Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713206980
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713206980.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa P.. Z.

M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T., K. cesta XXX/XX, občana SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Ivan Dlhopolec, s.r.o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 41, IČO: 36867306, proti odporcom I. S. N., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. C., H.. Ľ.N. XX, občanovi SR, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom
Mikušom, Advokátska kancelária, so sídlom Zvolen, Ul. V.P.Tótha 17 a II. Z.. N. M., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom T., K. cesta XXX/XX, občianky SR, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že právny úkon uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou záväzku spísaný dňa
5.8.2008 JUDr. Darinou Hornáčekovou, notárkou vo forme notárskej zápisnice č. H., H. j e neplatný.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 11.4.2013 sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu
uznania dlhu a súhlasu dlžníka s vykonateľnosťou záväzku spísaných dňa 5.8.2008 vo forme notárskej
zápisnice. S odporkyňou v II. rade boli manželmi, pričom ich manželstvo bolo rozvedené v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C XX/XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
17.6.2009. Následne sa navrhovateľ dozvedel, že za trvania manželstva odporkyňa v II. rade a
odporca v I. rade ako veriteľ uzavreli zmluvu o úvere dňa 5.8.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie

finančnej čiastky 300.000,-- Sk. Následne na Notárskom úrade JUDr. Dariny Hornáčekovej bola
spísaná notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo osvedčenie
o vyhlásení povinnej osoby (odporkyne II.) o uznaní právneho záväzku a súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou (exekúciou) podľa exekučného poriadku. Predmetom uznania bol záväzok odporkyne
II. voči odporcovi I. z titulu zmluvy o úvere. Navrhovateľ o uzatvorení zmluvy o úvere, ako ani o
spísaní právnych úkonov vo forme notárskej zápisnice nevedel, nikdy nesúhlasil s uzatvorením a
spísaním predmetných dokumentov. O ich existencii sa dozvedel až po doručení upovedomenia o

začatí exekučného konania od súdneho exekútora. Zmluva o úvere ako aj právne úkony spísané vo
forme notárskej zápisnice považoval za neplatné s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 OZ a
dovolal sa relatívnej neplatnosti týchto úkonov listami zo dňa 27.8.2011 adresovaných tak odporcovi
v I. rade, ako aj odporkyni v II. rade. Navrhovateľ spolu s odporkyňou v II. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu, príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
bytovéhodomuapríslušnéhospoluvlastníckehopodielupozemkov,naktorýchjebytovýdompostavený.
Na základe návrhu odporcu v I. rade ako oprávneného proti odporkyni v II. rade ako povinnej bolo

na Exekučnom úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu začaté exekučné konanie pod č. EX
XXXX/XX (naša značka XXEr XXX/XX) na vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu a to
notárskej zápisnice zo dňa 5.8.2008 č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX. V priebehu konania vzhľadom
napochybnostiohľadomvýplatyfinančnýchprostriedkovamožnúabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonunavrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že k výplate finančných prostriedkov nedošlo
pred podpisom alebo pri podpísaní notárskej zápisnice, ale až po jej podpísaní, pričom zostáva otázne,
či v skutočnosti vzhľadom na tvrdenia odporkyne v II. rade boli vyplatené všetky finančné prostriedky

alebo len časť. Ďalej namietali, že pokiaľ išlo o uznanie záväzku z titulu úverovej zmluvy tak ako sa na
to odvoláva notárska zápisnica ide tu o zmluvu o pôžičke, nakoľko pri úverovej zmluve vzniká právo
na čerpanie finančných prostriedkov a pri zmluve o pôžičke sa jedná o reálny kontrakt. Vzhľadom na
spôsob výplaty a samotný priebeh uzatvárania zmluvy sa tu jednalo o zmluvu o pôžičke. Ďalej notársku
zápisnicu považovali za nie platný právny úkon, nakoľko nie je možné v ten istý deň uzavrieť zmluvu o

pôžičke a zároveň uznať dlh, ktorý v tom čase reálne neexistuje. Aj napriek týmto skutočnostiam naďalej
poukazovali na relatívnu neplatnosť s poukazom na ustanovenie § 40a v spojení s ustanovením § 145
OZ.

