Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/147/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010585
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8711010585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. marca 2015, v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Bc. Marty Péterovej a Ing. Jany Blahovej, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
JUDr. E. Z. Y. X. N. , nar. XX.XX.XXXX U. V., trvalo bytom T., G.. XX.
E., Č.. XXX/XX, invalidný dôchodca,

j e v i n n ý

pokračovacím zločinom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

1/ dňa 09.12.2005 v Poprade vylákal od poškodenej Bc. E. V., t. č. F., nar. XX.X.XXXX, v tom čase trvale
bytomT.,T.XXXX/XXfinančnúhotovosťvovýške1.000.000,-Sk(33.193,92€),ktorúsazaviazaluhradiť

v lehote do 31.12.2006, pričom už pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke a pri prevzatí finančných prostriedkov
vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu pôžičku nebude môcť v dohodnutej lehote splatiť, čím
poškodenú E. F. uviedol do omylu a spôsobil jej škodu na sumu 1.000.000,- Sk (33.193,92 € ),

2/ dňa 20.10.2006 v Poprade, v budove Intesu vylákal od poškodenej Y. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. - Y., E. Č.. XXXX/XX finančnú hotovosť vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 € ), ktorú sa
zaviazal uhradiť do 06.12.2006, pričom už pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke a pri prevzatí finančných
prostriedkov vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu pôžičku nebude môcť v dohodnutej lehote

splatiť, čím poškodenú Y. V. uviedol do omylu a spôsobil jej škodu na sumu 500.000,- Sk (16.596,96 € ),

3/ dňa 24.05.2007 vo Svite, na ul. SNP č. 264/3 vylákal od konateľa spol. SYDES-print, s.r.o., so sídlom
Svit, ul. SNP č. 2264/3, U. L. finančnú hotovosť v sume 200.000,- Sk (6.638,78 € ), ktorú sa zaviazal
vrátiť do 01.06.2007, pričom už pri preberaní prostriedkov vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu
pôžičku nebude môcť v dohodnutej lehote splatiť, čím U. L.Á. uviedol do omylu a spoločnosti SYDES-
print, s.r.o., so sídlom Svit, ul. SNP č. 2264/3 spôsobil škodu na sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur ),

4/ dňa 05.09.2006 v Poprade vylákal od poškodeného Ing. U. I., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom T., W.T. Č..
XXXX/XX finančnú hotovosť v sume 200.000,- Sk (6.638,78 eur ), ktorú sa zaviazal vrátiť do 18.9.2006,
pričom už pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke a pri prevzatí finančných prostriedkov vedel, že vzhľadom
na svoju finančnú situáciu pôžičku nebude môcť v dohodnutej lehote splatiť, čím poškodeného Ing. U.
I. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu na sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur),

a celkovo tak svojím konaním spôsobil škodu vo výške 1.900.000,- Sk, t. j 63.068,45 eur,t e d a

pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a

spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, k/, n/, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne
o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených
Y. V., W.. XX. X. XXXX, F. T. - Y., E. XXXX/XX, Spoločnosť SYDES - PRINT s. r. o. Svit, ul. SNP č.

2264/3 a

Ing. U. I., W.. XX. X. XXXX, F. T., W. XXXX/XX

s nárokmi na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 9. 11. 2011 súd vykonal dokazovanie a z dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní zistil skutkový stav uvedený vo výroku.

Obžalovaný priznal prevzatie peňazí od poškodených, pričom toto považoval za pôžičky. Peniaze

potreboval na začínajúcu advokátsku činnosť samostatného advokáta od mája 2006. Od poškodenej F.
(V.) si požičal sumu 800.000,--Sk, ktorú mu vyplatila na ruku v priebehu decembra 2005 a to na dva krát
po 400.000,--Sk, čo malo poslúžiť na prípravu a náklady na advokátske skúšky a následne na začatie
činnosti advokáta, keďže nemal vlastné finančné prostriedky a ani žiadne pôžičky. Pokiaľ v písomných
dôkazochjeuvedené,žepôžičkabolavovýškejednéhomiliónaSk,taktoztohodôvodu,ževzájomnesa

