Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/826/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216025
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4211216025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky: X. E. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XX N. J. St., S. D., MA XXXXX I., občan I., právne zastúpená: Mgr. Daniela Oravczová,
advokátka so sídlom advokátskej kancelárie Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, proti odporkyni: N. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXX/X, X. - Q. Y., o zaplatenie 3.052 USD s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 7. augusta 2014 č. k. 15C/69/2013-156
a proti uzneseniu zo dňa 13. augusta 2014 sp. zn. 15C/69/2013, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e.

V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť
odporkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za odpor v sume 128 eur a
z trov právneho zastúpenia v sume 941,30 eura, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia v sume 99,33 eura, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 13.08.2014 sp. zn. 15C/69/2013 m e n í tak, že
navrhovateľkeukladápovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokzaodvolanievsume133eurnaúčetOkresného
súdu Komárno, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 7. augusta 2014 č.k. 15C/69/2013-156
(napadnutý rozsudok) zamietol návrh navrhovateľky, podaný dňa 16.09.2011, ktorým sa domáhala
zaplatenia sumy 10.100 eur a 3.052 USD s príslušenstvom. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporkyni

náhradu trov konania, súdny poplatok za odpor v sume 128 eur a trovy právneho zastúpenia odporkyne
v sume 1.040,09 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka uviedla, že počas
svojho pobytu na Slovensku vyučovala anglický jazyk na Strednej priemyselnej škole v Komárne a
mala otvorený účet v W. banke. Z dôvodu predpokladaného rušenia tohto účtu bola na účet odporkyni
dňa 18.09.2008 poukázaná suma 10.000 eur a následne dňa 22.09.2008 aj zostatok 100 eur. K

účtu navrhovateľky mala odporkyňa zriadené dispozičné právo, pretože navrhovateľka nie je občanom
Slovenskej republiky a banka požadovala pre otvorenie účtu disponenta - občana Slovenskej republiky.
Navrhovateľka s odporkyňou sa dohodli na bezodkladnom vydaní uvedených peňazí navrhovateľke po
výzve navrhovateľky. Dňa 09.08.2010 sa účastníci konania pri osobnom stretnutí dohodli na vrátenípeňazí v splátkach so splatnosťou prvej splátky do 31.12.2010. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v
septembri roku 2009 odporkyňa od nej žiadala pôžičku vo výške 2.982 USD, ktorá jej bola poskytnutá
dňa 01.10.2009. Navrhovateľka žiadala vrátiť poskytnutú sumu zvýšenú o bankové poplatky vo výške

70 USD. Navrhovateľka k predmetnému návrhu pripojila listinné dôkazy - stavový výpis z účtu z W.
banky zo dňa 18.09.2008, kde oprávnenou je navrhovateľka a disponentom účtu je odporkyňa, pokyn na
redemáciu zo dňa 22.09.2008 v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, prevodný príkaz na sumu 2.982
USD v prospech odporkyne zo dňa 10/09 a predžalobnú výzvu navrhovateľky adresovanú odporkyni dňa
02.09.2011 na vydanie bezdôvodného obohatenia 10.100 eur a vrátenie pôžičky vo výške 3.052 USD.

Vo veci dňa 20.02.2012 vydal platobný rozkaz č. k. 8Ro/386/2011-22, proti ktorému podala odporkyňa
odpor, v ktorom uviedla, že návrh navrhovateľky považuje za neopodstatnený a požiadala návrh
zamietnuť. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľky o vzniku a charaktere sporných pohľadávok nie sú v
súlade so skutočnosťou a sú zavádzajúce. Odporkyňa sa s navrhovateľkou spoznala v roku 2007, po
vzájomnej dohode navrhovateľky v roku 2008 pricestovala na Slovensko, ubytovanie mala zabezpečené

v byte odporkyne od júna 2008 do decembra 2008, pričom náklady na ubytovanie, stravu, cestovanie
znášala odporkyňa, keďže v čase príchodu navrhovateľky na Slovensko nemala pravidelný príjem.
Navrhovateľka si za pomoci odporkyne našla zamestnanie od septembra roku 2008 až do augusta
2009. Účastníci konania žili spolu v partnerskom zväzku, na znak čoho odporkyňa kúpila v decembri
2008 dom v obci O., do ktorého sa spoločne nasťahovali. Navrhovateľka však na náklady spojené

s užívaním nehnuteľnosti neprispievala. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľka vložila na účet
odporkyne sumu 10.100 eur a sumu 2.982 USD, avšak sa na vrátení uvedených súm nedohodli. Na
uzavretí zmluvy o pôžičke podľa tvrdenia odporkyne nedošlo ani konkludentným spôsobom. Odporkyňa
s odôvodnením, že pokiaľ navrhovateľ zotrvá na zaplatení žalovaných súm, vzniesla kompenzačnú
námietku, v zmysle ktorej si uplatnila odplatu za užívanie nehnuteľností v jej vlastníctve, a to za obdobie

od júna 2008 do augusta 2009 minimálne v sume 3.052 USD. Zároveň odporkyňa vzniesla námietku
premlčania pohľadávok 10.000 eur a 100 eur v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka. K bezdôvodnému obohateniu mohlo dôjsť okamihom poskytnutia plnenia
navrhovateľkou, kedy je určený začiatok plynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej doby. Subjektívna
premlčacia doba mohla začať plynúť odo dňa, keď sa navrhovateľka ako oprávnená osoba dozvedela

o okolnostiach, z ktorých možno usúdiť získanie bezdôvodného obohatenia a o skutočnostiach
rozhodujúcich pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia. Odporkyňa za rozhodujúci okamih
považovala deň nasledujúci po poskytnutí peňažných prostriedkov navrhovateľkou, t.j. v prípade sumy
10.000 eur deň 19.09.2008 a sumy 100 eur deň 23.09.2008. Keďže navrhovateľka uplatnila svoj nárok
návrhom na začatie konania až dňa 16.09.2011, stalo sa tak po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej

lehoty, t. j. nárok na zaplatenie sumy 10.000 eur a 100 eur je premlčaný. Na základe vyššie uvedeného
odporkyňa navrhla návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. K predmetnému podaniu odporkyňa
priložila výpis z listu vlastníctva č. 884 a čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 6966.

