Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220318
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209220318.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: X./. T. Z., D. S.
Č.. X, D., X./. E. N., R. Č.. XX, D., zastúpená Mgr. Jakub Malý, advokát, Advokátska kancelária DETVAI
LUDIK MALÝ UDVAROS, Cukrová č. 14, Bratislava X./. Z. K., D. D. Č.. X, D., X./. W.. K. J., O. Č.. X,
D., X./. W.. K. J., O. Č.. X, D., X./. X.. A. J., O. Č.. X, D., X./. K. H., E.R. Č.. X, D., X./. X. H., E. Č.. . X,

D., , proti odporkyni: O. P., bytom I. Č.. XX, D., zastúpená JUDr. Jana Kompišová, advokátka, Jakubovo
nám. č. 9, Bratislava, o zaplatenie 23.132,48 € s príslušenstvom , na odvolanie navrhovateľov 1./ až 8./
a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/228/2009 - 282 zo dňa 27.septembra
2013 a na odvolanie navrhovateľov 1./ až 8./ proti uzneseniu tohto istého súdu č.k. 52C/228/2009 - 295
zo dňa 20.novembra 2013, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudok súduprvéhostupňa anapadnutéuznesenieč.k.52C228/2009-295

zo dňa 20.novembra 2013 p o t v r d z u j e.
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a rozhodol, že navrhovatelia 1./, 4./, 5./ a 8./
sú povinní nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia každý vo výške 803,21€ a iné trovy konania
vo výške 151,74€, navrhovatelia 6./ a 7./ sú povinní nahradiť odporkyni spoločne a nerozdielne trovy

právneho zastúpenia vo výške 803,21 € a iné trovy konania vo výške 151,74 € a Navrhovatelia 9./ a 10./
sú povinní nahradiť odporkyni spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 803,21 € a
iné trovy konania vo výške 151,74 € všetci v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho
zástupu odporkyne.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovatelia 1./ až 10./ sa domáhali od odporkyne vydania
bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 40.217,01 € s príslušenstvom, a to každému podľa výšky

ich podielu na úhrade vyššie uvedenej sumy odporkyni, t. j. v sume 5.745,28 € a ako aj vydania
bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 23.132,48 € z titulu predaja inžinierskych sietí, t. j. každý
vo výške 2.891,56 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Rozsudkom č. k. 52C/228/2009 - 160
súd rozhodol tak, že konanie v časti návrhu navrhovateľov 2./ a 3./ zastavil. Odporkyni náhradu trov
konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nepriznal. Odporkyňu zaviazal uhradiť navrhovateľom
1./ až 8./ každému sumu 2.891,56 € s príslušenstvom a vo zvyšku návrh navrhovateľov 1./ až 8./

zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
v časti zastavenia konania a v zamietajúcej časti návrhu právoplatnosť dňa 27. 07. 2011. Vo zvyšnej
časti Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 9Co 390/2011 - 208 rozsudok prvostupňového súdu na
odvolanie odporkyne v časti výroku o náhrade trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené
potvrdil a vo vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby súd ako

predbežnú otázku riešil platnosť resp. neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2006 uzatvorenej medzi
SPP,a.s.akokupujúcimaodporkyňouakopredávajúcouakúpnejzmluvyuzavretejmedzipredávajúcim,t.j. odporkyňou a kupujúcim, t.j. spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 18. 04. 2006,
keď takémuto posúdeniu nie je na prekážku ani skutočnosť, že účastníkmi tohto konania nie sú všetky
subjekty, ktoré zmluvu uzavreli. V prípade ak prvostupňový súd vyrieši otázku tak, že kúpne zmluvy sú

neplatné, je potrebné zaoberať sa aktívnou legitimáciou navrhovateľov v konaní a to aj s poukazom
na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná, alebo ak bola
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Dohoda o financovaní
zo dňa 02. 06. 2003 bola uzatvorená medzi vlastníkmi pozemkov a obcou. Predmetom dohody

bolo financovanie spracovania projektovej dokumentácie potrebnej na vydanie stavebného povolenia
na výstavbu inžinierskych sietí ako aj financovanie samotnej výstavby inžinierskych sietí. V zmysle
dohody sa vlastníci zaviazali, že prevezmú všetky finančné záväzky, ktoré pre obec vyplynú zo
zmlúv uzavretých za účelom vybudovania inžinierskych sietí. Obec bola povinná finančné prostriedky
poskytnuté navrhovateľmi použiť na úhradu faktúr za inžinierske siete. Z Dodatku k Dohode o
financovaní (bez uvedenia dátumu) vyplýva, že bol uzatvorený medzi vlastníkmi pozemkov a obcou

Miloslavov za účelom aby navrhovateľka 2./ vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich
z Dohody o financovaní. Z Dodatku k Dohode o financovaní zo dňa 02. 06. 2003 vyplýva, že
vlastníci pozemkov poverili odporkyňu zastupovaním vo veci so správcami sietí, firmami realizujúcimi
vybudovanie IS a vybavenia všetkých náležitých povolení a potvrdení. Z listu odporkyne zo dňa 23.
02. 2004 vyplýva, že cena inžinierskych sietí na jedného majiteľa pozemku je vo výške 12.876,78 €

(387.926,-- Sk). Odporkyňa oslovila vlastníkov pozemkov ako spoluinvestorov. V cenovej ponuke nie
sú zahrnuté elektrické a plynové prípojky domové, dláždené plochy, rozkopávka cesty, vytýčenie stavby
geodetom, znalecký posudok, kolaudačné rozhodnutia a DPH. V prípade záujmu je firma schopná takúto
prípojku zhotoviť. Jedna elektr. prípojka s hodinami k rodinnému domu je cca 15.000,-- Sk a plynová
cca 6.500,-- Sk. Odporkyňa upozornila tých, ktorý doposiaľ nezložili peniaze, aby tak urobili, nakoľko

je to od nich neférové, nehovoriac o žiadnej pomoci a nezáujme vo veci vybavovania ich spoločnej
veci. Z listu odporkyne a kolektívu investorov zo dňa 23. 02. 2004 vyplýva, že vyzvali navrhovateľku
2./ (označená ako "vážený spoluinvestor") na úhradu 387.926,-- Sk najneskôr do 15. 03. 2004. Z
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi SPP, a.s. ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcou zo dňa 30.
06. 2006 vyplýva, že SPP, a.s. od odporkyne odkúpil plynárenské zariadenia za cenu 340.000,-- Sk.

