Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Jarmila Čabaiová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/125/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203790
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814203790.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci navrhovateľa CD N. s.r.o., so
sídlom v P. 1, P. vězňů XXXX/XX, O. U., I. republika, C. : 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti odporcovi N. G., nar. X.X.XXXX, bytom
E., U. XXX/XX, o zaplatenie 544,- € istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku 8C/98/2014-26
z 8.8.2014 Okresného súdu Rožňava
r o z h o d o l :
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 544,-
€ od 20.4.2011 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok 8C 98/2014-26 vo výroku o zamietnutí žaloby v
tejto časti a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej zamietavej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú
sumu 544,- € spolu so 6 % ročným úrokom od 20.6.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,81 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmenkovej sumy
vo výške 544,- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 544,- € od 20.4.2011 až do
zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 544,- € od 4.7.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,81,- €.
Zo zmenky predloženej navrhovateľom súd zistil, že táto bola vystavená odporcom dňa 25.1.2010 na
zmenkovú sumu 544,- € a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške 0,25 % denne od 20.4.2011. Zmenka
bola vystavená v Rožňave a spoločnosť P., s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom
(rubopisom) na navrhovateľa, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam. Tým
sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ. Zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti
vyplývajúce z ust. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke, okrem údaju o splatnosti. V súvislosti s
indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky
a stala sa zmenkou na platenie. Nebolo však preukázané, že by odporca od vystavenia zmenky a
ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov posudzoval zmenku a záväzky zozmenky v zmysle zák. č. 191/1950 Sb.. Keďže odporca nevzniesol žiadne námietky a zmenková suma
nebola doposiaľ uhradená, nárok navrhovateľa z titulu plnenia zmenkovej sumy súd považoval za
dôvodný, vrátane 6 % zákonného ročného úroku a zmenkovej odmeny. Konštatoval, že navrhovateľom
predloženázmenkajezmenkounavidenieatátojesplatnápripredložení,pričomzapredloženiezmenky
na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. V zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950
Sb. vystaviteľ zmenky ustanovil zúročenie zmenkovej sumy a úroková miera bola uvedená sadzbou
0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Uviedol, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje a jej
určenie ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje
inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej
miery v úrokovej doložke na zmenke je preto potrebné vychádzať z ust. § 39 OZ a skúmať, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok
plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému
účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný
úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase vystavenia zmenky boli úrokové
sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosť nižšie ako 14 %
ročne, ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne viacnásobne prevyšuje, z toho
dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa
ust. § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke súd prihliadal ex offo, preto žalobu
ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a odporcu zaviazal iba na
zaplatenie 6 % ročného úroku odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho
po doručení návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby
sa stala zmenka zročnou. Priznal preto navrhovateľovi 6 % ročný úrok od 20.6.2014 a nie od 4.7.2011,
ako si navrhovateľ uplatnil v návrhu a v prevyšujúcej časti za obdobie od 4.7.2011 do 19.6.2014 návrh
zamietol.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.
Protitomutorozsudku,atoprotizamietavémuvýroku(ktorýmsúdzamietolzmenkovýúrok0,25%denne
zo zmenkovej sumy a 6 % ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu odporcovi) a voči výroku o
nepriznaní náhrady trov konania , včas podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. b/, § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so
záverom súdu, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že zmenku
vystavil odporca, túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového
úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Odporca teda mal vedomosť
o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku
jednoznačne súhlasil. Poukázal ďalej na nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť. Nespornosť
záväzku odporcu sa pritom nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový
úroknevynímajúc.Záväzokodporcuzaplatiťajzmenkovýúrokjetedaplatnýamábyťpriznanývsúdnom
konaní, a to o to viac, že odporca žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. Vzhľadom
na tieto skutočnosti a s poukazom na rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré priznali navrhovateľovi
nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovie. K nepriznaniu 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy od 4.7.2011 uviedol, že opísal okolnosti
predloženia zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom
odseku, pričom zároveň vysvetlil, že „keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosantnenechalvyššieuvedenéskutočnostizistiťverejnoulistinou.Poukázalnato,žežiadnyúčastník
túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú skutočnosť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.
Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.
Navrhovateľ v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a ostatné časti ponechal navrhovateľ bez zmeny. Odporca
voči späťvzatiu nemal námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 208 O.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia návrhu
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 544,- € od 20.4.2011 do zaplatenia,
zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.
