Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113220463
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113220463.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B.. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., N. XXXX/
XX, 2/ B.. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., N. XXXX/XX, zastúpení: NAGYOVÁ & PARTNERS,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 8, IČO: 47 233 923, proti odporcom: 1/ D. R.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom U., U. 8, 2/ C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., U. 8, zastúpení JUDr.
Kamilom Bereseckým, advokátom so sídlom Nitra, Farská 33, o zaplatenie sumy 19.650,80 eura s

príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. marca 2015
č. k. 14C/42/2014/153 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v odvolaním napadnutej
zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec vracia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov v l. a 2. rade zaplatiť spoločnej a
nerozdielne navrhovateľom v l. a 2. rade sumu 2.287,80 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšku, do sumy 17.363 eur, návrh zamietol. Navrhovateľov zaviazal zaplatiť odporcom v l. a
2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 76 %, o výške ktorých rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Odporcov v l. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne
a nerozdielne súdny poplatok za odpor v sume 1.179 eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 544 ods. 1, 2 § 545 ods. 1, 2, 3, § 545a, § 39
OZ. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 18. 09. 2008
kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, ku ktorej dňa 04. 12. 2009 uzatvorili dodatok. V
dodatku sa dohodli na predĺžení doby zrealizovania dopravnej a technickej infraštruktúry nehnuteľnosti
z 31. 08. 2009 do 31. 05. 2010. Zároveň sa dohodli na predĺžení lehoty na zrealizovanie dopravnej
komunikácie do 31. 12. 2010 a povinnosti odporcov, aby boli kolaudačné rozhodnutia na inžinierske

siete a cestu vydané do 31. 12. 2010. Ďalej sa dohodli na doplnení ustanovenia bodu VIII kúpnej
zmluvy v znení, ak odporcovia nedodržia ktorýkoľvek termín uvedený v bode IV dodatku, t. j. realizáciu
inžinierskych sietí a cesty ako aj kolaudačných rozhodnutí, sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
186 eur mesačne od 31. 08. 2009 do splnenia záväzku uvedeného v bode IV a tiež sú povinní odkúpiť
spätne nehnuteľnosť od navrhovateľov do 10. 01. 2011, pričom v prípade nesplnenia záväzku spätného
odkúpenia nehnuteľnosti sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.000 eur. Súd konštatoval,

že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že inžinierske siete boli zrealizované včas, do 31. 05.
2010 a cestná komunikácia bola zrealizovaná do 31. 12. 2010. Navrhovatelia rozporovali len to, že
stavenisková cesta nebola vyhotovená v rozsahu uvedenom v stavebnom povolení. Námietky týkajúce
sa hrúbky podložia súd nepovažoval za dôvodné, pretože podľa územného rozhodnutia z 21. 10.
2008 malo ísť iba o dočasné spevnenie podložia vozoviek pre prevádzkovanie pracovných vozidiel a
mechanizmov, preto hrúbka podložia staveniskovej cesty nemala v čase jej výstavby akýkoľvek význam.

Podstatné bolo následné zhotovenie asfaltovej cesty, ktorej kvalita namietaná nebola. Ďalej konštatoval,
že v konaní nebolo sporné, že jednotlivé kolaudačné rozhodnutia neboli vydané včas, t. j. do 31. 12.2010. Z tabuľky predloženej navrhovateľmi o dátumoch vydania jednotlivých kolaudačných rozhodnutí
vyplýva, že prvé bolo vydané kolaudačné rozhodnutie pre elektrický káblový rozvod NN dňa 01. 04.
2011, potom pre splaškovú kanalizáciu dňa 10. 05. 2011, následne 24. 06. 2011 pre vodovod, dňa 02.

08. 2011 pre verejné osvetlenie, trasy slaboprúdových rozvodov plynového zariadenia, dňa 19. 09. 2011
pre cestné komunikácie a posledné dňa 04. 03. 2013 pre dažďovú kanalizáciu. Dažďová kanalizácia
bola neskoro kolaudovaná z dôvodu, že pri kolaudačnom konaní bolo potrebné doložiť kolaudačné
rozhodnutie od jestvujúcej dažďovej kanalizácie, do ktorého sa stavebný objekt SO 05 kanalizácia
dažďovánapájal,pretobolokonanieprerušené.Napôvodnúvodnústavbu,dažďovúkanalizáciuzareálu

Bažant s.r.o. sa dokumentácia nezachovala, a to ani v archíve, na základe ktorých zistení potom došlo k
značnému zdržaniu pri kolaudácii dažďovej kanalizácie. Súd bol názoru, že odporcovia túto skutočnosť
nemohli predvídať a za normálnych okolností, keď 14. 03. 2011 podali návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia a výzva na odstránenie nedostatkov podania Obvodného úradu životného prostredia Nitra
bola zo dňa 29. 06. 2011 možno predpokladať, že by bola kolaudácia ukončená najneskôr do augusta
2011. Z uvedeného dôvodu považoval za najneskorší termín vydania kolaudačného rozhodnutia deň 19.