Predávajúci potvrdzuje že na predávaných zariadeniach neviaznu žiadne práva tretích osôb. Z kúpnej
zmluvy uzavretej medzi predávajúcim, t. j. odporkyňou a kupujúcim, t. j. spoločnosťou Západoslovenská
energetika, a.s. zo dňa 18. 04. 2006 vyplýva, že previedla vlastnícke právo k distribučnému rozvodu
elektrickej energie za kúpnu cenu 444.000,-- Sk. Predávajúci prehlasuje, že je výlučným vlastníkom
hmotného investičného majetku, ktorý je predmetom prevodu a že ku dňu podpisu tejto zmluvy na

predmete zmluvy neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, dlžoby, záložné práva ani iné práva tretích
osôb,ktorébyobmedzovaliprevodvlastníckychpráv.Zvýzvynausporiadaniepodmienokzmluvyodielo
zo dňa 20. 10. 2009 vyplýva, že obec odporkyňu upozornila, aby pristúpila k úhrade dlhu zhotoviteľovi
diela vo výške 40.217,01 € (1.211.577,59 Sk), nakoľko v opačnom prípade zhotoviteľ vykoná zásah do
diela tak, aby nebolo možné kanalizáciu užívať. Z výzvy na preukázania vlastníckeho práva zo dňa 27.

04. 2011 vyplýva, že Západoslovenská energetika, a.s. vyzvala odporkyňu na preukázanie vlastníckeho
práva k inžinierskym sieťam v čase predaja, inak na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, nakoľko takýto
právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 34, § 39, § 123, §
124, § 132 ods. 1, § 451 ods. 1,2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, 2, 3, § 631 Občianskeho zákonníka keď

na základe vykonaného dokazovania, citovaných zákonných ustanovení a s poukazom na právny názor
Krajského súdu v Bratislave, ktorým je prvostupňový súd viazaný, mal prvostupňový súd za preukázané,
ženávrhnavrhovateľovniejespoukazomnanedostatokichaktívnejlegitimácievtomtokonanídôvodný.
PočiastočnomspäťvzatínávrhuanadobudnutíprávoplatnostiRozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIč.
k. 52C/228/2009 - 160 v zamietajúcej časti návrhu, zostalo predmetom konania vydanie bezdôvodného

obohatenia spolu vo výške 23.132,48 € získaného predajom inžinierskych sietí odporkyňou spoločnosti
Západoslovenská energetika, a.s. a SPP, a.s. . Ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, súd bol
povinný v prvom rade posúdiť otázku platnosti sporných zmlúv, t. j. zmluvy uzavretej medzi odporkyňou
ako predávajúcou na strane jednej a spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako kupujúcim
na strane druhej a tiež zmluvy uzavretej medzi odporkyňou ako predávajúcou na strane jednej a

spoločnosťou SPP, a.s. ako kupujúcim na strane druhej. Prvostupňový súd preto ďalšie dokazovanie
v tejto veci zameral na posúdenie platnosti sporných zmlúv, keď podľa názoru prvostupňového súdu
ako aj súdu odvolacieho je Dohoda o financovaní zo dňa 02. 06. 2003 vo vzťahu k prejednávanej veci
právne bez významu. Dohoda o financovaní bola uzavretá medzi navrhovateľmi a odporkyňou na stranejednej a obcou na strane druhej. V zmysle tejto zmluvy sa však nikdy neplnilo. Plnilo sa na základe
ústnej dohody medzi účastníkmi tohto konania, ktorej obsah prvostupňový súd zisťoval dokazovaním
vykonaným v tomto konaní, pričom táto dohoda je rôzna od písomnej dohody zo dňa 02. 06. 2013. Táto

skutočnosť v konaní sporná ani nebola.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia na základe vzájomnej ústnej dohody
poskytli odporkyni peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia vybudovania inžinierskych sietí. Táto
skutočnosť vyplýva jednak zo zhodných tvrdení všetkých navrhovateľov a jednak z listinných dôkazov
predložených v tomto konaní. Navrhovatelia v tomto konaní zhodne uviedli, že sa aj s odporkyňou

dohodli na vybudovaní spoločnej veci, t. j. vybudovaní inžinierskych sietí, čo si "vzala na starosť" práve
odporkyňa (s manželom). Navrhovatelia na účet odporkyne poukázali peňažnú sumu vo výške podielu
na cene za vybudovanie inžinierskych sietí, pričom odporkyňou mali byť z vyzbieranej sumy uhrádzané
platby za vybudovanie inžinierskych sietí. Táto skutočnosť okrem zhodných výpovedí navrhovateľov
vyplýva aj z listinných dôkazov (najmä list odporkyne zo dňa 23. 02. 2004), ktorých autorkou bola
samotná odporkyňa (čo v konaní nespochybňovala), pričom ako to vyplýva z jeho obsahu, navrhovatelia

boli "spoluinvestormi". Z obsahu tohto listu tiež vyplýva, že v cenovej ponuke boli zahrnuté elektrické
a plynové prípojky domové, dláždené plochy, rozkopávka cesty, vytýčenie stavby geodetom, znalecký
posudok, kolaudačné rozhodnutia a DPH, t. j. cena za vybudovanie inžinierskych sietí ako celku.
Bolo tiež uvedené, že jedna elektr. prípojka s hodinami k rodinnému domu je cca 15.000,- Sk a
plynová cca 6.500,-- Sk. Neobstojí preto tvrdenie odporkyne a podľa názoru súdu účelová výpoveď