na tom dohodli. V čase pôžičky mal rozbehnuté nejaké zákazky, z ktorých očakával dobré príjmy a tieto
spolu s príjmami začínajúceho advokáta mali zabezpečiť včasné zaplatenie pôžičky a úhradu nákladov
za činnosť advokátskej kancelárie. V čase, keď bol zapísaný do zoznamu advokátov (v máji 2006), už
vykonalprávneanalýzypreMinisterstvohospodárstvaSRzadohodnutésumy150.000,--Ska300.000,--
Sk,nopeniazemubolivyplatenéažvseptembri2006.Koncomaugusta2006robilďalšiuprávnuanalýzu

prespoločnosťHispaniaCZ,s.r.o.Praha,začomubolavseptembri2006vyplatenásuma500.000,--Sk.
Okrem týchto aktivít mal aj iné, ktoré mu zabezpečili ďalší príjem. Tieto činnosti presne nešpecifikoval,
neoznačil subjekty svojej spolupráce. Príjmy boli v roku 2006 zaevidované aj v daňovom priznaní, keď
bola uvedená suma príjmov na jeden milión Sk. Úhradu pôžičky do dohodnutého termínu v decembri
2006 mal záujem realizovať, ale niektoré zákazky mu nevyšli, začal mať psychické problémy, požiadal

svoju mamu o založenie nehnuteľnosti, ktorú získala v dedičstve na to, aby mohol si zobrať úver. Matka
toto odmietla, ďalšie problémy nastali pri neúspešných jednaniach s nekonkretizovanou bratislavskou
firmou a toto malo za následok, že uvedomoval si problémy, do ktorých sa dostal a začal uvažovať
aj o zlých veciach, keď prišiel k železničnej trati, ale rozhodol sa, že pripravovaný čin nezrealizuje a
následne požil väčšie množstvo liekov tak, že sa dostal až do bezvedomia a bol aj hospitalizovaný na

psychiatrickom oddelení. Na chod kancelárie si požičiaval ďalšie peniaze a v záujme získania peňazí na
vyrovnanie dlhov začal vo väčšom rozsahu tipovať rôzne hry, očakávajúc vyššie výhry. Medzi náklady
na chod kancelárie patrilo platenie nájomného, zaplatenie pracovníčky, úhrada leasingu na auto a
zaplatenie akontácie za auto v septembri 2006 vo výške 200.000,--Sk. Priznal, že vysoké náklady mal aj
na služobné cesty a na používanie telefónov. Keďže nemal peniaze na zaplatenie pôžičky poškodenej

F., preto uznal dlh a v civilnom konaní na súde bol vydaný platobný rozkaz, ktorým bol zaviazaný zaplatiťcelú sumu vrátane príslušenstva, platobný rozkaz je už právoplatný a na základe neho je realizovaná
exekúcia z jeho invalidného dôchodku.

Vo vzťahu k poškodenému Ing. I. uviedol, že požičanú sumu 200.000,--Sk mal použiť na nejaké kšefty,
túto sumu mu poškodený vyplatil v hotovosti, poškodenému vyhotovil zmluvu o pôžičke na uvedenú
sumu a následne s jeho súhlasom poškodený prepísal číselný údaj na sumu 230.000,--Sk, i keď pôžička
bola vo výške 200.000,--Sk.

K poškodenej V. uviedol, že v októbri 2006 ju požiadal o pôžičku 500.000,--Sk. Na hlavnom pojednávaní
nevedel vysvetliť účel použitia tejto pôžičky. Táto poškodená robila pre jeho kanceláriu účtovníctvo a už v
júni 2006 mu požičala sumu 200.000,--Sk, žiadala vrátiť 300.000,--Sk a tak jej túto sumu vrátil v auguste
2006. Keďže poškodená mala prehľad o údajoch v jeho účtovníctve, preto súhlasila s poskytnutím
pôžičky, ktorá je predmetom skutku, no pokiaľ je v dôkazoch uvedená suma 700.000,--Sk, tak on s týmto
údajom súhlasil. Sumu 500.000,--Sk mu poškodená vyplatila v hotovosti.