Navrhovateľka sa podaním zo dňa 09.08.2012 vyjadrila k odporu a uviedla, že kompenzačná námietka

odporkyne v sume 3.052 USD za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve odporkyne navrhovateľkou v
období od júna 2008 do augusta 2009 je neopodstatnená, ale vzhľadom na to, že ju odporkyňa uplatnila,
z dôvodu hospodárnosti konania uplatnila jej započítanie do časti žaloby, ktorú v časti istiny 10.100 eur
s príslušenstvom zobrala späť v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhla konanie
v uvedenej časti zastaviť. Navrhovateľka navrhla, aby údajná pohľadávka odporkyne uplatnená v rámci

kompenzačnej námietky, v prípade, ak bude preukázaná, bola v celom rozsahu započítaná do sumy, v
ktorej bol návrh vzatý späť, keďže v čase stretu týchto pohľadávok ani jedna z nich nebola premlčaná.
Bolo by preto v rozpore so zákonom, aby sa kompenzácia vzťahovala na ostávajúcu sumu 3.052 USD.

Uznesením č. k.15C/69/2013-63 zo dňa 25.06.2013 konanie v časti o zaplatenie sumy 10.100 eur spolu

s9,00%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy10.100eurod01.01.2011dozaplateniazastavil.Zároveň
rozhodol, že navrhovateľke vzniklo právo na vrátenie alikvotnej časti súdneho poplatku za návrh v sume
599,30 eura. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2013.

Odporkyňa tvrdila, že suma 10.100,- € predstavovala peniaze, ktoré založila navrhovateľka do

investičného fondu. Navrhovateľka po zistení, ako sa vyvíja situácia v investičných fondoch, túto
investíciuzrušilaavybralazfondovpeniaze.Išloosumu10.100,-€,ktorébolizaslanénaúčetodporkyne.
Odporkyňa tieto peniaze navrhovateľke vyplatila. Odporkyňa ďalej uviedla, že suma 3.052,- USD nebola
pôžička zo strany navrhovateľky. Odporkyňa poukázala na listinu, z ktorej vyplýva, že odporkyňazaslala ešte v roku 2007 navrhovateľke sumu 2.000,- € (v prepočte na doláre 3.052,- USD), ktorá
predstavovala dlh navrhovateľky voči odporkyni. Odporkyňa navrhovateľke poskytla nielen 2.000,- €,
ale pomohla jej zohnať prácu aj v Strednej priemyselnej škole v X., kde pracovala 20 hodín týždenne.

Mzdu navrhovateľky zasielali na účet odporkyne. Všetky peniaze, ktoré prišli navrhovateľke odporkyňa
odovzdala na účet navrhovateľke. V roku 2009 navrhovateľka vycestovala naspäť do USA, nakoľko sa
na Slovensku necítila dobre. Navrhovateľka chcela, aby odporkyňa išla bývať do USA. Navrhovateľka
následne po istej dobe pricestovala na Slovensko do domu odporkyne v O.. Prišla si pre veci, a až
keď mala zbalené veci bola chvíľku osobne s odporkyňou. Odporkyňa sa opätovne vyjadrila, že nie

ona dlžila peniaze navrhovateľke, ale navrhovateľka jej dlžila peniaze. Ani v auguste 2010, keď prišla
navrhovateľka na Slovensko odporkyňa nič navrhovateľke nedlžila.

Svedok H. X. (otec odporkyne) vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľku bral ako člena rodiny.
Navrhovateľka s jeho dcérou - odporkyňou plánovali spoločný život. Odporkyňa vlastnila dom v Obci O.,
kde spolu s navrhovateľkou žili. Na nákupy chodila väčšinou odporkyňa. Odporkyňa často poskytovala

navrhovateľke finančnú pomoc. Tak sa stalo aj v roku 2007, kedy navrhovateľka žila v U. a potrebovala
peniaze, ktoré jej boli poslané na jej účet. Odporkyňa oznámila svedkovi, že dostala naspäť peniaze od
navrhovateľky. Išlo približne o sumu 2.000,- €. Navrhovateľka sa potom odsťahovala. Odporkyňa poslala
navrhovateľke na jej žiadosť psa lietadlom do Ameriky.

Svedok H. F. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetný spor ani účastníkov konania bližšie
nepozná. Uviedol, že pri rozhovore s navrhovateľkou mu navrhovateľka povedala, že nemá peniaze.
Navrhovateľka požiadala H. F. prostredníctvom jeho syna o ubytovanie na chate v Obci O.. Svedok H. F.
požiadavku navrhovateľky odmietol. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka ho požiadala o
odvoz do Mesta Komárno za účelom vyhľadania právnej pomoci. Navrhovateľka mu tvrdila, že potrebuje

riešiť určitý spor o majetok súdnou cestou. Svedok uviedol, že navrhovateľku odviezol k právnikovi.
Nevedel však uviesť, čo bolo obsahom rozhovoru medzi navrhovateľkou a právničkou v Komárne.

Z výsluchu svedkyne N. F. zistil, že o predmetnom spore nič nevie. Uviedla, že asi pred 4,5 rokmi bola s
navrhovateľkou približne 10 minút, pričom sa s ňou nerozprávala. Jej manžel ju zobral k právnikovi. Išlo

o vyriešenie veci s nejakou priateľkou. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej syn a navrhovateľka sa poznali.
Jej manžel sa spolu s navrhovateľkou bavili u nich doma približne jednu hodinu.

Z fotokópie platobného príkazu vyplýva, že odporkyňa zo svojho účtu zaslala na účet navrhovateľky dňa
20.09.2007 sumu 1.000,- € a dňa 01.10.2007 sumu vo výške 1.000,- €.

Potvrdením o zamestnaní navrhovateľky v Budapešti od 23.05.2006 do 05.06.2007, potvrdením o
pracovnom pomere navrhovateľky za obdobie od 01.08.2007 do 15.06.2008 v USA, výplatnými páskami
navrhovateľky od augusta 2007 do decembra 2007 od amerického zamestnávateľa bolo zistené, že
navrhovateľka v období od 23.05.2006 do 05.06.2007 pracovala v U.. Zároveň v období od 01.08.2007

do 15.06.2008 pracovala v USA, pričom jej mesačný príjem predstavoval sumu 2.500,- USD.