09. 2011, kedy bola skolaudovaná cestná komunikácia.
Pri posúdení nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že odporcovia neodkúpili predmetnú
nehnuteľnosť súd prvého stupňa vychádzal zo záveru o neplatnosti dohody podľa § 39 OZ a
uviedol, že zmluvnú pokutu v tejto výške ani nemožno charakterizovať ako neprimerane vysokú a
moderovať. Konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená medzi fyzickými osobami a

mala predstavovať sankciu za oneskorené splnenie zmluvných povinností odporcov. V danom prípade
však odporcovia boli sankciovaní za oneskorené splnenie zmluvných povinností dvakrát, sumou
186 mesačne a povinnosťou spätne odkúpiť predmetnú nehnuteľnosť. Súd mal za to, že kumulácia
zmluvných pokút za to isté neplnenie, resp. neskoré splnenie zmluvných povinností je špekulatívna a
nemôže požívať právnu ochranu. Povinnosť spätného odkúpenia by dávala zmysel v prípade, ak by

naozaj nedošlo k splneniu žiadnych zmluvných povinností v stanovenej lehote, pričom túto povinnosť
nemožno vynúť v dobe 10 dní, ktorá je krátka, pretože na spätné odkúpenie je potrebná súčinnosť
oboch zmluvných strán a v lehote 10 dní by nedošlo k riadnemu zavkladovaniu vlastníckeho práva
späť na odporcov. Ďalej konštatoval, že navrhovatelia dňa 31. 12. 2010 aj vyzvali odporcov na spätné
odkúpenie nehnuteľnosti, na čo odporcovia reagovali listom z 05. 01. 2011, v ktorom oznamujú, že

stavebné práce jednotlivých objektov Západný prameň v Nitre sú ukončené, kolaudáciu vykonáva Ing. V.
a bolo by potrebné stretnutie po 10. 01. 2011. Na túto skutočnosť navrhovatelia nereagovali a vo výzve
na mimosúdny zmier z 23. 04. 2013 žiadali odporcov len o zaplatenie zmluvnej pokuty 186 eur mesačne
za dobu omeškania, navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že už nemali záujem o spätné
odkúpenie nehnuteľnosti, čo vyplýva podľa názoru súdu aj z toho, na odporcov žiadnym spôsobom

nenaliehali na odkúpení nehnuteľnosti. Tvrdenie navrhovateľov, že neodkúpením nehnuteľností im
vznikla škoda v tom, že nemali pozemok užívaniaschopný na stavbu, keďže neboli zabezpečené
inžinierske siete súd hodnotil ako právne irelevantné, nakoľko odporcovia preukázali, že už v máji 2010
bolo vydané stavebné povolenie pre iných vlastníkov v danej oblasti „Západný prameň“ a teda keby mali
skutočný záujem stavať čo najskôr, mohli tak urobiť už v máji 2010. Na základe vyššie uvedeného a

s poukazom na výšku zmluvnej pokuty súd považoval dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, a preto
v tejto časti návrh zamietol.
Pokiaľ ide o nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 186 eur mesačne v celkovej sume 7.650,80
eura za nesplnenie záväzku dohodnutom v bode IV dodatku najneskôr do 31. 12. 2010 súd konštatoval,
že navrhovatelia majú nárok na zaplatenie sumy 186 eur od 31. 08. 2009 do doby splnenia tejto

povinnosti, podľa navrhovateľov do 05. 02. 2013, kedy bolo vydané posledné kolaudačné rozhodnutie
(41 mesiacov a 4 dni x 186 = 7.650,80 eura). V tejto časti žalovaného nároku súd konštatoval, že
takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, keď v sebe zahŕňa jednak povinnosť odporcov
na realizáciu dopravnej a technickej infraštruktúry do 31. 05. 2010, dopravné komunikácie do 31.
12. 2010, ale aj ďalšiu v prípade, že by tá prvá aj bola splnená a to povinnosť odporcov, aby boli

vydané všetky kolaudačné rozhodnutia najneskôr do 31. 12. 2010. Je nesporné, že prvú časť tejto
povinnosti - realizáciu, odporcovia naozaj v stanovených lehotách aj splnili. K oneskoreniu došlo v
časti povinnosti vydania kolaudačných rozhodnutí. Súd neskúmal, či to bolo pod vplyvom vyššej moci
- počasia alebo slabšou organizáciou práce na strane odporcov, keďže odporcovia mali pôvodne
inžinierske siete vybudovať do 31. 08. 2010. Vyslovil, že je nesporné, že k určitému omeškaniu došlo aj

neskoršímvydanímstavebnéhopovolenia,horšímpočasím,akoajnemožnosťoupožiadaťokolaudačné
rozhodnutia pre inžinierske siete skôr ako bude vyhotovená cesta a na nej osadené poklopy. Toto
boli však skutočnosti, s ktorými odporca v l. rade musel počítať, keď jeho firma realizovala niektoré
stavebné práce, a preto ako sám uznal, v dodatku sa nemal zaviazať aj k vydaniu kolaudačnýchrozhodnutí v tak krátkej dobe, keď ešte len v decembri 2010 bola ukončená realizácia cesty a je
zrejmé, že tým pádom nemohli byť vydané kolaudačné rozhodnutia. Vzhľadom na to, že záujmom
navrhovateľov bolo vyriešenie bytovej otázky, a teda výstavba na uvedenej nehnuteľnosti, je nesporné,

že došlo k časovému posunu od 31. 08. 2009 do 31. 12. 2010, kedy bola ukončená dopravná technická
infraštruktúra, t. j. navrhovatelia mohli začať so stavbou rodinného domu od mája 2010, prípade od
januára 2011. Keďže bolo preukázané, že inžinierske siete ako aj cesta boli vybudované včas, súd
znížil zmluvnú pokutu na 93 eur mesačne, č. j. polovicu, ktorú priznal navrhovateľom od 01. 09. 2009
do 19. 09. 2011 za 24 mesiacov a 18 dní, kedy bolo vydané posledné kolaudačné rozhodnutie, nakoľko

oneskorenie kolaudačného rozhodnutia pri dažďovej kanalizácii odporca nemohol predvídať, a ani
nedošlo k zavineniu na jeho strane. Z týchto dôvodov preto navrhovateľom priznal zmluvnú pokutu za
uvedené obdobie vo výške 2.287,80 eura, a vo zvyšnej časti, do 17.363 eur, žalobu ako nedôvodnú
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a to podľa pomeru úspechu a
neúspechu účastníkov konania. V konaní mali prevažne úspech odporcovia a to do sumy 17.363 eur, čo
predstavuje 88 % úspech, čistý úspech po odrátaní úspechu navrhovateľov predstavuje 76 %, v ktorej

