Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 5, 2012

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/116/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911209747
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2012:7911209747.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: B. E., nar. X.XX.XXXX,
bytom M.R.G. XXXX/XX, L., zast. JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Ul. Majlátha 251/14, Kráľovský Chlmec, proti odporkyni: Q.. N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom N.
XXXX/XX C., zast. JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Krivá č. 23,
Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vydanie hnuteľných vecí t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že odporkyňu u r č u j e za
preberateľku zostatku úveru v I. C. so stavom ku dňu 30.9.2012 vo výške 7.579,19 Eur.

II. Odporkyňa je povinná z titulu konečného finančného vyporiadania BSM zaplatiť navrhovateľovi sumu
138,76 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľ je povinný z titulu konečného finančného vyporiadania BSM zaplatiť odporkyni sumu
1.863,44 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Účastníkom súd trovy konania v konaní o vyporiadanie BSM n e p r i z n á v a.

V. Odporkyňa je p o v i n n á vydať navrhovateľovi tieto hnuteľné veci:
- farebný televízor značky I. - dvoj posteľ LAURA v spálni
- skriňu prírodnej farby
- komodu, dva nočné stolíky,
- počítačový stolík
- dvojdverovú skriňu R., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v konaní o vydanie veci vo výške
748,04 Eur, na účet JUDr. Andreja Molnára vedený vo G., a.s. L., č.ú.: XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyporiadal jeho bezpodielové spoluvlastníctvo,
ktoré vzniklo uzavretím manželstva s odporkyňou a zaniklo rozvodom, lebo po rozvode manželstva sa
na tejto otázke s odporkyňou dohodnúť nedokázali.

Do BSM pojal zostatok úveru poskytnutého I. C. v pôvodnej výške 400.000,-- Sk (13.278,-- Eur) tvrdiac,
že všetky úverové prostriedky boli použité na rekonštrukciu rodinného domu rodičov odporkyne, finančné
prostriedky prevzala odporkyňa, ona nimi nakladala, a preto navrhol, aby sa stala preberateľkou zostatku

úveru do budúcna a z titulu konečného vyrovnania mu zaplatila polovicu tej sumy, ktorú spoločne počas
manželstva uhradili, čo predstavuje 138,76 Eur (polovica zo sumy 277,52 Eur).

Súčasne žiadal o vydanie tých hnuteľných vecí, ktoré špecifikoval v návrhu na začatie konania lebo boli
kúpené z peňazí darovaných mu matkou a starou matkou pred uzavretím manželstva, a tak patria do
jeho výlučného vlastníctva no odporkyňa mu ich odmieta vydať.

Odporkyňa s vyporiadaním BSM súhlasila ale žiadala, aby preberateľom zostatku úveru do budúcna
sa stal navrhovateľ lebo úver doposiaľ splácala sama, zaplatila už to, čo z neho použila na výmenu
okien rodičovského domu, preto by zvyšok mal splatiť navrhovateľ keďže zvyšné peniaze nepoužila na
rekonštrukciu domu rodičov ale boli minuté navrhovateľom, ktorý peniazmi disponoval. Nesúhlasila s
vydaním hnuteľných vecí tvrdiac, že ich kúpila z peňazí, ktoré mala nasporené za slobodna, a preto
vlastníctvo navrhovateľa k ním poprela.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov N. E., N. E., H. E., A. E., N. a N.
E., listinnými dôkazmi, a to hlavne zmluvou o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere uzavretou pod
č. XXXXXXXXXX v I. C. dňa 8.4.2008, výpismi z účtov účastníkov konania v peňažných ústavoch,
zoznamom dokladov účelového použitia poskytnutého mimoriadneho stavebného úveru, pokladničnými
dokladmi o zakúpení hnuteľných vecí, pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. XXC XXX/XXXX, ďalšími
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Z rozvodového spisu účastníkov konania č.k. XXC XXX/XXXX súd konštatuje, že manželstvo uzavreli
dňa 14.10.2006 a bolo rozvedené rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 24.10.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.11.2008. Z manželstva maloleté deti nepochádzajú.