Odporca v I. rade s podaným návrhom nesúhlasil. Celý návrh považoval za účelový a označil ho
za „zmes“ skutkových a právnych konštrukcií v snahe privodiť pre navrhovateľa priaznivé súdne

rozhodnutia. Podľa odporcu v I. rade navrhovateľ ako manžel odporkyni v II. rade musel vedieť a vedel o
všetkých právnych úkonoch bývalej manželky a jeho konanie v tejto veci označil za konanie motivované
len uznesením v exekučnom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 23Er XXX/XX. Navyše
vzniesolnámietkupremlčanianárokuuplatňovanéhonavrhovateľomvtomtokonaní.Kotázkeabsolútnej
neplatnosti a spôsobu výplaty, ako aj výšky úveru, ktorý mal byť odporkyni v II. rade poskytnutý poprel

akékoľvek machinácie, poprel, že by došlo k uzavretiu notárskej zápisnice pod nátlakom alebo, že by
nebolivyplatenéfinančnéprostriedkypredpodpísanímnotárskejzápisniceavovýške,ktorásauvádzala
v tomto dokumente. Okrem toho poukazoval odporca v I. rade na uznanie záväzku, ktoré podpísala
odporkyňa v II. rade a poprel, že by ju bol k podpísaniu tohto uznania nútil.

Odporkyňa v II. rade počas konania potvrdila, že čerpala pôžičku od odporcu v I. rade. Podľa jej slov jej
navrhovateľ neprispieval na chod spoločnej domácnosti, o nič sa nestaral, požíval alkoholické nápoje a
hospodáril so svojou matkou, preto bola nútená požičiavať si a v prípade odporcu v I. rade mala finančné
ťažkosti, požiadala o pôžičku. Pôžička jej bola poskytnutá vo výške 200.000,-- Sk a nie 300.000,-- Sk
tak ako sa uvádza v notárskej zápisnici a časť z pôžičky uhradila. V deň spísania notárskej zápisnice

sa stretla s dvomi zamestnancami odporcu v I. rade na Notárskom úrade JUDr. Dariny Hornáčkovej.
Poprela,žebytambolprítomnýodporcavI.rade.Priuzatváraníbolanotárkouvyzvanánapreštudovanie
zmluvy a aj keď bola uvedená iná suma než sa jej reálne poskytovala s týmto súhlasila a zmluvu
podpísala. Peniaze jej boli až následne vyplatené zamestnancami odporcu I. na chodbe notárskeho
úradu. Následne sa riešil rozvod a vyporiadanie BSM s navrhovateľom. Potvrdila, že o tejto pôžičke sa

navrhovateľ dozvedel neskôr, pretože v tom období, keď čerpala pôžičku už hospodárili samostatne o
čom svedčia aj výpovede v rámci konania o vyporiadanie BSM. V notárskom úrade mala byť s pánom
S. U., ktorý bol v tom čase jej finančný radca. Okrem okolností ohľadom spisovania notárskej zápisnice
poukazovala na uznanie dlhu zo dňa 17.4.2012, ktoré ju donútil odporca v I. rade na tunajšom súde
podpísať.

Navrhovateľ k návrhu pripojil zmluvu o úvere uzavretú podľa ustanovenia § 497 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka, z ktorej vyplynulo, že dňa 5.8.2008 odporca v I. rade s odporkyňou v II. rade
uzavreli uvedenú zmluvu, na základe ktorej odporca I. požičal odporkyni sumu 300.000,-- Sk a táto mala
byť odovzdaná pri podpísaní zmluvy. Zároveň odporkyňa II. potvrdila podpísaním zmluvy, že celú sumu

prevzala. Zaviazala sa vrátiť požičanú sumu v lehote 6 mesiacov v splátkach po 20.000,-- Sk vrátane
zmluvnej odmeny.

Notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade JUDr. Dariny Hornáčekovej dňa 5.8.2008 N XXX/
XXXX,NzXXXXX/XXXXpotvrdiliodporcaI.aII.,žedňa5.8.2008uzavrelizmluvuoúvere,ktoroupožičal

odporca I. odporkyni II. sumu 300.000,-- Sk. Zároveň si dohodli zmluvnú odmenu v sume 20.000,--
Sk. V bode 3 odporkyňa II. uznala v plnom rozsahu čo do dôvodu i do výšky dlh opísaný v odseku 1
a 2 notárskej zápisnice. V bode 4 odporkyňa v II. rade vyhlásila, že „výslovne súhlasí, aby v prípade
nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere obsiahnutej v bode 1 tejto notárskej zápisnice vráti
oprávnenej osobe dlh v súlade s podmienkami dohodnutými v tejto notárskej zápisnici“ a táto notárska

zápisnica sa stala exekučným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/95 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a to na celý hnuteľný i nehnuteľný majetok
povinnej osoby a že na podklade tejto notárskej zápisnice súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným
v § 63 Exekučného poriadku.Listami zo dňa 28.7.2011 adresovaných odporcovi I. a odporkyni II. sa navrhovateľ dovolával relatívnej
neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o úvere a uznania záväzku a osvedčenia o vyhlásení povinnej

osoby podľa § 41 ods. 2, písm. c/ Exekučného poriadku. Súčasťou je aj podací lístok o zasielaní
dovolávania sa relatívnej neplatnosti odporkyne v II. rade.

Súčasťou spisu je aj pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn. XXEr XXX/XXXX, z ktorého bolo zistené, že
na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu sp. zn. EX XXXX/XX požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu notárskej zápisnice N XXX/XXXX,
Nz XXXXX/XXXX proti povinnej - odporkyni v II. rade v prospech oprávneného - odporcu v I. rade.
Poverenie vydal tunajší súd dňa 22.9.2009. Následne je v spise doložená žiadosť o odklad exekúcie,
ktorú adresoval na exekútorský úrad navrhovateľ dňa 18.11.2010 (žiadosť je zo dňa 16.11.2010). V
žiadosti uvádza, že o exekúciách nemal vedomosť dozvedel sa to až po začatí exekúcie. Súčasne
doložil listiny týkajúce sa trestného oznámenia. Podaním doručeným súdu dňa 6.12.2010 opätovne

navrhovateľ žiadal o vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekučného konania. Okresný
súd Zvolen návrh navrhovateľa na odklad exekúcie zamietol a rovnako zamietol aj návrh na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie. Po podaní odvolaní vo veciach rozhodoval krajský
súd, ktorý uznesenia okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil. Súčasťou spisu je žiadosť o udelenie
súhlasu k dražbe s nižšou cenou. Jedná sa o dražbu nehnuteľnosti a to bytu č. XX, vo T. spolu s

priľahlými parcelami. Opätovne dňa 24.10.2011 podal navrhovateľ návrh na zastavenie exekúcie, o
ktorom rozhodol tunajší súd zamietnutím. Po vrátení veci z Krajského súdu v Banskej Bystrici tunajší súd
uznesením zo dňa 4.4.2012 exekúciu zastavil. Návrh na odklad exekúcie zamietol. Po podaní odvolania
vo veci rozhodoval krajský súd dňa 30.1.2013, ktorý uznesenie okresného súdu zo dňa 4.4.2012 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Už v minulosti podal navrhovateľ na tunajšom súde návrh o určenie neplatnosti právneho úkonu dňa
24.10.2011. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol rozsudkom dňa 17.4.2012 v konaní vedenom pod sp.
zn. XXC XXX/XXXX tak, že návrh zamietol. Dôvodom bolo nedostatok naliehavého právneho záujmu
na takomto určení, keďže exekúcia bola zastavená.

Tunajší súd si pripojil na oboznámenie spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC XX/XXXX, pod ktorým
prebieha konanie o vyporiadanie zaniknutého BSM navrhovateľa a odporkyni v II. rade. So spisom sa
oboznámil a vyhotovil úradný záznam dňa 15.4.2014, z ktorého vyplýva, že odporkyňa v II. rade počas
trvania manželstva čerpala množstvo pôžičiek, ktoré sú predmetom exekúcií. Okrem toho prebiehali

pred tunajším súdom aj ďalšie konania, kde bola odporkyňa v II. rade v postavení dlžníka a veriteľ sa
domáhal vrátenia finančných čiastok. Vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov k
dnešnému dňu zo strany súdu nebolo.