jej manžela Júliusa Chovanca o tom, že navrhovatelia zaplatili výlučne za prípojku k domu, nakoľko
podľa písomného vyjadrenia samotnej odporkyne cena prípojok k rodinnému domu je cca 21.500,-
Sk, pričom navrhovatelia poskytli odporkyni peňažnú čiastku rádovo vyššiu než je táto suma. Z listu
odporkyne v neposlednom rade vyplýva, že upozorňovala tých, ktorí doposiaľ nezložili peniaze, aby tak
urobili, nakoľko je to od nich neférové, nehovoriac o žiadnej pomoci a nezáujme vo veci vybavovania

ich spoločnej veci. Vo svetle vyššie uvedených skutočností prvostupňový súd považoval tvrdenia
odporkyne o tom, že inžinierske siete boli jej vlastníctvom za účelové a nemajúce oporu vo vykonanom
dokazovaní. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy
o dielo, prvostupňový súd považuje toto tvrdenie za právne neopodstatnené. Zo žiadneho dôkazu
vykonaného v konaní nevyplýva, že by k uzavretiu akejkoľvek zmluvy o dielo došlo ani to, že by bolo

úmyslom účastníkov tohto konania zmluvu o dielo uzavrieť. Len samotné tvrdenie tejto skutočnosti bez
preukázania relevantných skutočností (uzavretie dohody o podstatných náležitostiach zmluvy) preto v
žiadnom prípade neobstojí. V tejto súvislosti prvostupňový súd k účelovému tvrdeniu odporkyne uviedol,
že pokiaľ by aj skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o dielo (čo v tomto konaní preukázané nebolo),
odporkyni by ako údajnej zhotoviteľke diela nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k tejto veci (inžinierskym

sieťam). Toto tvrdenie odporkyne je preto v zjavnom rozpore s jej ostatnými tvrdeniami uvedenými v
tomto konaní. Odporkyňa v tomto konaní nijako a ničím nepreukázala, že by jej svedčalo (výlučné)
vlastnícke právo k sieťam a na základe akej právnej skutočnosti sa mala stať ich výlučnou vlastníčkou.
Naproti tomu v konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že vybudovanie inžinierskych sietí
financovali všetci účastníci tohto konania spoločne, ich zámerom bolo vybudovať spoločnú vec a teda

vlastnícke právo k inžinierskym sieťam patrí všetkým účastníkom tohto konania (vrátane odporkyne) a
teda účastníci tohto konania sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej veci, t. j. inžinierskych sietí.
S poukazom na vyššie uvedené mal prvostupňový súd za to, že odporkyňa ako podielová
spoluvlastníčka inžinierskych sietí, nemohla na spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. a SPP,
a.s. previesť vlastnícke právo k inžinierskym sieťam ako celku, t. j. nemohla na menované spoločnosti

viac práv než sama mala. Zásada "Nemo plus iuris" je jednou zo základných zásad civilného práva,
pričomvjejzmyslenevlastníknemôžeplatnepreviesťvlastníckeprávovlastníkanatretiuosobu,apokiaľ
k uzavretiu takého právneho úkonu dôjde, tento je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa mohla platne previesť jedine svoj spoluvlastnícky
podiel na inžinierskych sieťach (po uplatnení predkúpneho práva ostatných spoluvlastníkov). Ako to

však vyplýva z obsahu sporných právnych úkonov, odporkyňa predala inžinierske siete ako celok (čo v
tomto konaní sama uviedla) tvrdiac, že je výlučnou vlastníčkou inžinierskych sietí. Je teda zrejmé, že
úmyslom zmluvných strán bol prevod vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam ako celku a v žiadnom
prípade nie len spoluvlastníckeho podielu odporkyne, ktorá skutočnosť, že nie je výlučnou vlastníčkou
sietí zmluvným partnerom zamlčala. Z uvedeného dôvodu mal prvostupňový súd za to, že sporné kúpne

zmluvy sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnými právnymi úkonmi. K platnému
prevodu vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam v žiadnej ich časti nedošlo, a teda účastníci tohto
konania stále sú podielovými spoluvlastníkmi inžinierskych sietí.Nakoľko teda navrhovatelia (a odporkyňa) stále sú podielovými spoluvlastníkmi inžinierskych sietí a k
platnému prevodu vlastníckeho práva k inžinierskych sieťam podľa názoru súdu nedošlo, navrhovatelia
v tomto konaní nie sú aktívne vecne legitimovaní. Tento právny názor vyslovil odvolací súd vo svojom

zrušujúcom rozhodnutí, a súd je týmto právnym názorom viazaný. V zmysle ustanovenia § 457
Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal. Z uvedeného dôvodu preto odporkyňa nie je povinná vyplatiť navrhovateľom podiel
na sume, ktorú utŕžila za predaj inžinierskych sietí, naopak, odporkyňa je v zmysle zákona povinná
tieto finančné prostriedky vrátiť účastníkom neplatnej zmluvy. S poukazom na vykonané dokazovanie a

vyššie uvedené právne závery súdu, súd návrh navrhovateľov s poukazom na nedostatok ich aktívnej
vecnej legitimácie zamietol.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej odporkyni
náhradutrovkonania,ktorépredstavujú:A)trovyprávnehozastúpeniaprávnehozástupcunavrhovateľa,
ktoré podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení platnom v čase vykonania úkonu pozostávajú z:
1/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 636,29 € vrátane DPH 19 %, vychádzajúc z hodnoty sporu 5

745,28 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky) a to prevzatie a príprava zastúpenia 25. 03. 2010;
2/ 2 úkony právnej služby s hodnotou úkonu 641,70 € vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z hodnoty sporu
5 745,28 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky) a to účasť na pojednávaní dňa 23. 03. 2011 a
18. 05. 2011; 3/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 812,56 Eur vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z
hodnoty sporu 8 636,84 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky) a to účasť na pojednávaní dňa

25. 05. 2011; 4/ 5 úkonov právnej služby s hodnotou úkonu 355,87 € vrátane DPH 20 %, vychádzajúc
z hodnoty sporu 2 891,56 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky) a to písomné podanie na súd
- odvolanie 26. 07. 2011,účasť na pojednávaní dňa 14. 11. 2012, 30. 01. 2013, 10. 04. 2013, 06. 09.
2013; 5/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 118,62 € (1/3 odmeny) vrátane DPH 20 %, vychádzajúc
z hodnoty sporu 2 891,56 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky) ďalšia porada s klientom 26.

