Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309203322
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1309203322.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: W. B.T., I..:
XX.XX.XXXX, G. Z.: O.I. XXX, O. N., v zast.: JUDr. Jozef Vaculík, advokát so sídlom Včelárska 29,
Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom:
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na
odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.: 28C/51/2009-167 zo dňa
09.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 28C/51/2009-167 zo dňa 09.10.2013 p o

t v r d z u j e.

Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu navrhovateľky zamietol. Odporkyni náhradu trov
konania nepriznal.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 110 ods. 1 písm.

Občianskehozákonníkaa§3ods.1písm.d/,§9ods.1,ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne tým, že návrhom podaným na súde prvého stupňa
dňa07.05.2009sanavrhovateľkadomáhalanáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a žiadala odporkyňu zaplatiť jej škodu vo výške 25 642,73 Eur, ako
aj trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.11.2002 podala na tunajšom súde proti odporcovi
Slovak - Sol, spol. s r.o., IČO: 17 313 546 žalobu, ktorou sa voči uvedenej spoločnosti domáhala
zaplatenia 400 000,- Sk s príslušenstvom. Dňa 02.09.2003 podala v uvedenej veci návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zloženia sumy 420 000,- Sk do úschovy tunajšieho súdu
z obavy, že po úspešnom ukončení súdneho konania nebude môcť dlžnú sumu vymôcť. Uznesením
zo dňa 03.10.2003 bol jej návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý. Následne v uvedenej
veci súd žiadne ďalšie úkony nevykonal, preto dňa 12.01.2004 žiadala o urýchlenie konania, prvý termín
pojednávania vo veci bol stanovený na 28.09.2004, ktorý termín pojednávania bol zrušený z dôvodu
neprítomnosti zákonného sudcu. Dňa 16.12.2004 podala sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú tiež
nedostala odpoveď. Termín pojednávania bol vytýčený na deň 27.02.2007 na ktorom pojednávaní bola

vec rozhodnutá za neprítomnosti odporcu a to tak, že súd odporcu zaviazal uhradiť jej istinu vo výške
400 000,- Sk (13 277,57 Eur) s 15,5 % úrokom z omeškania od 27.02.2002 do zaplatenia a nahradiť jej
trovy konania vo výške 57 226,- Sk (1 899,55 Eur). Ďalej uviedla, že počas konania sa odporca od
roku 2004 začal zbavovať svojho majetku a ako oprávnená nemôže uspokojiť svoju pohľadávku aniexekúciou pre nemajetnosť povinného, ako to vyplýva zo správy súdneho exekútora JUDr. Stanislava
Laifera. Pokiaľ by súdne konanie bolo skončené v primeranej lehote, jej šanca na vymoženie uvedenej
pohľadávky by bola nepomerne väčšia. Vzhľadom na to jej vznikla škoda v celkovej výške 25 642,73 Eur

(772 513,- Sk - istina 400 000,- Sk - úroky z omeškania od 27.02.2008 (zrejme správne od 27.02.2002)
do dňa právoplatnosti rozsudku, trovy konania).

Odporkyňa žiadala žalobu ako neodôvodnenú, v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázala hlavne
na skutočnosť, že prieťahy súdu namietanom konaní neboli Ústavným súdom SR konštatované, navyše

v prípade skoršieho rozhodnutia veci na súde prvého stupňa nie je možné predpokladať ukončenie
súdneho konania ako takého, keďže v takom prípade by odporca podal odvolanie voči rozsudku (jeho
nepodaniu z roku 2007 došlo z dôvodu vypovedania plnej moci advokátke a nezaslaniu rozsudku
odporcu z jeho strany). Taktiež v danej veci nie je preukázaná priama a bezprostredná príčinná
súvislosťmedziprípadnýmizbytočnýmiprieťahmiapopísanouškodou,pričomštátvprípadezbytočných
prieťahov nepreberá automaticky záväzky dlžníkov. Ak sa povinná spoločnosť počas súdneho konania

zbavovala svojho majetku žalobkyňa mala možnosť využiť inštitút žaloby o určenie neúčinnosti právneho
úkonu. Jej tvrdenie o škode je predčasné, a ak bol povinný nemajetný, uspokojenia pohľadávky sa mohla
domáhať návrhom na vyhlásenie konkurzu. Ďalej poukázala aj na skutočnosť, že dlžník vystupoval
v procesnom postavení povinného opakovane a to už od roku 2002, pričom boli od neho vymáhané
pohľadávky značnej hodnoty a preto je hypotetické domnievať sa, že by pohľadávka bola exekučne

vymožená aj v prípade skoršieho ukončenia namietaného konania na tunajšom súde.

