Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306215946
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1306215946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľa: CBA Slovakia,
a.s., Dukelských hrdinov 2, Lučenec, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Filom, P. Rádayho
14/A, Lučenec, proti odporcom: 1/ M. I., C. V. XXX, O., zastúpenému opatrovníkom: Mesto Pezinok,
Radničné námestie 7, Pezinok, 2/ J. J., E. XX, M., 3/ B. C.I., A. XX, O., 4/ B. I., C. XXX, O., zastúpenému
opatrovníkom: Mesto Pezinok, Radničné námestie 7, Pezinok, 5/ J. A., C.. B. XX, O., 6/ Z. W., Z. XX,
7/ Q. J., A. XX, O., zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Gahérovou, Grösslingova 58, Bratislava, 8/ V.
O., E. XX, O., 9/ W. M., Na Z. XX, Č., 10/ M. Š., F. XXX, zastúpenej opatrovníčkou Simonou Nagyovou,

zamestnankyňou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 3.089,36 eura s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/225/2008-293, zo dňa 4.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu proti odporcovi 1/ v časti o zaplatenie 867,76 eura, rozsudok
súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu o zaplatenie 867,76 eura proti odporcovi 1/ zrušuje a
konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 7/ náhradu trov odvolacieho konania 35,27 eura titulom
trov právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 8/, 9 a 10/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporkyni 7/ trovy právneho zastúpenia v sume 772,62 eura a odporcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 8/, 9/ a 10/
náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi 1/
zaplatiť 26.412,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 2/
zaplatiť 7.468,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 3/ zaplatiť
7.453,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 4/ zaplatiť 7.516,-
Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 5/ zaplatiť 7.919,- Sk
s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 6/ zaplatiť 7.520,- Sk s 8

% ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 7/ zaplatiť 7.569,- Sk s 8 %
ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 8/ zaplatiť 7.541,- Sk s 8 % ročným
úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 9/ zaplatiť 7.192,- Sk s 8 % ročným úrokom
z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 10/ zaplatiť 6.478,- Sk s 8 % ročným úrokom zomeškania od 11.12.2004 do zaplatenia. Zaplatenia žalovaných súm s prísl. sa navrhovateľ domáhal
titulom náhrady škody za schodok za zverených hodnotách zistený právnym predchodcom navrhovateľa
počas inventúrneho obdobia od 12.5.2004 do 12.8.2004 na hospodárskom stredisku č. 2510.

Návrh v celom rozsahu zamietol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že právny
predchodca navrhovateľa nevytvoril v zmysle § 177 ods. 1 Zák. práce zamestnancom také pracovné
podmienky, aby si mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia majetku, čo považoval za
objektívnu prekážku zodpovednosti odporcov za zistený schodok na zverených hodnotách. Povaha a

rozsah nesplnenia tejto povinnosti právneho predchodcu navrhovateľa boli podľa súdu prvého stupňa
tak zásadné, že považoval za potrebné zbaviť odporcov zodpovednosti úplne a nie len čiastočne. Preto
nepovažoval ďalej za vecne dôležité vykonať dôkazy k zisteniu správnosti výpočtu schodku.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporcovia ako zamestnanci právneho predchodcu
navrhovateľa mali uzavreté dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti.

Odporcovia zhodne tvrdili, že zamestnávateľ im nevytvoril dostatočné pracovné podmienky na to, aby
mohli niesť prípadnú zodpovednosť za zistený schodok na zverených hodnotách, najmä čo sa týka
tovarových zásob na sklade a predajni. Odvolávali sa na svoje ústne ako aj písomné žiadosti na
vedúceho predajne o vykonanie nápravy, keďže si neboli vedomí svojho pochybenia pri plnení svojich

pracovných povinností; žiadali lepšie technické zabezpečenie bezpečnosti predajne proti zlodejom
(namontovanie kamerového systému, zrkadiel, zavedenie strážnej služby). Tvrdili, že neboli nikdy
prítomní pri preberaní tovaru do skladu, tohto sa zúčastnili iba vedúci, prípadne jeho zástupca a nemali
prístup k vybraným druhom tovarov, ktorý bol skladovaný oddelene v uzamknutom sklade, do ktorého
mali prístup iba vedúci a jeho zástupca. Odporkyňa 7/ navyše tvrdila, že žiadne hodnoty jej neboli