04. 2013 - 1 hodina ; 6/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 88,95 € (1/4 odmeny) vrátane DPH
20 %, vychádzajúc z hodnoty sporu 2 891,56 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky) účasť na
pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok 27. 09. 2013 ; 7/ Režijný paušál - 1 x 8,57 € (vrátane
DPH 19 %), 4 x 8,89 €, 1 x 9,15 a 5 x 9,37 € (všetko vrátane DPH 20 %), spolu: 100,13 € vrátane
DPH (§ 16 ods. 3 vyhlášky).B) Iné trovy konania pozostávajúce z navrhovateľkou zaplateného súdneho

poplatku za odvolanie vo výške 910,44 €. Navrhovatelia sú povinní zaplatiť trovy právneho zastúpenia
právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 4 819,30 € vrátane DPH (4. 719,17 € za 11 úkonov právnej
služby a 100,13 € za 11 režijných paušálov) a iné trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 910,44 €. Spolu teda trovy konania predstavujú 5 729,74 € vrátane DPH. Nakoľko išlo
o spojenie viacerých vecí, každý z navrhovateľov je povinný nahradiť trovy konania v alikvotnej výške

954,95 €, pozostávajúcich zo 151,74 € - alikvotná časť súdneho poplatku za odvolanie zaplateného
odporkyňou a 803,21 € - náhrada trov právneho zastúpenia. Alikvotná časť trov konania zodpovedá
celkovému súčtu trov konania vydeleného počtom spojených vecí, teda 6. Navrhovatelia 6./ a 7./ a
navrhovatelia 9./ a 10./ sú povinní trovy právneho zastúpenia vo výške 954,95 € zaplatiť spoločne a
nerozdielne, nakoľko títo uplatnili svoj nárok v tomto konaní spoločne a nerozdielne.

Prvostupňový súd odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia na základe ich vyčíslenia jej
právnymzástupcomzodňa06.09.2013.Trovyvšakupravilvzmysleustanovenia§13ods.3vyhláškyč.
655/2004 Z.z., podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Právnemu zástupcovi odporkyne nepriznal

odmenu 2x za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, nakoľko odporkyňa počas konania dvakrát
bez relevantného dôvodu zmenila svojho právneho zástupcu. Takto vzniknuté trovy súd nepovažuje za
účelne vynaložené na ochranu práv odporkyne. Súd nepriznal ani náhradu za písomné podania na súd
z dní 15. 11. 2012, 11. 04. 2013, nakoľko tieto sa v spise nenachádzajú. Ďalej súd nepriznal náhradu za
písomné podania z dní 21. 06. 2012 a 28. 08. 2012, pretože tieto podania neobsahovali žiadne skutkové

ani právne tvrdenia týkajúce sa veci samej. Náhradu súd nepriznal ani za písomné podanie zo dňa 27.
05. 2013, pretože ide o reakciu právneho zástupcu odporkyne na podania, ktoré boli právnej zástupkyni
doručené len na vedomie, súd ju nevyzýval na vyjadrenie sa k nim, navyše podanie právnej zástupkyne
neobsahovalo žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu. Za ďalšiu poradu s klientom dňa 26. 04. 2013
v trvaní 1 hodina súd priznal odmenu vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko

dĺžka tejto porady nepresiahla 1 hodinu. Za účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok
dňa 27. 09. 2013 súd priznal odmenu iba vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny a nie
vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s platným znením vyhlášky, pretože
právny zástupca žiadal priznať iba štvrtinovú odmenu.Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia 1./ až 8./ ako aj
odporkyňa.
Odvolanie navrhovateľov 1./ až 8./ smerovalo proti všetkým výrokom a navrhovatelia žiadali aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie,
alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že ich návrhu v celom rozsahu vyhovie
a zaviaže odporkyňu k náhrade trov celého konania. Mali zato, že súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Mali zato, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, že odporkyňa

pri kúpnych zmluvách uzavretých s SPP a ZSE nebola vo vzťahu k prevádzaným inžinierskych sieťam
nevlastníčkou ale spoluvlastníčkou, a teda či uzavretie predmetných zmlúv skutočne nespôsobilo vznik
právnych vzťahov medzi ich účastníkmi. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou,
že kúpna zmluva č. 11/2006 RCZ uzavretá medzi odporkyňou a SPP bola uzavretá podľa § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka („ObZ“). V súlade s ust. § 446 ObZ „kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj
v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď predávajúci mal

vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je oprávnený s tovarom
nakladať za účelom jeho predaja.“ Je nepochybné, že SPP ako kupujúci mal dôvod byť presvedčený,
že odporkyňa ako predávajúca je vlastníkom sietí nakoľko táto ako vlastník vystupovala a (vzhľadom na
podmienky dohody s nami) bola schopná predkladať príslušnú technickú dokumentáciu. V tejto súvislosti
poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo/274/2006. Namietali, že nie je

