Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 19, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200304
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.ErikouŠobichovou,vprávnejvecinavrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, so sídlom Severná 15, 036 01 Martin, za účasti účastníka
konania:U.H.,nar.XX.X.XXXX,bytomK.XXX/X,XXXXXZ.Z.-Y.,vkonaníopreskúmanierozhodnutia
odporcu č. V 3618/2014 zo dňa 27. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Martin č. V 3618/2014 zo dňa 27. 10.
2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa
ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 27. 8. 2014 bol Okresnému úradu Martin doručený
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva č. 288/2014-ŠTE uzavretej dňa 27.6.2014 medzi Pohotovosť, s. r. o. ako záložným veriteľom a
U. H. ako záložcom v zmluve zastúpeným ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom
zmluvy bolo zriadené záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. Sučany v špecifikácii uvedenej

v odôvodnení rozhodnutia. Preskúmaním predloženého návrhu na vklad a jeho príloh odporca zistil
nasledovné nedostatky: Zmluva o úvere č. 602300152 zo dňa 30.1. 2013 bola uzavretá medzi záložným
veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, na základe ktorej vznikli alebo vzniknú všetky
pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi a ktorých splnenie má byť zabezpečené záložným právom
na základe predloženej záložnej zmluvy, táto je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi spoločnosťou
Pohotovosť, s. r. o. ako dodávateľom a U. H. ako spotrebiteľom.
Ďalej poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka a § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Zmluvu o zriadení záložného práva podpísal za záložcu U. H. na základe Dohody
o splnomocnení predseda združenia ProHelp Peter Mamojka, ktorý na preukázanie oprávnenia
zastupovať záložcu predložil Dohodu o splnomocnení uzavretú medzi U. H. ako splnomocniteľom a
ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci, zastúpené predsedom Petrom Mamojkom. Predloženú
Dohodu o splnomocnení považuje okresný úrad v zmysle § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa za absolútne neplatnú, nakoľko odporuje zákonu.

Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom
zastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý jeúplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli

podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani
skreslené či už vedome alebo nevedome. Správa katastra vychádza len z ničím nepodložených
predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Ďalej uviedol, že z hľadiska odbornej literatúry v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že z

hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosť o nestrannosti
zástupcu; rozpor musí reálne existovať. Splnomocnenej v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzatvorená za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o
právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.

K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že ak správny orgán vidí rozpor s dobrými
mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody pre čo konkrétne je daný
rozpor s dobrými mravmi, v tejto súvislosti namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Z
rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere
spoľahlivo zistil skutkový stav. Uviedol, že je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské

riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre
zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná
obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období.
Odporca prekročil rámec svojich kompetencii, keď skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi.
Záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil,

čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy. Odporcovi nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými
mravmi okrem preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa ust. § 31 ods.
1 katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad. Odporca teda nezistil spoľahlivo stav veci,
riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne

nesprávne zistila skutkový stav veci a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v
dohode o splnomocnení nesprávne právne posúdila z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku,
toto plnomocenstvo obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, je platné, neexistuje žiaden
preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocniteľa, do dňa podania návrhu na vklad toto
nebolo odvolané. Dôvodom zamietnutia návrhu nemohla byť skutočnosť, že nebola predložená žiadna

listina preukazujúca, že Peter Mamojka je oprávnený konať za občianske združenie ProHelp. Z tohto
dôvodu správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom

rozhodnutí, žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Účastník konania sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 19.6.2015. Na nariadený

termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastník konania. Doručenie predvolania
mali všetci účastníci konania vykázané riadnym spôsobom. Navrhovateľ a odporca ospravedlnili svoju
neúčasť na pojednávaní, súhlasili vo veci konať a rozhodnúť aj v ich neprítomnosti. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania
pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné
potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o

vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného
práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o

nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
účastník konania).

Podľa§30ods.2katastrálnehozákonakonanieopovolenívkladusazačínananávrhúčastníkakonania.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,

názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a
minútu doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva

na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný
úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V

súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul
nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie odporcu, ako správneho
orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva

v katastri.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam.

Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom

katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s
návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti

príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona.Toznamená,ževkladovékonaniepredstavujerozhodovacíprocesnýpostup,priktoromokresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové
a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení

vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné

zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,
ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou
o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno
považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny

vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom
(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii
právneho vzťahu zastúpenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené
podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k
nehnuteľnostiam. Okresný úrad je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúcezo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské
zmluvy) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníkom konania ProHelp, občianskym združením je absolútne neplatným
právnymúkonom,avšaknestotožňujesasargumentáciouuvedenousprávnymorgánom,pokiaľsprávny
orgán na danú dohodu ako na hmotnoprávny úkon občianskeho práva aplikoval ust. § 5a ods. 4 zákona

č. 250/2007 Z. z.. Súd poukazuje na to, že toto ustanovenie je súčasťou slovenského právneho poriadku
od 1. 5. 2014. Podľa prechodného ust. § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1. 5. 2014
ust. § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 - 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa
predpisov účinných do 30. apríla 2014. Ide o tzv. nepravú retroaktivitu, čo má za následok, že na vznik
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá pred účinnosťou § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. sa toto

ustanovenie nepoužije. Preto dôvodom absolútnej neplatnosti tohto úkonu nemôže byť toto ustanovenie.

Vdanomprípadeboladohodaosplnomocneníuzavretápredúčinnosťou§5aods.4zákonač.250/2007
Z. z. (dňa 30.1.2013), a preto bolo potrebné vznik tohto právneho úkonu posudzovať podľa právnej
úpravy platnej ku dňu jeho uzavretia, teda podľa v tom čase platnej úpravy Občianskeho zákonníka

ohľadne spotrebiteľských zmlúv.

Samotná dohoda je predtlačený formulár, ktorý už obsahuje meno zástupcu a je doň ho možne vpísať
nehnuteľnosti až potom, čo bude splnomocnenie podpísané zmluvnými stranami. Tieto atribúty možno
subsumovať do termínu „neprijateľné podmienky“ podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného

ku dňu uzavretia dohody o plnomocenstve (ďalej len OZ), ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné. Súd konštatuje, že na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako
na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom
obsahujúcu zmluvné podmienky, ktorých obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená
súčasne s úverovou zmluvou. Tieto podmienky spočívajú v tom, že v plnomocenstve bol vopred určený

zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného výberu a tiež formulár navodzoval možnosť
následného dopisovania ďalších nehnuteľností, čím bola spôsobená značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania

ako splnomocniteľom a splnomocnenom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom v
Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte tzv. úverovým balíkom, resp. spotrebiteľským
balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o
splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva
uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je

na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že
podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom
konania, t. j. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné
je, že navrhovateľ podľa výpisu z Obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných

dôkazných prostriedkoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si
účastník konania bral úver za účelom podnikateľskej činnosti, resp. inej svojej obchodnej činnosti.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto

dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby
splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za ňu (za
U. H.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné
hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú,

nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi
konania pri uzatváraní úverovej zmluvy), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi
konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v
preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania ale z

vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov
uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník
konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.