časti im priznal náhradu trov konania. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odpor rozhodol podľa
položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov, na zaviazanie ktorého zaviazal odporcov v l. a 2. rade.
Proti zamietajúcej časti rozsudku a výroku o náhrade trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie
navrhovatelia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a zaviazať odporcov na zaplatenie
sumy 19.650,80 eura spoločne a nerozdielne a k náhrade trov konania, alternatívne vec zrušiť a

vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali nesprávne skutkové zistenia, nesprávne
právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Uviedli, že predmetom konania bolo
zaplatenie zmluvných pokút 12.000 eur a 186 eur mesačne do 31. 08. 2009 do doby splnenia záväzku
uvedených v článku IV dodatku podľa bodu VIII/2,3 dodatku kúpnej zmluvy. Zmluvná pokuta 12.000
eur bola dohodnutá pre porušenie povinnosti spätne odkúpiť nehnuteľnosť, za ktorú odporcom zaplatili

pri podpise kúpnej zmluvy 49.709,87 eura. Kúpna cena bola dohodnutá za pozemok s inžinierskymi
sieťami,ktorémaliodporcoviazrealizovaťdo31.08.2009,čiženavrhovateliazaplatiliodporcomdopredu
za niečo, čo nemali dodané. Cena pozemkov bez inžinierskych sieti by bola podstatne nižšia. Keďže
odporcovia do dohodnutého termínu siete nezrealizovali, podpísali dodatok, ktorým bol predĺžený termín
dokončenia a skolaudovania inžinierskych sietí do 31. 12. 2010, t. j. o ďalší rok a 4 mesiace. Tým

odporcovia na realizáciu a kolaudáciu inžinierskych sieti mali celkom 2 roky a 4 mesiace. Pre prípad,
ak by dohodnutú lehotu nestihli, mali povinnosť spätne odkúpiť nehnuteľnosť do 10. 01. 2011. Nakoľko
odporcovia lehoty nestihli, dňa 31. 12. 2010 bola podaná len jedna z celkových 9 žiadostí na kolaudáciu
sietí, navrhovatelia využili svoje zmluvné právo a dňa 03. 01. 2011doručili odporcom žiadosť o spätné
odkúpenie nehnuteľnosti. Na list odporcovia reagovali 05. 01. 2011, ktorými nerelevantnými argumentmi

zdôvodňovali svoje omeškania. Z predložených listinných dokladov jednoznačne vyplýva, že dohodnuté
právo na spätné odkúpenie nehnuteľnosti riadne vzniklo, odporcovia porušili povinnosti spätne odkúpiť
nehnuteľnosť a preto im vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 12.000 eur. K záveru súdu
prvého stupňa o rozpore pokuty s dobrými mravmi uviedli, že počas celého súdneho konania rozpor
s dobrými mravmi nebol predmetom dokazovania, na túto okolnosť bolo poukázané len v záverečnej

reči právneho zástupcu odporcov s dôrazom na to, že nepreukázali vznik škody oneskoreným vydaním
kolaudačných rozhodnutí. Takáto argumentácia nemôže obstáť, nakoľko § 544 ods. 1 OZ povinnosť
zmluvnú pokutu zaplatiť ukladá aj v prípade, keď nevznikne škoda. Vyslovili počudovanie nad záverom
súdu prvého stupňa, že výšku zmluvnej pokuty nemožno charakterizovať ako neprimeranú a tým pádom
ju ani moderovať, keď akúkoľvek vysokú zmluvnú pokutu je predsa možné znížiť. Ak ju nemožno

charakterizovať ako neprimerane vysokú, potom je zrejme primerane vysoká. Navyše súd neskúmal
výšku zabezpečovanej povinnosti - spätného odkúpenia, ani samú zabezpečovaciu povinnosť, aby
vôbec mohol posúdiť primeranosť pokuty. Nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa, že odporcovia
boli sankcionovaní dvakrát za oneskorené plnenie zmluvných povinností, pretože povinnosť spätne
odkúpiť nehnuteľnosť nie je zmluvnou pokutou. Nedošlo ku kumulácii zmluvných pokút za to isté

splnenie, pretože zmluvná pokuta 12.000 eur bola dohodnutá za porušenie povinnosti spätne odkúpiť
nehnuteľnosť a zmluvná pokuta 186 eur mesačne za oneskorené realizovanie inžinierskych sietí, čím
išlooporušeniedvochrozdielnychpovinností.Zanejasnépovažovalikonštatovaniesúduprvéhostupňa,
že nemali záujem o spätné odkúpenie nehnuteľnosti a poukázali na to, že súd sa nevysporiadal s
listom z 31. 12. 2010, ktorým vyzvali odporcov na spätné odkúpenie, čím prejavili záujem a vôľu o

spätné odkúpenie jasne a zrozumiteľne. Ak súd poukazuje na to, že mohli stavať na pozemku už v
máji 2010, opomenul, že podľa pôvodného záveru mali už stavbu kolaudovať, nie začať so stavaním,
keď inžinierske siete mali byť pôvodne skolaudované do 31. 08. 2009, a už v tom čase mali začať
stavať. Súd nezobral do úvahy ,že počas omeškania odporcov s plnením zmluvných povinností muselivynakladať finančné náklady na bývanie, s ktorými nepočítali a odporcom zaplatili na realizáciu sietí
vopred. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 186 eur mesačne, ktorú moderoval znížením na polovicu
s odôvodnením, že je neprimerane vysoká, keďže zahŕňa povinnosť odporcu na realizáciu dopravnej a