Vzhľadom na pochybnosti ohľadom spôsobu uzavretia notárskej zápisnice, ako aj výplaty finančných

prostriedkov odporkyni v II. rade súd predvolal a vypočul viacerých svedkov. JUDr. Darina Hornáčeková
dňa 27.3.2014 pred súdom uviedla, že sa jedná o štandardnú notársku zápisnicu, avšak podrobnosti
jej uzavretia si nepamätala. Postupuje vždy rovnako s tým, že vyslúchne ľudí, ktorým mali byť peniaze
vyplatené a spíše notársku zápisnicu. U nej alebo pred ňou tieto peniaze neboli prepočítavané, ani
vyplácané. Údaje zo zápisnice sú štandardné, ktoré má exekučný titul obsahovať.

Rovnako sa vyjadrila aj Z. S. v tom čase administratívna pracovníčka notárskeho úradu. Účastníkov
konania si nepamätala a uviedla, že na notárskom úrade spisovala aj takéto zápisnice. Boli tam dve,
pričom sa striedali. Nevedela uviesť ani to, či predmetnú notársku zápisnicu spisovala ona, poukázala
len na to, že to bolo v letných mesiacoch a v období, keď sa čerpali dovolenky. Z notárskej zápisnice

nevyplýva kto ju spisoval. K výplate peňazí uviedla, že platí to čo je napísané v notárskom zápisnici a
väčšinou sú peniaze vyplácané vopred. Či aj v tomto prípade tak bolo uviesť nevedela.

Ďalší svedok, ktorého súd v konaní vypočul v súvislosti s posúdením absolútnej neplatnosti právneho
úkonu bol S. U., ktorý potvrdil, že s odporkyňou v II. rade pri spisovaní notárskej zápisnice v auguste

2008 bol na notárskom úrade. Poprel však , že by s ňou bol u notárky a podľa jeho slov len čakal v
chodbe notárskeho úradu. Požiadala ho o túto službu spoločná známa P.. U., ktorej v minulosti tiež
pomáhal. Podľa neho spolu s odporkyňou v II. rade boli vo vnútri notárskeho úradu ešte dvaja páni,
avšak nevedel uviesť, či to bol odporca v I. rade. Pri odovzdávaní peňazí bol, avšak nie bezprostredne,uviedol len, že si odporkyňa v II. rade prepočítavala na chodbe peniaze, ktoré jej tam boli vyplácané.
Bola k nemu otočená chrbtom, takže nevidel ani sumu ani bankovky. Spomínala mu však, že dostala
len 200.000,-- Sk s tým, že 100.000,-- Sk si započítal veriteľ na úrok.

ĎalšísvedokF.C.potvrdil,žebolnanotárskomúradeprispisovanínotárskejzápisnicespolusodporcom
v I. rade. Čakal v chodbe notárskeho úradu a do kancelárie notárky išiel len odporca I. a odporkyňa
II.. Podľa jeho slov svedok U. na notárskom úrade nebol. V prvej miestnosti odovzdával odporca v I.
rade odporkyni v II. rade peniaze za účasti zapisovateľky, ktoré mali byť v obálke. Pani M. si podľa slov

svedka mala prepočítať a následne podpisovali nejaké papiere. Potom mali prejsť do zadnej miestnosti.
Čo sa udialo v kancelárii notárky uviesť nevedel. K sume, ktorá mala byť vyplácaná uviedol toľko, že to
bolo 300.000,-- Sk má o tom vedomosť, nakoľko ich ešte v aute so N. prepočítavali.

