Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 23, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/151/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306208619
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4306208619.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine
Chambers, P. O. BOX 905, Road town, Tortola, British Virgin Islands, zast. verita, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Karpatská 18, v mene ktorej koná JUDr. Jozef Novák, konateľ a advokát, proti povinnej:
W. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., B. K. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou Katarínou Kosorínovou, zamestnankyňou Okresného súdu Levice, o vymoženie 77,17
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 16. 12.
2010 č. k. 7Er/337/2006-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú proti povinnej na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 77,17 eura s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi
Polákovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Moyzesova 5 priznal trovy exekúcie vo výške 65,48
eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok ) na podnet súdneho
exekútora po zistení, že povinná je nemajetná. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1,
§ 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží
odmena za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 eura, t. j. vo výške 39,82 eura vrátane
20 % DPH, paušálna odmena za 5 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eura , t. j. vo výške 19,92 eura
vrátane 20 % DPH a náhrada hotových výdavkov, a to poštovné a telekomunikačné výdavky v sume
5,73 eura, t. j. celkovo vo výške 65,48 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne
skutkovo a právne vec posúdil, keď zastavil predmetnú exekúciu pre nemajetnosť povinnej. V tejto
súvislosti uviedol, že povinná je fyzickou osobou, a teda existuje reálny predpoklad, že nadobudne
majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, darovaním, dedením, prípadne inou formou.
Podľa jeho názoru, predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo jeho možnosť riadneho
uplatnenia svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Záverom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 53/01.

K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že oprávnený si musí byť vedomý, že znáša riziko
navýšenia exekučných trov spojených s ďalším vedením exekúcie. V prípade, ak by mal oprávnený
záujem o pokračovanie exekučného konania, bol by na výzvu súdneho exekútora zložil preddavok na
trovy exekúcie, čo však oprávnený neučinil. Zdôraznil, že vykonaním šetrením bola zistená nemajetnosť

povinnej. V tejto súvislosti poukázal, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, pričom sa dlhodobo
zdržuje mimo územia Slovenskej republiky. Uzavrel, že za daného stavu by pokračovanie exekúcie
prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom zo dňa 15. 02. 2006
požiadal súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Moyzesova
5, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 2.325,-Sk (77,17 eura) s príslušenstvom. Za
exekučný titul označil rozhodnutie č. 92/1256/95 vydané Sociálnou poisťovňou dňa 05. 12. 1995, ktoré
nadobudlo vykonateľnosť dňa 01. 02. 1996. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Následne ho súd prvého stupňa dňa 30. 06. 2006 poveril vykonaním predmetnej
exekúcie. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 06. 07. 2009 č. k. 7Er/337/2006-11, právoplatným
dňa 10. 12. 2009 vyhovel návrhu spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, aby vystúpila do konania na miesto doterajšieho oprávneného- Sociálna
poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 184. Následne uznesením zo dňa 02.
02. 2010 č. k. 7Er/337/2006-22, právoplatným dňa 24. 06. 2011 vyhovel návrhu, aby do konania na
miesto doterajšieho oprávneného BENCONT INVESTMENTS s.r.o. vstúpil do exekučného konania nový
oprávnený - OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P. O. BOX 905, Road Town,
Tortola, British Virgin Islands. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 01. 2010
súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu,
že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej
výške 64,94 eura, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného. Písomným podaním, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 11. 11. 2011 súdny exekútor opätovne navrhol zastaviť exekúciu podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 65,48 eura, na ktorých náhradu žiadal
zaviazať oprávneného. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa návrhu súdneho exekútora
vyhovel a predmetnú exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, so sídlom
Exekútorského úradu v Nitre, Moyzesova 5 priznal trovy exekúcie vo výške 65,48 eura a oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vychádzajúc z ostatne citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie
zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie
dôvodom zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom existencia
nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto
dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže,
že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekučný
poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu
zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného
nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy
dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného uznesenia súdu prvého stupňa, keď predmetnú
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Poverený súdny exekútor totiž vykonaným šetrením zistil, že
povinná nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného,
nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, ani držiteľkou žiadneho motorového vozidla. Nemá vedený
účet v žiadnom peňažnom ústave a dlhodobo sa zdržuje mimo územia Slovenskej republiky, a teda
majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie preto súd prvého stupňa správne

postupoval, keď predmetnú exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinnej a zaviazal oprávneného na
náhradu trov exekúcie, ktorých výšku určil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení dopadajúcom na danú vec. Záverom odvolací súd, reagujúc
na námietky oprávneného vo svojom odvolaní ohľadne predpokladu povinnej v budúcnosti nadobudnúť
hnuteľný alebo nehnuteľný majetok uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť povinnej nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom
návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného
titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti pri zmene
majetkových pomerov povinnej nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudla
majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.