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že počas manželstva s odporkyňou nenadobudli žiadne hnuteľné
ani nehnuteľné veci. Začiatkom roka 2008 vybrali mimoriadny stavebný úver v I. C., v ktorej mal pred
manželstvom uzavretú zmluvu o stavebnom sporení a na ktorú si pravidelne sporil s tým, že poskytnuté
peňažné prostriedky v plnom rozsahu budú investované do rekonštrukcie rodinného domu bývalých
svokrovcov, u ktorých po uzavretí manželstva bývali a plánovali tam ostať bývať aj do budúcna. Od
poskytnutia úverových prostriedkov, teda od apríla r. 2008 až do júla r. 2008, kedy opustil spoločnú
domácnosť, sa vykonali niektoré rekonštrukčné práce, ktoré sa hradili z úverových prostriedkov. Ďalšie
práce sa realizovali už v čase, keď spolužitie prerušili. Potvrdil, že prvá splátka úveru bola vyplatená
na jeho účet a zvyšok sa vyplatil na účet odporkyne ale on s finančnými prostriedkami nikdy
nedisponoval. Tvrdil, že peniaze z jeho účtu mohla vyberať aj odporkyňa lebo mala platobnú kartu,
prostredníctvom ktorej výbery realizovala. On nemal presný prehľad o tom, na aký účel sa peniaze
použili, o tom rozhodovala odporkyňa, ktorej dôveroval a všetky úverové prostriedky použila bez toho,
aby ho pravidelne informovala o nakladaní s nimi. Žiadal preto, aby sa preberateľkou zostatku úveru
stala ona, čo bolo podľa neho logické, lebo peniaze sa použili na rekonštrukciu rodinného domu jej
rodičov, v ktorom aj momentálne býva. Žiadal, aby sa pri konečnom vyrovnaní zohľadnila suma, ktorú
počas manželstva spoločne uhradili vo výške 4 x 69,38 Eur, teda 1-ica predstavuje 138,76 Eur, ktorú
žiadal vyplatiť. Potvrdil, že ostatné splátky poukazovala odporkyňa a úver od tej doby spláca sama.

Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že pri vstupe do manželstva mal na stavebnom sporení nasporených cca
45.000,-- Sk. Poukázal na to, že odporkyňa dňa 25.8.2008 sa čestným prehlásením zaviazala vyplatiť
mu 55.000,-Sk v mesačných splátkach po 2000,-- Sk, ktorá suma mala predstavovať ním nasporenú
čiastku 45.000,-- Sk na stavebnom a 10.000,-- Sk bolo odporkyňou vyplatených na základe ich vzájomnej
dohody, ale bližšie to odôvodniť nevedel.

Tvrdil, že hnuteľné veci, ktoré žiada v tomto konaní vydať, boli kúpené z darovaných peňazí, ktoré dostal
ako svadobný dar od matky a starej matky spolu vo výške 45.000,-- Sk. Peniaze mal v hotovosti uložené v
komode, na mieste kde s odporkyňou odkladali peniaze, preto o nich musela vedieť a mala k ním prístup.
Hnuteľné veci kupovali spoločne až po uzavretí manželstva ale výlučne z darovaných peňazí v C., resp.
v L.. Doklady o ich zakúpení nemal tvrdiac, že ostali u odporkyni. Farebný televízor I. stal v tom čase
18.000,-- Sk a bytové zariadenie stálo približne 25.000,-- Sk, a tak hodnotu všetkých hnuteľných vecí
určil na 43.000,-- Sk /1.427,33 Eur /. O úsporách odporkyne, s ktorými prišla do manželstva, vedomosti
nemal. Odmietal preto, že sa veci kúpili z jej peňazí preto patria jej.

Navrhovateľ potvrdil, že pri odchode zo spoločnej domácnosti všetky hnuteľné veci ostali v rodinnom
dome rodičov odporkyne, zobral si iba DVD prehrávač, ktorý dostal do daru pri zakúpení farebného
televízora bezplatne.

Výsluchom odporkyne súd zistil, že počas manželstva s navrhovateľom nenadobudli žiaden spoločný
majetok a ich spoločným záväzkom je iba dlh z titulu medziúveru, ktorý im poskytla I., a.s. pôvodne vo
výške 400.000,-- Sk. Potvrdila, že medziúver počas manželstva splácali spolu tak, že zo spoločných
peňazí zaplatila prvé dve splátky v mene manžela poštovými poukážkami a od 1. 7.2008 si zriadila trvalý
príkaz v banke a splátky úveru poukazovala prevodom zo svojho účtu. Tak spláca úver až do dnes
preto žiadala, aby sa zohľadnilo v jej prospech všetko čo zo svojich výlučných finančných prostriedkov
zaplatila.
Nesúhlasila s tým, že úverové prostriedky boli v plnom rozsahu použité na rekonštrukciu rodinného
domu jej rodičov. Tvrdila, že z týchto peňazí sa realizovala iba výmena okien, čo stálo 211.724,-- Sk,
ktorú sumu znala. Potvrdila , že druhá splátka úveru vo výške 76.000,-Sk bola poukázaná na jej účet ale
odmietla povedať na čo peniaze použila. Súhlasila s tým, aby sa to zohľadnilo v prospech navrhovateľa.
Potvrdila, že dňa 25.8.2008 na Notárskom úrade K.. G. C. v L. podpísala čestné prehlásenie, v ktorom
prehlásila, že preberá na seba ako nový dlžník zostatok úveru poskytnutého I., a.s. vo výške 400.000,-
Sk, nakoľko ho riadne, v mesačných splátkach spláca a bude splácať do budúcna. Tvrdila, že čestné
prehlásenie podpísala pod nátlakom, ktorý na ňu vyvíjal navrhovateľ a jeho matka, preto ho nepovažuje
za dôkaz, ktorý by ju zaväzoval do budúcna.
Tvrdila, že úverové prostriedky boli vyplatené na účet navrhovateľa, peniazmi disponoval výlučne
navrhovateľ, ona k jeho účtu prístup nemala a pokiaľ z účtu peniaze vyberala, bolo to len s jeho súhlasom,
jeho platobnou kartou, ktorú jej pre tento účel sporadicky zapožičal.
Tvrdila, že potvrdenie o preukázaní účelového použitia úveru I. nevypisovala ona hoci ho sama podpísala
a v zozname sa uviedli aj také veci, ktoré z poskytnutého úveru v skutočnosti kupované neboli, no bolo
to nevyhnutné, aby im veriteľ zvyšok úveru vyplatil. O tom vedel aj navrhovateľ a súhlasil s tým. Tvrdila,
že pokladničné doklady na tento účel zháňal aj navrhovateľ, aby takýmto spôsobom splnil povinnosť
voči veriteľovi, s čím aj ona súhlasila.
Tvrdila, že v dome jej rodičov sa okrem výmeny okien iné rekonštrukčné práce nerobili. Nemenila sa
kuchynská linka, nekupovali sa podlahy do domu ani stavebný materiál, nestaval sa altánok, nerobili sa
ani iné stavebné úpravy, ktoré by boli hradené z úveru, hoci je pravda, že altánok sa začal budovať, no
z finančných prostriedkov rodičov, za pomoci priateľov jej otca, ktorí to robili bez nároku na odmenu.

