp. všetci vlastníci bytov (ak nie sú na
strane navrhovateľa).
Potom, ak má byť určená neplatnosť výsledku hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
musia sa konania na strane odporcu zúčastniť prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov. V

danom prípade v návrhu označnený odporca je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
založené v zmysle § 6 a § 7 cit. Zákona ako právnická osoba pod názvom „Nové bývanie“, ktorá môže
vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (§ 7b zák. 182/1993 Z.z.).
Z citovaných ustanovení vyplýva, že subjektmi zúčastnenými na práve hlasovania sú len vlastníci bytov
a nebytových priestorov. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre

účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Z citovaného ustanovenia vyplýva záväznosť vecného rozhodnutia, vyslovujúceho sa konečným
spôsobom o tom, čo platí ako právo medzi účastníkmi konania.

Keďže z právnej normy, upravujúcej riešený právny vzťah vyplýva, že na súd sa môže obrátiť

prehlasovaný vlastník, alebo aj ktorýkoľvek vlastník bytu, pre záväznosť rozhodnutia súdu, musia byť
účastníkmi konania všetky osoby na právnom vzťahu zúčastnené, v tomto prípade všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov na oboch procesných stranách, t. j. na strane navrhovateľa vlastník alebo tí
vlastníci, ktorí namietajú neplatnosť hlasovania a na odporujúcej strane (odporcu) tí vlastníci, ktorí ich
nárok popierajú, resp. ostatní, na danom právnom vzťahu, zúčastnení vlastníci bytov. Z uvedeného

vyplýva, že na danom právnom vzťahu odporca, ktorý je právnickou osobou, správcom, nie je žiadnym
spôsobom zúčastnený a jeho účasť na danom právnom vzťahu nie je možné vyvodiť zo žiadnych
ustanovení zákona.

Z citovaného ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní mesačne vopred uhrádzať na účet
spoločenstva, alebo správcu úhrady za plnenia, pričom výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a
opráv určujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred a úhrady
do fondu vykonávajú podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
Uvedené ustanovenie zákona upravuje možnosť dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome výšku úhrady do fondu opráv určiť inak, ako podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, pričom
na takéto rozhodnutie je podľa citovaného ustanovenia zákona potrebná dvojtretinová väčšina hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Táto povinnosť vyplýva aj podporne z
ustanovenia§14ods.2akojedenztaxatívnestanovenýchprípadov,kedyniejemožnéuplatniťmožnosť
hlasovania na schôdzi vlastníkov aj nadpolovičnou väčšinou zúčastnených, pokiaľ ani po hodine od

začatia schôdze neumožňuje právoplatne hlasovať nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov.
Súd dáva do pozornosti, že v prípade hlasovania na zhromaždení dňa 03.12.2008 o takéto rozhodnutie
nešlo, keď hlasovanie sa týkalo rozhodnutia o zvýšení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv
podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu a nie napr. paušálnou sumou a pod., kedy by požiadavka

zachovania pomernosti výšky takýchto úhrad podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu bola porušená
( okrem prípadov ak sa dohodli vlastníci inak).
Inak povedané v danom prípade žalobou napadnuté rozhodnutie vlastníkov nie je absolútne neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovení § 10 ods. 1, a
§ 14 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko zákon o vlastníctve bytov umožňuje pri hlasovaní o

výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv rozhodovať hlasovaním nadpolovičnej väčšiny
zúčastnených vlastníkov podľa § 14 ods. 2 veta prvá a druhá po bodkočiarku, nakoľko takýto postup
zákon zakazuje v prípadoch za bodkočiarkou taxatívnym výpočtom, pričom ustanovenie § 7c ods. 9
písm. d) upravujúce rozhodovanie zhromaždenia o tejto veci sa vo výpočte neuvádza. Spomínaný § 10ods. 1 zákona o vlastníctve bytov spôsob rozhodovania o výške uvedených preddavkov neupravuje a v
taxatívnom výpočte (§ 14 ods 2) je uvedený v súvislosti s možnou dohodou vlastníkov bytov ohľadom
pomeru úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv nie podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu ako

stanovuje zákon ale ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome dohodnú na inom spôsobe výpočtu úhrad od ktorého sa potom odvodzuje ich
konkrétna výška, ktorá môže byť podľa potrieb zvyšovaná. Súd sa zaoberal aj otázkou platnosti resp.
neplatnosti žalobou napadnutého výsledku hlasovania, s ohľadom na právne závery produkované v
rámci konania i keď s ohľadom na absenciu prvotných predpokladov úspešnosti predmetnej žaloby,