Súdom prvého stupňa bolo vo veci nariadené pojednávanie na 09.10.2013, na ktorom po vykonaní
dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním návrh navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodný v celom
rozsahu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd v danom prípade
konštatuje, že nie je oprávnený v predmetnom konaní skúmať a konštatovať či došlo k neodôvodneným
prieťahom v konaní o návrhu navrhovateľky vedenej pod sp. zn. 18C 153/2002, v tomto smere sťažnosť
zostranynavrhovateľkynaÚstavnýsúdSRnebolapodaná,pričomvprípade,žebytakurobilaaÚstavný

súd SR by konštatoval subjektívne prieťahy v namietanom konaní mohlo byť navrhovateľke prípadne
priznané z tohto titulu primerané finančné zadosťučinenie. Posudzovaním prieťahov v namietanom
konaní by tunajší súd zasiahol do právomoci a kompetencie Ústavného súdu SR. Ďalej súd konštatuje,
že v konaní nebola preukázaná priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi dĺžkou konania
vo veci sp. zn. 18C 153/2002 a navrhovateľkou popísanou a uplatnenou škodou. Čo je jednou zo

základných podmienok priznania náhrady škody. V danom prípade nie je možné ani predpokladať, že by
skorším ukončením súdneho konania bola navrhovateľka v rámci výkonu rozhodnutia voči povinnému
úspešnejšia, pričom táto v tomto smere už vyjadrila vážne pochybnosti v rámci jej návrhu na vydanie
predbežného opatrenia zo dňa 03.09.2003 a aj keď súd jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia
nevyhovel, nedomáhala sa zmeny tohto rozhodnutia podaním odvolania. Taktiež zo znaleckého

posudku, ktorý bol nariadený v rámci trestného konania a vyplýva, že povinná spoločnosť už v rokoch
2002, 2003 a 2004 vykazovala záporný hospodársky výsledok. Súd taktiež poukazuje, že v prípade
dostatočnej opatrnosti mohla navrhovateľka zistiť, že povinná spoločnosť previedla časť svojho majetku
kúpnou zmluvou na iného vlastníka a mala možnosť využiť inštitút žaloby o určenie neúčinnosti tohto
právneho úkonu. Taktiež nie je vylúčená aj jej možnosť uspokojenia pohľadávky, prípadne podaní návrhu

na vyhlásenie konkurzu proti povinnej spoločnosti. Okrem iného a veľmi podstatného je potrebné zo
strany súdu poukázať aj na to, že právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčuje za 10
rokov odo dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a aj z tohto
pohľadu nie je možné v súčasnosti konštatovať, že na strane navrhovateľky došlo k vzniku škody a že
prípadne v budúcnosti bude jej pohľadávka nevymožiteľná.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. pričom náhradu trov tohto
konania úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko tento si ich neuplatnil s tým, že v tomto konaní mu
žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.Podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p., a teda
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru

navrhovateľky predpokladom rozhodnutia o zodpovednosti za škodu a predbežnú otázku v tomto konaní
bolo posúdenie či v konaní 18C/153/2002 došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by zakladal
zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu, čo patrí do kompetencie súdu rozhodujúceho o náhrade
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľka poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp .zn. 4Cdo/60/2003, podľa ktorého Zákon č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho

úradného postupu neobsahuje. Za nesprávne právne posúdenie veci vidí navrhovateľka práve to, že do
kompetencie súdu v tomto konaní nepatrí skúmať postup v konaní 18C/153/2002.
Ďalej navrhovateľka namietala tým, že na základe navrhovateľkou predloženom znaleckom posudku (č.
7/2011) vyplýva, že spoločnosť mala v roku 2004 majetok na úhradu pohľadávky spoločnosti. Rovnako
navrhovateľka sa odvoláva na to, že sa súd nevysporiadal s argumentom navrhovateľky, že spoločnosť
PEIN a.s., v ktorej bola navrhovateľka členkou si voči povinnej spoločnosti uplatňoval nárok na 50.000,-

Sk, ktorý aj vymohol.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s §

151 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ich náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.