Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113228117
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113228117.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: N. R.,

narodený XX.X.XXXX, I. X, T., zastúpený advokátom: JUDr. Imrich Hrebíček, Vajanského 7, Trnava,
proti odporcovi: Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, IČO: 34 000 534, Františkánska 2, Trnava,
zastúpený advokátom: JUDr. Ján Lemeš, Žižkova 19, Košice, o zaplatenie sumy 15.269,20 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľjepovinnýzaplatiťodporcovináhraduinýchtrov915,-€anáhradutrovprávnehozastúpenia

vo výške 1.972,06 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.10.2013 v spojení s doplnkom
doručeným súdu dňa 24.2.2014 domáhal zaplatenia sumy 15.269,20 € a nahradiť trovy konania z titulu
nevrátených štyroch pôžičiek.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 19Ro/234/2013-21 zo dňa 11.4.2014 voči ktorému podal odporca
včas odpor, v ktorom poprel poskytnutie peňazí. Poukázal na to, že zmluvy o pôžičke sú podpísané za

veriteľa a dlžníka tou istou osobou a navrhol návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov X.. A. N., D.. S. K., S. I., X.. K.
K., X.. W. B., K. T., N. F., Zmluvami o výpožičke z 2.1.2000, 8.3.2000, 7.1.2001 a 27.2.2001, kópiou
peňažného denníka za rok 2000 až 2/2001, príjmovými dokladmi, čestnými prehláseniami, Stanovami
odporcu, výzvami na splatenie pôžičiek, ako i ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento stav

veci:

Navrhovateľ bol od roku 1998 do roku 2006 štatutárnym zástupcom odporcu - predsedom. Raz ročne
účtovníčka zaúčtovala navrhovateľom predložené príjmové a výdavkové doklady do peňažného denníka
a pripravila podklady pre daňový úrad.

Navrhovateľ uviedol, že činnosť organizácie sa prevažne financovala z členských príspevkov a na
konci a začiatku roku spravidla neboli peniaze. Na predstavenstve NKOS informoval ostatných členov
predstavenstva o situácii a keď nenavrhli riešenie po porade s účtovníčkou o náležitostiach zmluvy,požičal vlastné peniaze odporcovi. Na nasledujúcej schôdzi predstavenstva informoval jej členov o
uzatvorení zmluvy o výpožičke. Od roku 2000 do 2006 takto požičal celkovo sumu 639.150,- Sk, vždy
na 10 rokov bezúročne. Ostatné pôžičky, aj keď sú už splatné, asi nebude žiadať vrátiť. V kancelárii

nemal trezor a preto peniaze z pokladne odporcu mal doma. Peniaze nevložil na účet odporcu, pretože
by bolo pracné chodiť do banky v T.. Ani svoje súkromné peniaze nedával do banky, neveril bankám.
Mal peniaze od roku 1997 od sestry 40.000,- DM na prestavbu domu. Pretože ich minul, v roku 2003
na úver vykonal prestavbu domu. Sám si stanovil u odporcu plat 8.000,- Sk v hrubom, t.j. asi 7.000,-
Sk v čistom mesačne. Peniaze zo zahraničia od spriatelených odborov dostával v hotovosti asi 90%,

nevkladal ich na účet a ani do pokladne, nezaúčtovával ich. Použitie peňazí vydokladoval partnerovi v
zahraničí a odovzdal mu i originály dokladov. Prečo požičiaval odporcovi 80.000,- Sk, keď organizácia
mala na účte 375.000,- Sk nevedel vysvetliť. Pripustil, že od partnera v zahraničí dostal odporca na účet
sumu 200.000,- Sk v januári 2000, ale nemohol ich použiť na chod kancelárie, len na seminár.