Z potvrdenia od N. U. Maďarsko zo dňa 20.12.2007 a výpisu z tohto účtu za rok 2007 vyplýva, že
dňa 20.12.2007 bol zrušený účet navrhovateľky, na ktorý odporkyňa poslala dvakrát po 1.000,- € (dňa
24.09.2007 a dňa 03.10.2007). Zostatok finančných prostriedkov na tomto účte predstavoval sumu

17.000,- € (na daný účet bola posielaná mzda navrhovateľky mesačne vo výške 2.400,- €).

Žiadosťou o otvorenie konta z W. banky, a.s. pobočka X. zo dňa 21.12.2007, zriadením dispozičného
práva k tomuto účtu zo dňa 21.12.2007 v prospech odporkyne, potvrdením o vklade sumy 17.000,- €
zo dňa 21.12.2007, potvrdením o tejto transakcii súd prvého stupňa zistil, že v W. banke, a.s. pobočka

Komárno bol dňa 21.12.2007 v prospech navrhovateľky otvorený účet, s ktorým mohla disponovať i
odporkyňa. Zároveň boli dňa 21.12.2007 na tento účet vložené finančné prostriedky vo výške 17.000,- €.

Z potvrdenia o úhrade sumy 2.982,60 USD mal súd prvého stupňa preukázané, že dňa 05.10.2009 bola
na účet odporkyne zo strany navrhovateľky pripísaná suma 2.982,60 USD.

Z listu vlastníctva č. XXX a č. XXXX pre Obec O., k. ú. O. vyplýva, že odporkyňa je vlastníčkou rodinného
domu a garáže v Obci O. súpisné číslo 201.Z predžalobnej výzvy navrhovateľky adresovanej odporkyni dňa 02.09.2011 na vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 10.100,- € a vrátenie pôžičky v sume 3.052,- USD spolu s fotokópiou doručenky
súd zistil, že navrhovateľka vyzvala odporkyňu dňa 02.09.2011 na zaplatenie sumy 10.100,- € z titulu

zrušenia investičného účtu navrhovateľky, z ktorého bolo dňa 18.09.2008 z účtu navrhovateľky na účet
odporkyne zaslaných 10.000,- € a dňa 22.09.2008 100,- €. Ďalej bola vyzvaná na zaplatenie sumy
3.052,- €, nakoľko v septembri 2009 mala odporkyňa žiadať od navrhovateľky pôžičku, ktorú jej dňa
01.09.2009 zaslala vo výške 2.982,- USD, na bankových poplatkoch uhradila sumu 2 x po 35,- USD.
Uviedla, že navrhovateľka s odporkyňou sa dohodli na bezúročnej pôžičke a sumu, ktorú odporkyňa

navrhovateľke vráti bude navýšená o bankové poplatky v sume 70,- USD (2x 35,- USD). Uvedenú
predžalobnú výzvu obdržala odporkyňa poštou dňa 07.09.2011.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 489, § 657, § 559, § 107 ods. 1, 2, § 112 Občianskeho
zákonníka, § 96 ods. 1, 2, 3 OSP a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne.
Predmetom uvedeného konania bolo zaplatenie sumy 10.100,- € s príslušenstvom a zaplatenie sumy

3.052,- USD s príslušenstvom. Navrhovateľka počas konania zobrala svoj návrh v časti o zaplatenie
sumy 10.100,- € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.100,- € od 01.01.2011 do
zaplatenia späť, preto súd uznesením č. k. 15C/69/2013-63 zo dňa 25.06.2013 konanie v tejto časti v
zmysle § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. zastavil. Zároveň vrátil navrhovateľke alikvotnú časť zaplateného
súdneho poplatku za návrh v sume 599,30 €. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

20.09.2013. Ďalej uviedol, že mal preukázané, že suma 10.100,- € predstavovala peniaze, ktoré založila
navrhovateľka do investičného fondu. Navrhovateľka po zistení, ako sa vyvíja situácia v investičných
fondoch, túto investíciu zrušila a vybrala z fondov peniaze. Išlo o sumu 10.100,- €, ktoré boli zaslané na
účet odporkyne. Predmetom konania sa stal nárok na zaplatenie sumy 3.052,- USD s príslušenstvom
z titulu vrátenia pôžičky. V konaní bolo zistené, že odporkyňa zaslala na účet navrhovateľky dňa

20.09.2007 sumu 1.000,- € a dňa 01.10.2007 sumu vo výške 1.000,- € z dôvodu finančnej výpomoci.
Okrem toho odporkyňa pomohla navrhovateľke zohnať prácu v Strednej priemyselnej škole v Komárne,
kde pracovala 20 hodín týždenne. Mzdu navrhovateľky zasielali na účet odporkyne. Všetky peniaze,
ktoré prišli navrhovateľke odporkyňa odovzdala na účet navrhovateľke. Súd z výsluchu svedka H. X.
zistil, že navrhovateľka s odporkyňou boli v partnerskom vzťahu a plánovali spoločný život. Odporkyňa

vlastnila dom v Obci O., kde spolu s navrhovateľkou žili. Odporkyňa často poskytovala navrhovateľke
finančnú pomoc. Tak sa stalo aj v roku 2007, kedy navrhovateľka žila v U. a potrebovala peniaze, ktoré jej
poslala odporkyňa na jej účet. Odporkyňa dostala naspäť peniaze od navrhovateľky. Navrhovateľka sa
potom odsťahovala. Svedkovia H. F. a N. F. vo svojich výpovediach neuviedli nič podstatné k predmetu
konania. Svedok H. F. uviedol, že predmetný spor ani účastníkov konania bližšie nepozná. Uviedol,

