Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 27, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/228/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220318
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1209220318.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľov:

1. T. Z., D. S. X, D., 2. E. N., R. XX, D., 3. Z. K., D. D. X, D., 4. W.. K. J., O. X, D., 5. W.. K. J., O. X, D., 6.
X.. A. J., O. X, D., 7. K. H., E. X, D., 8. X. H., E. X, D., všetci zastúpení JUDr. Jozefom Malým, Advokátska
kancelária DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti odporkyni: O. P., D.
I.XX,D.,zast.JUDr.JanaFridrichová,advokátka,sosídlomJakubovonám.č.9,Bratislava,ozaplatenie
23.132,48 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1., 4., 5. a 8. rade sú p o v i n n í nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia každý
vo výške 803,21 Eur a iné trovy konania vo výške 151,74 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám právneho zástupu odporkyne.

Navrhovatelia v 6. a 7. rade sú p o v i n n í nahradiť odporkyni spoločne a nerozdielne trovy právneho
zastúpenia vo výške 803,21 Eur a iné trovy konania vo výške 151,74 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám právneho zástupu odporkyne.

Navrhovatelia v 9. a 10. rade sú p o v i n n í nahradiť odporkyni spoločne a nerozdielne trovy právneho
zastúpenia vo výške 803,21 Eur a iné trovy konania vo výške 151,74 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám právneho zástupu odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 10. rade sa návrhom zo dňa 13. 11. 2009 domáhali od odporkyne vydania
bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 40.217,01 Eur s príslušenstvom, a to každému podľa výšky
ich podielu na úhrade vyššie uvedenej sumy odporkyni, t. j. v sume 5.745,28 Eur.

Svoj návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností v okrese I., k. ú. K. tak ako sú špecifikované
v návrhu na začatie konania. Dňa 02. 06. 2003 bola uzatvorená dohoda o financovaní,
ktorej účastníkmi boli navrhovatelia vrátane odporkyne ako vlastníci na jednej strane a na druhej
strane obec Miloslavov. Predmetom dohody bolo financovanie spracovania projektovej dokumentácie
potrebnej na vydanie stavebného povolenia k výstavbe inžinierskych sietí, ako aj financovanie samotnej
výstavby inžinierskych sietí. Podľa tejto dohody sa vlastníci dohodli s obcou na prevzatí všetkých
finančnýchzáväzkovvyplývajúcichzozmlúvodielo,predmetomktorýchbudefinancovanieinžinierskych

sietí. Poverenými zástupcami vlastníkov sa stali odporkyňa, navrhovateľ v 5. rade a S. J.. Každý
vlastník sa zaviazal vložiť na účet obce stanovenú finančnú čiastku. Aj napriek tejto dohode vlastníci
všetky finančné prostriedky poukázali na účet odporkyne. Podľa listu zo dňa 23. 02. 2004 odporkyňa
informovala účastníkov dohody v akej hodnote sú povinní prispieť na výstavbu sietí, ktorá sumacelkovo predstavuje 115.891,06 Eur (3.491,334 Sk), čo pre deväť pozemkov predstavovalo pre každého
vlastníka sumu 12.876,78 Eur (387.926,-- Sk). Obec K. listom zo dňa 20. 10. 2009 vyzvala odporkyňu na
usporiadanie podmienok zmluvy o dielo. Obec zároveň odporkyňu upozornila, aby pristúpila k úhrade

dlhuzhotoviteľovidielavovýške40.217,01Eur(1.211.577,59Sk),nakoľkovopačnomprípadezhotoviteľ
vykoná zásah do diela tak, aby nebolo možné kanalizáciu užívať. Tento list obce bol doručený aj
ostatným vlastníkom. Na základe predmetného listu sa navrhovatelia dozvedeli o dlhu, ktorý majú voči
zhotoviteľovi a tým aj spreneverení finančných prostriedkov odporkyňou. Odporkyňa situáciu odmieta
riešiť a pred navrhovateľmi sa skrýva.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľov vyjadrila podaním zo dňa 27. 01. 2011, v ktorom uviedla, že
navrhovatelia nie sú na podanie návrhu aktívne legitimovaní. Dohody o vybudovaní inžinierskych sietí
uzatvárala ona sama a pomáhal jej manžel. Žalovaná suma sa týka údajne nezaplatenej kanalizácie a
vodovodu, preto o jej zaplatenie ju môže žalovať iba stavebník týchto inžinierskych sietí, nakoľko len s
ním je v právnom vzťahu. Navyše navrhovatelia v 2. a 3. rade sa na vybudovaní sietí nepodieľali žiadnou

čiastkou a teda nemajú voči odporkyni žiadny nárok. Navrhovateľ v 5. rade má nárok len na polovicu ním
uplatneného nároku, nakoľko bol v čase financovania ženatý a keďže sa rozviedol polovica jeho podielu
by mala patriť jeho manželke. Situácia bola pri uzavieraní dohody taká, že obec nemala peniaze, preto
starosta oznámil, že ak chcú inžinierske siete, musia si ich zaplatiť. Nakoľko všetci vlastníci súhlasili,
každý vrátane nej mal zaplatiť cca 11.219,54 Eur (338.000,-- Sk). Všetci sa dohodli, že peniaze budú

vkladať na jej účet, čo sa aj stalo. Siete sa postavili, boli riadne skolaudované a používajú sa. Má za
to, že momentom pripojenia na siete nárok navrhovateľov na žalovanú sumu zanikol. Peniaze, ktoré
poskytli, boli určené na výstavbu inžinierskych sietí a na ich riadne pripojenie, k čomu aj došlo. Pokiaľ
ide o dlh voči staviteľovi inžinierskych sietí, nie je pravda, že žiadne peniaze nedostal, nakoľko mu bolo
odovzdaných viac ako 6.638,78 Eur (200.000,- Sk). V podstate celý problém vznikol listom zo dňa 20. 10.