Odporca uviedol, že pôžičky boli zaevidované účtovne v peňažnom denníku, ale neboli nikdy fyzicky
odovzdané odporcovi. Poukázal na to, že za pôsobenia navrhovateľa neboli v účtovníctve zaúčtované
všetky finančné prostriedky od právnických osôb. Za rok 2000 boli na účte prostriedky a nebolo potrebné
si požičiavať peniaze od navrhovateľa. Peňažný denník na konci roku 2000 neeviduje žiadne peniaze
na účte, pričom z výpisu z banky je zrejmé, že na účte peniaze boli. Spochybnil pravosť zmlúv, nakoľko

v čase ich uzatvorenia boli na účte a v pokladni peňažné prostriedky a nebolo potrebné čerpať pôžičky.
Všetky platby boli len cez pokladňu a nikdy neboli vložené na účet organizácie.

Z predloženej písomnej Zmluvy o výpožičke dňa 2.1.2000, súd zistil, že veriteľ požičal dlžníkovi sumu

70.000,- Sk/2.323,57 €, ktorý podpisom potvrdil prevzatie peňazí. Odporca sa zaviazal vrátiť požičanú
sumu do 31.12.2010 bez úrokov (prvá zmluva).

Z predloženej písomnej Zmluvy o výpožičke dňa 7.3.2000, súd zistil, že veriteľ požičal dlžníkovi sumu

80.000,- Sk/2.655,51 €, ktorý podpisom potvrdil prevzatie peňazí. Odporca sa zaviazal vrátiť požičanú
sumu do 31.12.2010 bez úrokov (druhá zmluva).

Z predloženej písomnej Zmluvy o výpožičke dňa 7.1.2001, súd zistil, že veriteľ požičal dlžníkovi sumu

150.000,- Sk/7.979,09 €, ktorý podpisom potvrdil prevzatie peňazí. Odporca sa zaviazal vrátiť požičanú
sumu do 31.12.2011 bez úrokov (tretia zmluva).

Z predloženej písomnej Zmluvy o výpožičke dňa 27.2.2001, súd zistil, že veriteľ požičal dlžníkovi sumu

160.000,- Sk/5.311,03 €, ktorý podpisom potvrdil prevzatie peňazí. Odporca sa zaviazal vrátiť požičanú
sumu do 31.12.2011 bez úrokov (štvrtá zmluva).

Všetky štyri zmluvy podpísal za navrhovateľa a aj za odporcu len navrhovateľ. K nim sú pripojené

príjmové pokladničné doklady podpísané účtovníčkou a schválené navrhovateľom.

Dňa 29.11.2012, 23.1.2013 a 10.9.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na vrátenie dlžnej sumy.

Z výpisu z účtu odporcu v banke súd zistil, že na účte ku dňu 31.12.2000 zostala suma 6.817,36 Sk.
Z predloženého peňažného denníka za rok 2000 a 2001 (originál bol po nahliadnutí a porovnaní s
kópiou vrátený odporcovi) súd zistil, že dňa 2.1.2000 bolo v pokladni 46,70 Sk a na účte 12.264,79 Sk
(prvá pôžička 70.000,- Sk), ku dňu 8.3.2000 bolo v pokladni 17.438,40 Sk a na účte 375.143,16 Sk

(druhá pôžička 80.000,- Sk), ku dňu 7.1.2001 bolo v pokladni 1.624,90 Sk a na účte 6.817,36 Sk (tretia
pôžička 150.000,- Sk) a ku dňu 27.2.2001 bolo v pokladni 15.805,- Sk a na účte 6.037,18 Sk (štvrtá
pôžička 160.000,- Sk). Dňa 14.2.2000 bola na účet odporcu prevedená suma 206.852,30 Sk príspevokna seminár a dňa 1.3.2000 bola prevedená suma 204.772,93 Sk príspevok od WCL pričom v účtovníctve
sa nenachádza vyúčtovanie týchto akcií.

Z čestného prehlásenia navrhovateľa a jeho manželky zo dňa 8.2.2016 súd zistil, že v roku 1998
disponovali finančnou čiastkou vo výške 600.000,- Sk na prestavbu rodičovského domu.

Z čestného prehlásenia K. Q., sestry navrhovateľa, zo dňa 11.2.2016 súd zistil, že potvrdila požičanie
sumy 40.000,- DM v roku 1997 za účelom pokrytia nákladov na prestavbu rodičovského domu.