K spoločnosti Sydes - Print s. r. o. Svit uviedol, že túto spoločnosť zastupoval v právnych veciach a tak
dlhšiu dobu sa poznal aj s konateľom U. L.. Za právne služby mu spoločnosť vyplácala paušálne 5.000,--
Sk mesačne a od konateľa si požičal sumu 200.000,--Sk, pretože vznikol mu dlh na splátkach leasingu
za auto a tak potreboval vyrovnať nedoplatok vo výške 60.000,--Sk. Pri poskytovaní pôžičky L. trval

na tom, aby v dokladoch bola uvedená suma 240.000,--Sk a tak on s tým súhlasil. V uvedenom čase
predpokladal, že bude mať úspešné zákazky alebo výhry v tipovaní a pôžičky bude môcť zaplatiť skôr
než niekto podá na neho trestné oznámenie. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že nepopiera spáchanie
skutkov uvedených v obžalobe pod bodmi 2 až 4, no v skutku vo vzťahu k poškodenej F. tvrdil, že
túto nechcel podviesť a mal záujem jej dlh vyrovnať. Ani ostatných poškodených nechcel podviesť, no

očakával výhry a dobré zákazky, ktoré mu poslúžia na vyrovnanie dlhov. V lete 2007 mal autonehodu,
došlo k poškodeniu auta, ktoré mal na leasing. Po nehode mal zadržaný vodičský preukaz asi štyri
mesiace, mal sťažené podmienky pre získavanie klientov a pri častých cestách do Bratislavy mal vysoké
náklady. K vráteniu časti požičaných peňazí uviedol, že Ing. I. vyplatil 40.000,--Sk potom, čo dal na
neho občiansko-právnu žalobu a ostatnú časť dlhu uznal notárskou zápisnicou, ktorá potvrdzuje, že

mal záujem dlh vyrovnať. Poškodenému L. vyplatil celú sumu 200.000,--Sk a to v dvoch splátkach,
poškodenej V. nevyplatil nič a poškodenej F. je platená pôžička prostredníctvom exekúcie na základe
súdneho rozhodnutia. Ku krátkym dobám splatenia pôžičiek najmä od L. a Ing. I. sa vyjadril, že súhlasil
s nimi a asi bol šialený.

Obžalovaný na svoju obranu ďalej uviedol, že mal psychické problémy, chodil po rôznych vyšetreniach
a terapiách. Od januára 2008 bol evidovaný v psychiatrickej ambulancii v Levoči, kedy bol aj
hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Psychické problémy sa u neho prejavovali už skôr a to
v čase letných mesiacov 2006, keď mal vykonať právnu analýzu pre Ministerstvo hospodárstva SR
a keďže v uvedenom čase boli parlamentné voľby a dohodnuté peniaze mu neboli včas vyplatené,

tak už vtedy uvažoval o riešení svojho „mega problému“ ukončením života a taktiež v tomto období
urobil ďalší takýto pokus, keď pojedol väčšie množstvo liekov. Poukazoval na to, že v jeho rodine sa
psychické poruchy vyskytovali aj u otca, ktorý žil celý život v ústavoch a mal ťažkú schizofréniu. Činnosť
advokátskej kancelárie ukončil v máji 2007, pracovníčke vyplatil dlh na mzdách, potreboval zaplatiť aj
leasing za auto, na čo použil peniaze od L. a veľké množstvo peňazí, ktoré získal z pôžičiek použil na

tipovanie vo veľkom množstve, keď týždenne vkladal aj 2.000,--Sk v očakávaní vysokých výhier. V rámci
obrany uviedol, že poškodenej F. zaplatil sumu 16.000,--Sk prostredníctvom jej brata C. W., ale písomný
doklad o tom nebol vyhotovený, pretože on sa hanbil, že z vysokej sumy pôžičky uhradil iba nízku sumu.
O zaplatení sumy 40.000,--Sk Ing. I. nemá žiaden doklad a bol rád, že poškodený zobral žalobu podanú
na súde späť. Pokiaľ je rozdiel medzi jeho tvrdením a tvrdením poškodeného, keď poškodený uviedol,

že zaplatil iba 30.000,--Sk na vyrovnanie dlhu, tak on s tým súhlasil.