technickej infraštruktúry do 31. 05. 2010, dopravnej komunikácie do 31. 10. 2011, a ďalšie, a ak že by
prvábolaajsplnená,atopovinnosťzabezpečiťvydanievšetkýchkolaudačných rozhodnutínajneskôrdo
31.12.2010považujúzazmätočnéanezrozumiteľné,keďzáujmomzmluvnýchstránbolozabezpečenie
realizácie inžinierskych sietí, vrátane vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré povinnosti na seba
nadväzujú. Ohľadne moderácie výšky zmluvnej pokuty súd opätovne nevykonal žiadne dokazovanie,

keď v zmysle § 545a OZ môže zmluvnú pokutu znížiť len s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečenej povinnosti. Súd však hodnotu ani význam zabezpečovacej povinnosti neskúmal. Okrem
toho súd mal skúmať pri znížení aj výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, čo neučinil, preto
zníženie zmluvnej pokuty súdom nemá oporu v zákone. Súd zníženú zmluvnú pokutu priznal len od
19. 09. 2011. Mal za to, že omeškanie s vydaním rozhodnutia dažďovej kolaudácie nebolo zavinené
odporcami, čo opiera o potrebu napojiť kanalizáciu do jestvujúcej dažďovej kanalizácie iného objektu.

V tejto súvislosti poukázali na to, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že návrh na kolaudáciu bol
podaný až 14. 03. 2011, teda 3 a pol mesiaca potom, ako mal byť už objekt podľa dohody skolaudovaný.
Pritom na realizáciu mali odporcovia od 08. 09. 2009 dobu 2 roky a 4 mesiace. Je jednoznačné,
že omeškanie s vydaním kolaudačného rozhodnutia bolo spôsobené vinou odporcov, nakoľko žiadosť
podali po lehote, kedy malo byť kolaudačné rozhodnutie už vydané. Kolaudačné konanie bolo prerušené

dňa 29. 06. 2011 z dôvodov, že odporcovia nedoložili zákonom požadované náležitosti. Bez ohľadu na
to súd nemôže tvrdiť, že nemohli vedieť, že ku kolaudácii tohto objektu bolo ich povinnosťou dodať aj
kolaudačné rozhodnutie o jestvujúcej dažďovej kanalizácie, do ktorej sa objekt SO 05 napájal, keďže išlo
o zákonom požadovanú povinnosť na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Odvolaním napadli aj výrok o
náhrade trov konania, podľa ktorého súd nevzal do úvahy, že časť nároku zamietol z dôvodu moderácie

zmluvnej pokuty, a v tejto časti je výška nároku závislá na úvahe súdu, čo v zmysle § 142 ods. 3 OSP
treba považovať za úplný úspech navrhovateľov.
Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na vyjadrenie na pojednávaní zo 16. 09. 2014
v ktorom uviedli, že článku VIII ods. 3 rozumeli tak, že nárok na povinnosť odkúpiť nehnuteľnosť

vznikne iba po odstúpení od zmluvy. V tomto kontexte treba vnímať aj vyjadrenie navrhovateľa na
pojednávaní,asámosebenevedelurobiťjednoznačnývýkladčlánkuVIIIods.3.Tietoskutkovéokolnosti
uvádzané v odvolaní, že kúpna cena by bola nižšia, ak by neboli siete, prípadne okolnosti týkajúce
sa toho, či niekto na pozemkoch staval alebo nestaval, považovali za právne irelevantné. Podaný
návrh žiadne skutkové okolnosti neuvádzal, okrem údajov obsiahnutých v zmluve a v jeho dodatku,

na pojednávaní boli vypočutí účastníci a svedkovia, do spisu založené dokumenty a podania. Posun v
dôsledku vykonaného dokazovania nastal aj v právnom posúdení okolností prejednávanej veci. Návrh
neobsahuje iné právne posúdenie ako ust. § 544 ods. 1 OZ. Súd prvého stupňa podrobne poukázal
na obsah vykonaného dokazovania a správne právne posúdil vec. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
považujú za dostatočné po stránke skutkovej aj právnej. K námietke, že súd neskúmal výšku škody

vzhľadom na primeranosť pokuty poukázali na to, že právny nárok na zaplatenie sumy 186 eur
navrhovateliaodvodzujúzustanoveniačlánkuVIIIods.2dodatku,ktorýsaodvolávanazáväzokzčlánku
IV dodatku. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že podmienky obsiahnuté v článku IV bod
1 dodatku do 31. 05. 2010 boli splnené, navrhovatelia nenavrhli žiadny dôkaz preukazujúci opak svojho
tvrdenia. Pokiaľ ide o staveništnú cestu, vyjadrovali sa písomne a predložili príslušné dôkazy v tomto

smere, z ktorých vyplýva, v čom vznikol problém v kolaudačnom rozhodnutí, ktorým bolo napojenie
kanalizačnejprípojkydojestvujúcejdažďovejkanalizácie.Stavebnépovolenietotižobsahovalozáver,že
kanalizačnáprípojkazcestnejkomunikácienapozemkunavrhovateľovmalabyťnapojenádoexistujúcej
kanalizačnej prípojky. Až pri kolaudácii cesty sa zistilo, že existujúca prípojka je bez kolaudačného
rozhodnutia, čo malo za následok oneskorené vydanie kolaudačných rozhodnutí. Námietku v odvolaní

v časti náhrady trov konania považovali za nesprávnu, keďže súd správne aplikoval ust. § 142 ods. 2
OSP s ohľadom na výsledok sporu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP v

odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania účastníkov zrušiť
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím bola
účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Rozsudok vo vyhovujúcej časti odvolaním napadnutý
nebol, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť.Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovatelia voči odporcom domáhajú uloženia povinnosti
zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 19.650,80 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania
dôvodiac tým, že s odporcami uzatvorili dňa 18. 09. 2008 kúpnu zmluvu, ktorou previedli nehnuteľnosť

v kat. úz. D. T., parc. č. 3701/45. Dňa 04. 12. 2009 uzatvorili dodatok ku kúpnej zmluve, ktorou v bode
IV dohodli, že odporcovia (ako predávajúci) sú povinní zabezpečiť zrealizovanie dopravnej a technickej
infraštruktúry v kúpnej zmluve bližšie špecifikovanej do 31. 08. 2009. V dodatku dohodli zmenu bodu
IV kúpnej zmluvy tak, že predĺžili lehotu na zrealizovanie dopravnej a technickej infraštruktúry do 31.
05. 2010 a do 31. 12. 2010 dohodli s odporcami povinnosť zrealizovať dopravnú komunikáciu vrátanie

zatrávnenia cestnej zelene, zabezpečiť kolaudačné rozhodnutia na komunikáciu a povinnosť odporcov
zabezpečiťaposkytnúťsúčinnosťtak,abynapredmetnúdopravnúatechnickúinfraštruktúrubolivydané
kolaudačnérozhodnutiado31.12.2010.Vdodatkuďalej doplnili bodVIIItak, žeakodporcovianesplnia
dojednania a nedodržia ktorýkoľvek termín uvedený v bode IV dodatku, sú povinní odkúpiť spätne
nehnuteľnosť do 10. 01. 2011 za kúpnu cenu špecifikovanú v dodatku a ďalej sa dohodli na zmluvných
pokutách. V prípade nesplnenia záväzku v bode IV boli odporcovia povinní zaplatiť zmluvnú pokutu 186

eur od 31. 08. 2009 do splnenia záväzku uvedeného v bode IV a v prípade nesplnenia záväzok spätne
odkúpiť zaplatiť zmluvnú pokutu 12.000 eur. Odporcovia nesplnili záväzok dohodnutý v bode IV kúpnej
zmluvy - zrealizovať stavby do 31. 05. 2010 a dopravnú komunikáciu do 31. 12. 2010 a v tejto lehote
nepodali žiadosť ani o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Keďže nesplnili ani jednu zo svojich zmluvne
dohodnutých povinností, listom zo 31. 12. 2010, doručeným 03. 01.2011, ich navrhovatelia vyzvali

na spätné odkúpenie nehnuteľností. Odporcovia ani tento záväzok nesplnili, a preto sa navrhovatelia
podanou žalobou domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty 12.000 eur a 186 eur za 41 mesiacov a 40
dní v sume 7.650,80 eura. Súd prvého stupňa žalobe čiastočne vyhovel, keď navrhovateľom priznal
zmluvnú pokutu vo výške 2.287,80 eura, zmluvnú pokutu vo výške 186 eur krátil na polovicu majúc za
to, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, keď zahŕňa jednak povinnosť odporcov na realizáciu

dopravnej a technickej infraštruktúry do 31. 05. 2010 ako aj dopravnej komunikácie do 31. 12. 2010,
ale s oneskorením mali odporcovia počítať, pretože firma navrhovateľa realizovala stavebné práce, a
preto sa odporca nemal v dodatku zaviazať zabezpečenie vydania kolaudačných rozhodnutí v uvedenej
dobe, pričom inžinierske siete a cesta boli vybudované včas. V časti zmluvnej pokuty 12.000 eur súd
konštatoval, že je neplatná v zmysle § 39 OZ a je v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporcovia

boli sankciovaní za oneskorené splnenie zmluvnej povinnosti dvakrát, jednak zmluvnou pokutou 186
eur mesačne a jednak povinnosťou spätne odkúpiť nehnuteľnosť, pričom navrhovatelia nemali záujem
následne o spätné odkúpenie nehnuteľnosti a škoda im nevznikla, pretože stavať mohli už v máji 2010,
keďže bolo vydané stavebné povolenie pre iných vlastníkov nehnuteľností v danej lokalite.
Navrhovatelia v odvolaní namietali nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, nesprávne právne

posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom, keď sa nestotožnili so závermi súdu prvého
stupňa, že zmluvná pokuta 12.000 eur bola dohodnutá duplicitne a je v rozpore s dobrými mravmi.
Poukázali na to, že súd sa nevysporiadal s výzvou na spätné odkúpenie nehnuteľnosti a nesúhlasili
so záverom súdu prvého stupňa ohľadne zníženia zmluvnej pokuty 186 eur na polovicu, pretože súd
prvého stupňa v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania
odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska §
237 písm. f/ OSP významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená

porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa
článku 46 ods. 1 ústavy a práva podľa článku 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,
III. ÚS 260/06).Rozhodnutiu súdu vo veci samej teda musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie
skutkového stavu, t. j. dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle
príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, najmä garanciám

obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola
daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (K. c. Slovenská republiky, rozsudok zo 4. júna 2002, §
45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími
dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim.