Z revíznej správy odporcu zo dňa 18.6.2005 za rok 2004 súd zistil, že podľa účtovnej uzávierky boli
predložené doklady o pôžičkách navrhovateľa odporcovi od 2.1.2000 do 31.12.2004 spolu vo výške

639.150,- Sk. Revízna komisia konštatovala, že v dokumentácii sa nenachádza žiadny doklad, ktorý by
v zmysle stanov NKOS oprávňoval prevziať uvedené sumy od navrhovateľa.

Z predložených Stanov NKOS účinných od 17.10.1998 sú zistil, že kongres NKOS raz za štyri roky

prerokováva a schvaľuje správu o hospodárení, zásady hospodárenia a rámcový rozpočet na funkčné
obdobie (III. A 3 písm. a). Predstavenstvo NKOS prerokováva a schvaľuje ročný rozpočet a výsledky
hospodárenia NKOS (III. B 3 písm. f). Hospodárenie NKOS sa riadi rozpočtom, ktorý schválil kongres.
V období medzi kongresmi rozhoduje o využití finančných prostriedkov Predstavenstvo NKOS (IV.
1. Písm. d). Prezident NKOS plní úlohy vedúceho organizácie a úlohy určené Kongresom NKOS,

Predstavenstvom NKOS a Prezídiom NKOS ( II. C bod. 5).

Svedkyňa X.. A. N., účtovníčka, ktorá v predmetnom období vypracovala účtovníctvo, uviedla, že
zaúčtovala raz ročne doklady predložené navrhovateľom. Po skontrolovaní, či majú všetky náležitosti

vyplnila príjmové a výdavkové doklady. Či boli fyzicky vložené peniaze do pokladne nevedela potvrdiť,
len zaúčtovala predložené doklady. Nevylúčila, že dala navrhovateľovi návod, čo všetko má obsahovať
zmluva o výpožičke.

Svedok D.. S. K., výkonný tajomník odporcu v predmetnom období uviedol, že bol v dennom kontakte
s navrhovateľom, pretože mali vedľa seba kancelárie. Hospodárenie organizácie mal na starosti
navrhovateľ, ktorý ich ústne informoval o uzatvorených zmluvách. Vklad peňazí do pokladne nevidel.
Že bola organizácia v mínuse vedel od navrhovateľa a zo správy hospodárenia, ktorá bola podávaná
na predsedníctve.

Svedok S. I. uviedol, že v predmetnom období bol len členom odborov a od roku 2002 členom
predsedníctva. O výpožičkách sa dozvedel až v roku 2005.

Svedok X.. K. K. člen predstavenstva odporcu v predmetom období uviedol, že uzatvorenie zmlúv o
pôžičkách nebolo prerokované v predstavenstve, neboli predkladané správy a ani účtovníctvo. Len raz
za štyri roky na kongrese. V roku 2003 bol rok členom revíznej komisie, nemal možnosť zoznámiť sa s
účtovníctvom.Členstvovrevíznejkomisiimuselukončiť,pretožebolzároveňtajomníkomzväzuučiteľov.

O pôžičkách sa dozvedel až v roku 2006 po zmene štatutára. Pred prvou výpožičkou sám priniesol dňa
20.9.1999 sumu 5.634,- USD čo bolo 254.912,- Sk v tom čase, preto nebola potrebná prvá pôžička.
Domnieval sa, že túto sumu navrhovateľ nezaúčtoval v roku 1999. Pred druhou pôžičkou bolo na účte
375.43,- Sk. Po pôžičkách v roku 2001 nemal odporca iné výdavky ako je mzda navrhovateľa a svedka
K. okolo 180.000,- Sk. Poukázal na skutočnosť, že na príjmových dokladoch nie je iný podpis okrem

navrhovateľa a účtovníčky. Výdavky spojené s účasťou na kongresoch v tom čase hradil kongres, alebo
krajina, ktorá ho organizovala.Svedok X.. W. B. člen predstavenstva odporcu v predmetom období uviedol, že v tom čase nevedel o
pôžičkách, neboli prerokovávané v predstavenstve, dozvedel sa to až neskôr. O prebiehajúcom konaní
bol informovaný svedkom K..