2009, ktorý obec zaslala všetkým vlastníkom, kde sa len potvrdzuje, že v právnom vzťahu so staviteľom,
t. j. spoločnosťou K-STAV s. r. o. je len ona sama. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľov, že ich chcela
úmyselne obrať o peniaze, nakoľko inžinierske siete sú skolaudované a vyplatené, okrem časti dlžnej
sumy spoločnosti K-STAV s. r. o., avšak uvedené sa odporkyňa snaží riešiť. Odporkyňa z opatrnosti
vznáša námietku premlčania nároku navrhovateľov. Návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť.

Súd na pojednávaní zo dňa 25. 05. 2011 na návrh navrhovateľov pripustil zmenu žalobného petitu tak,
že navrhovatelia sa okrem vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 40.217,01 Eur, t. j. každý vo
výške 5.745,28 Eur s príslušenstvom, domáhajú aj vydania bezdôvodného obohatenia spolu vo výške
23.132,48 Eur z titulu predaja inžinierskych sietí, t. j. každý vo výške 2.891,56 Eur s príslušenstvom a

náhrady trov konania.

Právny zástupca navrhovateľov k rozšírenému návrhu na začatie konania uviedol, že navrhovatelia
sa približne v čase podania návrhu dozvedeli, že odporkyňa inžinierske siete predala. Za prevod
plynárenského zariadenia odporkyňa obdŕžala sumu vo výške 11.285,93 Eur. Za prevod vlastníckeho

práva k distribučnému rozvodu elektrickej energie obdŕžala sumu 14.738,10 Eur. Tieto sumy mali byť
vlastníkom, t. j. účastníkom dohody o financovaní po odpredaji inžinierskych sietí vyplatené v podiele
1/9, t. j. zo zmluvy s SPP každému vo výške 1.637,57 Eur a zo zmluvy so ZSE každému vo výške
1.637,57 Eur. Odporkyňa nemala žiadny právny titul na ponechanie si týchto súm, pretože dobre vedela,
že nie je sama vlastníčkou inžinierskych sietí. Pokiaľ ide o premlčanie, odporkyňa konala vedome, s

úmyslom bezdôvodne sa obohatiť, a teda právo navrhovateľov nie je premlčané. Pokiaľ ide o výzvu
ZSE, a.s. odporkyni na vrátenie peňazí za predaj inžinierskych sietí táto rieši vzťah medzi odporkyňou
a ZSE, a.s., preto v tomto konaní nie je právne relevantná.

Odporkyňa v priebehu konania k veci uviedla, že všetky dohody a zmluvy boli realizované a uzatvárané

len ňou, aj keď rokovania uskutočňoval jej manžel. Z účtu, na ktorom boli zložené finančné prostriedky
boli uhrádzané sumy za vybudovanie elektrických sietí a plynových prípojok. Nakoľko sa s manželom
ocitli vo finančnej tiesni, zvyšok týchto peňazí použili na súkromné účely. V súčasnosti sú dlžní iba
pánovi Kunovi. Uviedla, že navrhovatelia dostali všetko, čo dostať mali. Nevie kde bolo koľko peňazí
poukazovaných. Nemá o tom žiadne záznamy a žiadne vyúčtovanie nevyhotovovala.

Právny zástupca odporkyne k veci v priebehu konania uviedol, že návrh navrhovateľov je zmätočný, voči
odporkyni nedôvodný a tiež premlčaný v objektívnej premlčacej lehote. Odporkyňa bola pri vybavovaní
výstavby inžinierskych sietí stratová, nakoľko inžinierske siete stáli viac než bolo vlastníkmi zložené.Dohodaofinancovaníjevtomtokonaníprávneirelevantná.Medziodporkyňouanavrhovateľmiexistoval
právny vzťah zo zmluvy o dielo, pričom cena diela bola vyššia než poskytnuté preddavky.

Rozsudkom č. k. 52C/228/2009 - 160 súd rozhodol tak, že konanie v časti návrhu navrhovateľov v 2.
a 3. rade zastavil. Odporkyni náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nepriznal.
Odporkyňuzaviazaluhradiťnavrhovateľomv1.až8.radekaždémusumu2.891,56Eurspríslušenstvom
a vo zvyšku návrh navrhovateľov v 1. až 8. rade zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti zastavenia konania a v zamietajúcej časti návrhu
právoplatnosť dňa 27. 07. 2011. Vo zvyšnej časti Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 9Co 390/2011
- 208 rozsudok prvostupňového súdu na odvolanie odporkyne v časti výroku o náhrade trov konania v
časti, v ktorej bolo konanie zastavené potvrdil a vo vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov
konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby súd ako predbežnú otázku riešil platnosť resp.
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2006 uzatvorenej medzi SPP, a.s. ako kupujúcim a odporkyňou
ako predávajúcou a kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim, t.j. odporkyňou a kupujúcim, t.j.
spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 18. 04. 2006, keď takémuto posúdeniu nie je na

prekážku ani skutočnosť, že účastníkmi tohto konania nie sú všetky subjekty, ktoré zmluvu uzavreli. V
prípade ak prvostupňový súd vyrieši otázku tak, že kúpne zmluvy sú neplatné, je potrebné zaoberať sa
aktívnou legitimáciou navrhovateľov v konaní a to aj s poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka S. P. a oboznámením sa
s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z dohody o financovaní zo dňa 02. 06. 2003 vyplýva, že bola uzatvorená medzi vlastníkmi pozemkov

a obcou. Predmetom dohody bolo financovanie spracovania projektovej dokumentácie potrebnej na
vydanie stavebného povolenia na výstavbu inžinierskych sietí ako aj financovanie samotnej výstavby
inžinierskych sietí. V zmysle dohody sa vlastníci zaviazali, že prevezmú všetky finančné záväzky, ktoré
pre obec vyplynú zo zmlúv uzavretých za účelom vybudovania inžinierskych sietí. Obec bola povinná
finančné prostriedky poskytnuté navrhovateľmi použiť na úhradu faktúr za inžinierske siete.

Z Dodatku k Dohode o financovaní (bez uvedenia dátumu) vyplýva, že bol uzatvorený medzi vlastníkmi
pozemkov a obcou K. za účelom aby navrhovateľka v 2. rade vstúpila do všetkých práv a povinností
vyplývajúcich z Dohody o financovaní.

