Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/229/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815205758
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815205758.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov C. Č. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v obci M. Č.. XXX a D. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D. na T. E.. Č.. XX v
konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 4.6.2015 č.k.
7P 170/2015-37 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. D. T. naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 30.3.2012 č.k. 5P 7/2012-37 z 50 € mesačne na 90 € mesačne
od 1.5.2015 do budúca, ktoré výživné je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2015 do 31.5.2015 v sume 40 € zaviazal otca

zaplatiť do 15.7.2015 matke maloletého. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 78 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods.
1 Zákona o rodine a konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy
výživného, ktorá bola v roku 2012 sa zmenili pomery tak na strane maloletého, ako aj na strane

rodičov. Odôvodnené potreby maloletého sú podstatne vyššie ako v čase poslednej súdnej úpravy
výživného a súvisia s jeho rastom a dospievaním, s návštevou školy, ako aj s jeho mimoškolskou
záujmovoučinnosťouazdravotnýmstavom.Nazvýšenýchpotrebáchmaloletéhosamajúpodieľaťobaja
rodičia podľa svojich majetkových, zárobkových a finančných pomerov s prihliadnutím aj na ich ďalšie
vyživovacie povinnosti. Obaja rodičia majú naďalej vyživovaciu povinnosť aj voči dospelému synovi
D., ktorý študuje na strednej škole. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého na dobrej

úrovni a v jej domácnosti bývajú dospelý syn D. a zabezpečuje aj jeho potreby. Má pritom vyživovaciu
povinnosť aj voči maloletému synovi P., ktorý pochádza z jej terajšieho manželstva. Príjem matky je
vyšší ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, kedy pracovala iba brigádnicky. Aj matka má
teda lepšiu možnosť podieľať sa na zvýšených potrebách maloletého. Príjem otca je tiež vyšší ako v
čase poslednej súdnej úpravy výživného, kedy taktiež na základe živnostenského oprávnenia vykonával
práce pre terajšieho zamestnávateľa a jeho príjem po odpočítaní nákladov činil okolo 300 € mesačne.

Podľa daňového priznania otca za rok 2014 jeho príjem zo živnostenskej činnosti za uvedený rok činil
iba 301,385 € mesačne. Z výpovede otca však vyplýva, že u zamestnávateľa dosahoval okolo 500 €
čistého mesačného zárobku. Od 1.6.2015 otec práce pre zamestnávateľa bude vykonávať na základe
pracovnej zmluvy a dá sa predpokladať, že bude dosahovať taký istý zárobok ako doposiaľ, keďže z
predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že jeho dohodnutá mesačná mzda bude činiť 456 € mesačne.
Otec okrem dospelého syna D. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vychádzajúc z týchto skutočností

dospelkzáveru,žeotecod1.5.2015sataktiežmôžepodieľaťnazvýšenýchpotrebáchmaloletého,preto
návrhumatkyvyhovelazvýšilvýživnéodotcapremaloletéhona90€mesačne.Taktostanovenévýživnépodľanázorusúduzodpovedázmenenýmpomeromajevsúladesodôvodnenýmipotrebamimaloletého
s prihliadnutím na finančné a zárobkové pomery rodičov, ako aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. V
dôsledku zvýšenia výživného od 1.5.2015 vyčíslil aj nedoplatok na výživnom za máj 2015 sumou 40 €.

Tento nedoplatok predstavuje rozdiel medzi pôvodne stanoveným výživným 50 € mesačne a zvýšeným
výživným na 90 € mesačne. Nedoplatok na výživnom súd uložil otcovi uhradiť matke maloletého do
15.7.2015. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil

rozsudok tak, že návrh matky zamietne, alternatívne ho zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Uviedol, že
je v jeho najúprimnejšom záujme podieľať sa na potrebách detí v najvyššej možnej miere, tak ako to robí
aj doposiaľ, avšak zvýšené výživné spolu s výživným na už plnoletého syna D. by pre neho znamenalo
neriešiteľnú situáciu. Pokiaľ má súd rozhodovať podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku, nevie, na
základe čoho mal preukázané podstatne vyššie potreby maloletého, ako tomu bolo v roku 2012, nakoľko
maloletý aj v tom čase navštevoval základnú školu a mal rovnaké mimoškolské aktivity. Nepopiera, že

syn rastie, ale ani tento rast neznamená zvýšenie jeho potrieb do takej miery, že by to odôvodňovalo
zvýšenie výživného takmer o 100 %. Okrem toho už v priebehu konania na súde prvého stupňa uviedol,
že na jeho mimoškolskej činnosti sa podieľa aj on nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti,
teda ani tento argument nie je namieste. Rovnako neodôvodnený je záver súdu ohľadne zdravotného
stavu maloletého, keďže jednak i sám súd v rozsudku uvádza, že tento zdravotný stav maloletého