že pri rozhovore s navrhovateľkou mu navrhovateľka povedala, že nemá peniaze. Navrhovateľka ho
požiadala o ubytovanie na chate, no túto požiadavku jej odmietol. Navrhovateľka ho požiadala o
odvoz do Mesta Komárno za účelom vyhľadania právnej pomoci ohľadne určitého sporu o majetok.
Svedkyňa N. F. o predmetnom spore nič nevedela. Uviedla, že asi pred 4,5 rokmi bola s navrhovateľkou
približne 10 minút, pričom sa s ňou nerozprávala. Ďalej súd prvého stupňa z predložených listinných

dôkazov zistil, že suma 2.982,60 USD bola zo strany navrhovateľky pripísaná na účet odporkyne dňa
05.10.2009. Na základe prevodného príkazu odporkyňa obdržala od navrhovateľky sumu 2.982,- USD,
pričom poplatok vo výške 35,- USD platila navrhovateľka. Súd obranu odporkyne považoval za dôvodnú,
pričom odporkyňa svoje tvrdenia aj preukázala listinnými dôkazmi. Súd mal v konaní preukázané, že
odporkyňa poskytla navrhovateľke v roku 2007 sumu 2.000,- € (dňa 24.09.2007 sumu 1.000,- € a dňa

03.10.2007 sumu 1.000,- €), pričom navrhovateľka nijakým spôsobom v konaní nepreukázala, že by
dlžnú sumu už skôr (pred úhradou sumy 2.982,60 USD dňa 05.10.2009) odporkyni vrátila, prípadne, že
by táto pohľadávka zanikla iným spôsobom. V konaní bolo preukázané, že suma, ktorú navrhovateľka
poukázala na účet odporkyne je suma, ktorú dlží navrhovateľka odporkyni. Teda uvedená suma nie je
pôžičkou pre odporkyňu zo strany navrhovateľky, ale ide o vrátenie dlžnej sumy, ktorú navrhovateľka

dlžila odporkyni. Kompenzačnou námietkou odporkyne sa nezaoberal, nakoľko dospel k záveru, že
navrhovateľka nijakým podstatným spôsobom v konaní nepreukázala nárok na zaplatenie sumy 3.052,-
USD, a preto tento nárok je neopodstatnený.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno v tom,

že suma 3.052,- € je pôžičkou navrhovateľky pre odporkyňu. Vykonaným dokazovaním boli tvrdenia
navrhovateľky dôveryhodne vyvrátené. Medzi navrhovateľkou a odporkyňou existoval partnerský vzťah
a odporkyňa v čase, keď navrhovateľka žila na Slovensku bývali spolu s odporkyňou v jej dome v Obci
O. a následne v Maďarsku, tak jej odporkyňa zvykla vypomáhať, a to nielen finančne. Skutočnosť,že navrhovateľka nebola odkázaná na pomoc odporkyne nevyvracia to, že odporkyňa v roku 2007
poskytla navrhovateľke celkovo sumu 2.000,- € (dňa 24.09.2007 sumu 1.000,- € a dňa 03.10.2007
sumu 1.000,- €) na účet navrhovateľky. Z listinných dôkazov mal preukázané, že navrhovateľka v

období od 23.05.2006 do 05.06.2007 pracovala v Budapešti, že v období od 01.08.2007 do 15.06.2008
pracovala v USA a jej mesačný príjem predstavoval sumu 2.500,-USD. Dňa 20.12.2007 bol zrušený
účet navrhovateľky, na ktorý odporkyňa poslala dvakrát po 1.000,- € (dňa 24.09.2007 a dňa 03.10.2007).
Zostatok finančných prostriedkov na tomto účte predstavoval sumu 17.000,- € (na daný účet bola
posielaná mzda navrhovateľky mesačne vo výške 2.400,- €). V W. banke, a.s. pobočka X. bol dňa

21.12.2007 v prospech navrhovateľky otvorený účet, s ktorým mohla disponovať i odporkyňa. Zároveň
boli dňa 21.12.2007 na tento účet vložené finančné prostriedky vo výške 17.000,- €. Tieto skutočnosti
však žiadnym spôsobom v konaní nepreukazujú, že odporkyňa mala vrátiť navrhovateľke z titulu pôžičky
finančné prostriedky v sume 3.052,- USD. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že
navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a odporkyni,
ktorá bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie sumy 3.052,- USD a v časti o zaplatenie sumy 10.100,-
€ bolo konanie zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky, ktorá
zavinila, že v tejto časti sa konanie zastavilo, priznal náhradu trov konania v sume 1.168,09 €, ktorá
predstavuje zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 128 € a trovy právneho zastúpenia odporkyne

v sume 1.040,09 €. Právna zástupkyňa odporkyne si uplatnila v súlade s vyhláškou č.655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb odmenu za 4 úkony právnej
služby po 91,29 € (1x prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.09.2013, 3x účasť na pojednávaní dňa
11.09.2013, dňa 20.03.2014 a dňa 28.05.2014) a 1 úkon právnej služby v sume 45,66 € (1x účasť na
vyhlasovaní rozsudku). Právnej zástupkyni odporkyne patrí režijný paušál za 2 úkony právnej služby

po 7,81 € a paušál za 3 úkony právnej služby po 8,04 €, teda spolu v sume 39,74 €. Spolu trovy
právneho zastúpenia Mgr. Móniky Telkesi predstavujú sumu 450,55 €. Zároveň si odporkyňa vyúčtovala
trovy právnej zástupkyne JUDr. Andrei Koczkás v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradáchadvokátovzaposkytnutieprávnychslužieb,atoodmenuza2úkonyprávnejslužbypo287,14
€ (1x prevzatie a príprava zastúpenia, 1x podanie odporu voči platobnému rozkazu dňa 02.05.2012;

výpočet odmeny za 1 úkon: tarifná hodnota veci bola 10.100,- € a 3.052,- USD, čo po prepočte s
referenčným výmenným kurzom 1 EUR = 1,3131 USD určeným a vyhláseným ECB platným dňa
prevzatia právneho zastúpenia predstavovalo sumu 2.324,24 €, teda celkom 12.424,27 €), plus režijný
paušál za 2 úkony právnej služby po 7,63 €, teda celkovo v sume 589,54 €. Celkovo trovy právneho
zastúpenia odporkyne predstavujú sumu 1.040,09 €. (výpočet: 450,55 € + 589,54 € = 1.040,09 €).