ZDodatkukDohodeofinancovanízodňa02.06.2003vyplýva,ževlastnícipozemkovpoveriliodporkyňu
zastupovaním vo veci so správcami sietí, firmami realizujúcimi vybudovanie IS a vybavenia všetkých
náležitých povolení a potvrdení.

Z listu odporkyne zo dňa 23. 02. 2004 vyplýva, že cena inžinierskych sietí na jedného majiteľa pozemku

jevovýške12.876,78Eur(387.926,--Sk).Odporkyňaoslovilavlastníkovpozemkovakospoluinvestorov.
V cenovej ponuke nie sú zahrnuté elektrické a plynové prípojky domové, dláždené plochy, rozkopávka
cesty, vytýčenie stavby geodetom, znalecký posudok, kolaudačné rozhodnutia a DPH. V prípade záujmu
je firma schopná takúto prípojku zhotoviť. Jedna elektr. prípojka s hodinami k rodinnému domu je cca
15.000,-- Sk a plynová cca 6.500,-- Sk. Odporkyňa upozornila tých, ktorý doposiaľ nezložili peniaze, aby

tak urobili, nakoľko je to od nich neférové, nehovoriac o žiadnej pomoci a nezáujme vo veci vybavovania
ich spoločnej veci.

Z listu odporkyne a kolektívu investorov zo dňa 23. 02. 2004 vyplýva, že vyzvali navrhovateľku v II. rade
(označená ako „vážený spoluinvestor“) na úhradu 387.926,-- Sk najneskôr do 15. 03. 2004.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi SPP, a.s. ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcou zo dňa
30. 06. 2006 vyplýva, že SPP, a.s. od odporkyne odkúpil plynárenské zariadenia za cenu 340.000,-- Sk.
Predávajúci potvrdzuje že na predávaných zariadeniach neviaznu žiadne práva tretích osôb.Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim, t. j. odporkyňou a kupujúcim, t. j. spoločnosťou
Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 18. 04. 2006 vyplýva, že previedla vlastnícke právo k

distribučnému rozvodu elektrickej energie za kúpnu cenu 444.000,-- Sk. Predávajúci prehlasuje, že je
výlučným vlastníkom hmotného investičného majetku, ktorý je predmetom prevodu a že ku dňu podpisu
tejto zmluvy na predmete zmluvy neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, dlžoby, záložné práva ani iné
práva tretích osôb, ktoré by obmedzovali prevod vlastníckych práv.

Z výzvy na usporiadanie podmienok zmluvy o dielo zo dňa 20. 10. 2009 vyplýva, že obec odporkyňu
upozornila, aby pristúpila k úhrade dlhu zhotoviteľovi diela vo výške 40.217,01 Eur (1.211.577,59 Sk),
nakoľko v opačnom prípade zhotoviteľ vykoná zásah do diela tak, aby nebolo možné kanalizáciu užívať.

Z výzvy na preukázania vlastníckeho práva zo dňa 27. 04. 2011 vyplýva, že Západoslovenská
energetika, a.s. vyzvala odporkyňu na preukázanie vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam v čase

predaja, inak na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, nakoľko takýto právny úkon je absolútne neplatným
právnym úkonom.

ZvýsluchusvedkaS.P.vyplýva,žeodporkyňajejehomanželka,navrhovateliasúbohužiaľjehosusedia.
Asi v roku 2002 chceli kúpiť spolu s manželkou pozemok v obci K.. Pred kúpou sa na obecnom úhrade

informovali, či je to stavebný pozemok, či je určený na individuálnu výstavbu. Od obce dostal informáciu,
že pred pozemkom sú všetky inžinierske siete okrem trafostanice, ktorá tam ešte nie je, ale v krátkom
čase sa bude stavať. Na základe toho za pozemok zaplatili a požiadali obec o vydanie stavebného
povolenia. Od obce prišlo pre neho nemilé záporné stanovisko, kde bolo zamietnutie žiadosti o stavebné
povolenie zdôvodnené tým, že pred pozemkom žiadne inžinierske siete nie sú. Preto boli s manželkou

nútení riešiť situáciu s výstavbou inžinierskych sietí sami. Za týmto účelom navštívil obecný úrad, kde už
nebola starostka, ktorá mu dala kladné stanovisko, ale bol tam nový starosta. Starosta hovoril, že obec
môževybudovaťinžinierskesiete,oslovilostatnýchspoluvlastníkovabolapodpísanádohodaovýstavbe
inžinierskych sietí s obcou, z čoho sa tešil. Keďže sa dlhší čas nič nedialo, opäť navštívil obecný úrad,
kde bol informovaný, že inžinierske siete nebudú, že sa nebude nič stavať. Preto sa rozhodol, že ich s

manželkou vybudujú. O tom sa dozvedeli a oslovili ho susedia s tým, že sa pýtali, že by sa chceli napojiť
na budované inžinierske siete. Povedal im na základe kalkulácie, aká bude cena jednotlivých prípojok
k ich domu a že ak mu ju zaplatia, môžu sa pripojiť na dané inžinierske siete a to vodu, plyn, elektrinu
a kanalizáciu. S týmto súhlasili a každý s nich zaplatil sumu, ktorá bola v rozpočte a ich pozemky boli
zapojené na inžinierske siete tak, ako sa s nimi dohodol. Náklady na vybudovanie inžinierskych sietí

boli oveľa vyššie, ako zaplatili, avšak, keďže neboli spolumajiteľmi, ani spoluinvestormi, nežiadal to od
nich zaplatiť. Ani jeden z nich neurobil v tejto veci absolútne nič. Keď pán K. tvrdí, že nevedel o predaji
elektrárňam, tak klame. Rozprával sa s ním o tom a hovoril mu, že elektrárne to odmietli, tak mu ponúkol,
že tam má nejakého známeho a že sa to pokúsi vybaviť.

Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že medzi nimi nebola žiadna písomná dohoda. Tí čo kúpili vedľa
seba pozemky sa dohodli, že vybudujú siete, pričom za týmto účelom budú na účet zložené finančné
prostriedky, ku ktorému účtu budú mať prístup traja ľudia. Postupne sa budovala voda, elektrina a plyn.
V roku 2009 na základe listu od miestneho úradu zistili, že nemôžu skolaudovať vodu, lebo nebolo
zaplatené firme, ktorá ju budovala. Túto skutočnosť sa dozvedeli na miestnom úrade, na jednom sedení,

kvôli vodárenských sieťam, od pani H., zo stavebného úradu. Inžinierske siete, elektrina a plyn sa môžu
po nejakej dobe prevádzky cca po roku predať. V roku 2009 boli miestnym úradom informovaní, že
siete boli predané a že ich predala pani P.. Nebola žiadna dohoda o vlastníctve sietí, siete budovali pre
všetkých vlastníkov.

Navrhovateľka v 2. rade k veci uviedla, že bola od začiatku proti tomu, budovať inžinierske siete, kde už
mali byť vybudované. Preto sa do tohto projektu na začiatku ani nezapojila. Zapojila sa až po nejakom
čase, asi po pol roku. Zapojila som sa do toho preto, že nechcela, aby ostatní doplatili na to, že urobila
chybu pri kúpe. Podpísala dohodu, v zmysle ktorej boli určení styční dôstojníci, pán K., pani P. a pán
J.. Nakoľko doteraz nestavia, tak vec nesledovala a považovala ju za uzavretú a vybavenú poukázaním

peňazí. Mala dôveru v týchto ľudí. Až v roku 2009, koncom októbra dostala list od miestneho úradu v
K., kde sa spomínalo, že vodárenské inžinierske siete nie sú zaplatené a ak sa to nedá do poriadku,
budú odpojené. Tak informovala aj ostatných spoluvlastníkov a zistila, že pán J. nedostal zaplatené,že elektrina a plyn boli predané a bola sklamaná a znechutená. Vie iba o tej dohode, ktorá bola na
miestnom úrade.

Navrhovateľ v 3. rade k veci uviedol, že v roku 2003 vznikla pôvodná písomná dohoda v réžii obecného
úradu K., ktorý sa na základe tejto dohody, ktorú podpísali, stal právne stavebníkom. Pôvodne mal byť
aj v úlohe správcu financií na výstavbu týchto sietí. Avšak z rôznych dôvodov a najmä z nedostatku
finančných prostriedkov boli požiadaní o prefinancovanie týchto prostriedkov obecnému úradu. Taká
bola pôvodná dohoda. Následne obecný úrad odskočil od finančnej stránky budovania inžinierskych

sietí, s odôvodnením, že na to nemajú mandát a kapacity. Na základe toho sa potom dohodli ústne,
celá skupina deviatich, ale najmä P., ktorých to najviac súrilo, lebo chceli stavať, že si založia účet, kde
sa zložia finančné prostriedky na tento účel. Boli určené tri osoby, on, pani P. a pán J., ktoré mali mať
možnosť disponovať s týmto účtom, pričom dohoda bola taká, že na dispozíciu s ním budú potrebné
podpisy dvoch z týchto troch osôb súčasne. Účet bol založený v Ľudovej banke. On okrem vloženia
finančných prostriedkov na tento účet s týmto účtom nedisponoval. Z tohto sa financovali siete. Až po

dopise v období roku 2009, ktorý rozposlal obecný úrad, zistil, že k vodoinštalácii bola zadržiavaná
dokumentácia zo strany pána Kunu, ktorý nemal dielo vyplatené. Išiel sa opýtať aj do banky, najskôr
nič nezistil, potom ho banka informovala, že účet bol zrušený. Následne bol aj za pani H. na obecnom
úrade pozerať dokumentáciu a zistil, že elektrina a plyn, že tieto siete boli odpredané elektrárňam a SPP.
Tak išiel zisťovať tam a od nich obdŕžal kópie zmlúv, ktoré sú v súdnom spise, kde zistil, že plyn bol

prevedený na základe dodatku, že tam bol aj dodatok pôvodnej zmluvy, uzavretej aj s obecným úradom
a bol tam podpis starostu o tom, že ich zastupuje pani P.. V zmluve s elektrárňami takýto dodatok nebol.
Súčasťou dohody ústnej aj písomnej bola klauzula, že v prípade odpredaja sietí, si získané finančné
prostriedky prerozdelia jednotliví vlastníci.

Navrhovateľ v 4. rade k veci uviedol, že pozemok kúpili ako poslední v októbri 2003 v čase, keď už
prebehliurčitésituácieohľadneinžinierskychsietínaobecnomúrade.Zároveňsúzceléhotohokolektívu
jediní, ktorí doposiaľ nevyužili pozemok na stavbu. Keď uzatvárali kúpnu zmluvu, nepoznali nikoho
z účastníkov kolektívu stavbárov. Jediný kontakt, ktorý mali, im dal predávajúci pán J.V.. Boli úplne
uzrozumení s tým, že pozemok kupujú bez inžinierskych sietí, ale boli uistení, že inžinierske siete sa

začínajú budovať a že existuje dohoda, ktorá poveruje odporkyňu, aby ich zastupovala v tomto smere
pri jednaniach s firmami, ktoré budú budovanie týchto sietí zabezpečovať. Dňa 23. 02. 2004 dostali
od P. dopis, v ktorom ich vyzvali, koľko, kam a načo majú zaplatiť. Tento dopis už v nadpise uvádzal
oslovenie „Vážení investori“, v priebehu dopisu bolo uvádzané, že sa jedná o vybudovanie spoločnej
veci. V dopise bola informácia, že sa jedná o vybudovanie inžinierskych sietí a predpokladané náklady,

v ktorých nie sú zahrnuté drobnejšie položky, ako napr. prípojky k domu. Behom jedného týždňa zaplatili
sumu v plnej výške, majú o tom doklad. Keďže nemali dôvod stavať, občas sa zastavili cestou okolo a
videli, že práce prebiehajú, preto považovali vec za vybavenú. Napokon, boli viackrát uisťovaní, že je
všetko v poriadku. Keď dostali dopis adresovaný odporkyni, alebo P., odoslaný z Obecného úradu K. na
vedomie, hneď navštívili odporkyňu, aby si to vysvetlili, prečo tam je vymáhaná nejaká čiastka. Od P.