Navrhovateľ predložil súdu potvrdenie G., a.s. zo dňa 14.11.2011, z ktorého vyplýva termín nakladania
s jeho platobnou kartou s posledným štvorčíslím XXXX s prostriedkami na jeho účte. Tvrdil, že kartou
výbery realizovala odporkyňa a z účtu vyberala finančné prostriedky v C. a v R. v čase, keď ešte žili v
spoločnej domácnosti ale aj po jeho odchode zo spoločnej domácnosti, teda mala k jeho účtu prístup.
Z potvrdenia súd konštatuje, že z účtu navrhovateľa vedeného vo G., a.s. boli realizované výbery dňa
27.6.2008 vo výške 10.000,-- Sk v pobočke banky v C., dňa 1.7.2008 vo výške 50.000,-- Sk v pobočke
banky v C., dňa 2.7.2008 vo výške 30.000,-- Sk v R. v bankomate nachádzajúcom sa v potravinách
E., dňa 2.7.2008 vo výške 45.000,-- Sk v pobočke v C., dňa 8.7.2008 vo výške 50.000,-- Sk v pobočke
v C. a dňa 19.7.2008 vo výške 50.000,-- Sk rovnako v pobočke v C.. Všetky tieto výbery predstavujú
sumu 235.000,-- Sk / teda o niečo viac ako stála výmena okien na dome jej rodičov/ a podľa tvrdenia
navrhovateľa boli realizované odporkyňou jeho platobnou kartou, ktorú následne mu vrátila a on dňa
1.3.2010 požiadal o modifikáciu svojho flexiúčtu a zrušenie ďalšej platobnej karty k účtu, pretože mal
dve platobné karty, ktoré boli nadbytočné. Túto skutočnosť uvádzal na preukázanie svojho tvrdenia, že
odporkyňa mala prístup k jeho účtu a mohla vyberať finančné prostriedky platobnou kartou v čase, keď
boli manželia.

Odporkyňa k predloženému listinnému dôkazu uviedla, že platobnou kartou navrhovateľa vyberala
peniaze z jeho účtu, no tvrdila, že platobnou kartou disponovala maximálne do 19.7.2008 / posledný
výber robený dňa 19.7.2008/. Bránila sa tým, že dohromady vybrala iba takú sumu, ktorú potrebovala
na výmenu okien a keďže denne mohla vybrať maximálne 50.000,-- Sk, nemohla všetko vybrať naraz.
Nepamätala sa na to, či niekedy realizovala výber v bankomate v R. vo výške 30.000,- Sk. Navrhovateľ
však tvrdil, že tieto výbery boli realizované z bankomatu v R. v C. v čase, keď on už nebýval s odporkyňou
v spoločnej domácnosti. V tom čase býval s matkou v L., nemal dôvod vyberať peniaze v C. tobôž nie
v R. teda výbery realizovala iba odporkyňa.