je dobrý. Z týchto dôvodov považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnený,
nakoľko sa z neho nedozvedá konkrétne okolnosti, na základe ktorých malo dôjsť k podstatnej zmene
pomerov u maloletého. Navyše vykonané dokazovanie je sprevádzané zavádzajúcimi tvrdeniami matky,
ktorá uvádzala, že sa na ďalších potrebách maloletého nepodieľa, čo nie je pravdou, nakoľko na jeho
potrebách sa podieľa jednak osobnou starostlivosťou, ako aj finančne, resp. kúpou potrebných vecí

podľajehomožností.Nadruhejstranesúhlasísozáveromsúdu,žepríjemmatkyjevyššíakotomubolov
časepredchádzajúcejúpravy,keďpracovalalenbrigádnicky,nastranedruhejnemápocit,žebytaktomu
malo byť aj v jeho prípade. V čase poslednej úpravy jeho príjem činil okolo 300 € mesačne a z podaného
daňového priznania, ktoré žiaľ nie je účelové, vyplýva rovnaký záver. K určitému nedorozumeniu došlo
pri protokolácii jeho výpovede ohľadom dosahovaného čistého mesačného zárobku vo výške 500 €,

nakoľko z tohto ako živnostník uhrádzal náklady na pohonné hmoty, teda jeho čistý príjem nie je vyšší
ako tomu bolo v roku 2012. Okrem toho v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už pracoval ako
zamestnanec s hrubou mesačnou mzdou 456 €, teda jeho čistá mzda nebude vyššia ako 380 €. Po
odpočítaní nákladov na domácnosť, stravu a výživného na plnoletého syna, u ktorého práve dochádza
k podstatnému zvýšeniu výdavkov od poslednej súdnej úpravy, je v jeho možnostiach a schopnostiach

prispievať na výživu maloletého v doteraz určenej výške 50 €. K odvolaniu pripojil výpis zo svojho účtu
v Slovenskej sporiteľni od 1.7.2015 do 31.7.2015, z ktorého vyplýva, že mu bol poukázaný príjem od
zamestnávateľa 356,29 €, ako aj platobný doklad SIPO na úhradu elektriny, plynu a poplatkov RTVS,
celkovo 66,44 € za august 2015.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa o zvýšení výživného
obdržala v júni 2015 na výživnom sumu 50 €, v mesiacoch júl, august 2015 neobdržala žiadne výživné.

Z toho dôvodu žiada, aby súd zaviazal otca maloletého vyrovnať nedoplatky na výživnom. Ďalej uviedla,
že otec maloletého samozrejme nepostrehol zmeny, ktoré sa týkajú návštevy školy, nakoľko jeho styk
so synom je takmer žiaden. Maloletý v tomto školskom roku ukončil základnú školskú dochádzku a v
školskom roku 2015/ 2016 nastúpi na SPŠ stavebnú v Rožňave. Z uvedeného je zrejmé, že náklady
spojené s návštevou strednej školy sú podstatne vyššie ako náklady na základnej škole. V každom

prípade trvá na svojom tvrdení, že otec maloletého sa nepodieľa na potrebách svojho syna. Nestretáva
sa s ním, finančne mu neprispieva na ošatenie, školské aktivity, nákup školských potrieb a pomôcok,
prípadne vreckového na občerstvenie. Maloletý aktívne športuje - reprezentuje Mesto Rožňava vo
futbale ako člen dorasteneckého družstva, pravidelne navštevuje tréningy (zápasy), ktoré sú spojené s
cestovnými výdavkami a samozrejme aj s občerstvením a nákupom športovej obuvi a ošatenia, ktoré

uhrádza výlučne ona.

Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu uviedol, že tvrdenia matky sa nezakladajú
na pravde, nakoľko na mal. D. prispieva tak ako doposiaľ sumou 50 € mesačne, nakoľko napadnutýrozsudok nie je právoplatný. Pokiaľ ide o staršieho syna D., ten medzičasom nadobudol plnoletosť, preto
výživné už uhrádza v prospech jeho účtu. So synom sa stretáva pravidelne, a to niekoľkokrát mesačne.
Sú víkendy, keď k nemu prípade v piatok a v nedeľu odchádza, pričom počas tohto času mu zabezpečuje

výživu on. Uvedomuje si, že nástupom na strednú školu náklady na maloletého stúpli, avšak opätovne
poukazuje na dôvody uvedené v podanom odvolaní. Navyše nastala nová skutočnosť, keď mu bola
diagnostikovaná onkologická choroba, v dôsledku čoho sa podrobil liečbe (rádioterapia, chemoterapia)
a v blízkej dobe ho čaká operácia. Od 2.11.2015 je práceneschopný a jeho príjem činí len nemocenská
dávka vo výške 8,19 € denne. Popiera tvrdenia matky, že sa nepodieľa na starostlivosti o mal. D..