Poškodená Mgr. E. F. potvrdila, že obžalovanému požičala sumu milión Sk tak ako ju on žiadal a peniaze
mal použiť na zariadenie advokátskej kancelárie a na zabezpečenie nejakého bytu. Tvrdila, že časť
peňazímuposkytlabankovýmprevodomnajehoúčetačasťmuvyplatilavhotovosti.Navýškepožičanej

sumy zotrvala a poukázala na obsah zmluvy o pôžičke. Z dôvodu pobytu v cudzine sa obžalovaným
nekontaktovala v priebehu doby dohodnutej na splatenie dlhu, ale následne mu telefonovala, dohodli
sa viackrát stretnutie, no na stretnutia obžalovaný neprišiel. Následne už nebral telefón. Pri jednom
osobnom stretnutí tvrdil, že jej peniaze vráti, ale čaká nejakú výhru, potom ju presviedčal, aby pár dníčakala a následne žiadnu časť pôžičky jej nevrátil, poprela informáciu o vyplatení časti peňazí jej bratovi
auviedla,žeobžalovanýsúhlasilsvydanímplatobnéhorozkazu,pretožeobávalsa,žepôjdedoväzenia.
Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný ju presviedčal, že na vyrovnanie dlhu jej poskytne nejaký byt, alebo

pozemky, ktoré údajne mal obžalovaný, ale nakoniec sám prehlásil, že tieto sú vo vlastníctve jeho matky.
Svedkyňa vyvrátila tvrdenie o poskytnutí sumy 800.000,--Sk a zotrvala na sume jeden milión Sk. Trestné
oznámenie na obžalovaného nepodávala z dôvodu, že ich vzťah považovala za ukončený vydaním
a právoplatnosťou platobného rozkazu, keďže vedela, že od obžalovaného požičané peniaze nikdy
nedostane. Pri požičiavaní peňazí vedela, že je advokátsky koncipient a že chce otvoriť advokátsku

kanceláriu.

V. poznala údaje z účtovníctva obžalovaného, pretože mu toto spracovávala a videla aj jeho
daňové priznanie. Keďže mala možnosť vidieť faktúru na sumu 600.000,--Sk, tak predpokladala, že
obžalovanému sa v činnosti darí a preto na požiadanie obžalovaného mu poskytla 500.000,--Sk, pričom
on sám navrhol vrátenie 700.000,--Sk a ona o možnosti vrátenia nepochybovala. Potvrdila, že už

predtým požičala obžalovanému sumu 200.000,--Sk, ale aj 50.000,--Sk a vždy jej peniaze vrátil aj s
úrokom. Pri požiadavkách na vrátenie dlhu obžalovaný používal rôzne výhovorky a klamal ju. Svedkyňa
tvrdila, že dôkazy o príjmoch obžalovaného videla za rok 2005, kde boli faktúry aj na vyššie sumy. Tu
je potrebné poukázať na to, že obžalovaný bol advokátom až od roku 2006. Svedkyňa ďalej uviedla, že
obžalovanýpoposkytnutípôžičkysajejvyhýbal,nepredkladaljejúčtovnédokladyanivroku2007azajej

prácu v účtovníctve mu vznikol dlh. K nákladom na advokátske skúšky obžalovaného svedkyňa uviedla,
že bola zaplatená suma 5.000,--Sk. O iných nákladoch na prípravu alebo na účasť na advokátskych
skúškach svedkyňa nemala informácie. Z kontaktov s inými osobami sa dozvedela, že obžalovaný mal
dlhy aj k ďalším osobám, ktoré mu poskytovali peniaze a tieto používal na úhradu už existujúcich dlhov
a takýmto spôsobom zaplatil predchádzajúcu pôžičku 200.000,--Sk svedkyni. Účtovné doklady za rok

2006 po podaní daňového priznania ostali u obžalovaného a nie je pravdou, že tieto účtovné doklady
úmyselne svedkyňa zadržiava alebo ich zničila. Náklady evidované v daňovom priznaní za rok 2006
boli 967.458,--Sk a z tejto sumy asi polovicu tvorili cestovné náklady, keďže obžalovaný veľmi často
cestoval do Bratislavy.