Podľa ustanovenia § 80, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

V danej veci sa jedná o určovaciu žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti uznania
dlhu a súhlasu dlžníka s vykonateľnosťou záväzku, ktoré boli spísané formou notárskej zápisnice.
Určovaciu žalobu môže podať ten kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento

naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo
navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Podmienka
naliehavého právneho záujmu na rozhodnutí súdu je splnená ak požadované určenie odstráni stav
ohrozenia práva alebo zabezpečí efektívne istotu v dotknutom právnom vzťahu. Súd dospel k záveru,
že v prejednávanej veci je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti daného úkonu pri reálnej

hrozbe straty spoluvlastníctva navrhovateľa k predmetnému bytu nachádzajúcemu sa v bytovom dome
vo T., ako aj ním zastavaného pozemku a spoločných priestoroch a to v exekúcii vedenej na návrh
odporcu v I. rade voči odporkyni v II. rade. Navrhovateľ inú právnu možnosť brániť sa proti zásahu do
jeho vlastníckeho práva ako žalobou podľa § 80, písm. c/ O.s.p. nemá, pretože práve určovacia žaloba je
prostriedkom umožňujúcim ochranu jeho právneho postavenia skôr ako by toto bolo zmenené predajom

predmetných nehnuteľností v rámci exekúcie. Záver o existencii naliehavého právneho záujmu je aj
odpoveďou na otázku, či navrhovateľ je aktívne legitimovaným domáhať sa takéhoto určenia, keď nie je
účastníkompredmetnéhovzťahu.Podľanázorusúdumánavrhovateľaktívnulegitimáciuspoukazomna
ustanovenie § 126 ods. 1 OZ ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, podľa ktorého má právo na ochranu
proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Aplikácia tohto ustanovenia nie je vylúčená ani pri

vlastníkovi veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Keďže prebieha exekúcia na spoločný
majetok a tým aj na majetok navrhovateľa je tu hroziaca reálna ujma čo predovšetkým preukazuje
konanie súdneho exekútora v rámci exekučného konania. Keďže navrhovateľovi hrozí zásah do jeho
vlastníckeho práva nemá inú možnosť na odvrátenie tejto hrozby ako domáhať sa určenia neplatnosti
predmetného úkonu odporkyne v II. rade podľa ustanovenia § 80, písm. c/ O.s.p..

Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak ide o dôvod neplatnosti právneho
úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje
sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol

urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,
ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z

manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Keďže súd dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení ďalej skúmal, či
sú splnené podmienky pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Ako už vyššie bolo konštatované v
prvom rade súd skúmal, či právny úkon, ktorého neplatnosti sa navrhovateľ dovoláva nie je absolútne

neplatným právnym úkonom, ku ktorej neplatnosti je súd z úradnej moci povinný prihliadať. Aj keď
otázkaohľadomvyplateniafinančnýchprostriedkovavýškyvýplatybolapredmetomdokazovanianebolo
jednoznačne preukázané, či skutočne odporkyňa v II. rade mala vyplatené finančné prostriedky až po
podpísaní notárskej zápisnice a tým aj uznania dlhu, ktorý by v takom prípade v čase podpisu ešteneexistoval. Rovnako nebolo jednoznačne preukázané, že jej nebola vyplatená hotovosť 300.000,-- Sk,
ale len 200.000,-- Sk, pretože sa jednalo o tvrdenia odporkyne v II. rade, ktoré neboli žiadnym listinným
dôkazom a ani svedkom jednoznačne potvrdené. Svedok U. nebol priamo účastný výplaty a rovnako ani

svedok C., ktorý síce tvrdil, že v aute prepočítali peniaze v obálke, alebo pri prepočítavaní a odovzdávaní
odporkyne v II. rade prítomný nebol. Vzhľadom k týmto okolnostiam súd mal za to, že sa nejedná o
absolútne neplatný právny úkon, nakoľko odporkyňa v II. rade nepreukázala, že v čase uznania dlhu dlh
ešte neexistoval (nebolo preukázané, že k výplate došlo až po podpise notárskej zápisnice).