pravdou, že Krajský súd ako odvolací súd vo svojom uznesení č. 9Co 390/2011 zo dňa 31. 05. 2011
vyslovil právny názor, že ak sme stále podielovými spoluvlastníkmi inžinierskych sietí a k platnému
prevodu vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam nedošlo, nie sme v konaní aktívne vecne legitimovaní.
Rovnako sa prvostupňový súd nezaoberal skutočnosťou, že SPP a ZSE nadobudli vlastnícke právo
k predmetným sieťam vydržaním v súlade s ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Keďže SPP a ZSE

uzavreli v roku 2006 zmluvy o kúpe sietí, za tieto riadne zaplatili a vzhľadom n a okolnosti (okrem
iného prehlásenie odporkyne, že je vlastníčkou prevádzaných sietí) užívali tieto siete od tohto času
dobromyseľne ako svoje vlastníctvo a boli splnení podmienky na nadobudnutie vlastníctva sietí v súlade
s citovaným uznesením zákona. Navrhovatelia uviedli, že nie sú , v rozpore s názorom súdu prvého
stupňa viac spoluvlastníci sietí a vlastníctvo stratili na základe konania odporkyne, ktorá na základe tohto

konania obdržala od kupujúcich kúpnu cenu aj za ich spoluvlastnícke podiely a oni sú oprávnení túto
kúpnu cenu v rozsahu viažucom sa na naše spoluvlastnícke podiely žiadať od odporkyne.
Čo sa týka výroku o trovách konania poukázali na pochybenia súdu prvého stupňa vo vyhotovení
rozsudku, kde vo výroku o náhrade trov konania sú očíslovaní účastníci konania inak ako je to v
záhlaví rozsudku. Takéto označenie navrhovateľov v samotnom výroku rozsudku a tiež odôvodnenie

napadnutého rozsudku v tejto časti výroku o náhrade trov konania vedie k tomu, že rozsudok v
časti týkajúcej sa náhrady trov konania je zmätočný, nevykonateľný. Okrem uvedeného je ďalším
dôvodom na to, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej výrokovej časti o trovách a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie aj skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti
výpočtu trov konania je nedostatočné a z toho dôvodu je rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti

nepreskúmateľný (arbitrážny). Nedostatočnosť odôvodnenia spočíva podľa nášho názoru v tom, že
súd prvého stupňa v napadnutej časti rozsudku odôvodnil výpočet výšky trov konania iba odkazom
na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a uviedol, z akej hodnoty sporu vychádzal,
ale žiadnym spôsobom nepopísal postup pri výpočte výšky tarifnej odmeny pri jednom úkone a z tejto

hodnotysporuaakýmspôsobomaplikovalustanovenie§13ods.3citovanejvyhlášky.Niejepretovôbec
jednoznačné a jasné, akým spôsobom dospel súd prvého stupňa k výške náhrady trov. Záverom uviedli,
že , že podľa ich názoru existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. Poukázali na to,
že je nepochybné, že odporkyňa zneužila dôveru, ktorú jej dali, použila (podľa vlastného vyjadrenia na

pojednávaní) časť zverených peňažných prostriedkov pre svoje potrebu a zinkasovala ďalšie prostriedky
odpredajommajetku,ktorýbolajvichvlastníctvezjavnesúmyslomsitietoprostriedkyponechať.Jeteda
zjavné, že odporkyňa konala v rozpore s dohodami a právom ako aj dobrými mravmi a túto skutočnosť
bez pochybností konštatoval aj prvostupňový súd. Je preto v rozpore s dobrými mravmi ak majú znášať
trovy konania, ktorým sme sa pokúsili zabezpečiť nápravu protiprávnych konaní odporkyne, a to bez

ohľadu na to, či súd stanovil resp. stanoví, že sme v spore z formálnych dôvodov boli úspešní.
Odvolanie odporkyne smerovalo proti výroku o náhrade trov konania, kde okrem iného tiež upozornila na
nesprávne označenie navrhovateľov v záhlaví a vo výroku rozsudku a žiadala o opravu. Odporkyňa mala
zato, že prvostupňový súd pri výpočte trov čo do aplikácie § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. postupovalnesprávne. Nešlo totiž o situáciu, že by 10 navrhovateľov podalo 10 samostatných žalôb a súd by ich
uznesením podľa § 112 O.s.p. spojil do jedného konania, keď bola podaná jedna žaloba a poukázala
analogicky aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. marca 2011, sp. zn. 2 Sžf 51/2010.Nakoľko

jednotliví navrhovatelia uplatňovali v konaní samostatné svoje nároky voči nej, základná sadzba
tarifnej odmeny sa počíta osobitne vo vzťahu ku každému nároku jednotlivého navrhovateľa. Ak by sa
niektoré podania našej procesnej strany v súdnom spise nenachádzali (tak ako to tvrdí prvostupňový
súd v napadnutom rozsudku), predložila upravený výpočet v tomto zmysle, kde zohľadnila i fakt, že
prvostupňový súd nemienil priznať náhradu za opätovné prevzatie a prípravu veci novým advokátom

odporkyne. K úkonu vykonanému dňa 27. 05. 2013 uviedla, že naša procesná strana sa vyjadrila k
návrhu navrhovateľov na vstup vedľajších účastníkov do konania. Nie je možné teda stanovisko z
27. 05. 2013 považovať za procesne nepotrebné, nakoľko sme otázku vstupu vedľajších účastníkov
do konania neiniciovali my, avšak nutne bolo potrebné zaujať k danému návrhu, ako aj vyjadreniam
navrhovaných vedľajších účastníkov, stanovisko. Odporkyňa svojím odvolaním teda žiadala, aby súd
zaviazal navrhovateľov zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej - Kompišovej Č..

Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo VÚB, a.s. Bratislava trovy právneho zastúpenia v celkovej sume
12.254,82 €. Vo vzťahu k náhrade trov konania za zaplatený súdny poplatok odvolanie nepodávame.
Vzhľadom na vyššie uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu a fakt, že podľa § 205 ods. 2 O.s.p.
je možné podať odvolanie proti rozsudku len v taxatívne vypočítaných prípadoch, pričom odporkyňa
preukazuje situáciu predvídanú § 205 ods. 2 písm. a) a písm. f) O.s.p. žiadala Krajský súd v Bratislave,

aby po oboznámení sa s vecou rozsudok Okresného súdu v Bratislave II č. 52C 228/2009 z 27. 09. 2013
ako vecne i právne nesprávne (v napadnutom rozsahu náhrady trov konania) zmenil tak, že zaviaže
navrhovateľov zaplatiť odporkyni náhradu trov súdneho konania, tak ako bude vyčíslená v písomnom
vyhotovení rozhodnutia (teda súladne s výpočtom uvedeným v tomto podaní).
K odvolaniu navrhovateľov 1./ až 8./ sa písomne vyjadrila odporkyňa , keď čo do merita kauzy uviedla, že

sa prvostupňový súd dokonale vysporiadal s bremenom tvrdenia a bremenom dokazovania, spočívajúce
na strane navrhovateľov. Rešpektoval pritom záväzný právny názor KS v Ba (vyjadrený v uznesení č.
9Co 390/2011 zo dňa 30. 05. 2012). V novom konaní súdu prvej inštancie sa nepreukázala existencia
osobitnej dohody medzi sporovými stranami o participácii navrhovateľa na postavení odporkyne. Tá
voči budovateľom inžinierskych sietí vystupovala ako od navrhovateľov nezávislá objednávateľka.

Samozrejme s absolútnou záťažou povinností, no súčasne aj benefitom konzumenta práv, vyplývajúcich
z jednotlivých zmlúv o inžinierske diela (máme na mysli plynofikáciu, elektrifikáciu, privedenie verejnej
vody a odkanalizovanie tangovaných pozemkov). Hovoríme o tzv. ekvivalentnosti právneho úkonu. Ak
je niekto objednávateľom diela a je samozrejme zaviazaný aj povinnosťou zaplatiť zaň, tak bude - po
zhotovení diela - jeho vlastníkom. Obdarovávať iné osoby, mimo rámec synalagmatičnosti právneho

úkonu je možné, no zo strany darcu vždy dobrovoľné. Každý jeden z navrhovateľov mal možnosť
podujať sa na rovnakú úlohu ako odporkyňa. Pasívne však čakať na výsledok práce iného a potom
hľadať možnosti „kolaterálneho zisku“ je prinajmenej neslušnosťou. Pri otázke trov konania a určení,
kto jej má trovy platiť sa pridržala svojho odvolania. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť a
právnu argumentáciu žiadala Krajský súd v Bratislave, aby po oboznámení sa s vecou rozsudok

Okresného súdu Bratislava II č. 52C 228/2009 z 27. 09. 2013 ako vecne i právne správny čo do základu
prejednávanej veci potvrdil.
Navrhovatelia 1./ až 8./ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadrili.
Napadnutým uznesením č.k. 52 C 228/2009-295 zo dňa 20.novembra 2013 prvostupňový súd rozhodol
takto :

I. Súd opravuje výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 52C/228/2009-282 zo dňa 27.9.2013
v časti trov konania tak, že správne má výrok rozsudku v tejto časti znieť:
Navrhovatelia 1./, 2./, 3./ a 6./ sú povinní nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia každý vo
výške 803,21 € a iné trovy konania vo výške 151,74 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
právneho zástupu odporkyne.

Navrhovatelia 4./a5./ sú povinní nahradiťodporkynispoločneanerozdielnetrovyprávnehozastúpenia
vo výške 803,21 € a iné trovy konania vo výške 151,74 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k
rukám právneho zástupu odporkyne.
Navrhovatelia 7./ a 8./ sú povinní nahradiť odporkyni spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia
vo výške 803,21 € a iné trovy konania vo výške 151,74 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k

rukám právneho zástupu odporkyne.
II. Súd opravuje prvý odsek odôvodnenia na strane 15 rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.
k. 52C/228/2009-282 zo dňa 27. 09. 2013 tak, že správne má prvý odsek odôvodnenia na strane 15
rozsudku znieť:"A) trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu odporkyne, ktoré podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. v znení platnom v čase vykonania úkonu pozostávajú z:"
III. Súd opravuje tretí odsek odôvodnenia na strane 16 rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.

k. 52C/228/2009-282 zo dňa 27. 09. 2013 tak, že správne má tretí odsek odôvodnenia na strane 16
rozsudku znieť:
"B) Iné trovy konania pozostávajúce z odporkyňou zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške
910,44 €."
IV. Súd opravuje piaty odsek odôvodnenia na strane 16 rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.

52C/228/2009-282zodňa27.9.2013tak,žesprávnemápiatyodsekodôvodnenianastrane16rozsudku
znieť:
"Nakoľko išlo o spojenie viacerých vecí, každý z navrhovateľov je povinný nahradiť trovy konania v
alikvotnej výške 954,95 €, pozostávajúcich zo 151,74 € - alikvotná časť súdneho poplatku za odvolanie
zaplateného odporkyňou a 803,21 € - náhrada trov právneho zastúpenia. Alikvotná časť trov konania
zodpovedá celkovému súčtu trov konania vydeleného počtom spojených vecí, teda 6. Navrhovatelia 4./

a 5./ a navrhovatelia 7./ a 8./ sú povinní trovy konania vo výške 954,95 € zaplatiť spoločne a nerozdielne,
nakoľko títo uplatnili svoj nárok v tomto konaní spoločne a nerozdielne."
Vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k.
52C/228/2009-282 zo dňa 27. 09. 2013 súd zamietol návrh navrhovateľov a zaviazal navrhovateľov
1./ až 8./ nahradiť odporkyni trovy konania. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa

5.11.2013, odporkyňa požiadala o opravu rozsudku, z dôvodu chybného označenia navrhovateľov
vo výroku rozsudku. Rovnako podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 7.11.2013,
navrhovatelia upozornili na chybné označenie navrhovateľov vo výroku rozsudku a chyby v písaní v
odôvodnení. Prvostupňový súd s poukazom na podania navrhovateľov a odporkyne opravil chybné
označenie navrhovateľov vo výroku rozsudku, kde boli nesprávne označení číslami 1./ a 4./ 10./,

namiesto správneho 1./ až 8./ tak, ako je uvedené v bode I. výrokovej časti tohto uznesenia.
Prvostupňový súd s ohľadom na podanie navrhovateľov opravil chybu v písaní v odôvodnení rozsudku,
kde v prvom odseku na strane 15 bolo nesprávne uvedené "právneho zástupcu navrhovateľa" namiesto
správneho "právneho zástupcu odporkyne," ako je uvedené v bode II. výrokovej časti tohto uznesenia.
Súd opravil tiež chybu v písaní v odôvodnení rozsudku v treťom odseku na strane 16, kde bolo

nesprávne uvedené "navrhovateľkou zaplateného súdneho poplatku," namiesto správneho "odporkyňou
zaplateného súdneho poplatku," ako je uvedené v bode III. výrokovej časti tohto uznesenia. V súvislosti
s opravou chybného označenia navrhovateľov vo výroku súd opravil aj chybné označenie navrhovateľov
v odôvodnení rozsudku v piatom odseku na strane 16, kde bolo nesprávne uvedené "Navrhovatelia 6./ a
7./ a navrhovatelia 9./ a 10./ sú povinní trovy právneho zastúpenia vo výške 954,95 € zaplatiť spoločne

a nerozdielne" namiesto správneho "Navrhovatelia 4./ a 5./ a navrhovatelia 7./ a 8./ sú povinní trovy
konania vo výške 954,95 € zaplatiť spoločne a nerozdielne" ako je uvedené v bode IV. výrokovej časti
tohto uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhotovení predmetného rozsudku došlo k zrejmým
nesprávnostiam, prvostupňový súd dané zrejmé nesprávnosti v zmysle ustanovenia § 164 O.s.p. opravil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď vo zvyšku zostáva predmetný rozsudok

nezmenený.
Protitomutouzneseniupodalivzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovatelia1./až8./ktorížiadali
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Mali zato, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
ustanovenie § 164 O.s.p. na tento rozsudok, nakoľko nedošlo k naplneniu predpokladov, ktoré toto
ustanovenie vyžaduje. Súdna prax a právna teória ustálila túto definíciu § 164 O.s.p. tak, že za zrejmú

nesprávnosť pri písaní a počítaní možno považovať také chyby, ku ktorým došlo zjavným a okamžitým
zlyhaním duševnej alebo mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovila a ktoré je každému
zrejmé. Za inú zrejmú nesprávnosť možno považovať rozpor medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho
písomným vyhotovením (z uznesenia Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 4Obo 44/2011 zo dňa 31.05.2011).
Mali zato, že v danom prípade sa nejedná o zrejmú chybu v písaní a počítaní, ani o iné zrejmé

nesprávnosti. Súd takéto číselné označenie účastníkov konania používa ako vo výroku svojho rozsudku,
tak aj v jeho odôvodnení, a teda jasne zaväzuje navrhovateľov 1./, 4./, 5./ a 8./ k náhrade trov samostatne
a navrhovateľov 6./ a 7./ aj 9./ a 10./ spoločne a nerozdielne. Z tohto samotného je možné vyvodiť,
že sa nejedná o chyby v písaní a už vôbec nie, že by k ním došlo zjavným a okamžitým zlyhaním
duševnej alebo mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovila a ktoré je každému zrejmé.

Výrok súdneho rozhodnutia, rovnako ako aj jeho odôvodnenie zaväzuje uvedených účastníkov tak, ako
to súd v rozsudku uviedol a nie je možné tieto časti opraviť a zmeniť iba týmto opravným uznesením.
Ako sme uviedli v našom podaní - odvolaní voči samotnému rozsudku máme za to, že prvostupňový súdpochybil, vydal rozsudok, ktorý je zmätočný a nevykonateľný a takúto chybu nemožno opraviť opravným
uznesením, ale zrušením rozsudku, a teda aj samotného opravného uznesenia.
K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadrila odporkyňa v tom duchu, že ona ako aj navrhovatelia

zhodne reagovali a upozornili na chybné číslovanie navrhovateľov a všetkým teda bolo zrejmé, že ide
o zrejmú chybu a v tejto rovine je potrebné aj problém vnímať.
Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , ( rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania

navrhovateľov 1./ až 8./, odvolanie odporkyne proti rozsudku a ani odvolanie navrhovateľov 1./ až 8./
proti uzneseniu nie sú dôvodné.
Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 23.132,48 € príslušenstvom,
ktorého sa domáhali navrhovatelia 1./, 2./, 3./, 6./ každý vo výške 2.891,56 €, navrhovatelia 4./,5./ vo
výške 2.891,56 € a navrhovatelia 7./,8./ vo výške 2.891,56 € od odporkyne na tom skutkovom základe,
že odporkyňa inžinierske siete odpredala SPP, a.s. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2006 za

cenu 340.000,-- Sk / 11.285,93€ / a Západoslovenskej energetike, a.s. na základe kúpnej zmluvy zo dňa
18. 04. 2006 za kúpnu cenu 444.000,-- Sk / 14.738,10€ /, ktoré kúpne ceny si ponechala, napriek tomu,
že inžinierske siete neboli v jej výlučnom vlastníctve ale v podielovom spoluvlastníctve aj navrhovateľov.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
Podľa§451ods.1,2Občianskehozákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa po odstránení

nedostatkov, ktoré boli súdu prvého stupňa vytýkané odvolacím súdu v zrušujúcom uznesení č.k. 9Co
390/2011-208 a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu riadne zistil skutkový stav veci v zmysle
§ 153 ods. 1 O.s.p,. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie
citované ustanovenia § 39, § 132, § 451 ods. 1,2 , § 457 Občianskeho zákonníka s všeobecne platnej
právnej zásady "nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet", t.j. "nikto nemôže na