Svedok Ing. I. požičal obžalovanému peniaze na kúpu motorového vozidla a keďže peniaze neboli
vrátené, preto v roku 2007 bola podaná civilná žaloba, na čo obžalovaný zareagoval, že vrátil sumu
30.000,--Sk, poškodeného požiadal, aby žalobu zobral späť, čo on aj urobil a na notárskom úrade
obžalovaný uznal dlh na sumu 200.000,--Sk a ku dňu výsluchu 24. apríla 2012 z toho dlhu nezaplatil
poškodenémunič.Priposkytovanípeňazíobžalovanémubolpresvedčený,žeadvokátskakanceláriamu

prosperuje, pretože chodí za ním veľa ľudí a teda pri svojej činnosti, že obžalovaný točí veľké peniaze.
Sumu 200.000,--Sk mu poskytol na zaplatenie prvej splátky na auto. Informáciu o tom, že obžalovaný
točí veľké peniaze mal práve od neho. Taktiež sa od obžalovaného dozvedel, že v Bratislave s kamarátmi
kupuje nejaké byty a tieto následne budú predávať. Tieto informácie ho uisťovali, že v krátkej dobe
splatnosti bude obžalovaný schopný tieto peniaze vrátiť. Svedok priznal, že na zmluve o pôžičke on

prepisoval číselný údaj zo sumy 200.000,--Sk na sumu 230.000,--Sk.

Poškodený L. potvrdil, že obžalovaný zastupoval spoločnosť, v ktorej je on konateľom a peniaze
požičal obžalovanému na základe jeho požiadavky, no nevedel uviesť účel. Vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní uvádzal sumu 250.000,--Sk, peniaze mu odovzdal

v hotovosti na viackrát a sumu 200.000,--Sk mu obžalovaný vrátil. Svedok ani v tejto výpovedi
jednoznačne neuviedol, či išlo o peniaze požičané obžalovanému z vlastných prostriedkov alebo z
prostriedkov spoločnosti, v ktorej bol konateľom. Pri odstraňovaní rozporov svedok nevedel reagovať na
uvádzané rozdielne sumy v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní a obžalovaný k tomu uviedol,

že celú sumu 240.000,--Sk poškodenému vrátil.

S poukazom na preukazované psychické problémy obžalovaného bol v prípravnom konaní vypracovaný
znalecký posudok znalcami z odvetvia psychiatrie. Tento bol doplnený výpoveďou znalkyne MUDr. V.
v súvislosti s tým, že od vypracovania znaleckého posudku v júli 2011 do pojednávania v októbri 2012

uplynul dlhší čas a podľa tvrdenia obžalovaného boli u neho ďalšie psychické problémy, ktoré znalkyne
nezohľadnili. Zo znaleckého posudku ako aj z výpovede znalkyne vyplýva, že obžalovaný od detstva trpí
zmiešanou poruchou osobnosti. Ide o trvalú poruchu osobnosti, no obžalovaný začal trpieť depresívnou
poruchou až vplyvom situačných problémov, ktoré vznikli postupne v súvislosti s narastajúcimi dlhmi. Včase skutku obžalovaný netrpel depresívnou poruchou, nevyhľadal odbornú pomoc a vyhľadal ju až v
januári 2008, kedy došlo k náhlemu zhoršeniu psychického stavu a prevoz do nemocnice bol realizovaný
z podnetu matky. Pokiaľ by boli u obžalovaného takéto príznaky depresívnej poruchy skôr, tak túto

situáciu by matka už riešila skôr. Pokiaľ obžalovaný začal v konaní na súde používať na svoju obranu aj
samovražedné sklony z roku 2006, tak znalkyňa uviedla, že o týchto sklonoch obžalovaný nehovoril a
to ani pri prvom psychiatrickom vyšetrení počas hospitalizácie v roku 2008. V čase skutkov obžalovaný
moholtrpieťstavmiúzkosti,strachu,obavami,smutnejšounáladou,čosúviselostým,ženevedelvyriešiť
situáciu v súvislosti s dlhmi, no napriek tomu v tom pokračoval a jeden dlh sa snažil preklenúť požičaním