Navrhovatelia podanou žalobou uplatnili nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnuté v kúpnej
zmluve, resp. jej dodatku. Zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu
(čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu

(predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná funkcia
len tým, že hrozba majetkovej sankcie popoháňa dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť.
Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody (veriteľ nemusí
preukazovať, či mu škoda vznikla, ani to, že vznikla v určitej výške. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty
platí, že právo na zmluvnú pokutu môže byť založené výlučne zmluvným dojednaním účastníkov, na

ktorých je ponechané určenie jej výšky, avšak len s tým obmedzením, že dohodnutá výška zmluvnej
pokuty nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta predpokladá riadne uzavretú hlavnú
zmluvu, ktorá bola platne uzatvorená. Inak nemá dohovor o zmluvnej pokute žiadne účinky. Dohoda o
zmluvnej pokute musí byť uzatvorená písomne bez ohľadu na to, akú formu má zmluva zabezpečená
zmluvnou pokutou. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nie je ustanovený

ani spôsob jej určenia. Jej výška má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy
pre zabezpečenú stranu. Výška zmluvnej pokuty môže byť závislá od doby, počas ktorej dlžník svoj
záväzok porušuje, niekedy býva účelné dohodnúť zmluvnú pokutu tak, aby sa s plynúcim časom
postupne zvyšovala. Zákon nebráni kombinácii rôznych spôsobov určenia výšky zmluvnej pokuty.
Občiansky zákonník neustanovuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, súčasne však v ust. § 545a OZ

určuje, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na význam a hodnotu
zabezpečovacej povinnosti. Zmluvné strany by preto mali zmluvnú pokutu dojednať v primeranej výške
s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečeného záväzku, prípadne na výšku škody, ktorá by
jeho porušením hrozila. Zmluvná pokuta vo všeobecnosti predstavuje paušalizovanú náhradu škody,
ktorá môže vzniknúť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Pokiaľ účastník zmluvy prevzal na seba

záväzok zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu, ak nedodrží dojednané podmienky, je povinný záväzok
splniť, ibaže sa preukáže, že splniť záväzok bolo nemožné za podmienok aprobovaných zákonom (§
37 ods. 2, § 575 OZ). Dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutu.
Nárok na zmluvnú pokutu môže oprávnená strana uplatniť aj vtedy, ak porušením zmluvnej povinnosti

vôbec nevznikla škoda.

Navrhovatelia si domáhajú zaplatenia zmluvnej pokuty 12.000 eur za to, že odporcovia nesplnili
povinnosť vyplývajúcu z článku VIII bod 1 dodatku kúpnej zmluvy zo 04. 12. 2009, podľa ktorého mali v
prípade nezdržania termínov vymedzených v článku IV (do 31. 05. 2010 a 31. 12. 2010) spätne odkúpiť

nehnuteľnosť najneskôr do 10. 01. 2011. Súd prvého stupňa v tejto časti návrh zamietol pre neplatnosť
dohody o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi § 39 OZ. Vychádzal zo záveru, že ide o
duplicitnú sankciu za nesplnenie povinnosti a nemožno ju ani moderovať a povinnosť spätne odkúpiť
nehnuteľnosť by bola daná iba ak by nedošlo k splneniu žiadnych dohodnutých plnení v stanovenej
lehote, a lehota 10 dní na zavkladovanie je príliš krátka. Odvolací súd sa s uvedeným názorom súdu

prvého stupňa nestotožňuje. Z dodatku - bod VIII/3 vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli, že v
prípade, ak predávajúci nesplnia záväzok spätného odkúpenia nehnuteľnosti uvedený v článku VIII/1
tohto dodatku, má kupujúci právo odstúpiť od zmluvy a právo na zmluvnú pokutu vo výške 12.000 eur,
ktorú sú povinní predávajúci zaplatiť kupujúcim. Podľa bodu VIII/1 dodatku v prípade, ak predávajúci
nesplnia dojednanie a nedodržia ktorýkoľvek termín uvedený v článku IV tohto dodatku, t. j. do 31. 05.

2010, resp. 31. 12. 2010, zaväzujú sa, že najneskôr od 10. 01. 2011 spätne odkúpia od kupujúcich
nehnuteľnosti uvedené v článku I kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 49.790,87 eura navýšenú o
úrok v dodatku bližšie špecifikovaný. Zmluvu dodatkom doplnili o bod VIII/2, podľa ktorého si pre prípad
nesplnenia záväzku uvedeného v článku IV dohodli zmluvnú pokutu vo výške 186 eur mesačne od 31.08. 2009 do splnenia záväzku uvedeného v článku IV tejto zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu
takéto dojednanie sankcií nie je duplicitné sankcionovanie za to isté porušenie zmluvných povinností
a už vôbec nie kumuláciou zmluvných pokút za to isté plnenie. Z dodatku jednoznačne vyplýva, že

povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 186 eur sa viaže na nesplnenie záväzku uvedeného v článku IV, t. j.
zabezpečiť zrealizovanie staveničnej cesty, splaškovej kanalizácie, vodovodu, plynovodu, elektrických
káblových rozvodov, verejného osvetlenia, uloženia chráničky pre budúci slaboprúdový rozvod, ktoré
odporcovia mali zrealizovať do 31. 05. 2010, ďalej zabezpečiť zrealizovanie dopravnej komunikácie
so zatrávnením pásov vrátane zabezpečenia kolaudačného rozhodnutia tak, aby bolo vydané do 31.