zverené. Vo vzťahu k tejto námietke súd prvého stupňa uviedol, že moment zverenia hodnôt v rámci
kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov musí byť nevyhnutne odlišný od individuálne
hmotne zodpovedných zamestnancov. K zvereniu hodnôt pri spoločnej hmotnej zodpovednosti postačí,
ak čo len jeden z takto spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov prevezme takého hodnoty. Súd
prvého stupňa rovnako nepovažoval za dôvodný argument niektorých odporcov, že nepracovali počas

celého inventúrneho obdobia na danom pracovisku; nepožiadali totiž o vykonanie inventarizácie pri
skončení pracovného pomeru s poukazom na § 184 ods. 1 Zák. práce; obdobne to platí, ak zamestnanec
nastúpil do pracovného pomeru s dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti počas inventúrneho
obdobia. Z hľadiska právneho významu odporcami uplatnených dôvodov vylučujúcich ich zodpovednosť
za schodok na zverených hodnotách potom súd prvého stupňa skúmal najmä, či si zamestnávateľ splnil

všetky svoje povinnosti vo vzťahu k predchádzaniu škodám podľa § 177 Zák. práce. Práve nesplnenie
povinnosti zamestnávateľa vytvoriť zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť
svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku, považuje judikatúra súdov za právne
významný dôvod, ktorým je zamestnanec úplne alebo čiastočne zbavený zodpovednosti za zistený
schodok.

V konaní mal za preukázané, že hospodárske stredisko č. 2510 dlhodobo a nepretržite vykazovalo
vysoký schodok na zverených hodnotách, keď za štyri bezprostredne predchádzajúce trojmesačné
inventúrneobdobiabolizistenénettoschodkyvcelkovejsume974.851,74,-Sk,vpriemerenainventúrne
obdobie 243.712,94,- Sk (mesačne 81.237,65,- Sk). Z priloženého inventúrneho súpisu vyplýva, že za

predmetné inventúrne obdobie chýbali aj stovky kusov jednotlivého tovaru.

Pre právneho predchodcu navrhovateľa preto nemohlo byť zistenie netto schodku dňa 12.8.2004 v sume
175.052,- Sk novou skutočnosťou, pričom ako reakciu na zistené schodky za predchádzajúce inventúrne
obdobia vykonal personálnu zámenu vedúceho a jeho zástupcu a vykonávanie častejších inventúr. Ani

svedok T. M. v konaní neuviedol iné konkrétne opatrenia s výnimkou návrhu na dôslednú prebierku
tovaru a zvýšenú pozornosť zamestnancov na predajni; takého opatrenia považoval za dostatočné;
nepamätal si ani, či mal výhrady k plneniu pracovných povinností k radovým zamestnancom alebo
vedúcemu.

Súd prvého stupňa tak dospel k názoru, že zo strany právneho predchodcu navrhovateľa ako
zamestnávateľa neboli vytvorené také pracovné podmienky pre zamestnancov, aby mohli riadne
plniť svoje pracovné úlohy. Vychádzajúc z povahy a rozsahu vykazovaných schodkov na zverených
hodnotách mal sám zamestnávateľ aktívne zistiť príčiny vzniku schodku už po prvom inventúrnomobdobí, v ktorom by došlo k zisteniu obdobného schodku a vykonať náležité opatrenia na jeho
predchádzanie. Predajňa, na ktorej malo opakovane dochádzať k vzniku schodku, je relatívne
malou predajňou, ktorú počas pracovnej zmeny zabezpečovalo šesť až sedem zamestnancov.