Predmetom odvolacieho konania tak zostal zamietavý výrok rozsudku v prevyšujúcej časti, t.j. výrok o
zamietnutí zmenkového úroku 0,06 % denne zo sumy 544,- € od 20.4.2011 do zaplatenia a výrok o
zamietnutí 6 % ročného úroku od 4.7.2011 do 19.6.2014 (ďalej len zamietavý výrok) a súvisiaci výrok
o trovách konania.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., za dodržania podmienok stanovených v § 156 ods. 3 a § 211 ods.
2 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach dňa 19.5.2016, a rozsudok v napadnutej zamietavej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.,
lebo je vecne správny.
Navrhovateľ v odvolaní napáda zamietavý výrok, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento
zamietavý výrok (okrem časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania) a súvisiaci výrok o trovách konania
účastníkov.
V ostatnej časti, t.j. pokiaľ bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 544,-
€ spolu so 6 % ročným úrokom od dňa 20.6.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 1,81 € rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu. (§ 206 O.s.p.)
Rozsudok je v napadnutom výroku o zamietnutí zmenkového úroku 0,06 % denne zo zmenkovej sumy,
ako aj vo výroku o zamietnutí 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy do 19.6.2014 vecne správny, preto
ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Navrhovateľnamietaodvolaciedôvodypodľaust.§205ods.2písm.a/vspojenísust.§221ods.1písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tieto dva odvolacie dôvody
navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, akým postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať a neuviedol ani inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci -
poznámka odvolacieho súdu) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto
aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.
Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmenkového úroku
z dôvodov, ako ich veľmi výstižne uviedol súd prvého stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje.
Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka
predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie zmenky odporcovi na
platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné :Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok
na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného
nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.
Zvyššieuvedenéhovyplýva,žesúdmôžeajvprípade,akniesúpodanékauzálnenámietkyvystaviteľom
zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex offo.
Súd má právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku nespĺňa,
návrh v časti úroku zamietnuť.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).
Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje odmenu
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.
Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis neustanovujú,
do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je predmetom voľného zmluvného dojednania
medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust.
§3ods.1OZ,podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky vrátane zmenkového úroku dojednané
pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám
správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú
vrozporesdobrýmimravmi.Vsúladesdobrýmimravmijelentakékonanieveriteľa,ktorýsapripeňažnej
pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým
spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxepeňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v januári 2010, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako
14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z
ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle
ust. § 39 OZ ako celok. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno
deliť tak, ako to má na mysli ust. § 41 OZ, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom
na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový
úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom
späťvzatí návrhu vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy.
Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné navrhovateľovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25 % denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne) tak, ako o
tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.
Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. §
48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., navrhovateľ nepreukázal v konaní, kedy bola odporcovi predložená
zmenka na platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek
návrhu na uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza,
že v tomto bode (a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená
odporcovi k zaplateniu a uvedené je len všeobecne : “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez
konkretizácie,kedyazaakýchokolnostíktomudošlo.Navrhovateľanipočaskonania,aanivodvolacom
konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 4.7.2011,
pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo na navrhovateľovi. Správne preto súd ustálil moment
predloženia zmenky na platenie odporcovi ako deň, kedy mu bol doručený súdom návrh na uplatnenie
pohľadávky (19.6.2014) a následne zročnosť zmenky nasledujúci deň, t.j. 20.6.2014, od ktorého priznal
navrhovateľovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok
nepatrí, preto správne súd návrh na zaplatenie zákonného úroku do 19.6.2014 (vrátane) zamietol.
Pokiaľ navrhovateľ namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a odporca ju
nespochybňoval,odvolacísúduvádza,žepredmetomprieskumusúdunepochybnejedoba(dĺžkadoby),
za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku z tohto
hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky odporcu.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľa nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
2 O.s.p. a § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, čo do priznania zmenkovej sumy 544 € so 6 % ročným úrokom od
20.6.2014 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1,81 €, neúspešný však bol v časti zmenkového úroku
0,25 % ročne, a to aj v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania (zmenkový úrok 0,19 % denne), keďže
zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, pričom táto suma niekoľkokrát prevyšuje zmenkovú
sumu, neúspešný bol aj v časti nepriznania zákonného úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 4.7.2011
do 19.6.2014, preto odvolací súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.