12. 2010. Zmluvná pokuta 12.000 eur bola dohodnutá pre nesplnenie záväzku spätného odkúpenia
nehnuteľností, na ktorú povinnosť sa odporcovia zaviazali v článku VIII/1 pre prípad, že nesplnia termíny
realizácie prác vymedzených v článku IV/1, IV/2, IV/3, teda zabezpečenie inžinierskych sietí do 31.
05. 2010 a kolaudačného rozhodnutia do 31. 12. 2010. Povinnosť spätne odkúpiť nehnuteľnosť nie je
zmluvnou pokutou, ide o vedľajšie dojednanie v kúpnej zmluve upravené v § 610 OZ. Zmluvná pokuta
12.000 eur teda bola dohodnutá za porušenie povinnosti spätne odkúpiť nehnuteľnosť a zmluvná pokuta

186 eur mesačne za oneskorenie realizácie inžinierskych sietí, teda boli dohodnuté pre porušenie dvoch
rozdielnych zmluvných povinností. V zmluve si účastníci jasne a slobodne určili jej obsah, práva a
povinnosti, a preto závery súdu, že povinnosť spätného odkúpenia by bol daná, iba ak by nedošlo k
splneniu žiadnych dohodnutých plnení v stanovenej lehote považuje odvolací súd za nesprávny a bez
právneho dôvodu nahradzujúci vôľu účastníkov zmluvy.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že navrhovatelia 31. 12. 2010 vyzvali odporcov na spätné
odkúpenie, na ktoré odporcovia reagovali listom z 05. 01. 2011, v ktorom navrhovateľom oznámili, že
stavebné práce vykonáva Ing. V., a preto by bolo potrebné stretnutie. Navrhovatelia na list nereagovali
a vo výzve na mimosúdny zmier z 23. 04. 2013 žiadali odporcov už len o zaplatenie zmluvnej pokuty

186 eur, z čoho súd vyvodil, že navrhovatelia nemali záujem o spätné odkúpenie. Uvedené závery
súdu prvého stupňa sú protirečivé a nelogické, pretože na jednej strane uvádza, že navrhovatelia
vyzvali odporcov na spätné odkúpenie a na druhej strane konštatuje, že nemali záujem o spätné
odkúpenie. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovatelia dňa 31. 12. 2010 vyzvali odporcov na
spätné odkúpenie, odporcovia o spätné odkúpenie neprejavili záujem a následne sa navrhovatelia

domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty 186 eur. Z ustanovenia § 610 ods. 1 OZ vyplýva, že účastníci,
pokiaľ dohodnú iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad alebo podmienok pripúšťajúcich zánik
právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, pokiaľ sa nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady a
podmienky najneskôr uplynutím 1 roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote
neuplatnil. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia uplatnili toto právo v súlade s

dodatkom zmluvy, keď dňa 31. 12. 2010 vyzvali odporcov na spätné odkúpenie. Odporcovia reagovali
na výzvu negatívne. Povinnosť spätného odkúpenia nehnuteľností bola podmienená nedodržaním
povinností v termínoch dohodnutých v čl. IV a bola ohraničená dátumom 10. 01. 2011, a preto nebolo
povinnosťounavrhovateľovopätovnevyzývaťodporcovnaspätnéodkúpenienehnuteľnosti.Odporcovia
na výzvu nereagovali spôsobom dohodnutým v zmluve, preto navrhovatelia dôvodne požadovali

zaplatenie zmluvnej pokuty. Ich konanie nebolo v rozpore s dohodou ani dodatkom kúpnej zmluvy. Z
uvedenýchdôvodovzáverysúdu,ženavrhovatelianemalizáujemospätnéodkúpenie,keďženenaliehali
na odporcov nie sú správne. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvého stupňa,
že spätné odkúpenie, resp. zavkladovanie vlastníckeho práva v lehote 10 dní by nebolo možné
stihnúť z časových dôvodov, pretože podstatné z hľadiska právneho posúdenia žalovaného nároku

je, či odporcovia splnili povinnosť vyplývajúcu z dodatku, ktorou bolo v prípade nesplnenia termínov
vymedzených v článku VIII/1 do 10. 01. 2011 spätne odkúpiť od kupujúcich nehnuteľnosti. Z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplýva, že odporcovia túto povinnosť nesplnili. Právne bezvýznamné je aj
zistenie, že iní vlastníci v oblasti „Západný prameň“ mali vydané stavebné povolenie, z čoho súd prvého
stupňa usúdil, že ak by navrhovatelia mali záujem, mohli začať s výstavbou domu. Z dodatku ku kúpnej

zmluve jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta bola dohodnutá pre porušenie povinnosti spätne
odkúpiť nehnuteľnosti, za ktoré navrhovatelia spolu s dopravnou a technickou infraštruktúrou zaplatili
odporcom pri podpise kúpnej zmluvy dňa 08. 09. 2008 sumu 49.709,87 eura, vrátane inžinierskych sietí,
ktoré mali odporcovia zrealizovať dodatočne, do 31. 08. 2009. Nakoľko v tomto termíne inžinierske siete
zrealizované neboli, uzatvorili účastníci dňa 04. 12. 2009 dodatok ku kúpnej zmluve, v ktorom dohodli

nový termín a dokončenie objektov do 31. 05. 2010 a zabezpečenie kolaudačného rozhodnutia cestnej
dopravnej komunikácie do 31. 12. 2010. Je potrebné prisvedčiť navrhovateľom, že zmluvná pokuta
vo všeobecnosti predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá môže vzniknúť v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti a povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť Občiansky zákonník ukladá aj v prípade,keď nevznikne škoda. Z uvedeného dôvodu ani závery súdu prvého stupňa, že navrhovateľom škoda
nevznikla, nie sú správne.

Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 7.650,80 eura súd prvého stupňa posúdil ako čiastočne dôvodný
a navrhovateľom priznal sumu 2.287,80 eura. Zmluvnú pokutu 186 eur znížil a krátil na polovicu keďže
mal za to, že je neprimerane vysoká. Jej zníženie odôvodnil tým, že zahŕňa povinnosť odporcov na
realizáciu dopravnej a technickej infraštruktúry, dopravné komunikácie do 31. 05, 2010, ale aj ďalšiu v
prípade, ak by tá prvá bola aj splnená, a to povinnosť odporcov vydať kolaudačné rozhodnutie do 31.