Mal za ťažko predstaviteľné, aký schodok by mohol byť zistený na väčšej predajni, ktorá má
vyšší príjem a predaj tovaru. Za takej situácie je vytvorenie účinného mechanizmu predchádzania
schodku primárnou povinnosťou zamestnávateľa a je výlučne v jeho možnostiach. Právny predchodca
navrhovateľa však konal neadekvátne a nezodpovedne a zneužil tak inštitút spoločnej hmotnej
zodpovednosti zamestnancov k reparácii svojich strát na tovarových zásobách. Po vykonanom

dokazovaní uzavrel, že právny predchodca navrhovateľa ako zamestnávateľ nevykonal žiadne efektívne
opatrenia k zamedzeniu vzniku opakovaného vysokého schodku (minimálne od 12.3.2003), pretože
sa schodky pravidelne opakovali aj v neskorších obdobiach a túto zodpovednosť preniesol výlučne na
zamestnancov.

Na základe uvedeného návrh v zmysle § 182 ods. 1, 2, 3 a 4, § 183 ods. 1, § 184 ods. 1, § 189 ods.

1, 2, 3 a 4 a § 177 ods. 1 a 2 zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej odporkyni 7/ náhradu trov
konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v podrobnej špecifikácii. Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/,
5/, 6/, 8/, 9/ a 10/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok súd prvého stupňa zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,
ktoré boli dôvodom na úplné zbavenie sa zodpovednosti odporcov za predmetný schodok. Uviedol, že
pri zbavovaní sa zodpovednosti za schodok v súdnom konaní dôkazné bremeno ohľadne preukázania,
či k takémuto zbaveniu sa zodpovednosti skutočne došlo a z akých dôvodov, nesie každý jeden

spoločne hmotne zodpovedný zamestnanec - odporca. Konkrétny žalovaný zamestnanec musí pred
súdom preukázať nielen to, že predmetný schodok (alebo jeho časť) vznikol zavinením iného, ale
musí dokázať aj to, že medzi takýmto zavineným konaním (či opomenutím) inej osoby a vzniknutým
schodkom je daná aj príčinná súvislosť. Musí teda preukázať, že bez týchto skutočností by schodok
nevznikol tak, ako vznikol. Za dôvod zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách

preto nemožno považovať zistenie, že určité okolnosti mohli mať vplyv na vznik schodku, pokiaľ súčasne
nie je preukázané, že príčinou schodku či jeho časti skutočne boli.

Dôvody, podľa ktorých sa všetci odporcovia úplne zbavili zodpovednosti za predmetný schodok, smerujú
výlučne iba k tým logickým záverom, že konkrétnym mechanizmom vzniku tohto schodku mohli byť iba

krádeže páchané tretími osobami.

Napriek tomu, že odporcovia uvádzali niektoré údajne právnym predchodcom navrhovateľa zavinené
skutočnosti na jeho strane, ktoré by podľa ich názoru mohli byť príčinou vzniku schodku, súd
prvého stupňa neuviedol žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané,

že celý schodok vznikol skutočne iba krádežami páchanými tretími osobami. Neuviedol, či medzi
takýmito konkrétnymi skutočnosťami a vzniknutým schodkom skutočne je daná zákonom požadovaná
príčinná súvislosť; neoznačil ani žiadne dôkazy o jej možnej existencii. K záveru, že schodok vznikol
celkom alebo sčasti zavinením tretích osôb (krádežami a pod.), nestačí preukázať iba to, že hoc
aj zavinením (opomenutím) právneho predchodcu navrhovateľa mohla vzniknúť situácia, dávajúca

možnosť zákazníkom či akýmkoľvek iným osobám kradnúť tovar z predajne počas celého inventúrneho
obdobia v takom rozsahu, že to mohla byť príčina vzniku celého schodku. Potrebné je preukázať aj to, že
celý schodok je v priamej príčinnej súvislosti výlučne iba s takýmto zavineným konaním (opomenutím).
Žiaden takýto dôkaz zo strany odporcov v konaní produkovaný nebol.

Záverom navrhovateľ poukázal na okolnosť, že ani z technického hľadiska nie je možné, aby k
predmetnému schodku došlo výlučne len krádežami tovaru. Pri hodnote zisteného brutto schodku
315.540,- Sk deleného počtom 92 kalendárnych dní trvania inventúrneho obdobia vychádza, že to by
museli zákazníci odcudzovať z predajne hodnoty najmenej za cca 113,80 eura denne.

