Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200923
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200923.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX P.
G., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, právne zastúpený:
JUDr. Mariánom Belánom, advokátom so sídlom Školská č. 136/27, 922 42 Madunice, proti žalovanému:
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, priečinok 7, 920
41 Leopoldov, o návrhu na preskúmanie nesúhlasných stanovísk žalovaného k žiadostiam odsúdeného

riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove o vykonanie návštevy zo dňa 02.10.2014 a 04.11.2014, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu na preskúmanie nesúhlasného stanoviska žalovaného k žiadosti odsúdeného
o vykonanie návštevy zo dňa 2. októbra 2014 z a s t a v u j e .

Súd konanie o návrhu na preskúmanie nesúhlasného stanoviska žalovaného k žiadosti odsúdeného o
vykonanie návštevy zo dňa 4.novembra 2014 z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 08.12.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2014, sa žalobca domáhal
preskúmanianesúhlasnýchstanovískžalovanéhok„ŽiadostiamodsúdenéhoriaditeľoviÚVTOSaÚVVv
Leopoldove o vykonanie návštevy za podmienok ustanovených v § 24 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone

trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, (ďalej
len „zákon č. 475/2005 Z.z.“) zo dňa 02.10.2014 a 04.11.2014, a to priamym kontaktom na základe §
24 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z..

Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal, že predmetné rozhodnutia sú subjektívne,

neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné. Uviedol, že akékoľvek rozhodnutie o nariadení
bezkontaktných návštev musí byť vždy riadne zdôvodnené a opodstatnené, pričom sa musí zakladať
na individuálnom posúdení potenciálneho rizika konkrétneho väzňa. Žalobca ďalej poukázal na to, že je
zaradený v strednom stupni stráženia (diferenciačná skupina C) a riaditeľ ÚVTOS a ÚVV mu umožnil
vykonať návštevu priamym kontaktom v mesiacoch február, apríl, jún, august a september. K zmene
prístupu žalovaného voči žalobcovi malo dôjsť na základe tej skutočnosti, že dňa 16.09.2014 sa žalobca

dostal do konfliktu s lekárkou, uvedená udalosť bola taktiež predmetom riešenia riaditeľom ÚVTOS a
ÚVV, pričom k dohode nedošlo. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie č. 1-943/11-2014,
z ktorého vyplýva, že i napriek neodporúčaniu všetkých príslušníkov o vykonanie návštevy priamym
kontaktom,riaditeľústavusnávštevousúhlasil,čovlastnedokazuje,žeriaditeľvždyrozhodujesvojvoľne
a bez odôvodnenia. Poukázal i na skutočnosť, že stanovisko pedagóga na Žiadosti zo dňa 02.10.2014
je identické so stanoviskom na Žiadosti zo dňa 04.11.2014.V dôsledku vyššie uvedeného žalobcovi vznikla psychická ujma, v konečnom dôsledku je v rozpore
s úspešnou resocializáciou, keď sa neumožňuje návšteva priamym kontaktom. Žalobca sa nemohol
stretnúťsosvojoumatkou,vzniklamunemajetkováujmaataktiežmuhrozínarušenierodinnýchvzťahov,

čo mu spôsobuje stres a psychické problémy. Na záver podanej žaloby žalobca navrhol, aby súd po
vykonanom dokazovaní rozsudkom zrušil obe napadnuté rozhodnutia a vrátil ich žalovanému na nové
prejednanie a rozhodnutie a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

V rámci skúmania podmienok konania súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s tým, či
má právomoc na prejednávanie napadnutých rozhodnutí, resp. postupov v občianskom súdnom konaní
a či podliehajú súdnemu prieskumu v zmysle piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nazvanej
Správne súdnictvo.

Podľa § 7 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)
(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade
všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so
zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 244 O.s.p.

(1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických

alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 247 O.s.p.

(1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 407 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov
Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.

Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z.z.“), tento zákon ustanovujespôsob výkonu trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom
trestu.

Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z.
Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 62)

Podľa § 97 zákona č. 475/2005 Z.z.
(1)Kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú:

a) Národná rada Slovenskej republiky,
b) minister a osoby ním poverené,
c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené,
d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný
dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 63)

(2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať vlastnú
kontrolnú činnosť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení, Pôsobnosť prokuratúry
vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby

pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia
súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
(1)Prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne

trestyvojakov,ochrannéliečenie,ochrannávýchova,ústavnéliečeniealeboústavnávýchovanazáklade
rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia
súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby
sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

(2) Prokurátor je povinný
a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1,
b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1
nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho
orgánu,

c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia
orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v
rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom,
d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez
meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p.
Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil
vadyžaloby,ktorýchodstráneniesúdnariadilaktorébrániavecnémuvybaveniužaloby,aleboakžalobca

niejezastúpenýpodľa§250aaleboakžalobabolavzatáspäť(§250hods.2).Odvolanieprotiuzneseniu
je prípustné.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že rozhodovací proces, ktorého výsledkom je

vydanie vyššie uvedených rozhodnutí (resp. vyššie uvedený postup) patrí do právnej úpravy verejného
práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie
správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o rozhodovaciu právomoc, ktorá vyplýva z
ustanovení zákona č. 475/2005 Z.z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi
uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku.

Táto skutočnosť podmieňuje záver o trestnoprávnom charaktere rozhodnutí, ktoré z tohto dôvodu
nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci tzv. civilného súdnictva. Vo veciach tohto druhu príslušnýústav na výkon trestu odňatia slobody postupuje podľa zákona č. 475/2005 Z.z. (v spojení s Vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu
trestu odňatia slobody). Rozhodujúci význam má skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia boli vydané

v tzv. vykonávacom konaní, ktoré je posledným štádiom trestného konania, rámcovo upraveného
v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z.z. je osobitným vykonávacím predpisom k
Trestnému poriadku. Navyše dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia
slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č.
153/2001 Z.z.), ktorý dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné

všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor
disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona č. 153/2001 Z.z..

Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je orgánom
verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje

výkontrestuuloženéhovtrestnomkonaní,apretonemožnopritejtojehočinnostividieťzásahsprávneho
orgánu, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve. Tento záver vyplýva aj z nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/2007.

Vzhľadom na to, že rozhodovacia činnosť jednotlivých Ústavov na výkon trestu odňatia slobody (v
tomto konkrétnom prípade Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou), týkajúca
sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z.z. patrí
do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za
rozhodovanie orgánu verejnej správy, takéto rozhodnutia a postupy, prijaté v rámci výlučnej právomoci

týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného
zákona a Trestného poriadku nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu podľa Druhej hlavy Piatej
časti O.s.p., nakoľko je v zmysle ust. §7 O.s.p. vylúčené z právomoci civilného súdu na rozhodovanie
podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutí súvisiacich
výlučne s výkonom trestu odňatia slobody, ktoré nie je možné považovať za rozhodnutia orgánu verejnej
správy a súdny prieskum v tomto prípade nie je prípustný, súd konanie o oboch návrhoch postupom
podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

Nebol preto dôvod na ďalší postup navrhovaný a vyžadovaný žalobcom (doručenie rozhodnutí podľa
§ 250b O.s.p., prihliadanie na doplnené písomnosti), nakoľko súd skonštatoval nedostatok právomoci
na konanie vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší

súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.