dostal informáciu, že všetko zaplatili, že ide o záležitosť medzi nimi a obcou. Nemal dôvod tomu neveriť.
Vtedy ešte Chovancovci dopis nemali. Dal im ho prečítať, na čo uviedli, že je tam uvedená iná adresa.
Až následne všetci dostali dopis a začali sa prešetrovať tieto veci a zistilo sa čo sa zistilo. Nesúhlasí
s tým, že by tí, ktorí chceli sa mohli pripojiť na inžinierske siete s tým, že zaplatia cenu jednotlivých
prípojok. Zaplatili cenu, ktorá bola uvedená ako odhad na inžinierske siete, teda zaplatili a boli v tom, že

vkladajú sumu na inžinierske siete, ktorých vybudovanie bolo oveľa drahšie ako prípojky a keďže žiadne
prípojky nemajú a túto sumu zaplatili, čo to potom bolo, čo zaplatili na daný účet, ktorý im odporkyňa
oznámila. Sponzorský dar?! V prvom dopise, ktorý dostali boli oslovení ako „Vážení spoluinvestori“ a
v ďalšej korešpondencii s firmami boli uvádzaní ako združenie stavebníkov, v zastúpení P., alebo P. a
kolektív investorov. O uzavretí zmlúv medzi odporkyňou, ZSE a SPP sa dozvedel až keď začalo súdne

konanie. Nie je si vedomý, že by uzavrel nejakú zmluvu s pani P., pretože dostal informáciu, že pani P.
je poverená ich zastupovaním pri budovaní inžinierskych sietí. Vychádza z toho, že mala možnosť toto
poverenie prijať, alebo odmietnuť, príp. si ho podmieniť nejakou odmenou. Nemá vedomosť o žiadnej
odmene.

Navrhovateľka v 5. rade k veci uviedla, že pozemok kúpili v roku 2003, pričom predchádzajúci majitelia
im uviedli, že všetci susedia sa dohodli na spoločnom vybudovaní inžinierskych sietí. Neviem to povedať
presne, ale myslí si, že dostali číslo účtu, na ktorý mali platiť sumu za siete. V januári sa im ozvala pani
P. s tým, že je potrebné zložiť zálohu na účet na spoločné siete - jej prvú časť, čo do mája uhradili celé.Číslo účtu bolo uvedené v dodatku ku kúpnej zmluve. Cíti sa byť vlastníčkou inžinierskych sietí, to je
samozrejmé,nakoľkoichzaplatili.Overovalasikoľkotostojí-plusmínus.PokiaľideozmluvymedziZSE
a SPP a odporkyňou, o tom nemá žiadnu vedomosť. Medzi susedmi bola splnomocnená pani P., mala k

nej dôveru v týchto veciach a tým pádom nemusela pátrať, či sú, alebo nie sú nejaké zmluvy. Boli veľmi
prekvapení, keď dostali dopis od Mestského úradu, že nie je vyplatené za kanalizáciu. Pán P. ich v liste,
ktorý dostali v roku 2004, oslovoval Vážení spoluinvestori, čo podľa nej znamená spoluvlastníci a ďalej
sa tam uvádza, že ide o vybavenie spoločnej veci. Z tohto je zrejmé, že boli spoluvlastníci. Nespomína
si na to, že by bola reč o odmene pani P., ako splnomocnenej zástupkyne.

Navrhovateľka v 6. rade k veci uviedla, že kúpili pozemok spolu s rodičmi koncom roku 2009. Odporkyňa
s manželom sa mali starať o vybudovanie sietí a ona ich mala spolufinancovať. Cíti sa byť vlastníčkou
inžinierskych sietí, inak by ich nefinancovala. O zmluvách so ZSE a SPP nevie nič. Dohoda bola medzi
ňou a odporkyňou bola ústna, bola informovaná čo koľko stojí a kedy má zaplatiť splátky.

Navrhovateľ v 7. rade k veci uviedol, že tak ako ostatní vlastníci pozemkov, kúpili pozemok bez
inžinierskych sietí. Mala to realizovať obec, ktorá od toho odstúpila, preto sa dohodli všetci vlastníci
pozemkov, že v tom budú pokračovať sami. Financovanie prebehlo tak, ako to bolo naplánované s
obcou. Na čísla účtov zaslali peniaze. Sumu financovali na základe toho, že im prišiel rozpis. Určite sa
cíti byť vlastníkom, lebo siete financovali. Išlo o dosť vysokú čiastku. Pôvodne to bola suma 180 000,-

Sk. Nemá vedomosť o zmluvách zo ZSE a SPP. Má tak isto vedomosť že mu došla upomienka, že nie
je zaplatená kanalizácia. Na to sa rozprával s pani odporkyňou a pánom P. - jej manželom, bol priamo
u nich. Povedali mu, že mu zaplatia 2 000,- Eur, ak odstúpi od toho a ostatným nezaplatia nič. To mu
doslova povedali. Nesúhlasil s tým, lebo sa mu to zdala nízka čiastka. Pani P. brali tak, že ich všetkých
zastupuje vo vybavovaní inžinierskych sietí. Mali k nej dôveru. Odmena nebola dohodnutá, určite nie.