Vyhodnotenie údajného nevytvorenia vhodných pracovných podmienok odporcom až tak, že právny
predchodca navrhovateľa vraj zneužil inštitút spoločnej hmotnej zodpovednosti k reparácii strát na
tovarových zásobách, považoval za ničím nepodloženú domnienku.Odporkyňa 7/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Uviedla, že súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil tým, že schodok vznikol zavinením

tretích osôb - krádežami a pod., a preto nie je dôvod, aby odporcovia produkovali dôkazy ohľadom
krádeží, keď konkrétne táto okolnosť dôvodom na zbavenie zodpovednosti za schodok nebola.

V konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom schodku a nečinnosťou právneho
predchodcu navrhovateľa v predmetnom inventúrnom období. Predmetná predajňa potravín dlhodobo

a sústavne vykazovala vysoký schodok na tovarových zásobách, keď minimálne za štyri bezprostredne
predchádzajúce trojmesačné inventúrne obdobie boli zistené vysoké schodky. Schodok za predmetné
inventúrne obdobie nebol pre právneho predchodcu navrhovateľa žiadnou novou skutočnosťou, o
nedostatkoch na predmetnej predajni veľmi dobre vedel už z výsledkov predchádzajúcich inventúr.
Právny predchodca navrhovateľa po zistení schodkov v predchádzajúcich inventúrnych obdobiach
neprijal žiadne účinné a vhodné opatrenia na zabránenie vzniku schodkov v budúcich obdobiach. Mal

teda úplne pasívny prístup ku schodkom a teda aj k podmienkam spoločnej hmotnej zodpovednosti
zamestnancov. Pokiaľ jeho jedinými opatreniami v reakcii na často zistený schodok boli personálne
opatrenia, spočívajúce v tom, že sa na funkciách vedúceho a jeho zástupcu striedali odporca 1/ a B. Z.,
tieto nemožno vôbec považovať za účinné. Pri vysokej fluktuácii zamestnancov na predmetnej predajni
musela byť situácia právnemu predchodcovi navrhovateľa nápadná, keďže schodky vznikali bez ohľadu

na osoby odporcov. Neriešenie situácie na predajni vyplýva aj z výpovede svedka Ing. M., ktorý bol tiež
pasívny, vedel o schodkoch a žiadne opatrenia svojmu zamestnávateľovi ako inšpektor nenavrhol. Je
evidentné, že právny predchodca navrhovateľa sa spoliehal výlučne na to, že vzniknutá škoda mu bude
nahrádzaná spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami.

Zhodnými výpoveďami odporcov bolo preukázané, že nedostatky na predajni (najmä nedostatočné
technické vybavenie, nedostatok personálu, nadmerné množstvo tovaru v uličkách) nahlasovali vedúcej
predajne. Rovnako bolo preukázané, že odporcovia na pozícii predavačka, pokladníčka nemali možnosť
preberať a kontrolovať tovar, nahliadať do jeho evidencie a nemali prístup do skladových priestorov.
Ak hmotne zodpovedný zamestnanec nemal vytvorené podmienky umožňujúce mu starať sa o zverené

predmety bez rizika strát, prípadne bez možnosti účinne ich používať a obeh kontrolovať, hmotná
zodpovednosť nemôže byť uznaná v súlade so stanoviskom NS SSR Cpj 50/75, zo dňa 6.11.1975.

Za príjem tovaru zodpovedal vedúci predajne alebo jeho zástupca, pričom výkon práce vedúceho
a zástupcu v tomto smere nebol vôbec kontrolovaný. Právny predchodca navrhovateľa poveril

funkciou inšpektora nespôsobilého, pasívneho zamestnanca, ktorý nedostatočne kontroloval výkon
práce vedúcej predajne a ako inšpektor sa nezaujímal ani o dôvody vysokých schodkov a ani ich
neriešil so svojim nadriadeným. Evidencia tovaru prijatého na predajňu bola vedená nesprávne, keďže
pri inventarizácii okrem chýbajúceho tovaru sa vo veľkej miere vyskytoval aj tovar navyše, ktorý sa na
predajni nachádzal, ale v evidencii chýbal.