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, žiadajúc odvolací súd, aby
rozhodnutie súdu prvého súdu zmenil a návrhu vyhovel a zároveň, aby odporkyňu zaviazal na náhradu
trov konania. Odvolanie podáva z dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ OSP. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa považuje za nedostatočne odôvodnené, čím jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Rozhodnutie taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávny je
právny záver súdu, že plnenie navrhovateľky nebolo pôžičkou odporkyni, ale vrátenie dlžných peňazí
navrhovateľkou odporkyni. Základom tohto nesprávneho právneho posúdenia, pre ktoré súd žalobu
zamietol, je názor súdu, že navrhovateľka bola odporkyni dlžná 2 x 1.000,- eur, pričom súd túto
údajnú dlžobu navrhovateľky voči odporkyni právne nijako nezadefinoval, t.j. z akého titulu by mala

vzniknúť, kedy a s akou splatnosťou. V prípade, ak súd mal za to, že odporkyňa mala nárok voči
navrhovateľke na zaplatenie 2 x 1.000,- eur, prečo ho nepovažoval za zaniknutý tým, že odporkyňa
navrhovateľke nevydala 10.100,- eur vyplatených jej z účtu navrhovateľky v W. banke, čím si fakticky
jednostranne započítala uvedených 2 x 1.000,- eur. Súd sa z dôvodu nesprávneho záveru o tom, že
navrhovateľka predmetným plnením vyplatila odporkyni svoju dlžobu, vôbec nezaoberal vznesenou

námietkou premlčania na započítanie určenej pohľadávky odporkyne na zaplatenie 2 x 1.000,- eur,
ktorá bola na účet navrhovateľky pripísaná dňa 24.09.2007 a 03.10.2007 a ona pôžičku odporkyni
poskytla tak, že táto bola na jej účet pripísaná až dňa 05.10.2009, teda už v čase jej poskytnutia bola
prípadná pohľadávka odporkyne určená na započítanie (ktorej existenciu navrhovateľka od začiatku
popiera) z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, premlčaná pre uplynutie 2 ročnej premlčacej doby.

Zdôraznila, že vzala späť svoj návrh v časti 10.100,- eur s príslušenstvom v dôsledku odporkyňou v
odpore uplatnenej námietky premlčania. Jej zaplatenie v žalobe žiadala z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré odporkyňa získala na jej úkor, keď na jej účet dala navrhovateľka túto sumu vyplatiť
po tom, ako zrušila svoj investičný bankový produkt, účet v W. banke, k čomu pristúpila z dôvodu, ženemala vedený účet na Slovensku a odporkyňa bola jej partnerka, s ktorou sa dohodli, že keď jej bude
vedieť uviesť na aký účet jej má uvedené peniaze poslať, urobí tak, čo sa nikdy nestalo. Suma 10.100,-
eur predstavuje bezdôvodné obohatenie odporkyne na úkor navrhovateľky, ktoré jej nikdy nevydala, ale

pre uplatnenie námietky premlčania v odporkyňou podanom odpore, bola donútená vziať návrh v tejto
časti späť. Jednou zo základných chýb napadnutého rozsudku je záver súdu, z ktorého vychádzal, a to,
že navrhovateľka bola odporkyni dlžná sumu 2.000,- eur. V tomto smere navrhovateľke nie je zrejmé,
z akých skutočností súd k uvedenému záveru dospel. Ohľadom tejto sumy odporkyňa uviedla, že išlo
o výpomoc navrhovateľke, keď žila v Maďarsku. Rovnako jej otec, svedok H. X. uviedol, že jeho dcéra

navrhovateľke v roku 2007 poskytla 2.000,- eur, navrhovateľka vtedy žila v U. a potrebovala peniaze.
Odporkyňa uviedla, že ona žiadnu pohľadávku voči navrhovateľke nemala, považovala za normálne
jej finančne vypomôcť, boli v dobrom partnerskom vzťahu. Žiadnu pohľadávku si voči navrhovateľke
neuplatňovala, ale navrhovateľka jej po návrate do USA telefonicky uviedla, že dlžnú sumu jej vráti v
dolároch, pričom odporkyňa peniaze od nej nežiadala, navrhovateľka sama uviedla, že jej tieto peniaze
zašle. Peniaze, ktoré od navrhovateľky dostala 2.982,- USD (ktorých vrátenia navýšených o bankové

poplatky sa navrhovateľka domáha v tomto konaní) nemala úmysel jej vrátiť, keďže navrhovateľka jej
takto vrátila uvedených 2.000,- eur. Súd si osvojil skutkové tvrdenia, z ktorých následne vychádzal,
čo by však neurobil, ak by riadne vyhodnocoval dôkazy. Zdôraznila, že predložila množstvo listinných
dôkazov a navrhla vypočuť dvoch svedkoch H. a N. F.. Súd však výsledky dokazovania nevyhodnocoval
vo vzájomných súvislostiach, ale izolovane, a tak dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.

Uvádzaná suma 2 x 1.000,- eur navrhovateľke nebola poskytnutá ako finančná výpomoc keď žila v
U., z dôvodu, že v čase tohto plnenia odporkyne (september a október 2007), pretože v tom čase
v J. nežila. Žila a pracovala v USA. V U. žila a pracovala do 05.06.2007, čo vyplýva z potvrdenia o
zamestnaní navrhovateľky pre „OSI Európe Foundation“, ktoré bolo súdu predložené ako listinný dôkaz.
V U. žila z dôvodu výkonu práce pre tohto zamestnávateľa. Následne sa vrátila domov do USA, kde

mala pracovnú zmluvu na obdobie od 01.08.2007 do 15.06.2008 ako učiteľka na škole „The Williston
Northampton School“ v štáte Massachusetts v USA. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v čase keď
žila a pracovala v U. nebola odkázaná na žiadnu finančnú výpomoc, je aj toto zadefinovanie plnenia
odporkyňou a jej otcom, s ktorým sa súd stotožnil, veľmi pochybné a vyznieva ako nepravda. Na
preukázanie predložila výpis zo svojho účtu vedeného v N. Bank v J. za celý rok 2007. Do mája 2007 jej