Navrhovateľka v 8. rade k veci uviedla, že v prvom rade sa cíti byť vlastníčkou, lebo vo všetkých
textoch, aj od obce, vystupovali ako spoluvlastníci. Pani P. bola ich zástupcom. Dostali rozpis, aj ho
má k dispozícii, je vlastnoručne podpísaný alebo pani P.C.B., alebo jej manželom - nevie presne,
kde ich informovali o platbách. Boli informovaní, že všetko je v poriadku. Všetci sa ústne dohodli, že

vybudujú inžinierske siete, pani P. tlačil čas, lebo začala prvá stavať a preto to začala vybavovať. Bolo
tam toľko podpisov, aj od starostu. Nemá vedomosť o predaji inžinierskych sietí ani elektrárňam, ani
plynárňam. Oficiálne sa o tom dozvedela na polícii. Boli predvolaní k výsluchu a tam im to vyšetrovateľka
ukázala - kópiu kúpnopredajnej zmluvy. Neoficiálne predtým od manžela asi pol hodinu, keď vyšiel od
vyšetrovateľky.

Právny zástupca navrhovateľov k veci ďalej uviedol, že prostriedky, ktoré zverili navrhovatelia odporkyni
boli použité na súkromné účely odporkyne, podľa jej vlastného tvrdenia. Navrhovatelia vyplatili čiastku
za účelom zabezpečenia inžinierskych sietí a je tu otázka, ako boli použité peniaze, ktoré boli zo
strany navrhovateľov zaplatené a to je potrebné preveriť. Nebolo preukázané ani jedným dokladom, ako

boli použité peniaze, ktoré navrhovatelia zložili na zabezpečenie dohodnutého cieľa. Táto čiastka bola
určenáodhadom,nebolatožiadnazmluvaodielo,animandátna,anikomisionálnazmluvaaniakákoľvek
iná. Bola to dohoda, ktorou sa sledovalo zabezpečenie cieľa - vybudovanie inžinierskych sietí a pre
odporkyňu v žiadnom prípade nebola dohodnutá žiadna odmena. Pokiaľ ide o platnosť predmetných
zmlúv, má za to, že odporkyňa nemala žiadne oprávnenie, ani súhlas navrhovateľov na uzatváranie

týchto zmlúv. S nikým ich nekonzultovala a na dokladoch, ktoré boli predložené k týmto zmluvám, boli
falšované podpisy, konkrétne splnomocnenie. Nevie, na základe čoho pani odporkyňa nakladala so
sieťami ako s vlastnými. Zo všetkých týchto atribútov sa dá vychádzať, že tieto zmluvy nie sú platné.
Pokiaľ ide o premlčanie, tak objektívna, ako aj subjektívna lehota boli dodržané.

Právny zástupca odporkyne k veci ďalej uviedol, že ako vyplýva zo zrušujúceho rozhodnutia Krajského
súdu, v ďalšom konaní budú predmetom konania zmluvy medzi odporkyňou a ZSE a SPP, teda nároky
v sume 440 000,- Sk a cca 340 000,- Sk po prepočte na Eurá. Vzhľadom na to, že ide o uplatnenie
nároku bezdôvodného obohatenia, vznáša námietku premlčania objektívnych a subjektívnych lehôt
tohto nároku. Pokiaľ ide o zmluvy medzi odporkyňou a SPP a ZSE, má za to, že tieto zmluvy sú

platné. Odporkyňa ich uzatvárala s tým, že disponuje zo svojím majetkom a vlastníctvom a nepotrebuje
povolenie tretích osôb, aby mohla uzatvárať zmluvu. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by zo strany
ZSE a SPP boli tieto zmluvy spochybňované, alebo sa viedli súdne spory a pod. Zmluvy sú stále platné.
Odporkyňa dobromyseľne nakladala s jej majetkom a nepotrebuje tretie osoby, aby mohla uzatváraťzmluvy. Pokiaľ ide o falšované splnomocnenie, odporkyňa na prevod svojho vlastníckeho práva
nepotrebovala splnomocnenie navrhovateľov. Právny zástupca navrhovateľov mal asi na mysli doklad,
ktorý si vyžiadal SPP, a to listinu, na ktorej bol zoznam koncových užívateľov. Má za to, že nebol správne

určený okruh žalovaných na strane odporcov, lebo ako vyplýva z konania, všetko okolo výstavby a
financovania sietí zabezpečovali pani Chovancová s manželom, pánom P., čo potvrdil v svojej svedeckej
výpovedi. Zmluva o financovaní z roku 2003, nebola konzumovaná. Obec z nej neplnila, nevykonala
žiadne činnosti a je zrejmé, že k výstavbe inžinierskych sietí sa podujali a všetko zabezpečovali
odporkyňa so svojim manželom. Povinnosť vybudovať inžinierske siete, aj riziko s ním spojené zobrali na

seba odporkyňa so svojim manželom, venovali tomu svoje úsilie a čas a s navrhovateľmi sa len dohodli,
že za určité náklady budú môcť využívať plody, to znamená, pripojiť sa. To vyplýva aj zo skutočností, že
aj odporkyňa aj svedok mali s touto výstavbou ďaleko vyššie náklady.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

Podľa § 457 citovaného zákona ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia

vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Na základe vykonaného dokazovania, citovaných zákonných ustanovení a s poukazom na právny názor
Krajského súdu v Bratislave, ktorým je prvostupňový súd viazaný, má súd za preukázané, že návrh
navrhovateľov nie je s poukazom na nedostatok ich aktívnej legitimácie v tomto konaní dôvodný.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu a nadobudnutí právoplatnosti Rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č. k. 52C/228/2009 - 160 v zamietajúcej časti návrhu, zostalo predmetom konania vydanie
bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 23.132,48 Eur získaného predajom inžinierskych sietí
odporkyňou spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. a SPP, a.s.Ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, súd bol povinný v prvom rade posúdiť otázku
platnosti sporných zmlúv, t. j. zmluvy uzavretej medzi odporkyňou ako predávajúcou na strane jednej a

spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako kupujúcim na strane druhej a tiež zmluvy uzavretej
medzi odporkyňou ako predávajúcou na strane jednej a spoločnosťou SPP, a.s. ako kupujúcim na strane
druhej.

Súd preto ďalšie dokazovanie v tejto veci zameral na posúdenie platnosti sporných zmlúv.