Svedok K. T.T. člen predstavenstva odporcu v predmetom období uviedol, že za financie zodpovedal
navrhovateľ, ktorý bol zároveň pokladníkom. Nikdy sa neprejednávali na predstavenstve financie, ktoré
odporca dostal od zahraničných organizácií, len ich oboznámil so seminármi. O pôžičkách sa nikdy

nerokovalo oficiálne, len v roku 2002 sa o nich začalo neoficiálne hovoriť počas prestávok.

Svedok N. F. člen predstavenstva odporcu v predmetom období uviedol, že chod organizácie sa
nezabezpečoval len z členských príspevkov, dávali aj vlastné peniaze a ako príklad uviedol, že on
zabezpečil modem pre odporcu cestou odborov železníc. V akom stave bolo účtovníctvo nevedel v tom

čase, zabezpečoval to navrhovateľ. Dodatočne sa na predstavenstve dozvedel, že navrhovateľ požičal
peniaze, podrobnosti si nepamätal. Zahraničné akcie vyúčtovávali zahraničnému partnerovi.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými

dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1
O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v
zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom

v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj návrh, vykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami, listinnými
dôkazmi zo spisu a ďalšie dokazovanie nevykonal, keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový
stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v
konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich

skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie
dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.).

Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať (§ 659

Občianskeho zákonníka).

Touto zmluvou prenecháva požičiavateľ vypožičiavateľovi nejakú vec na dočasné bezodplatné užívanie,
po dohodnutú dobu. Vypožičiavateľovi tým vzniká právo túto vec počas dohodnutej doby užívať a za

toto užívanie neplatiť. Pri tejto zmluve ide o vypožičanie veci určenej individuálne, ktorú musí najneskôr
po uplynutí dohodnutej doby vrátiť.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa

zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka).

Touto zmluvou sa prenechávajú veci určené podľa druhu dlžníkovi na voľné nakladanie, na dohodnutú

dobu a zároveň sa stanovuje povinnosť dlžníka, po dohodnutej dobe, veci určené podľa druhu vrátiť
veriteľovi. Dlžník nevracia veriteľovi tie isté veci, môže ich spotrebovať, môže s nimi voľne nakladať.
Tieto veci určené podľa druhu sa stávajú vlastníctvom dlžníka a dlžník vracia veriteľovi iné veci toho
istého druhu napr. peniaze.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že predmetom konania je vrátenie štyroch bezúročných
pôžičiek, na základe písomných zmlúv nesprávne označených ako výpožičky. Odporca poprel platnosť
uzatvorených zmlúv a prevzatie peňazí z titulu pôžičiek.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že všetky štyri zmluvy, ktoré sú predmetom konania
uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ a zároveň aj ako štatutárny zástupca odporcu. Odporcom predložené
stanovy bližšie neupravovali spôsob hospodárenia, len rámcovo. Navrhovateľ bol v ich zmysle povinný

plniť úlohy, ktoré mu uložil kongres, prezídium a predstavenstvo, pričom medzi kongresmi o využití
finančných prostriedkov rozhodovalo predstavenstvo. V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľovi
uložilo predstavenstvo povinnosť zabezpečiť finančné prostriedky formou pôžičky. Jediný svedok D.. K.
potvrdil, že bol informovaný navrhovateľom o uzatvorených zmluvách, t.j. dodatočne po ich uzatvorení.
Ostatní svedkovia, členovia predstavenstva v rozhodnom období uviedli, že sa o pôžičkách dozvedeli

dodatočne a niektorí až s odstupom viacerých rokov. Navrhovateľ nepreukázal, že postupoval na
základe rozhodnutia predstavenstva, preto sú uzatvorené zmluvy neplatné v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