Odporkyňa 7/ záverom uviedla, že povahu a rozsah zanedbania prevenčnej povinnosti zamestnávateľa
vyplývajúcej z § 177 ods. 1 Zák. práce súd prvého stupňa správne považoval za zásadnú a v príčinnej
súvislostisovznikomschodku,čobolodôvodomnaúplnézbaveniezodpovednostivšetkýchodporcovza
schodok. Navrhovateľ nepreukázal zverenie chýbajúceho tovaru, uvedeného v inventúrnom súpise ako

tovar chýbajúci, do dispozície čo i len jednému zo spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. Na
založenie hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách chýba v danom prípade moment
zverenia hodnôt určených na obeh alebo obrat do dispozície hmotne zodpovedným zamestnancom a
preto odporcom nemôže vzniknúť povinnosť vyúčtovať nezverené hodnoty.

Podaním zo dňa 22.1.2016 navrhovateľ vzal návrh proti odporcovi 1/ v časti o zaplatenie 867,79 eura
späť z dôvodu zaplatenia uvedenej sumy odporcom 1/ dňa 17.12.2014; žiadal odporcovi 1/ uložiť
povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 867,79 eura odo dňa 11.12.2004 do
17.12.2014, t.j. 689,64 eura.

Nakoľko navrhovateľ vzal návrh proti odporcovi 1/ v časti o zaplatenie 867,79 eura späť po rozhodnutí
súdu prvého stupňa, pričom odporca 1/ proti čiastočnému späťvzatiu návrhu nemal námietky (§ 101 ods.
3 O.s.p.), odvolací súd v zmysle § 208 O.s.p. v tejto časti pripustil späťvzatie návrhu, zrušil rozsudoksúdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu o zaplatenie 867,76 eura proti odporcovi 1/ a konanie
v tejto časti zastavil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2016 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody titulom schodku na zverených hodnotách

na základe spoločnej hmotnej zodpovednosti odporcov. Odporcovia namietali nedostatočné vytvorenie
pracovných podmienok, ktoré by im umožňovali riadne si plnenie svojich povinností v súvislosti s ich
zodpovednosťou za zverené hodnoty.

Podľa § 182 ods. 1 Zák. práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh

alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 2 Zák. práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je
neplatná.

Podľa § 182 ods. 3 Zák. práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 177 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také
pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách podľa § 182 ods. 1 Zák. práce
sú existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody vo forme schodku, uzavretie platnej dohody o
hmotnej zodpovednosti a zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá. Povinnosťou zamestnávateľa,
teda navrhovateľa, je v konaní o náhradu škody titulom schodku na zverených hodnotách preukázať
vznik škody - schodku na zverených hodnotách a uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti so

zamestnancom. Navrhovateľ podľa súdu prvého stupňa v konaní preukázal pracovný pomer odporcov
a uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti ako
hmotnoprávne predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcov za schodok na zverených hodnotách.

Pracovné podmienky zamestnanca či zamestnancov majú podstatný význam pre možnosť zbavenia

sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Hmotne zodpovedný zamestnanec sa zbaví
zodpovednosti, ak preukáže, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb, prípadne zanedbaním
povinností zamestnávateľa mu bolo zabránené so zverenými hodnotami hospodáriť, disponovať nimi a
starať sa o ne (R 12/1976).

Ako prípad zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách sa uvádza napríklad
prípad, keď zamestnanci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach
chrániť zverený majetok, pretože skladovacie priestory boli nevyhovujúce a do skladu mali prístup aj iné
osoby. Je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či medzi skutočnosťou, pre ktorú sa hmotne zodpovedný
zamestnanec zbavuje celkom alebo sčasti zodpovednosti, a schodkom, je príčinná súvislosť. Za dôvod

úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca považujú súdy nevykonanie
inventarizácie v sklade pri práceneschopnosti zamestnankyne, pričom s materiálom, za ktorý hmotne
zodpovedala, manipulovali tretie osoby, ďalej práceneschopnosť zamestnankyne v rozhodujúcom čase,
umiestnenie predajne i skladu v nevyhovujúcich miestnostiach a priestoroch a nedostatočný počet
zamestnancov v predajni, príp. nedostatočný dozor, nevykonávanie personálnych opatrení po zistení

predchádzajúceho schodku a pod. (R 55/1984).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporcovia upozorňovali právneho predchodcu
navrhovateľa na konkrétne nedostatky a žiadali ho o zabezpečenie predajne pred možnými krádežamiminimálne namontovaním zrkadiel, resp. kamerového systému a zabezpečením väčšieho počtu
predavačiek. Poukazovali na to, že v predajni boli dve pokladne, pult s mäsom, so zeleninou, pri ktorých
vždy musela byť niektorá z predavačiek, rovnako ako pri preberaní vratných fliaš. Niekedy boli na

predajni len dve, príp. štyri, hoci ich malo byť šesť, pretože veľakrát boli kolegyne doma s deťmi, takže
nemohli kontrolovať kupujúcich v predajni, Umiestnenie regálov navyše nebolo prispôsobené tomu, aby
ich bolo možné kontrolovať. Ďalej bolo preukázané, že odporcovia mali sťaženú možnosť hospodáriť
so zvereným hodnotami, keď v predajni vykonávali prax učni Stredného odborného učilišťa v Pezinku
bez hmotnej zodpovednosti a v sklade sa bez dozoru pohybovali vodič zásobujúceho vozidla spolu so

závozníkom.

Súd prvého stupňa na uvedenom základe dospel k správnemu záveru, že odporcovia sa svojej
zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbavili, pretože právny predchodca navrhovateľa
nevykonal žiadne opatrenia, ktoré by zabránili dlhodobo vysokým schodkom na zverených hodnotách
na predmetnej predajni; právny predchodca navrhovateľa tak porušil svoje základné povinnosti

zabezpečovať pracovné podmienky, ktoré sú predpokladom pre to, aby odporcovia mohli riadne plniť
svoje povinnosti.

Navrhovateľ v konaní ako opatrenie zamedzujúce vzniku ďalšieho schodku na zverených hodnotách
uviedol iba zámenu vedúceho a jeho zástupcu a častejšie kontroly. Podľa konštantnej judikatúry sa

posudzuje ako spoluzavinenie zamestnávateľa nevymenenie hmotne zodpovedného zamestnanca,
na predajni ktorého boli zistené opakujúce sa neúmerné schodky na zverených hodnotách. Prax tu
vychádza v podstate zo stanoviska, že v prípade, že došlo k opakujúcim sa schodkom na zverených
hodnotách, mohol už zamestnávateľ vedieť, že ide buď o zamestnanca nespôsobilého k výkonu tejto
funkcie alebo o zamestnanca, ktorý z iných dôvodov neplní riadne svoje povinnosti. Ak nedošlo k

zásadnej zmene za poste vedúcich zamestnancov, ale len k ich zámene, ako v predmetnej veci, možno
aj túto skutočnosť považovať za nevytvorenie pracovných podmienok zo strany zamestnávateľa.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namietol, že dôvody, pre ktoré sa odporcovia zbavili zodpovednosti za
vzniknutýschodok,smerovaliktomu,žeschodokmoholbyťspôsobenýlenkrádežamiatedabolipovinní

preukázať tieto krádeže a príčinnú súvislosť medzi nimi a vzniknutým schodkom, čo však nepreukázali.
Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že krádeže neboli dôvodom pre zbavenie sa zodpovednosti
spoločne hmotne zodpovedných odporcov. Týmto dôvodom bola skutočnosť, že zamestnávateľ im v
zmysle § 177 ods. 1 Zák. práce nevytvoril také podmienky, aby mohli riadne zabezpečiť starostlivosť
o zverené hodnoty. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rozsah, intenzita a

dlhodobosť pretrvávajúcich problémov na danej predajni a nezáujem zamestnávateľa o ich odstránenie
predstavujú dôvody, pre ktoré sa odporcovia zbavili celkom zodpovednosti za schodok na zverených
hodnotách.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.

1 O.s.p. ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni 7/, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov
odvolacieho konania 35,27 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby

(písomné vyjadrenie k odvolaniu, § 13a ods. 1 písm. c) a § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 21,58 eura
a režijný paušál 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 29,39 eura, s 20 % DPH 5,88 eura 35,27 eura.

Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 8/, 9 a 10/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ju
neuplatnili a v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.