Súd úvodom uvádza, že tak podľa názoru prvostupňového súdu ako aj súdu odvolacieho je Dohoda
o financovaní zo dňa 02. 06. 2003 vo vzťahu k prejednávanej veci právne bez významu. Dohoda o
financovaní bola uzavretá medzi navrhovateľmi a odporkyňou na strane jednej a obcou na strane druhej.
V zmysle tejto zmluvy sa však nikdy neplnilo. Plnilo sa na základe ústnej dohody medzi účastníkmi tohto
konania, ktorej obsah súd zisťoval dokazovaním vykonaným v tomto konaní, pričom táto dohoda je rôzna

od písomnej dohody zo dňa 02. 06. 2013. Táto skutočnosť v konaní sporná ani nebola.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia na základe vzájomnej ústnej dohody
poskytli odporkyni peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia vybudovania inžinierskych sietí. Táto
skutočnosť vyplýva jednak zo zhodných tvrdení všetkých navrhovateľov a jednak z listinných dôkazov

predložených v tomto konaní. Navrhovatelia v tomto konaní zhodne uviedli, že sa aj s odporkyňou
dohodli na vybudovaní spoločnej veci, t. j. vybudovaní inžinierskych sietí, čo si „vzala na starosť“ práve
odporkyňa (s manželom). Navrhovatelia na účet odporkyne poukázali peňažnú sumu vo výške podielu
na cene za vybudovanie inžinierskych sietí, pričom odporkyňou mali byť z vyzbieranej sumy uhrádzané
platby za vybudovanie inžinierskych sietí. Táto skutočnosť okrem zhodných výpovedí navrhovateľov

vyplýva aj z listinných dôkazov (najmä list odporkyne zo dňa 23. 02. 2004), ktorých
autorkou bola samotná odporkyňa (čo v konaní nespochybňovala), pričom ako to vyplýva z jeho obsahu,
navrhovatelia boli „spoluinvestormi“. Z obsahu tohto listu tiež vyplýva, že v cenovej ponuke boli zahrnuté
elektrické a plynové prípojky domové, dláždené plochy, rozkopávka cesty, vytýčenie stavby geodetom,
znalecký posudok, kolaudačné rozhodnutia a DPH, t. j. cena za vybudovanie inžinierskych sietí ako

celku. Bolo tiež uvedené, že jedna elektr. prípojka s hodinami k rodinnému domu je cca 15.000,- Sk
a plynová cca 6.500,-- Sk. Neobstojí preto tvrdenie odporkyne a podľa názoru súdu účelová výpoveď
jej manžela Júliusa Chovanca o tom, že navrhovatelia zaplatili výlučne za prípojku k domu, nakoľko
podľa písomného vyjadrenia samotnej odporkyne cena prípojok k rodinnému domu je cca 21.500,-
Sk, pričom navrhovatelia poskytli odporkyni peňažnú čiastku rádovo vyššiu než je táto suma. Z listu

odporkyne v neposlednom rade vyplýva, že upozorňovala tých, ktorí doposiaľ nezložili peniaze, aby tak
urobili, nakoľko je to od nich neférové, nehovoriac o žiadnej pomoci a nezáujme vo veci vybavovania
ich spoločnej veci. Vo svetle vyššie uvedených skutočností súd považuje tvrdenia odporkyne o tom,
že inžinierske siete boli jej vlastníctvom za účelové a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.
Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, súd

považuje toto tvrdenie za právne neopodstatnené. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní
nevyplýva, že by k uzavretiu akejkoľvek zmluvy o dielo došlo ani to, že by bolo úmyslom účastníkov tohto
konania zmluvu o dielo uzavrieť. Len samotné tvrdenie tejto skutočnosti bez preukázania relevantných
skutočností (uzavretie dohody o podstatných náležitostiach zmluvy) preto v žiadnom prípade neobstojí.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k tomuto účelovému tvrdeniu odporkyne uviesť, že pokiaľ

by aj skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o dielo (čo v tomto konaní preukázané nebolo), odporkyni by
ako údajnej zhotoviteľke diela nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k tejto veci (inžinierskym sieťam). Toto
tvrdenie odporkyne je preto v zjavnom rozpore s jej ostatnými tvrdeniami uvedenými v tomto konaní.
Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že odporkyňa v tomto konaní nijako a ničím nepreukázala, že
by jej svedčalo (výlučné) vlastnícke právo k sieťam a na základe akej právnej skutočnosti sa mala

stať ich výlučnou vlastníčkou. Naproti tomu v konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že
vybudovanie inžinierskych sietí financovali všetci účastníci tohto konania spoločne, ich zámerom bolo
vybudovať spoločnú vec a teda vlastnícke právo k inžinierskym sieťam patrí všetkým účastníkom tohto
konania (vrátane odporkyne) a teda účastníci tohto konania sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej
veci, t. j. inžinierskych sietí.

S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že odporkyňa ako podielová spoluvlastníčka inžinierskych
sietí, nemohla na spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. a SPP, a.s. previesť vlastnícke
právo k inžinierskym sieťam ako celku, t. j. nemohla na menované spoločnosti viac práv než samamala. Zásada „Nemo plus iuris“ je jednou zo základných zásad civilného práva, pričom v jej zmysle
nevlastník nemôže platne previesť vlastnícke právo vlastníka na tretiu osobu, a pokiaľ k uzavretiu
takého právneho úkonu dôjde, tento je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia

§ 39 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa mohla platne previesť jedine svoj spoluvlastnícky podiel na
inžinierskych sieťach (po uplatnení predkúpneho práva ostatných spoluvlastníkov). Ako to však vyplýva
z obsahu sporných právnych úkonov, odporkyňa predala inžinierske siete ako celok (čo v tomto konaní
sama uviedla) tvrdiac, že je výlučnou vlastníčkou inžinierskych sietí. Je teda zrejmé, že úmyslom
zmluvných strán bol prevod vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam ako celku a v žiadnom prípade

nie len spoluvlastníckeho podielu odporkyne, ktorá skutočnosť, že nie je výlučnou vlastníčkou sietí
zmluvným partnerom zamlčala. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že sporné kúpne zmluvy sú v zmysle
§ 39 OZ absolútne neplatnými právnymi úkonmi. K platnému prevodu vlastníckeho práva k inžinierskym
sieťam v žiadnej ich časti nedošlo, a teda účastníci tohto konania stále sú podielovými spoluvlastníkmi
inžinierskych sietí.