uvedené závery nemajú vplyv na výsledok sporu.
Z uvedeného vyplýva, že právo určiť výšku preddavkov patrí práve vlastníkom bytov a nebytových
priestorov, ktorí za týmto účelom si zvolávajú schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V
prípade prehlasovania niektorého z vlastníkov bytov, alebo nebytového priestoru, má tento právo obrátiť
sa v lehote 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol a v prípade, ak sa o výsledku hlasovania
nemohol dozvedieť, toto právo má najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Ak tak neurobí, jeho

právo zaniká (cit. ust. § 14 ods. 1, 4 Zákona č. 182/1993 Z.z., v platnom znení). Účastníkmi takéhoto
konania sú strane odporcu (pasívne legitimovaní) potom všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov,
ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o
nerozdielne spoločenstvo účastníkov sporu. Prehlasovaný vlastník (ci) sa môže obrátiť na súd, aby v
spornej veci medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom na jeho návrh rozhodol, ktorým

rozhodnutím nahradí konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník.
Na námietku navrhovateľa o neplatnosti splnomocnenia právneho zástupcu odporcu súd neprihliadal,
keď sa jednalo o právny úkon po formálno-právnej stránke urobený v súlade s ust. § 31 a nasl.
Občianskeho zákonníka a § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov a ide procesne prípustný postup v zmysle ust. § 24 a § 25 O.s.p..

Preto súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný a ho zamietol, v celom rozsahu (po zrušení
uznesením Krajského súdu) pre márne uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie určovacej
žaloby a neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nedostatok aktívnej
legitimácie (hmotnoprávneho oprávnenia na podanie žaloby ) ktorá prislúcha len prehlasovanému
vlastníkovi (§ 14 ods. 4 zák 182/1993 Z.z.) a aj nedostatku pasívnej legitimácie v žalobe označeného

odporcu, pričom nie je povinnosťou súdu nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov konania a ani súd
nemôže podrobne poučovať účastníkov konania o právach vyplývajúcich z hmotného práva. Žalobu v
časti o vydanie bezdôvodného obohatenia súd zamietol pre neexistenciu takéhoto právneho dôvodu,
nakoľko povinnosť uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv stanovuje vlastníkom bytov
priamo zákon ( § 10 ods. 1 cit. zák.), pričom predmetné rozhodnutie vlastníkov dňa 03.12.2008 o

navýšení nebolo revidované súdnym rozhodnutím, naviac podľa názoru súdu ani nedošlo k neplatnému
rozhodnutiu ohľadom navýšenia postupom podľa § 14 ods. 2 veta druhá citovaného zákona.
Po záverečných vyjadreniach účastníkov a skončení dokazovania vyhlásením uznesenia na
pojednávaní súdu dňa 04.11.2014 (§118 a 120 a nasl. O.s.p.), predložil navrhovateľ dňa 10.11.2014
písomné vyjadrenie, na ktoré súd s ohľadom na skutočnosť, že pojednávanie bolo odročené za účelom

vyhlásenia rozsudku ( § 156 ods. 2 O.s.p.) a samotné konanie, ktoré mu predchádzalo bolo ukončené.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na priznal náhradu trov konania
odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, pričom trovy konania odporcu predstavujú trovy právneho
zastúpenia odporcu v spore, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 506,78 euro, ktorú právny zástupca
odporcu vyčíslil písomne dňa 11.11.2014 ako náhrada za 8 úkonov právnej služby ( 6 úkonov v roku

2012 po 58,69 euro + 6 x režijný paušál a 2 úkony v roku 2014 po 61,85 a 30,93 + 2 x režijný paušál
8,04 euro) a to: - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 21. 02. 2012, písomné vyjadrenie k žalobe
dňa 11. 03. 2012, účasť na pojednávaní súdu dňa 14.06.2012 a 21.06.2012, písomné odvolanie zo dňa
14.08.2012, písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa , pojednávanie súdu dňa 04.11.2014 a účasť
na pojednávaní na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 27.11.2014.
Právny zástupca odporcu trovy právneho zastúpenia vyčíslil v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. v sume

506,78 euro, pričom súd odporcovi priznal ich náhradu v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok
sporového konania v celom rozsahu, keď neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre
postup podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p..
Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu: Mgr. Peter Serina,
advokátska kancelária, s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, bankové spojenie: H. N. V..Z.., číslo

účtu XXXXXXXXXX/XXXX, podľa § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka,
ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.