Keďže navrhovateľ namietal aj relatívnu neplatnosť, ktorej sa dovolával listami zo dňa 28.7.2011
adresovanými odporcovi v I. rade a odporkyni v II. rade čo účastníci konania nespochybňovali, súd
skúmal, či sú splnené podmienky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vzťahy manželov
s tretími osobami pre prípad dispozície s majetkom patriacim do ich bezpodielového spoluvlastníctva
upravuje práve ustanovenie § 145 OZ. Na nakladanie s majetkom patriacim do BSM sú oprávnení obaja
manželia. Je nesporné, že ustálená súdna prax nepožaduje v prípade uzavretia pôžičky manželom

počas trvania manželstva a tým aj bezpodielového spoluvlastníctva súhlas druhého manžela a to ani v
prípade ak nešlo o bežnú vec, nakoľko z takejto zmluvy je zaviazaný len dlžník, teda len ten manžel,
ktorý zmluvu uzavrel a to i s tým následkom, že veriteľ by mohol uspokojenie svojej pohľadávky v zmysle
ustanovenia § 147 ods. 1 OZ dosiahnuť pri výkone rozhodnutia aj z majetku patriaceho do BSM. V danej
veci však nebola predmetom posudzovania platnosť uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 5.8.2008, ale

konkrétne uznanie dlhu a súhlas odporkyne v II. rade s vykonateľnosťou záväzku spísaný dňa 5.8.2008
v notárskom úrade formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX. Súhlas odporkyne v
II. rade s vymáhaním dlhu exekúciou jej majetku vrátane majetku patriaceho do BSM, ktorý bol pripojený
k uznaniu jej dlhu a tvorí jeho súčasť sa priamo dotýka navrhovateľa a vecí spoločne nadobudnutých
počas manželstva a v dôsledku tohto spojenia uznania dlhu so súhlasom odporkyne II., aby sa notárska

zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jej
majetok podriaďuje predmetný úkon ustanoveniu § 145 ods. 1 OZ. Iba v prípade ak by takýto úkon
sa nijako nedotýkal spoločných vecí manželov by sa nedalo aplikovať ustanovenie § 145 ods. 1 OZ
pri rozhodovaní o návrhu na určenie neplatnosti uznania dlhu jedným z manželov voči tretej osobe.
S ohľadom na spojenie predmetného uznania dlhu so súhlasom odporkyne v II. rade s exekúciou,

predmetom ktorej mali byť aj veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva s navrhovateľom bolo
potrebné právny úkon považovať za taký, ktorý nebol vykonaný mimo sféru spoločných manželských
vecí. Konanie odporkyne II., ktorá uznala dlh, ktorý vznikol uzavretím zmluvy o úvere s odporcom v
I. rade považoval súd za relatívne neplatný a teda priečiaci sa ustanoveniu § 145 ods. 1 OZ.
Konanie jedného z manželov, ktorým priamo prenecháva nehnuteľnosti patriace do BSM, aby boli bez

ďalšieho predané v exekúcii považoval súd za dispozíciu v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ,
ktorý obmedzuje manželov samostatne disponovať s nehnuteľnosťami patriacimi do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Neobstojí ani tvrdenie, že navrhovateľ ako manžel mal mať vedomosť o dlhoch svojej
manželky, keďže dlhú dobu pred rozvodom títo spolu nehospodárili čo vyplynulo jednak z vyjadrení
oboch, ako aj oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXC XX/XXXX, ktorého súčasťou je

aj rozvodový spis 9C XX/XXXX.

Odporca v I. rade ako obranu vzniesol námietku premlčania s tým, že nárok, v ktorom si uplatnil
navrhovateľ neplatnosť právneho úkonu je premlčaný. Súd bol toho názoru, že námietka premlčania
vznesená odporcom v I. rade nie je dôvodná. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Po jej uplynutí už nie je možné
úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu
sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť
v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. V tom spočíva jej podobnosť s
absolútnou neplatnosťou. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa dovolal relatívnej neplatnosti

podľa ustanovenia § 40a OZ písomne 28.7.2011. Keďže právny úkon, ktorého neplatnosti sa dovolával
bol uskutočnený 5.8.2008, relatívnu neplatnosť uplatnil v trojročnej premlčacej lehote a teda nárok ako
taký nebol premlčaný. Z týchto dôvodov k tejto námietke súd neprihliadol.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. a o trovách konania

rozhodne v zákonnej lehote po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).