Nakoľko teda navrhovatelia (a odporkyňa) stále sú podielovými spoluvlastníkmi inžinierskych sietí a k
platnému prevodu vlastníckeho práva k inžinierskych sieťam podľa názoru súdu nedošlo, navrhovatelia
v tomto konaní nie sú aktívne vecne legitimovaní. Tento právny názor vyslovil odvolací súd vo svojom
zrušujúcom rozhodnutí, a súd je týmto právnym názorom viazaný. V zmysle ustanovenia § 457 OZ,
ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z

uvedeného dôvodu preto odporkyňa nie je povinná vyplatiť navrhovateľom podiel na sume, ktorú utŕžila
za predaj inžinierskych sietí, naopak, odporkyňa je v zmysle zákona povinná tieto finančné prostriedky
vrátiť účastníkom neplatnej zmluvy.

S poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené právne závery súdu, súd návrh navrhovateľov

s poukazom na nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

Nakoľko bola odporkyňa v celom rozsahu úspešná, súd jej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu
trov konania, ktoré predstavujú:

A)trovyprávnehozastúpeniaprávnehozástupcunavrhovateľa,ktorépodľavyhláškyMSSRč.655/2004
Z. z. v znení platnom v čase vykonania úkonu pozostávajú z:
1/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 636,29 Eur vrátane DPH 19 %, vychádzajúc z hodnoty sporu
5 745,28 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

prevzatie a príprava zastúpenia 25. 03. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),

2/ 2 úkony právnej služby s hodnotou úkonu 641,70 Eur vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z hodnoty
sporu 5 745,28 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

účasť na pojednávaní dňa 23. 03. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
účasť na pojednávaní dňa 18. 05. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

3/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 812,56 Eur vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z hodnoty sporu
8 636,84 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

účasť na pojednávaní dňa 25. 05. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

4/ 5 úkonov právnej služby s hodnotou úkonu 355,87 Eur vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z hodnoty
sporu 2 891,56 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

písomné podanie na súd - odvolanie 26. 07. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky),
účasť na pojednávaní dňa 14. 11. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
účasť na pojednávaní dňa 30. 01. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
účasť na pojednávaní dňa 10. 04. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

účasť na pojednávaní 06. 09. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

5/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 118,62 Eur (1/3 odmeny) vrátane DPH 20 %, vychádzajúc
z hodnoty sporu 2 891,56 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):ďalšia porada s klientom 26. 04. 2013 - 1 hodina (§ 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky)

6/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 88,95 Eur (1 odmeny) vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z
hodnoty sporu 2 891,56 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok 27. 09. 2013 (§ 14 ods. 4 vyhlášky)

7/ Režijný paušál - 1 x 8,57 Eur (vrátane DPH 19 %), 4 x 8,89 Eur, 1 x 9,15 a 5 x 9,37 Eur (všetko
vrátane DPH 20 %), spolu: 100,13 Eur vrátane DPH (§ 16 ods. 3 vyhlášky).

B) Iné trovy konania pozostávajúce z navrhovateľkou zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo
výške 910,44 Eur.

Navrhovatelia sú povinní zaplatiť trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa vo výške
4 819,30 Eur vrátane DPH (4 719,17 Eur za 11 úkonov právnej služby a 100,13 Eur za 11 režijných
paušálov) a iné trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 910,44 Eur.
Spolu teda trovy konania predstavujú 5 729,74 Eur vrátane DPH.

Nakoľko išlo o spojenie viacerých vecí, každý z navrhovateľov je povinný nahradiť trovy konania v
alikvotnej výške 954,95 Eur, pozostávajúcich zo 151,74 Eur - alikvotná časť súdneho poplatku za
odvolanie zaplateného odporkyňou a 803,21 Eur - náhrada trov právneho zastúpenia. Alikvotná časť
trov konania zodpovedá celkovému súčtu trov konania vydeleného počtom spojených vecí, teda 6.
Navrhovatelia v 6. a 7. rade a navrhovatelia 9. a 10. rade sú povinní trovy právneho zastúpenia vo výške

954,95 Eur zaplatiť spoločne a nerozdielne, nakoľko títo uplatnili svoj nárok v tomto konaní spoločne
a nerozdielne.

Súd odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia na základe ich vyčíslenia jej právnym
zástupcom zo dňa 06. 09. 2013. Trovy však upravil v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky č.

655/2004 Z.z., podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Právnemu zástupcovi odporkyne nepriznal
odmenu 2x za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, nakoľko odporkyňa počas konania dvakrát
bez relevantného dôvodu zmenila svojho právneho zástupcu. Takto vzniknuté trovy súd nepovažuje za

účelne vynaložené na ochranu práv odporkyne. Súd nepriznal ani náhradu za písomné podania na súd
z dní 15. 11. 2012, 11. 04. 2013, nakoľko tieto sa v spise nenachádzajú. Ďalej súd nepriznal náhradu za
písomné podania z dní 21. 06. 2012 a 28. 08. 2012, pretože tieto podania neobsahovali žiadne skutkové
ani právne tvrdenia týkajúce sa veci samej. Náhradu súd nepriznal ani za písomné podanie zo dňa 27.
05. 2013, pretože ide o reakciu právneho zástupcu odporkyne na podania, ktoré boli právnej zástupkyni

doručené len na vedomie, súd ju nevyzýval na vyjadrenie sa k nim, navyše podanie právnej zástupkyne
neobsahovalo žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu. Za ďalšiu poradu s klientom dňa 26. 04. 2013
v trvaní 1 hodina súd priznal odmenu vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko
dĺžka tejto porady nepresiahla 1 hodinu. Za účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok
dňa 27. 09. 2013 súd priznal odmenu iba vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny a nie

vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s platným znením vyhlášky, pretože
právny zástupca žiadal priznať iba štvrtinovú odmenu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.