peňazí od iných osôb. Depresívna porucha a stav obžalovaného, ktorý znalkyňa popísala, nemohli mať
v čase skutku vplyv na zníženie ovládacej schopnosti a obžalovaný svoje konanie vedel ovládať a aj
rozpoznať. Pokiaľ by bol u obžalovaného nezvládnutý afekt, t. j. že by mal poruchy správania, pri
ktorých by ohrozoval iných, vtedy by mohol mať zníženú ovládaciu schopnosť. V čase skutku zistené
stavy úzkosti a strachu určite nesúvisia so znížením ovládacej a rozpoznávacej schopnosti, pokus o
samovraždu súvisí s tým, že nevedel vyriešiť svoju situáciu a pritom nenavštívil žiadnu odbornú pomoc,

ale záznamy o pokusoch o samovraždu v žiadnej dokumentácii neboli zistené. Obžalovaný sa o takýchto
pokusoch nezmienil a pokiaľ uvádza takéto pokusy z roku 2006 sám obžalovaný, tak išlo o účelovú a
nie o samovraždu z afektu. Podľa znalkyne bol obžalovaný plne príčetný v čase spáchania skutkov.
Pokiaľ obžalovaný bol označený za schizotypovú osobnosť, ktorú mohol zdediť po svojom otcovi, tak
ani táto neznižuje ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť obžalovaného. U obžalovaného schizofrénne

prejavy neboli zistené, čo potvrdilo aj psychologické vyšetrenie. Známky schizofrénneho ochorenia u
obžalovaného neboli nikdy diagnostikované. Samotné tvrdenia obžalovaného o pokusoch o samovraždu
nemajú vplyv na závery znalca a taktiež ani na obsah písomného znaleckého posudku. Pokiaľ by nejaké
pokusy v zmysle popisu obžalovaného o samovraždu existovali, tak išlo by o účelové konanie, ktorým
jedinec sa snaží vystrašiť okolie a získať následne nejaké výhody, prípadne zbaviť sa následkov, ktoré

ho očakávajú. Ak také pokusy o samovraždu existovali, tak tieto mohli súvisieť s psychickým tlakom
obžalovaného na matku, aby jej nehnuteľnosti boli odpredané a tým, aby bola obžalovanému poskytnutá
finančná suma na prekrytie dlhov.

O prevzatí peňazí od V. svedčí príjmový doklad z 20. 10. 2006 a taktiež aj zmluva o pôžičke. Z oboch
dokladov je preukázané prevzatie sumy 500.000,--Sk, ktorá mala byť vrátená do 6. 12. 2006, teda do
7 týždňov a to už v sume 700.000,--Sk.

Z písomnej správy Ministerstva hospodárstva SR z 19. 3. 2013 vyplýva, že obžalovanému JUDr. E.
Z. neboli v roku 2006 platené žiadne faktúry a v ekonomickom informačnom systéme sa menovaný
nenachádza.

Výpisom z účtu č. 2626033356 v Tatrabanke a. s. Bratislava je preukázané, že od mája 2006 boli na
účte zaznamenané pohyby v nižších sumách do 10.000,--Sk a to až do 18. 9. 2006, kedy bola na účet
pripísaná suma 190.000,--Sk, no už 19. 9. 2006 bol výber 150.000,--Sk a dňa 23. 9. 2006 bol výber
50.000,--Sk. Taktiež dňa 11. 10. 2006 bol zaevidovaný vklad na tomto účte vo výške 350.000,--Sk,
pričom táto suma bola vyberaná dňa 12. 10. 2006 vo výške 50.000,--Sk a dňa 13. 10. 2006 vo výške

300.000,--Sk. Pri uvedených vkladoch na účet je informácia VÚ ŠR MH SR BA a číslo účtu 7000061569.
Správou Štátnej pokladnice Bratislava bolo potvrdené, že boli uskutočnené prevody na tento účet, no
táto inštitúcia nedisponuje informáciou o účele uvedených prevodov a žiadosti o realizáciu platobných
operácií sú predkladané prostredníctvom informačného systému Štátnej pokladnice.