12. 2010. Uvedený záver je nejasný a nezrozumiteľný. Ďalej súd dôvodil, že nesporne k omeškaniu
došlo neskorším vydaním stavebného povolenia, horším počasím, ktoré skutočnosti však už bližšie
nevyhodnocoval. Vyslovil, že odporca, ktorý realizoval stavbu, mal so zdržaním počítať a nemal dohodu
viazať na vydanie kolaudačných rozhodnutí. Zmluvnú pokutu napokon znížil z dôvodu, že inžinierske
siete a cesta boli vyhotovené včas.

Dojednanie o zmluvnej pokute je vecou zmluvných strán, ktoré si môžu dohodnúť pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti. Pokiaľ si účastníci dojednajú povinnosť platiť zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
poruší zmluvné dojednania povinný zaplatiť v písomnej dohode dojednanú zmluvnú pokutu v prípade, že
hlavná zmluva bola platne uzatvorená a hlavný záväzok trvá. Pokiaľ účastník zmluvy sa zaviazal zaplatiť
zmluvnú pokutu ak nedodrží dojednané podmienky, je povinný záväzok splniť, ibaže preukáže, že splniť

záväzok bolo nemožné za podmienok dovolených zákonom - § 37 ods. 2 a § 575 OZ, za ak právny
úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, ak je neplatný právny úkon, pretože jeho predmetom je
nemožné plnenie, sa plnenie stane nemožným, pričom v súvislosti s výškou dojednanej zmluvnej pokuty
súd musí prihliadať aj na to, aby dojednania jej výšky neboli v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. §
545 ods. 3 OZ dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Právo

na zníženie zmluvnej pokuty vyplýva z ust. § 545a OZ.

Podľa dodatku zmluvy realizácia úloh dohodnutých v článku IV bod 1 mala byť odporcami zabezpečená
do 31. 05. 2010. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že do uvedeného dátumu boli práce
vykonané. Navrhovatelia dôvodili nedodržaným termínom kolaudácie dopravnej komunikácie, vrátane

vydania kolaudačného rozhodnutia do 31. 12. 2010, dohodnutom v článku IV bod 2. Súd prvého stupňa
nedodržanie termínu kolaudačného rozhodnutia odôvodňoval okrem iného aj s poukazom na potrebu
napojenia dažďovej kanalizácie na kanalizáciu areálu „Bažant s.r.o.“, pričom vyslovil, že odporcovia
nezavinili oneskorený termín kolaudácie, pretože nemohli predpokladať vzniknuté komplikácie, a preto
za termín splnenia povinnosti určil koniec augusta 2011. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,

že odporcovia všetky žiadosti o vydanie kolaudačných rozhodnutí podali oneskorene, keď mali byť
vydané do 31. 05. 2010, u cestnej komunikácie do 31. 12. 2010, čoho dôsledkom bolo vydanie
kolaudačných rozhodnutí po termíne dohodnutom v dodatku zmluvy, preto podľa názoru odvolacieho
súdu exkulpácia odporcov pre dodržanie termínu vyhotovenia inžinierskych sietí a staveništnej cesty
a nedodržanie termínu (nielen) kolaudácie dopravnej komunikácie nie je dôvodná. Skutočnosť, že

kolaudáciou bola poverená iná osoba nezbavuje odporcov povinnosti dodržať termíny dohodnuté
v zmluve, a preto pokiaľ odporcovia nedodržali zmluvné dojednania, sú povinní znášať následky
porušenia svojich povinností. Ak súd dospeje k záveru, že zmluvná pokuta je neprimeraná, môže jej
výšku modifikovať, ale iba postupom podľa § 454a OZ .

V posudzovanej veci súd prvého stupňa sa pri znížení zmluvnej pokuty neriadil vyššie uvedeným
právnym výkladom a právnou úpravou, vec nesprávne právne posúdil a nevykonal dokazovanie
na zistenie hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, ako dôvodne namietajú navrhovatelia
v odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje, že dojednanie o zmluvnej pokute
a jej výške je vecou účastníkov konania. Pokiaľ zaplatenie zmluvnej pokuty v dohode viazali na

porušenie povinnosti dojednanej v článku IV, neprináleží súdu prvého stupňa v tomto smere nahrádzať
vôľu účastníkov konania. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ z dohody nevyplýva niečo iné,
zaväzuje dlžníka okrem prípadu, že porušenie zmluvy nezavinil. Úprava Občianskeho zákonníka tu
vychádza z princípu zavinenia (§ 545 ods. 3 OZ). Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia spočíva
na povinnom subjekte. Na splnenie podmienky zavinenia postačuje nevedomá nedbanlivosť, ktorá

predstavuje psychický vzťah povinnej osoby k porušeniu povinnosti charakterizovaný tým, že povinný
subjekt nechcel, aby došlo k porušeniu povinnosti ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia,
ktorý zvolil, nie je dostačujúci a k splneniu povinnosti nevedie, hoci to vzhľadom na okolnosti a svojepostavenie, či osobné pomery mal a mohol vedieť (pozri rozhodnutie NS ČR z 23. 06. 2004 sp. zn.
33 Odo/588/2003).

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/, h/ OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, a preto nedostatočne zistil skutkový stav veci a účastníkom odňal možnosť konať pred súdom.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP)

doplní dokazovanie v naznačenom smere a v potrebnom rozsahu pre svoje právne závery a po
vyhodnotení dôkazov v intenciách § 132 OSP opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite
odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 OSP vysporiadajúc sa v ňom i s námietkami
navrhovateľov uplatnenými v ich odvolaní. Zároveň rozhodne o trovách celého konania vrátane trov
konania odvolacieho.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.