Výsluchom svedka N. E., otca odporkyne súd zistil, že stavebný úver, ktorý bol poskytnutý účastníkom
konania počas ich manželstva, bol sčasti použitý na rekonštrukciu jeho rodinného domu. Tvrdil však, že
on mladých o takúto pomoc nikdy nežiadal, lebo nechcel na svojom rodinnom dome vykonávať žiadne
rekonštrukčné práce, oni prišli s týmto nápadom, mienili tam bývať do budúcna, tak s tým súhlasil, ale
okrem výmeny okien žiadne iné práce z poskytnutých úverových prostriedkov uhrádzané neboli. Výmena
okien na rodinnom dome stála okolo 200.000,-- Sk. Nič iné sa z ich peňazí na dome nerobilo. Tvrdil,
že altánok v záhrade rodinného domu budoval z materiálu, ktorý kupoval zo svojich peňazí, pomáhali
mu kamaráti bez nároku na finančnú odmenu. Tvrdil, že v dome má starú kuchynskú linku preto nie
je pravda, že sa z úveru kúpila nová. Vyvrátil tvrdenie navrhovateľa, že sa nemenili v dome dlažby,
podlahy, nekupoval sa stavebný materiál a nijak sa jeho dom z úveru navyše nezhodnocoval Priznal,
že doklady na preukázanie účelu použitia finančných prostriedkov zháňali účastníci konania spoločne,
on sa o to nestaral. Nevedel súdu vysvetli prečo v potvrdení o účele použitia úveru uviedli také veci,
ktoré v skutočnosti nikdy nekúpili a ako to tvrdí, v jeho dome neboli zabudované, menené. Tvrdil, že
dcérina svadba ich stála cca 80.000,-Sk z toho platili s manželkou asi 50.000,-Sk zvyšok platila dcéra
zo svojich úspor.

Výsluchom svedkyne N. E., matky odporkyne súd zistil, že účastníci konania počas manželstva vybrali
stavebný úver napriek tomu, že ona ani manžel neboli naklonený tomu, aby sa zbytočne finančne
zadlžovali. Navrhovateľ sa však rozhodol, že vymení okná na byte svojej matky v L., k čomu nakoniec
nedošlo, preto súhlasili s tým, aby peniaze sa investovali do výmeny okien na ich rodinnom dome, hoci
výmenu okien s manželom neplánovali. Potvrdila, že výmena okien stála okolo 210.000,-- Sk ako aj to, že
sa v dome z úveru nič iné nemenilo, nekúpilo, neprerábalo. Altánok postavili s manželom zo spoločných
peňazí, oni kupovali stavebný materiál a majstri za prácu peniaze nepýtali. Nevedela súdu vysvetliť
prečo sa v potvrdení pre I., a.s. uvádzali také veci , ktoré v skutočnosti kúpené, menené neboli tvrdiac,
že sa o to nestarala, robili to účastníci konania sami. Svedkyňa tvrdila, že odporkyňa vstupovala do
manželstva s úsporami cca 50.000,-- Sk ale bližšie neuviedla kde mala tieto peniaze uložené. Uviedla,
že svadba ich stála cca 30.000,-- Sk.

Výsluchom svedkyne H. E., matky navrhovateľa súd zistil, že účastníci konania sa počas manželstva
rozhodli požiadať o stavebný medziúver a peňažné prostriedky chceli použiť na rekonštrukciu
rodičovského domu odporkyne, lebo tam bývali a mienili tam ostať bývať aj do budúcna. Ona ani
rodičia odporkyne neboli proti. Potvrdila, že jej syn pred uzavretím manželstva mal uzavretú zmluvu
o stavebnom sporení, na ktorú vkladal finančné prostriedky a z toho titulu mohol požiadal o stavebný
medziúver, ktorý sa im vyplatil vo výške 400.000,-- Sk. Tvrdila, že úverové prostriedky boli v plnom
rozsahu investované do rekonštrukcie rodičovského domu odporkyne. K takémuto poznaniu dospela z
rozprávania účastníkov konania ale sama sa tiež presvedčila čo všetko sa v dome prerobilo, keď tam
prišla na návštevu. Nevedela o tom aká bola dohoda medzi účastníkmi konania ohľadom peňazí na
účte syna počas manželstva. Nevedela uviesť, či nevesta mohla disponovať s účtom jej syna, či mala
vlastnú platobnú kartu ale vedela, že časť úverových prostriedkov vyplatili na účet syna a časť na účet
odporkyne v čase, keď už nežili spolu. Potvrdila, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť v júli 2008,
vrátil sa k nej domov a spolužitie s odporkyňou už neobnovil.
Svedkyne potvrdila, že pred sobášom darovala synovi hotovosť 15.000,-- Sk a od starej matky dostal dar
vo výške 30.000,-- Sk , okrem toho mal úspory na svojom účte, výšku ktorých uviesť nevedela. Z počutia
od syna vedela, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa navrhovateľ v konaní domáha, boli zakúpené z
týchto darovaných peňazí.

