Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112212314
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112212314.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava,
IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra
Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti povinnému: Q. C., nar. XX. XX. XXXX, C. 6,
H., o vymoženie sumy 246,85 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
11Er/446/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu, Vážska 16, Bratislava pod sp. zn. Ex

66/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/446/2012-15 zo dňa
1. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Františka
Čarabu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 03. 2012 (doručenú súdu dňa 11. 04.

2012). Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení
§ 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm.
r/, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami smernice Rady 93/13/EHS z
05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom v
predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2899/11 vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave
dňa 19. 12. 2011, na základe porušenia Zmluvy o pripojení zo dňa 01. 08. 2010.

Ďalej uviedol, že preskúmaním dodatku k zmluve o pripojení zistil, že v čl. 3 Záverečné ustanovenia,
v ods. 3.14 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu

rozhodcovským súdom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkamivštandardnejzmluve.Veriteľmôženazákladetakejtorozhodcovskejdoložkyvecpredložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Na základe takejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca
právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu, resp. dodatok k zmluve ako celok odmietnuť, alebopodrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná je neprijateľnou

podmienkou a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda bráni tomu,
aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia pre exekútora.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho

zástupcu odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP z dôvodu,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu,
že rozhodnutie súdu príslušného na výkon exekúcie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesúhlasil s právnym výkladom ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdom, na základe ktorého
exekučný súd vôbec nepristúpil k posudzovaniu skutkového a právneho základu vydaného exekučného
titulu. Mal za to, že dané ustanovenie, ani žiadne iné hoci v inom právnom predpise, mu takéto posúdenie

neumožňoval. Ďalej namietal neodôvodnenú a nepochopiteľnú aplikáciu zákona o spotrebiteľských
úveroch súdom prvého stupňa. Výrok exekučného titulu, na základe ktorého bola podaná žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní, jednoznačne spĺňal podmienky
jednak subjektu, ktorý ho vydal, a jednak formálnej a materiálnej vykonateľnosti, keďže išlo o výrok
zaväzujúci na peňažné plnenie. Mal za to, že skutkový a právny základ k vydaniu tohto rozhodnutia však

nesmie byť predmetom prieskumu v rámci exekučného konania. Osobitne v rozhodcovskom konaní
existujú pre posúdenie a preskúmanie vydaného rozsudku z hľadiska jeho skutkového a právneho
základu osobitné právne prostriedky, uvedené v ust. § 40 až § 43 zákona o rozhodcovskom konaní,
avšak tieto neboli využité. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Asturcom
Telecomunicaciones, v ktorom Európsky súdny dvor upozornil na nutnosť dodržiavať zásadu veci

právoplatne rozhodnutej a na požiadavku dodržiavať vnútroštátnu procesnú právnu úpravu, a to práve
v prípadoch rozhodovania v sporoch, kde vystupuje spotrebiteľ, i na ust.§ 35, § 37 ods. 1, 2, 3, § 40 ods.
1, § 41 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, na
ust. § 159 ods. 1, 2, 3 OSP a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Konštatoval, že exekučný súd svojím rozhodnutím
len v odôvodnení posúdil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku,

avšak samotným rozhodnutím právoplatný exekučný titul nezrušil, nakoľko mu to ani procesné predpisy
neumožňujú. Tým rozhodcovský rozsudok aj naďalej zostáva právoplatným rozhodnutím, na základe
ktorého bolo oprávnenému priznané právo. Zdôraznil, že mu napadnutým rozhodnutím bolo zasiahnuté
do jeho ústavného práva konať pred súdom, a to v rámci vykonávacieho konania, ktorý tvorí súčasť
občianskeho súdneho konania. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a následne, aby príslušný súd na výkon exekúcie udelil poverenie na vykonanie exekúcie
na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu zo dňa 29. 03. 2012. V prípade, ak by
odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, navrhol, aby súčasne rozhodol o prípustnosti dovolania proti
tomuto rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Zároveň si
v prípade úspechu uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 44,21 eur.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 01. 06. 2012 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 26.
03. 2012, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Františkom Čarabom spísaná zápisnica o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku

vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2899/11 dňa 19. 12. 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28. 12. 2011 a vykonateľnosť dňa 01. 01. 2012. Následne súdny exekútor JUDr.
František Čaraba podaním zo dňa 29. 03. 2012 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 01. 06. 2012 súd prvého
stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 03.
2012 (doručenú súdu dňa 11. 04. 2012) z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a
preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2899/11 dňa 19. 12.

2011, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť Orange Slovensko, a.s. (v exekučnom konaní oprávnený)
na základe zmluvy o pripojení zo dňa 01. 08. 2010, ktorej súčasťou je aj Dodatok k Zmluve o pripojení
- č. zmluvy: A5067083. V tomto dodatku zo dňa 01. 08. 2010 je obsiahnutá rozhodcovská doložka v
znení: „Strany sa dohodli, že okamihom nadobudnutia platnosti Dodatku sa mení znenie Zmluvy ako
celku (pričom strany sú si vedomé, že v zmysle ustanovení Zmluvy všetky zmluvy o pripojení, ktorých

súčasťou sú VP, predstavujú časti tej istej zmluvy o pripojení medzi Účastníkom a Podnikom, t. j.
tvoria časť Zmluvy), a to tak, že všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných
vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to zn. všetky zmluvné vzťahy
vzniknuté na základe Zmluvy (zmlúv o pripojení) a k nej (k ním) vyhotovených dodatkov) a spory s nimi
súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto Zmluvy (zmlúv o pripojení)), sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu
stálychrozhodcovskýchsúdovvedenéhoMinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepubliky.Týmtonieje
dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej
republiky podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Strany
sa dohodli, že ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo tohto Dodatku sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré

budú trvať aj po ukončení platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku.“

V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, nebola v predmetnej veci

spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva z Dodatku zmluvy o pripojení zo dňa 01. 08. 2010,
ktorú bolo potrebné posúdiť ako štandardnú formulárovú zmluvu a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku

uvedenú v Dodatku zmluvy o pripojení zo dňa 01. 08. 2010 bez ohľadu na jej formu a znenie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a

štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujedobrým mravom - ust. § 45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je
súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním
teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského
rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne
viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je
súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v Dodatku zmluvy o pripojení zo dňa
01. 08. 2010, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci
neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd správne postupoval podľa §

44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú
právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na
zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedené zistenia ohľadne spotrebiteľského právneho vzťahu medzi účastníkmi
zmluvy o pripojení zo dňa 01. 08. 2010 a rozhodcovského rozsudku zo dňa 19. 12. 2011, ktorý
oprávnený predložil ako exekučný titul, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo v napadnutom uznesení dostatočne

zdôvodnil a na tieto dôvody odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje a stotožňuje sa s nimi.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise
sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnému (s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom

spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi. Naviac
súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 26. 06.
2012 na č. l. 20 - 27 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnému a súdnemu
exekútorovi, a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom
na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo dňa 01. 06. 2012 doručí súd prvého

stupňa povinnému a odvolanie oprávneného zo dňa 26. 06. 2012 doručí súd prvého stupňa povinnému
a súdnemu exekútorovi spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.

Odvolací súd v súvislosti so žiadosťou oprávneného, týkajúcej sa pripustenia dovolania voči
potvrdzujúcemu rozhodnutiu, konštatuje, že dovolanie vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí nevyslovil,

nakoľko považuje ním navrhované dovolacie otázky za dostatočne riešené už existujúcou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, na ktorú vo svojom rozhodnutí aj poukázal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.