Ďalej súd skúmal či došlo k reálnemu plneniu zo zmlúv. V konaní bolo preukázané, že pri ich uzatvorení

nebol nikto iný prítomný, rovnako nikto nebol prítomný pri fyzickom odovzdaní jednotlivých pôžičiek.
Navrhovateľ preukazuje vlastníctvo potrebnej finančnej hotovosti len čestným vyhlásením svojej sestry
zo dňa 11.2.2016, že mu poskytla pôžičku v bližšie neuvedenom čase v roku 1997 vo výške 40.000,-
DM na opravu rodinného domu, t.j. viac ako dva roky pred poskytnutím prvej pôžičky. A čestným
prehlásením svojim a svojej manželky, že v roku 1998 disponovali sumou 600.000,- Sk určenou na

prestavbu rodinného domu, teda tiež približne dva roky pred uzatvorením prvej pôžičky. Súd toto
tvrdeniepovažujezanepreukázané,nakoľkoideotvrdeniablízkychosôbbezakéhokoľvekinéhodôkazu
o existencii a vlastníctve uvedenej sumy. Napriek tomu, že predmetom pôžičiek boli vysoké sumy,
navrhovateľ ich nevložil na účet odporcu, ale podľa vlastného tvrdenia ich mal uložené doma, kde
podľa jeho tvrdenia mal i svoje ostatné peniaze. Pri poskytnutí druhej pôžičky vo výške 80.000,- Sk mal

odporca k dispozícii na účte a v hotovosti sumu 392.581,56 Sk a teda nebol dôvod, aby poskytoval
pôžičku. V konaní bolo preukázané výpoveďou navrhovateľa a svedka X.. K., že odporca v tých rokoch
dostával finančné prostriedky od partnerských organizácií na jednotlivé akcie podľa jeho tvrdenia vo
výške 90% v hotovosti a túto hotovosť navrhovateľ nevkladal do pokladne a teda ich mal doma. Len
zvyšných 10% bolo prevodom na účet a to napr. pred druhou pôžičkou dvomi prevodmi spolu 411.625,23

Sk, ktoré neboli následne vyúčtované zahraničnému partnerovi. Sám navrhovateľ, ktorý pripravoval
podklady účtovníctva zavinil, že účtovníctvo odporcu nebolo v tomto období prehľadné a nezodpovedalo
skutočnosti, t.j, že nebolo zrejmé, akými prostriedkami odporca v čase pôžičiek skutočne disponoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, že odovzdal odporcovi peniaze, z tohto dôvodu súd návrh ako nedôvodný
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a pretože mal odporca vo veci plný úspech,
priznal mu súd náhradu trov za súdny poplatok z podaný odpor 915,- € a náhradu trov právneho
zastúpenia. Súd vychádzal z tarifnej hodnoty sporu vo výške 15.269,20 € a odmeny za úkon vo výške
320,34 €. Súd priznal náhradu za 6 úkonov právnej služby (prevzatie veci vrátane prvej porady dňa
30.5.2014, vyjadrenie o odporu 2.6.2015, účasť na pojednávaniach v dňoch 16.2.2015, 23.11.2015,

2.3.2016, 16.5.2016) + 2x paušálna náhrada 8,04 € za rok 2014, 2x paušálna náhrada 8,39 € za rok
2015 a 2x paušálna náhrada 8,58 € za rok 2016, spolu 1.972,06 €. O trovách právneho zastúpenia súd
rozhodol v zmysle ustanovení § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Náhradu trov konania
súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu odporcu.

Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za stratu času cestou z Košíc do Trnavy a späť na
4 pojednávania vo výške 1.131,20 € a tiež za súvisiace cestovné náhrady vo výške spotrebovaného
PHM a paušálne náhrady za použitie osobného motorového vozidla spolu 656,72 € zo sídla advokátaz Košíc do miesta pojednávania. Odporca má sídlo v Trnave a ak si zvolil právneho zástupcu, ktorého
kancelária je vzdialená od sídla odporcu 365 km nejde o účelne vynaložené náklady, nakoľko si mohol
zvoliť právneho zástupcu či už priamo v mieste svojho sídla, alebo aspoň v primeranej vzdialenosti od

svojho sídla.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.