Odporkyňa s výpoveďou svedkyne nesúhlasila. Odmietla jej tvrdenie, že v dome rodičov videla prestavbu
ako aj to, že ju uisťovali o tom, že sa to financuje z úveru. O darovaní peňazí zo strany svokry nevedela
a dar od starej matky navrhovateľa potvrdila iba čo do sumy 20.000,-- Sk. Tvrdila, že z týchto peňazí
si navrhovateľ zakúpil zimné oblečenie výlučne pre seba. Okrem toho vedela, že od svadobných hostí
do daru dostal cca 9.000,-- Sk ale tieto peniaze použil na zaplatenie svadobnej hostiny. V súvislosti s
kúpnou cenou farebného televízora I. uviedla, že kúpna cena 18.000,-- Sk bola vyplatená z peňazí, ktoré
vytancovala na redovom tanci vo výške 15.000,-- Sk a zvyšných 3000,-- Sk doložila zo svojich výlučných
prostriedkov, ktoré nasporila pred uzavretím manželstva. Totot tvrdenie v konaní preukázať nevedela.

Výsluchom svedkyne A. E., starej matky navrhovateľa súd zistil, že vnukovi darovala finančnú hotovosť
30.000,-Sk ako svadobný dar , ktorý mu odovzdala u nej doma za prítomnosti odporkyne preto o tomto
dare a jeho výške musela vedieť. Zdôraznila, že to bol dar výlučne pre vnuka. Potvrdila, že navrhovateľ

t.č. býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a starou matkou v byte, v ktorom po rozvode jeho
manželstva boli menené okná, výmenu ktorých financovala jeho matka a stará matka teda určite sa na
tento účel nepoužili úverové prostriedky účastníkov konania.

Výsluchom svedkom N. E. a N. E. (syn a otec) súd zistil, že na požiadanie otca odporkyne začiatkom
roka 2008 vykonali práce na stavbe altánku za jeho rodinným domom v C., robili chodníky, vchod do
dvora, kládli zámkovú dlažbu, vykladali spodok altánku betónovými kockami ale materiál kupoval otec
odporkyne a za prácu im nezaplatil, pretože sa s ním dohodli na kompenzácií vo forme palivového dreva,
teda ich práca účastníkov konania finančne nezaťažovala. Obaja zhodne potvrdili, že v čase začatia
prác navrhovateľ býval s odporkyňou v C. ale pri ich dokončení už spolu nežili.

Obaja účastníci konania s výpoveďou týchto svedkov súhlasili.

Navrhovateľ predložil súdu listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že po odchode zo spoločnej domácnosti
sa nasťahoval k matke do starého 2-izbového bytu na Ul. G. XXXX v L.. Tento byt na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 20.6.2008 matka H. E. predala s tým, že byt mala uvoľniť k 31.7.2008. Na tomto byte
okná menené neboli. Dňa X.7.2008 matka H. E. a jej sestra Z. Y. kúpili byt č. XX na 1. poschodí vo
vchode 2 bytového domu č.s. XXXX, na Ul. M.R.G. v L. a byt prevzali do užívania 1.8.2008. Na základe
Zmluvy o dielo č. XXPSXXX uzavretej so spoločnosťou H. K., s.r.o. so sídlom J. vymenili okná v tomto
byte, za ktoré matka dňa 22.7.2008 uhradila zálohu 48.000,-- Sk, dňa 12.9.2008 doplatok 18.562,-- Sk
a za murárske práce dňa 22.9.2008 zaplatila 6.500,-- Sk.
Predložil ďalej súdu kúpnu zmluvu zo dňa 30.6.2008, z ktorej súd konštatuje, že matka navrhovateľa a jej
sestra predali nehnuteľnosť v R. za 1.230.000,-- Sk. Týmito listinnými dôkazmi preukázal svoje tvrdenie,
že okná boli menené iba na novom byte jeho matky v čase, keď už nebýval s odporkyňou v spoločnej
domácnosti a to z finančných prostriedkov, ktoré patrili výlučne matke navrhovateľa a jej rodine.

Z potvrdenia I., a.s. zo dňa 6.10.2011 súd konštatuje, že na konte sporenia č. XXXXXXXXXX ku
dňu 14.10.2006 / dátum uzavretia manželstva/ bolo nasporených 1.343,57 Eur a stav k 18.11.2008
(právoplatnosť rozvodu) konto medziúveru č. XXXXXXXXXX predstavovalo -10.714,42 Eur a konto
sporenia 3.048,45 Eur. Ku dňu 30.9.2012 zostatok stavebného úveru č. XXXXXXXXXX vrátane úrokov
predstavoval - 7.579,19 Eur. I. a.s. potvrdila súdu, že stavebný medziúver sa mesačne splácal po 69,38
Eur odporkyňou z jej účtu.

Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.4.2008 súd konštatuje, že ju
uzavreli I., a.s. ako veriteľ a navrhovateľ ako dlžník, odporkyňa bola spoludlžníkom pri tomto úverovom
vzťahu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. XXXXXXXXXX vo výške
400.000,-- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol
mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne po dodržaní všeobecných podmienok pre zmluvy o
stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmenil na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške
240.000,-- Sk.