Dobre vie o jeho športových aktivitách, ku ktorým ho koniec koncov sám viedol, na vlastné náklady
chlapcovniejedenkrátviezolnafutbalovézápasymimookresu,apretovieajto,ženacestymatkanijako
neprispieva, pretože tieto výdavky sú hradené klubom. Okrem toho oboch synov zobral asi v mesiaci
november 2015 do Košíc a dal im po 50 €, nech si kúpia na seba oblečenie. Snaží sa teda podieľať aj na
jeho ďalších potrebách. Všetky uvedené skutočnosti je možné preukázať aj výsluchom maloletého, vek
ktoréhoužumožňuje,abybolnasúdevypočutýavyvrátiltietotvrdeniamatky.Kvyjadreniupripojildoklad

Sociálnej poisťovne - potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené 4.11.2015 s vyznačením
práceneschopnosti od 2.11.2015 s poznámkou ústavné ošetrenie. Ďalej pripojil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Bardejov z 11.12.2015, z ktorého vyplýva, že má nárok na nemocenské za obdobie
od 12.11.2015 do zániku nároku na nemocenské vo výške 8,18911500 € za deň.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil
a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť

skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z ust. § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu
je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných
dôkazov je potrebné vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní
rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa

sa neriadil dôsledne ustanovením § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať
aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, to znamená,
že súd mal povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania, napriek tomu
dostatočne nezistil osobné a majetkové pomery rodičov, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa aspoľahol sa len na ich tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom neverifikoval, predovšetkým nezistil príjmy
rodičov, keďže opis mzdového listu matky bol súdu doručený až po vyhlásení rozsudku súdu prvého
stupňa a z ktorého vyplýva jej priemerný mesačný čistý príjem od mája 2014 do apríla 2015 512,62 € a u

otca vychádzal z predpokladaného príjmu, ktorý bude dosahovať zrejme na rovnakej úrovni ako v čase,
keďvykonávalpráceprezamestnávateľanazákladeživnostenskéhooprávneniapozistení,žebudemať
hrubú mzdu od 1.6.2015 456 €, avšak príjem zo živnosti relevantným spôsobom nezistil, keď vychádzal
lenztvrdeniaotca,žejehopríjempoodpočítanínákladovbol500€stým,žeotecvodvolaníargumentuje
nesprávnou protokoláciou jeho výpovede o príjme. Súd prvého stupňa sa ďalej nezaoberal tvrdeniami

otca, že na výživu maloletého prispieva aj nad rámec súdom stanoveného výživného a podieľa sa aj
na nákladoch súvisiacich s jeho športovou činnosťou. V tomto smere je potrebné, aby otec preukázal
plnenia nad rámec stanoveného výživného v rozhodnom období, t.j. od 19.5.2015 a keďže matka
tieto plnenia popiera, vzhľadom na vek mal. D. je možné vypočuť ho v konaní vo vzťahu k uvedeným
skutočnostiam. Zároveň je potrebné uviesť, že v rámci zisťovania odôvodnených potrieb maloletého nie
je potrebné dokazovať bežné výdaje súvisiace s dochádzkou dieťaťa do školy, stravovaním, ošatením

a podobne, ale len výdavky vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom
stupniškolskejdochádzky,tedadokazovaťjepotrebnévýdavkyspojenésnadštandardnýmvzdelávaním
dieťaťa, cestovným, záujmovou a športovou činnosťou, prípadne v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu. V priebehu odvolacieho konania navyše nastala nová skutočnosť, ktorá nemohla byť predmetom
dokazovania na súde prvého stupňa a ktorá môže mať podstatný vplyv na zhodnotenie možností,

schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, teda otca dieťaťa plniť si vyživovaciu povinnosť,
ktorý je od 2.11.2015 práceneschopný z dôvodu diagnostikovaného onkologického ochorenia.

Nakoľko súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nemohol vec ani správne právne posúdiť,
preto odvolací súd musel rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušiť a

podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci
bude povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne vykonať dokazovanie v naznačenom smere, prípadne
v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, zistiť eventuálne zmeny pomerov, ktoré nastali u
účastníkov konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa, zaujať stanovisko k vplyvu zistených skutočností
na existenciu zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom zo

všetkých hľadísk zakotvených v príslušných ustanoveniach Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť,
v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotiť dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne
rozsudok riadne a jednoznačne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby rozhodnutie a úvahy,
ktorými sa riadil pri rozhodnutí, boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.