bola pravidelne každý mesiac na účet pripisovaná suma cca. 2.400,- eur ako výplata za prácu pre „OSI
Európe Foundation“ v U.. Pri takomto finančnom stave ťažko možno uveriť tomu, že potrebovala nejakú
finančnú výpomoc. Z výpisu z účtu sa ďalej dá vyčítať, že práve naň bola pripísaná suma 2 x 1.000,-
eur. Od pripísania 2.000,- eur na jej účet, navrhovateľka s nimi nijako nenakladala, ostali na účte až do
jeho zrušenia dňa 20.12.2007, čím je spochybnené tvrdenie odporkyne, že navrhovateľke touto sumou

finančne vypomáhala. Súd sa mal zaujímať o to, o akú úhradu išlo, z akého dôvodu a s akým účelom
ju odporkyňa poslala na účet navrhovateľky, keďže jej tvrdenia o tom, že bola finančnou výpomocou
navrhovateľke v čase keď žila v U., boli vyššie uvedenými dôkazmi vyvrátené. Súd takto nepostupoval,
tieto dôkazy vôbec nevyhodnotil okrem tvrdenia, že tieto nijako nepreukazujú, že by odporkyňa mala
navrhovateľke z titulu pôžičky vrátiť finančné prostriedky v sume 3.052,- USD. Z uvedeného vyplýva,

že súd úplne nesprávne vyhodnotil výsledky týmito dôkazmi vykonaného dokazovania. Ďalej predložila
dokladotom,žedňa20.12.2007,keďbolananávšteveodporkynenaSlovensku,účetvN.U.vJ.zrušila,
suma jeho vtedajšieho zostatku 17.000,- eur vyplýva z výpisu z tohto účtu za rok 2007. Dňa 20.12.2007
súčasťou sumy zostatku na tomto účte bolo aj uvedených 2 x 1.000,- eur, s ktorými navrhovateľka od
ich pripísania na účet nijako nenakladala a, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka spolu s

odporkyňou, za jej prítomnosti, na druhý deň t. j. dňa 21.12.2007 sumu, ktorá jej bola vyplatená deň
predtým z dôvodu rušenia jej účtu v J., v celosti teda vrátane vyššie uvedených 2.000,- eur, vložila
na svoj novozriadený účet v W. banke, ku ktorému zároveň zriadila dispozičné právo tam prítomnej
odporkyne, ktorá dispozičné právo svojim podpisom na mieste prijala. Súd tieto skutočnosti považoval
za preukázané. Konštatovala, že dôkazy predkladala na preukázanie nepravdivosti tvrdení odporkyne,

že by jej bola dlžná sumu 2 x 1.000,- eur. Súd neprehodnotil, čo sa stalo s peniazmi v W. banke, keď
tento bol zrušený a jeho zostatok v sume 10.100,- eur bol vyplatený na účet odporkyne, čo tá potvrdila.
Odporkyňa navrhovateľke zo sumy 10.100,- eur nič nevyplatila, celú sumu zostatku z účtu v W. banke
si ponechala. Opak odporkyňa nijako nepreukázala. Vzhľadom na to, že jej tvrdenie o vyplatení celého
zostatku navrhovateľke je klamstvo, je vylúčené, aby v tomto uniesla dôkazné bremeno. Poukázala

aj na to, že by bolo nelogické, aby odporkyňa vyplatila navrhovateľke celú sumu zostatku, keď v tom
čase už údajne mala voči nej nárok na zaplatenie 2 x 1.000,- eur a poukázala aj na to, že odporkyňou
tvrdenému spôsobu vyplatenia sumy zostatku chýba základná racionalita. Rovnako bezobsažné je aj
ďalšie tvrdenie odporkyne, že navrhovateľka jej po návrate do USA telefonicky uviedla, že dlžnú sumujej vráti v dolároch, pričom odporkyňa peniaze od nej nežiadala, navrhovateľka sama uviedla, že jej
tieto peniaze zašle. Odporkyňa súdu uviedla, že zaplatením sumy 2.982,- USD jej navrhovateľka vrátila
2.000,- eur, ktoré jej poskytla odporkyňa. Navrhovateľka v žalobe uviedla, že v septembri roku 2009,

kedy ona už bola späť v USA, ju odporkyňa požiadala o poskytnutie pôžičky, ktorú jej navrhovateľka
poskytla dňa 01.10.2009, kedy jej poslala zo svojho účtu vedeného vo A. Y. U. sumu 2.982,- USD. Na
bankových poplatkoch zaplatila 35,- USD a keď jej peniaze budú vrátené na bankových poplatkoch bude
strhnutých ďalších 35,- USD, preto sa v čase poskytnutia pôžičky s odporkyňou dohodli, že suma bude
vrátená síce bezúročne, ale navýšená o tieto poplatky čiže o 70,- USD t. j. spolu žalovaných 3.052,-

USD. Peniaze ako jej odporkyňa uviedla potrebovala na udržanie a rozvoj svojich podnikateľských
aktivít. Odporkyňa pripísanie uvedenej sumy na svoj účet pred súdom potvrdila, stalo sa tak 05.10.2009.
Odvtedy najbližšie sa navrhovateľka na Slovensko, za účelom uzavretia vzťahu s odporkyňou, dostala
v auguste 2010. Túto návštevu navrhovateľky na Slovensku pred súdom potvrdila aj odporkyňa. Pred
týmto termínom sa viackrát skontaktovala s odporkyňou za účelom zistenia kedy jej nielen túto pôžičku
ale aj peniaze z W. banky v sume 10.100,- eur vráti. V tom čase sa účastníčky kontaktovali len ohľadne

termínu príchodu navrhovateľky na Slovensko, a teda za účelom uzavretia ich vzťahu. Navrhovateľka
súdu na pojednávaní dňa 11.09.2013 predložila emailovú komunikáciu uskutočnenú medzi účastníčkami
konania, ktorú súd v rozsudku, napriek dôležitosti jej obsahu preukazujúceho tvrdenia navrhovateľky,
vôbec neuvádza a ako dôkaz ju fakticky odignoroval. V tejto komunikácii bol dôležitý email zo dňa
21.06.2010 zaslaný odporkyňou navrhovateľke, ktorého obsah bol na pojednávaní prítomnými zhodne