V článku IV. Zmluvy sú zakotvené podmienky vyplatenia mimoriadneho medziúveru a je uvedené, že
v prípade, ak dlžník predloží k preukázaniu účelového použitia úveru nepravdivé doklady účelového
použitia, dlžník nemá právo na čerpanie resp. dočerpanie finančných prostriedkov z úveru, pričom veriteľ
nie je v omeškaní s plnením peňažného záväzku voči dlžníkovi.

V článku V. bod 9. Zmluvy je uvedené, že dlžník sa zaväzuje zdokladovať v zmysle „Metodického
pokynu Ministerstva financií SR pre spôsoby preukazovania účelového použitia prostriedkov stavebného
sporenia“ vyplatené úverové prostriedky v lehote 24 mesiacov od uzavretia tejto úverovej zmluvy.

Z výpisu z účtu navrhovateľa v I., a.s. za r. 2008 súd konštatuje, že splátka medziúveru vo výške
320.000,-- Sk mu bola poukázaná na jeho účet dňa 28.4.2008 a suma 76.000,-- Sk bola poukázaná dňa
1.12.2008 na účet odporkyne čo v konaní nebolo sporné.

Z pokladničného dokladu zo dňa 18.10.2006 súd konštatuje, že v tento deň bola kúpená spálňa E.,
komoda, nočný stolík, skrinka za 7.240,-- Sk v nábytku G. v C..

Z pokladničného dokladu vystaveného dňa 18.10.2006 v nábytku G. v C. súd konštatuje, že v tento deň
bola kúpená spálňa V. - posteľ za 15.169,-- Sk.

Z pokladničného dokladu z toho istého dňa v nábytku G. v C. vyplýva, že bola kúpená spálňa R. za
10.960,-- Sk.

Z pokladničného dokladu vystaveného dňa 23.10.2006 v nábytku G. v C. vyplýva, že bol v tento deň
kúpený písací stolík za 1.790,-- Sk.

Z výpisu účtu odporkyne v C., a.s. za rok 2006 súd konštatuje, že v čase kupovania sporných hnuteľných
vecí, teda v období od 17.10.2006 do 31.10.2006 z jej účtu bolo vybraných v hotovosti 1.098,-- Sk dňa
20.10.2006 a 24.10.2006 výber kartou vo výške 2000,-- Sk. Pred svadbou účastníkov konania, ktorá sa
uskutočnila 14.10.2006 boli z účtu odporkyne realizované výbery tak, že dňa 8.10.2006 vybrala 4.000,--
Sk, dňa 10.10.2006 sumu 9.000,-- Sk kartou a dňa 11.10.2006 vybrala kartou 2.000,-- Sk.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Rozvodom manželstva účastníkov konania, t.j. 18.11.2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o
rozvode ich manželstva, zaniklo aj ich E.. Účastníci zhodne potvrdili, že do ich BSM patrí iba pohľadávku
z titulu úveru poskytnutého I., a.s. vo forme mimoriadneho stavebného úveru vo výške 400.000,-- Sk.
Táto skutočnosť bola preukázaná aj Zmluvou o mimoriadnom stavebnom úvere zo dňa 8.4.2008 a
potvrdená aj správou od veriteľa.

V konaní nebolo sporné ani to, že prvá splátka z titulu úveru bola poukázaná na účet navrhovateľa
vo výške 320.000,-- Sk, a to dňa 28.4.2008 čo vyplýva z výpisu z účtu navrhovateľa v I., a.s. za rok
2008. Druhá splátka úveru vo výške 76000,-- Sk bola poukázaná dňa 1.12.2008 na účet odporkyne, čo
v konaní tak isto nebolo sporné.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplynulo, že výmena okien na rodičovskom dome odporkyne
stála 211.724,-- Sk, ktorú sumu odporkyňa uznala a bola ochotná pri vyporiadaní BSM zohľadniť v
prospech navrhovateľa. Uznala aj sumu 76.000,-- Sk, ktorú sumu jej veriteľ v decembri 2008 z titulu
poslednej splátky úveru poukázal na účet v banke. Tieto dve sumy dohromady predstavujú 287.724,--
Sk. Rozdiel oproti sume 400.000 Sk predstavuje 112.276,-- Sk, t.j. 3.726,88 Eur, ktorú sumu účastníci
konania v rámci dôkaznej povinnosti nedokázali súdu vysvetliť ani dokladovať, ale zhodne potvrdili,
že úver v plnom rozsahu bol veriteľom vyplatený na základe podkladov, dokladov a vyúčtovania účelu
použitia finančných prostriedkov, na základe ich vzájomnej dohody to znamená, že zámerne a po
vzájomnej dohode zadovážili pokladničné doklady o zakúpení takého materiálu a hnuteľných vecí,