Z uvedených dôkazov vyplýva, že na prevod uvedených peňazí bol síce použitý účet obžalovaného,
no nešlo o príjmy patriace obžalovanému. Pokiaľ by obžalovaný disponoval uvedenými sumami, tak na
svoju obranu by poukázal na účel použitia týchto peňazí a v uvedenom čase by nepotreboval žiadať
peniazeodpoškodenýchIng.I.aV.,ktorímuprávevtomtočasevyplatilisumu700.000,--Sk,alebopokiaľ
by tieto príjmy na účet patrili obžalovanému, tak mal by možnosť zaplatiť pôžičky pre poškodených F. a

Ing. I., ktoré v tomto čase už preukázateľne existovali. Takúto úhradu čo i len časti pôžičiek obžalovaný
nezrealizoval a ani neprejavil záujem, ktorý v následnom konaní prezentoval, pokiaľ ide o záujem o
úhradu všetkých pôžičiek.Dohodou o vrátení daru z 13. 2. 2008 mal súd preukázané, že obžalovaný bol obdarovaný dňa 4. 1.
2007, teda v čase, keď už boli splatné pôžičky pre poškodených F., V. a Ing. I., pričom mu jeho matka
Ing. Q. Z. darovala dňa 4. 1. 2007 nehnuteľnosť - pozemok o výmere 854 m2 v k. ú. Spišská Stará Ves.

V uvedenom čase mal obžalovaný možnosť speňažiť tento pozemok, pokiaľ by mal skutočný záujem
svoje dlhy vyrovnať vo vzťahu k poškodeným. Táto dohoda o vrátení daru bola uzavretá bezprostredne
po začatí trestného stíhania vo veci a to v mesiacoch december 2007 a január 2008 a to na základe
trestných oznámení poškodených z novembra a decembra 2007. I tento dôkaz svedčí o tom, že

obžalovaný naďalej nemal záujem o vrátenie peňazí poškodeným. V uvedenom čase dňa 15. 1. 2008
bol vyhotovený doklad o zaplatení časti dlhu 100.000,--Sk obžalovaným pre poškodeného L..

O existencii dlhov obžalovaného svedčia písomné zmluvy o pôžičkách a notárska zápisnica. O
rozhodnutí o nároku poškodenej F. svedčí platobný rozkaz č. 8Ro/56/2007 vydaný Okresným súdom
Poprad, ktorý je aj právoplatný a na základe neho je vykonávaná exekúcia z invalidného dôchodku

obžalovaného.

Daňové priznanie za rok 2006 potvrdzuje evidované príjmy obžalovaného vo výške 1.023.821,--Sk

a výdavky 967.458,--Sk. V príjmoch sú zahrnuté i platby zo štátnej pokladnice, ktoré však nie
sú hodnoverným a objektívnym dôkazom o tom, že tieto príjmy patrili obžalovanému a objektívne
účtovné doklady k týmto príjmom neexistujú, keďže obžalovaný podozrieval poškodenú V., ktorá mu
spracovávalaúčtovníctvo,žepráveonaúmyselnetietodokladyzničila.Taktiežneexistujúžiadnedôkazy,
ktoré by potvrdili obranu obžalovaného o tom, že spoločnosť Hispania CZ s. r. o. Praha mu vyplatila za

právnu analýzu v septembri 2006 sumu 500.000,--Sk.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle a to
vo vzťahu k celej trestnej činnosti uvedenej vo výroku. Týmto pokračovacím konaním naplnil pojmové
znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na
cudzom majetku malú škodu, väčšiu škodu, značnú škodu alebo škodu veľkého rozsahu. Výška škody je
kvalifikačným znakom pre posudzovanie konania páchateľa trestného činu podvodu podľa konkrétneho

ustanovenia § 221 ods. 1 - 4 Trestného zákona. Keďže výška škody v tejto trestnej veci bola po vykonaní
dôkazov ustálená tak ako je to uvedené vo výroku a zodpovedá značnej škode, preto bolo konanie
obžalovaného posudzované podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Objektom trestného činu podvodu je najmä vlastnícke právo alebo právo, ktoré súvisí s držbou veci.