preloženýzangličtinydoslovenčiny.Vyplývazneho,žeodporkyňanavrhovateľkeuviedla,ževtomčase,
v tých dátumoch nebude odcestovaná (navrhovateľka sa snažila nájsť vhodný termín svojej návštevy
na Slovensku, ako to vyplýva z obsahu predchádzajúceho emailu zaslaného navrhovateľkou odporkyni,
uvedeného pod predmetným emailom, ktorý bol pred súdom preložený do slovenčiny), môžu sa stretnúť,
alenechceabytietodnitrávilispolu,apodstatnáčasťemailuje:„Vkrátkostikčastipeniaze:Neviemtidať

peniaze skôr ako začiatkom septembra“. Z tohto emailu je zrejmé, že v skutočnosti odporkyňa bola dlžná
navrhovateľke, nie naopak, ako sa to snažila po celý čas konania pred súdom prvého stupňa navodiť
odporkyňa. Obrana odporkyne, pre ktorú súd žalobu zamietol, bola veľmi slabá a mala medzery, ktoré
ostali bez povšimnutia súdu, napriek tomu, že boli evidentné. Súd vôbec neuviedol ako sa s predmetným
emailom vysporiadal, pričom išlo o jeden z podstatných dôkazov, ktoré na preukázanie svojich tvrdení

predložila navrhovateľka. Na preukázanie uvedených tvrdení navrhla vypočuť ako svedkov manželov
H. a N. F., z ktorých výpovedí zo dňa 20.03.2014 vyplýva, že navrhovateľka ich navštívila. Súd napriek
tomu,žesvedkoviauviedliveľmipodstatnúveckpredmetukonania,ato,ženavrhovateľkepomohlinájsť
právnu pomoc kvôli tomu, že jej bývalá priateľka dlžila peniaze, uviedol, že nič podstatné k predmetu
konania neuviedli. Súd pri vyhodnotení výpovede svedka H. F. úplne vynechal, že uviedol, že išlo o spor

o peniaze z dôvodu, že navrhovateľke dlžila peniaze jej kamarátka, s ktorou žila. Namiesto toho súd
spomenul skutočne nepodstatné tvrdenia svedka o tom, kde navrhovateľka spala a pod. Súd dokonca
pomenil výpoveď svedka tak, že išlo o spor o majetok, čo svedok neuviedol, povedal, že išlo o to, že
navrhovateľke niekto (kamarátka, s ktorou žila) dlžil peniaze, čo nie je to isté ako spor o majetok! Súd
z výpovede svedka vynechal, že uviedol osobu, ktorá navrhovateľke peniaze mala byť dlžná ako jej

kamarátku, s ktorou žila. Súd tento dôkaz vyhodnocoval tendenčne. Vytrhával vety svedka z ich kontextu
a namiesto podstatných poukázal na nedôležité a tie závažné dokonca pomenil. Takisto uviedol, že
svedkyňa N. F. o predmete sporu nič nevedela. Je preto nepochopiteľné, prečo sa súd s výpoveďami
týchto svedkov vysporiadal tak, že ich označil za nepodstatné a ich obsah nijako nevyhodnotil, žiadne
relevantné závery z nich neurobil napriek tomu, že na to boli dostatočne konkrétne a dôležité. Ich

podstata spočívala v preukázaní toho, že odporkyňa v lete 2010 bola navrhovateľke dlžná a táto sa
snažila svojich peňazí domôcť. Na pojednávaní dňa 11.09.2013 odporkyňa uviedla, že nepovažovala za
potrebné reagovať na predžalobnú výzvu, ktorú od navrhovateľky obdŕžala v septembri 2011, urobila tak
až v podanom odpore. Pozornosti súdu uniklo, že v podanom odpore sa navrhovateľka vôbec nebránila
spôsobom, že navrhovateľka jej bola dlžná 2 x 1.000,- eur a sumou 2.982,- USD zaslanou jej v októbri

2009 jej túto dlžobu vrátila. V odpore sa bránila s tým, že navrhovateľka užívala jej nehnuteľnosť a z
tohto titulu si uplatnila kompenzačnú námietku v sume žalovaných 3.052,- USD. Z porovnania obsahu
podaného odporu a následnej obrany odporkyne produkovanej na súdnych pojednávaniach je zrejmé,
že táto bola účelovo vykonštruovaná. Vzhľadom na jej nedostatky, to ale súd pri vyhodnocovaní dôkazov
mal zistiť. Odporkyňa predsa nemala žiaden rozumný dôvod neuviesť túto obranu už v podanom odpore,

prípadne ňou reagovať už na predžalobnú výzvu. Záverom si vyčíslila trovy konania celkovo v sume
655,57 eura a trovy odvolacieho konania vo výške 99,33 eura.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky odporkyňa uviedla, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa považuje za vecne správne. Zdôraznila, že v rámci konania jednoznačne preukázala, ženavrhovateľke žiadne peniaze nedlží, medzi ňou a navrhovateľkou neexistovala žiadna zmluva o
pôžičke a navrhovateľka jej neposkytla žiadnu pôžičku. Naopak ona poskytla v roku 2007 navrhovateľke
sumu vo výške 2.000,- eur z dôvodu finančnej výpomoci. Suma 3.052,- USD, ktorú navrhovateľka

poukázala na účet odporkyne dňa 01.10.2009 je vrátenie týchto peňazí. Suma 3.052,- USD nebola
pôžičkou navrhovateľky pre odporkyňu, ale predstavuje sumu, ktorú navrhovateľka dlžila odporkyni.
Taktiež navrhovateľkou predložené listiny nijako nepreukazujú, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou
existovala zmluva o pôžičke, na základe ktorej by odporkyňa mala vrátiť navrhovateľke finančné
prostriedky v sume 3.052,- USD. Navrhovateľka teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich

tvrdeníajejtvrdeniabolidokazovanímvyvrátené.Záveromsiuplatnilanáhradutrovodvolaciehokonania
v sume 99,33 eura.
II.
Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 13. augusta 2014 sp. zn. 15C/69/2013 uložil navrhovateľke
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 734 eur podľa položky č.
1a sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní na účet Štátnej pokladnice.

Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, žiadala napadnuté uznesenie zmeniť.
Poukázala na to, že predmetom podaného odvolania je suma 3.052 USD s príslušenstvom a z uvedenej
sumy pri prepočte s referenčným výmenným kurzom eur 1 = USD 1,3395 určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou platným prvý deň v mesiaci podania odvolania (01.08.2014) na sumu
2.278,46 eura, súdny poplatok činí 136,50 eura a nie 734 eur.

I.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľky (§ 212 ods. 1 OSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V časti týkajúcej sa

výroku o náhrade trov konania rozsudok ako vecne nesprávny podľa § 220 OSP zmenil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne

argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,

či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec

rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom

rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení,
nepreukázala dôveryhodne a bez pochýb, že by v danej veci ohľadne sumy 3.052 USD išlo medzi ňou

a odporkyňou o pôžičku. Zaslanie finančných prostriedkov na bankový účet nie je dôkazom o poskytnutí
pôžičky, pretože môže ísť o mnoho iných titulov (dôvodov) na zaslanie finančných prostriedkov.Dôvody uvádzané navrhovateľkou v odvolaní nemenia nič na správnosti záverov súdu prvého stupňa
v danej veci. Opätovne podrobne (nadbytočne) uvádza zistené a tvrdené skutočnosti v konaní, závery
súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozsudku. Navrhovateľka tvrdí v odvolaní, že obrana

odporkyne v konaní bola veľmi slabá, pričom si neuvedomila, že v prvom rade ona ako navrhovateľka má
dôkazné bremeno. Pre zjednodušenie odvolací súd uvádza, že podstatné vo veci bolo, že navrhovateľka
zaslala odporkyni sumu 2.982 USD, bez uvedenia účelu na prevodnom doklade a bolo jej dôkazným
bremenom preukázať, že peniaze zaslala z dôvodu pôžičky. Ostatné skutočnosti, na ktoré účastníčky
v konaní poukazovali síce poskytujú obraz o vzťahoch medzi účastníčkami, avšak nie sú primárne pre

posúdenie predmetu konania. A v tomto smere nie je ani smerodajné tvrdenie odporkyne, že uvedenú
sumu jej navrhovateľka zaslala ako vrátenie pôžičky, ktorú ona poskytla navrhovateľke.

Odvolací súd však poukazuje na to, že ak by aj bolo preukázané, že medzi účastníčkami konania išlo
o pôžičku, potom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebola dohodnutá splatnosť. V tom prípade
by navrhovateľka nemohla podľa žalobu na plnenie (ako v tomto konaní), ale musela by sa žalobou

domáhať určenia splatnosti pohľadávky, pretože čas vrátenia peňazí podľa skutočností, ktoré uvádzala
v konaní navrhovateľka, by bol ponechaný na odporkyňu (§ 564 OZ). Ak by nebol čas ponechaný
na vôli dlžníka - odporkyne, potom by platilo, že nebol dohodnutý a v zmysle § 563 OZ by musela
odporkyňu vyzvať na vrátenie pôžičky a až tým okamihom by sa stala splatnou. Ak navrhovateľka tvrdila,
že išlo o pôžičku, musela by nielen preukázať jej existenciu, ale aj spôsob splatnosti. Keďže nie je

zrejmé, či v prípade pôžičky by jej vrátenie bolo ponechané na vôľu dlžníka, alebo bolo dohodnuté, že k
vráteniu dôjde na výzvu navrhovateľky, pričom z vykonaného dokazovania by sa skôr javilo, že nemalo
ísť o výzvu, nebolo by možné vyhovieť návrhu na plnenie bez rozhodnutia súdu o určení splatnosti
pohľadávky.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok podľa § 220
OSP zmenil tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z
náhrady súdneho poplatku za odpor v sume 128 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 941,30 eura,
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože súd prvého stupňa nesprávne priznal
v rámci trov právneho zastúpenia aj odmenu za úkon právnej pomoci - príprava a prevzatie právneho

zastúpenia pre právnu zástupkyňu odporkyne Mgr. Móniku Telkesi. Odporkyňa mala v konaní najprv
právnu zástupkyňu JUDr. Andreu Koczkás, so sídlom Elektrárenská 3, Komárno a následne právnu
zástupkyňu Mgr. Móniku Nagy Telkesi, ktorá si uplatnila trovy právneho zastúpenia aj za predchádzajúcu
právnu zástupkyňu. Pokiaľ účastníka konania zastupujú v konaní postupne viacerí právni zástupcovi,
patrí odmena za úkon - príprava a prevzatie zastúpenia iba pre prvého právneho zástupcu. Preto

odvolací súd za úkon - príprava a prevzatie zastúpenia, ktorý si účtovala právna zástupkyňa Mgr. Nagy
Telkesi ako svoj úkon právnej služby, nepriznal odmenu za zastupovanie s sume 91,29 eura a ani režijný
paušál v sume 7,81 eura. Trovy právneho zastúpenia potom správne činia sumu 941,30 eura.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom

konaní úspešnej odporkyni priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 99,33
eura za jeden úkon právnej služby v sume 91,29 eura (vyjadrenie k odvolaniu) a režijný paušál 8,04
eura v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z.
II.

O odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu zo dňa 13. augusta 2014 sp. zn. 15C/69/2013 súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 220 OSP tak, že napadnuté uznesenie ako vecne nesprávne zmenil, keďže
odvolanie navrhovateľky bolo dôvodné. Predmetom odvolacieho konania bolo zaplatenie sumy 3.052
USD, pričom v deň podania odvolania (12.08.2014) bol kurz 1 euro = 1,3346 USD, teda po prepočte
predmetom odvolacieho konania bola suma 2.286,83 eura, z ktorej súdny poplatok vo výške 6 % v

zmysle položky 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov činí 137 eur (s poukazom na § 7 ods. 11 a § 7a zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ohľadne zaokrúhľovania základu súdneho poplatku a vypočítaného
súdneho poplatku).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.