ktoré v skutočnosti neboli z úverových prostriedkov kúpené a ani v rodinnom dome rodičov odporkyne
zabudované, prestavané alebo menené. Táto skutočnosť bola preukázaná aj svedeckými výpoveďami
rodičov odporkyne, ktorí zhodne potvrdili, že okrem výmeny okien v dome iné rekonštrukčné práce
realizované neboli. Svedeckými výpoveďami svedkov N. a N. E. bolo preukázané, že altánok, prístupovú
cestu, chodník, dlažbu v altánku vykonali na základe požiadavky otca odporkyne bezplatne, z materiálu,
ktorý zakúpil otec odporkyne, teda finančne to účastníkov konania nezaťažovalo.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplynulo aj to, že úver splácali zo spoločných prostriedkov
počas trvania manželstva tak, že 4 mesačné splátky zaplatili spoločne a ostatné splátky uhrádzala zo
svojich výlučných prostriedkov odporkyňa, ktorú skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ a táto skutočnosť
bola potvrdená aj veriteľom, preto v tomto ohľade súd ďalšie dokazovanie nevykonával.

Zo správy I. a.s. zo dňa 19.9.2012 súd zistil, že zostatok dlhu na stavebnom úvere č. XXXXXXX 1 02
k 30.9.2012 vrátane úrokov predstavoval - 7.579,19 Eur. Zo správy vyplýva, že dňa 30.4.2012 došlo k
prideleniu cieľovej sumy / zúčtovanie konta sporenia a konta medziúveru/, tzn., že konto medziúveru
č. XXXXXXXX 03 dňa 30.4.2012 zaniklo a vzniklo konto stavebného úveru č. XXXXXXX 1 02. Z toho
vyplýva, že hoci je zostatok úveru t.č. evidovaný pod iným číslom ide o ten stavebný úver, ktorý je
predmetom sporu.
Vychádzajúc z toho, že značná časť úverových prostriedkov bola investovaná do rodinného domu
rodičov odporkyne, v ktorom momentálne odporkyňa býva a má tam aj trvalé bydlisko a zo zistenia,
že druhú splátku úveru vo výške 76.000,-Sk v plnom rozsahu prevzala ona, súd zostatok dlhu na
úvere prikázal jej, ale pri vzájomnej výplatnej povinnosti uložil nielen odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi polovicu z tej sumy, ktorú počas manželstva spoločne z titulu úveru uhradili, teda sumu
130,76 Eur, ale uložil výplatnú povinnosť aj navrhovateľovi, ktorého zaviazal zaplatiť odporkyni sumu
1.863,44 Eur, teda polovicu zo sumy 3.726,88 Eur, ktorá ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania
bola účastníkmi konania spoločne minutá pravdepodobne na iný účel, než na ktorý bol úver poskytnutý,
a preto je spravodlivé, aby sa na zaplatení tohto zostatku podieľal aj navrhovateľ, ktorý potvrdil, že s
jeho súhlasom a vedomím sa veriteľovi predkladali také účtovné doklady a bločky, ktoré neodzrkadľovali
skutočnú kúpu vecí, ktoré v rámci účelového použitia finančných prostriedkov uviedli v potvrdení
predloženom I., a.s. Súd mal za to, že tieto peniaze minuli spoločne po vzájomnej dohode , spoločne
uviedli veriteľa do omylu, a preto musia spoločne znášať následky za svoje konanie v tomto smere.

Čestné prehlásenie zo dňa 25.8.2008, ktorým odporkyňa prehlásila, že preberá splácanie zostatku dlhu
na úvere súd považoval za podporný. Jej tvrdenie, že ho podpísala pod nátlakom nemalo právny význam
a nebolo v konaní preukázané. Navrhovateľka spočiatku vychádzajúc z neho aj súhlasila s návrhom čo
utvrdilo súd v presvedčení, že bola uzrozumená s tým, že úverové prostriedky v prevažnej miere minula
ona, o čom svedčí aj to, že úver okrem 4 splátok, ktoré vyplatili spoločne, splácala sama. Aj z tohto
dôvodu rozhodol súd tak, že ju určil za preberateľa zostatku dlhu na úvere.

