Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200598
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214200598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa:
BECK FINANC, s.r.o., so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 830 522, zastúpený Advokátskou
kanceláriou DVORECKÝ & BOHUNICKÝ, s.r.o., so sídlom Lermontova 18, Bratislava, IČO: 35 967 421,
proti odporkyni: M. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Q., H. XXX/X, o zaplatenie sumy 672,52 eura s
príslušenstvom,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnozodňa11.septembra
2014, č. k. 15C/26/2014-31 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 672,52 eura s príslušenstvom titulom neuhradeného zostatku úveru. Rozhodnutie právne
odôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že
predmetom konania bolo zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z povinnosti odporkyne splácať úver, ktorý
jej bol poskytnutý 06. 05. 2009 na nákup tovaru s následnou nájomnou zmluvou s následnou kúpou

prenajatej veci, ktorý jej bol odovzdaný pri podpise zmluvy a za ktorý sa zaviazala zaplatiť sumu 948,52
eura v 12-tich mesačných splátkach po 64,38 eura splatných k 26. dňu toho-ktorého mesiaca počnúc
májom 2009 s tým, že pri podpise zmluvy zaplatila zálohu 25 eur a k tomu mimoriadnu splátku 151
eur. Cena predmetu zmluvy bola 799 eur, s nájomným 948,52 eura. Súd právny vzťah posudzoval
podľa Občianskeho zákonníka, keďže zmluvu považoval za spotrebiteľskú v zmysle § 52 OZ. Odporkyňa
uhradila iba 276 eur, splátky nehradila, preto navrhovateľ podal návrh na zaplatenie dlžnej sumy s
príslušenstvom. Poslednú splátku mala vykonať 26. 05. 2010, ako vyplýva zo splátkového kalendára.

Z dôvodu, že návrh bol podaný 17. 01. 2014 súd konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa je v celom
rozsahu premlčaná a vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014 nie
je možné návrhu vyhovieť. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy z poslednej
splátky začala plynúť 27. 05. 2010, uplynula 27. 05. 2013. Návrh bol podaný 17. 01. 2014, teda zjavne
po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v
konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu neuplatnila a žiadne trovy
jej v konaní nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a aplikácie nesprávneho
ustanovenia právneho predpisu. Nestotožnil sa s aplikáciou § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.. V tejto súvislostipoukázal na článok VII. bod 30 zák. č. 102/2014 Z. z., ktorý je intertemporálnou normou upravujúcou
použitie ust. § 5a ods. 1 písm. b/ a ods. 2 - 4 zák. č. 250/2007 Z. z., pričom z dikcie ustanovenia
vyplýva, že sa nevzťahuje na § 5b právneho predpisu a zákon neobsahuje ani ustanovenie, ktoré by

upravovalo spätnú účinnosť spomenutého § 5b, ktorý nadobudol účinnosť až 01. 05. 2014. Právo, ktoré
je predmetom konania bolo uplatnené pred uvedeným dátumom, konanie bolo začaté pred účinnosťou
predmetného ustanovenia, preto sa nemôže vzťahovať na posudzovaný prípad, keďže spätná účinnosť
právnych noriem je prípustná iba v prípadoch, kedy zákon túto spätnú účinnosť predpokladá. Uvedený
záver potvrdzuje konštantná ústavnoprávna judikatúra a poukázal aj na nález Ústavného súdu SR (PL

ÚS 16/95), o zákaze retroaktivity právnych noriem. Ďalej poukázal na ust. § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého
súd prihliadne na námietku premlčania len na námietku dlžníka, nie z úradnej povinnosti.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazovala na svoje nízke príjmy a uviedla, že nemá
hmotný ani nehmotný majetok.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní vecí bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti
upravenej v § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa podaný na súde prvého stupňa 17. 01. 2014, ktorým sa voči

odporkyni domáhal zaplatenia sumy 672,52 eura so zmluvnou pokutou 0,05 % a ďalším príslušenstvom
na tom skutkovom základe, že s odporkyňou uzatvoril nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej
veci dňa 26. 05. 2009. Odporkyni bol tovar dodaný a zaviazala sa uhradiť sumu 948,52 eura. Zaplatila
prvú mimoriadnu splátku 151 eur a zvyšok sa zaviazala zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 64,38
eura. Dňa 26. 05. 2009 zaplatila zálohu 25 eur, celkovo uhradila 276 eur a žalovaná suma predstavuje

neuhradený rozdiel. Súd prvého stupňa návrh zamietol, keď ex offo prihliadol v zmysle § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na premlčanie nároku a dlh ako premlčaný zamietol, keďže od
splatnosti poslednej splátky, 27. 05. 2010 3-ročná premlčacia doba uplynula 27. 05. 2013, ktorá bola
posledným dňom na podanie žaloby.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav
veci a vyvodil z neho aj správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ust. §
219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí,
vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na posudzovaný prípad. Použijúc postup

podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na dôvažok a reagujúc
na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd dodáva, že zákonom č. 102/2014 Z. z. pod bodom 11,
čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b v tomto znení:

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, in concreto spotrebiteľa v
právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014, a zákonodarca nestanovil žiadne
intertemporálnepravidlá.Inýmislovami,okremúdajaoúčinnostinovejprávnejúpravyabsentujúpravidlá
koexistencie starej a novej právnej úpravy. Môže preto vzniknúť otázka, či sa nová právna úprava
obsiahnutá (okrem iného) v spomínanom ustanovení § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má aplikovať

aj na vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy.

Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je nepochybné. Smeruje
k maximalizácii ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch. Pomerne jasným a
nepochybným sa javí úmysel zákonodarcu i zákona a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len

derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na
ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio mitius“ (v
pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranne“ vo vzťahu k adresátovi tejto ochrany), alebo
výkladom iným, ktorý by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“. Prirozdielnej interpretácii tak v tomto svetle treba dať prednosť výkladu „právno-ochrannému“, ak je to z
celkového kontextu nepochybné.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu sa stotožňuje so súdom prvého stupňa potiaľ,
pokiaľ v právnom posúdení danej právnej veci aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov /v znení účinnom od 1. mája 2014/, účinného v čase napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Naviac, podľa znenia ustanovenia § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom

od 1. apríla 2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ (účinného od
1. apríla 2015) a po ich zohľadnení a po zohľadnení právnych predpisov, ktorých sú súčasťou a ktoré
nemajú prechodné ustanovenia, je potrebné prijať ten právny záver, že od ich účinnosti sa vzťahujú
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, pričom je potrebné posudzovať plynutie premlčacej

doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. apríla 2015.

Je nesporné, že v danej právnej veci platí všeobecná premlčacia doba v dĺžke troch rokov podľa
ustanovenia § 101 OZ, na ktorú súd prvého stupňa správne prihliadol v zmysle ustanovenia § 5b zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať, teda uplatniť po prvý raz.
Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, t.j.

keď je actio nata. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník
prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.

V danej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že splatnosť poslednej splátky úveru bola dňa 27. 05.
2010 a nasledujúcim dňom začala plynúť 3-ročná všeobecná premlčacia doba na podanie návrhu, ktorá

uplynula 27. 05. 2013. Návrh podaný na súde 17. 01. 2014 bol podaný po uplynutí 3-ročnej premlčacej
doby, a preto súd prvého stupňa správne návrh zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v
odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu neuplatnila
a v tomto štádiu jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.