Objektívnou stránkou pri tomto trestnom čine je konanie páchateľa, ktorým uvedie niekoho do omylu
alebo využije omyl niekoho, v dôsledku čoho táto osoba, ktorá je v omyle, vykoná určité dispozície
s majetkom a táto dispozícia je v príčinnej súvislosti s konaním páchateľa a tým dôjde k obohateniu
páchateľa alebo niekoho iného. K naplneniu subjektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje
nielen úmyselné konanie páchateľa, ktorý konal tak ako chcel, ale aby úmyselne porušil alebo ohrozil

záujem,ktorýjechránenýtrestnýmzákonomspôsobomuvedenýmv§221Trestnéhozákona.Úmyselné
zavineniemusízahŕňaťuvádzanieniekohodoomylualebovyužitiejehoomyluataktiežajto,žepáchateľ
takýmto konaním spôsobil na cudzom majetku škodu a zároveň chcel obohatiť seba alebo iného.

Obžalovaný využil situáciu, keď s poškodenými sa osobne poznal pri svojej advokátskej činnosti a

tento kontakt využil na to, aby získal od poškodených peniaze uvádzaním nepravdivých dôvodov a
tento jeho zámer mu aj vyšiel. Pokiaľ obžalovaný zaplatil časť dlhu poškodeným, takto už bolo pod
vplyvom podania civilných žalôb, v čase hrozby podania trestných oznámení alebo už po podaní
takýchto oznámení. Obrana obžalovaného o jeho záujme peniaze vrátiť je vyvrátená výpoveďami
svedkov. Obžalovaný im uvádzal rôzne vymyslené dôvody a odsúval časť zaplatenia dlhov, pričom sa

snažil prerušiť kontakt s poškodenými, či to už vyhýbaním sa osobných stretnutí alebo telefonických
rozhovorov. Z vykonaných dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný už v čase keď požiadal o
poskytnutie peňazí, vedel, že nemá prostriedky na to, aby mohol peniaze vrátiť a finančné zásoby ibapredstieral tým, že uvádzal príjmy, ktoré ničím nedokladoval alebo cez jeho účet boli prevádzané cudzie
peniaze.

Súd má preukázanú existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a následkom a jeho
konania vo vzťahu k poškodeným tvoria pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/
Trestného zákona vzhľadom na preukázanú výšku spôsobenej škody. Obžalovaný nepotreboval v čase
prípravy na advokátske skúšky sumu 1.000.000,--Sk v decembri 2005, skúšky vykonával aj v jarnom

termíne 2006 a náklady na skúšky boli 5.000,--Sk. Okrem toho v uvedenom čase nemal žiaden majetok,
ktorým by mohol svoje budúce dlhy vyrovnať. Spoliehal sa na výhry v tipovaní, alebo na získanie ďalších
pôžičiek na vyrovnanie predchádzajúcich dlhov.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ nebol súdne trestaný. V súčasnosti je
poberateľom invalidného dôchodku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v úvahu dobu páchania trestnej činnosti, spôsob
akým túto trestnú činnosť páchal, následok, pohnútku, poľahčujúce okolnosti podľa § 26 písm. j/, k/,
n/ Trestného zákona, výšku spôsobenej škody, čiastočnú úhradu spôsobenej škody, zdravotný stav
obžalovaného a bol toho názoru, že účel trestu splní trest uvedený vo výroku a bude dosiahnutý

prevýchovný účel obžalovaného a taktiež aj ochrana spoločnosti pred takýmto konaním. Pri ukladaní
trestu súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože boli preukázané pomery páchateľa
a jeho psychický stav a súd má za to, že pri použití trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 221 ods.
3 Trestného zákona by uloženie trestu bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, trest by neplnil svoj
účel, pokiaľ by bol realizovaný v nápravnovýchovnom zariadení a takýto pobyt obžalovaného v takomto

zariadení by len zhoršil psychický stav obžalovaného.

O nároku poškodených súd rozhodol tak, že ich odkázal na občianske súdne konanie z dôvodu, že boli
uvádzané rozdielne sumy, pokiaľ ide o prevzaté peniaze a výšku časti zaplatených peňazí poškodeným.
Preukazovanie týchto skutočností by prekročilo rámec adhézneho konania.

pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.