V súvislosti s vydaním hnuteľných vecí bolo potrebné vyhodnotiť nielen svedecké výpovede matky a
starej matky navrhovateľa, ktoré potvrdili darovanie finančných prostriedkov výlučne jemu spolu vo výške
45.000,-Sk / 15.000,-- Sk a 30.000,-- Sk/ ale aj samotné výpisy z účtu účastníkov konania vzhľadom
k tomu, že odporkyňa svoje vlastníctvo k hnuteľným veciam odvodzovala od tvrdenia, že boli kúpené
krátko po uzavretí manželstva z peňazí, ktoré mala nasporené na svojom účte.
Z výpisov z jej účtu z obdobia krátko pred uzavretím manželstva, t.j. od septembra 2006 / sobáš dňa
14.10.2006 / až do konca októbra 2006, kedy sa tieto hnuteľné veci podľa predložených pokladničných
dokladov kupovali súd zistil, že na jej účet prichádzala každý mesiac mzda, a to v priemere vo výške
11.000,- Sk až 12.000,-- Sk mesačne a nebolo tomu inak ani v septembri 2009 kedy jej zamestnávateľ A.,
a.s. C. vyplatil mzdu vo výške 12.164,50 Sk. V septembri z toho realizovala výber kartou vo výške 6.500,--
Sk dňa 11.9.2008, dňa 3.10. vybrala 500,-- Sk a dňa 8.10. sumu 4.000,-- Sk, dňa 10.10 sumu 9.000,--
Sk a dňa 11.10. sumu 2000,-- Sk čo bolo spolu 22.000,-Sk. Svadba sa uskutočnila dňa 14.10.2006 a
ako to vyplynulo aj z tvrdenia odporkyne ale aj svedeckých výpovedi jej rodičov, svadbu čiastočne hradili
rodičia odporkyne, ale odporkyňa sa na tom finančne podieľala cca sumou 30.000,-- Sk, teda z toho
súd usudzuje, že výbery ktoré boli realizované krátko pred svadbou boli použité na výdavky súvisiace
so svadbou. Pokiaľ sa po uzavretí manželstva, teda v októbri 2008 z účtu odporkyne vyberali peniaze v
hotovosti, bolo tomu tak 17.10.2008 vo výške 600,-- Sk, výber dňa 24.10.2008 vo výške 2000,-- Sk. To
by však zďaleka nepostačovalo aj na kúpu hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom sporu.

Z pokladničných dokladov o zakúpení vecí vyplýva, že dňa 18.10.2006 boli kúpené spálňa E., komoda,
nočný stolík, skriňa, spálňa V. dvojposteľ, spálňa R. a dňa 23.10.2006 písací stôl. V tomto období z
účtu odporkyne peňažné prostriedky vyberané neboli a v konaní iným spôsobom nepreukázala, že
okrem peňazí na svojom účte disponovala inou hotovosťou, z ktorej by boli kupované hnuteľné veci po
uzavretí manželstva, a preto jej tvrdenie v tomto smere považoval súd za nepreukázané. Naopak uveril
tvrdeniu navrhovateľa, že hnuteľné veci boli kupované z peňazí darovaných matkou a starou matkou a
svedecké výpovede týchto svedkýň považoval súd za hodnoverné a presvedčivé už aj z toho dôvodu,
že hodnota všetkých hnuteľných vecí, ktoré boli kupované predstavovala približne darovanú sumu
týmito svedkyňami. Je pravda, že doklad o zakúpení farebného televízora I. účastníci konania predložiť
nevedeli, ale obaja zhodne potvrdili, že táto vec stála okolo 18.000,-- Sk a pri jej zakúpení do daru
bezplatne dostali DVD prehrávač, ktorý pri odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti odniesol.
Účastníci konania sa rozchádzali v tvrdeniach v súvislosti s farebným televízorom, lebo navrhovateľ
tvrdil, že vec bola kupovaná z darovaných peňazí, kým odporkyňa tvrdila, že kúpna cena bola vyplatená
z peňazí, ktoré získala na redovom tanci a zvyšných 3.000,-- Sk doložila zo svojich výlučných peňažných
prostriedkov. V tomto smere však jej tvrdenie v konaní preukázané nebolo, a preto aj ohľadom tejto
hnuteľnej veci vychádzal súd zo svedeckých výpovedí H. E. a A. E., ktoré svojimi finančnými darmi mohli
pokryť aj kúpu farebného televízora, a preto tvrdenie navrhovateľa aj v tomto smere považoval súd za
spoľahlivo preukázané. Na základe takto vykonaných dôkazov uložil súd odporkyni vydať hnuteľné veci
lebo dospel k záveru, že navrhovateľ je ich vlastník, získal ich kúpou z peňazí darovaných jeho rodinou
výlučne jemu a ako vlastník je obmedzený vo svojom práve vec držať, užívať a nakladať s ňou, preto
uložil odporkyni vydať mu ich lebo ich bezdôvodne zadržiava.

V konaní o vyporiadanie BSM súd účastníkom trovy nepriznal, lebo bol toho názoru, že vyporiadanie
bolo v záujme obidvoch účastníkov konania.

V konaní o vydanie hnuteľných vecí bol navrhovateľ úspešný, a tak mu súd podľa § 142 ods. 1 OSP
priznal právo na náhradu trov konania. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
85,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vychádzajúc z § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v
platnom znení z hodnoty vecí 1.427,-- Eur za 7 úkonov právnej služby á 71,37 Eur (príprava a prevzatie
zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaniach dňa 21.9.2011, 7.10.2011, 8.2.2012, 4.7.2012
a 5.10.2012) 4 x RP - 7,41 Eur, 3 x RP - 7,64 Eur, spolu trovy vo výške 552,12 Eur + 20 % DPH vo
výške 110,42 Eur, celkové trovy právneho zastúpenia predstavujú 662,54 Eur a so súdnym poplatkom
to predstavuje 748,04 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 OSP uložil súd odporcovi trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.