druhého previesť viac práva, ako má sám", dospel k záveru o neplatnosti kúpenej zmluvy zo dňa
30. 06. 2006 uzatvorenej medzi odporkyňou a SPP, a.s. a neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18. 04.
2006 uzatvorenej medzi odporkyňou a Západoslovenskou energetikou, a.s.. Rovnako prvostupňový
súd dospel k správnemu záveru, že navrhovatelia 1./ až 8./ nie sú aktívne legitimovaný na vydanie
bezdôvodného obohatenia od odporkyne. Jednou zo skutkových podstát je v zmysle § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka plnenie získané z neplatného právneho úkonu s ktorou skutkovou podstatou
súvisí aj ďalšie ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatným úkonom kúpna zmluva,
čo je aj daný prípad, logicky povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie zaťažuje účastníkov zmluvy /
kupujúceho alebo predávajúceho / a nie iné osoby. Žiadna tretia osoba nemôže byť zaviazaná na
vydanie plnenia, ktoré si účastníci poskytli na základe neplatnej kúpnej zmluvy, pretože ako neúčastník

neplatného právneho úkonu z neho ani nemohla žiadne plnenie získať. Prvostupňový súd vyššie prijaté
právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotná skutočnosť, že navrhovatelia sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku
súdu prvého stupňa nestotožňujú, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré

na túto časť rozsudku kladie zákonné ustanovenie § 157 O.s.p. Odvolací súd má vzhľadom na vyššie
uvedené zato, že súd prvého stupňa teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / § 157
ods. 2, 3 O. s.p. / .
Navrhovatelia v odvolaní namietali, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že
kúpna zmluva č. 11/2006 RCZ uzavretá medzi odporkyňou a SPP bola uzavretá podľa § 409 a nasl.

Obchodného zákonníka, keď podľa § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo
aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď predávajúci mal
vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je oprávnený s tovarom
nakladať za účelom jeho predaja. Odvolací súd má zato, že táto námietka nie je dôvodná, keďže kúpnazmluva v zmysle § 409 Obchodného zákonníka môže byť uzavretá, len ak je predmetom kúpy hnuteľná
vec. V danom prípade ako to vyplýva z čl. I samotnej zmluvy predmetom zmluvy je zariadenie / STL
plynovod DN 50-129,3m; STL plyn.príppojka DN 25- 84,46m / , ktoré je vybudované ako líniová stavba.

Uvedená skutočnosť vyplýva aj Rozhodnutia Obce K. Č..S.. Výst.140-7-M-2005-VA o povolení užívaní
stavby, Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy stavby zo dňa 28.6.2004. To znamená, že predmetom
zmluvy bola nehnuteľnosť v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a predmetom kúpy podľa
Obchodného zákonníka nemôžu byť nehnuteľnosti, za ktoré sa považujú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom. Kúpa nehnuteľností sa spravuje Občianskym zákonníkom, aj keď zmluvnými

stranami sú podnikatelia, keď uvedená skutočnosť, je ďalším dôvodom neplatnosti kúpnej zmluva č.
11/2006 RCZ a preto nie je možné ani aplikovať ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka.
Nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku je dôvod odvolania uplatnený navrhovateľmi, že
sa prvostupňový súd nezaoberal skutočnosťou, že SPP a ZSE nadobudli vlastnícke právo k predmetným
sieťam vydržaním v súlade s ust. § 134 Občianskeho zákonníka, lebo v prípade ak by k tomu aj došlo
čo prvostupňový súd ani neskúmal, tak táto skutočnosť nemá vplyv na predmet konania tak ako bol

uplatnený, t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia a odporkyňa by v žiadnom prípade nebola pasívne
vecne legitimovaná v konaní.
Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže
už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec dôležitými
argumentami účastníkov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd

sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.
ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6
ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom
odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho

súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19.
apríla 1994).
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 Os.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.
Výrok o náhrade trov konania je potrebné preskúmavať v spojení s opravným uznesením č.k. 52 C

228/2009-295 zo dňa 20.novembra 2013. Keďže aj toto opravné uznesenie bolo napadnuté odvolaním
navrhovateľov 1./ až 8./ odvolací súd preskúmal i z hľadiska tohto o odvolania podaného proti uzneseniu
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Podľa § 164 ods. 1 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,

ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave
vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas,
kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
Oprava v zmysle citovaného ustanovenia sa môže týkať, záhlavia, výroku, odôvodnenia, poučenia,
prípadne aj dátumu vyhlásenia a podpisu, ale opraviť rozsudok je možné len v prípadoch, že ide o chyby

v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby
v písaní a počítaní, t.j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej
činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému
zrejmé; zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením,
pripadne aj z iných súvislostí.

Navrhovatelia 1./ až 8./ v odvolaní namietali, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie §
164 O.s.p. Mali zato, že v danom prípade sa nejedná o zrejmú chybu v písaní a počítaní, ani o iné zrejmé
nesprávnosti, keď súd takéto číselné označenie účastníkov konania používa ako vo výroku svojho
rozsudku, tak aj v jeho odôvodnení, a teda jasne zaväzuje navrhovateľov 1./, 4./, 5./ a 8./ k náhrade trov
samostatne a navrhovateľov 6./ a 7./ aj 9./ a 10./ spoločne a nerozdielne. Výrok súdneho rozhodnutia,

rovnako ako aj jeho odôvodnenie zaväzuje uvedených účastníkov tak, ako to súd v rozsudku uviedol a
nie je možné tieto časti opraviť a zmeniť iba týmto opravným uznesením.
Odvolací súd má zato, že uvedená námietka nie je dôvodná. Z obsahu zápisnice o pojednávaní
dňa 27.9.2013 / č.l. 280 spisu / vyplýva, že prvostupňový súd vyhlásil rozsudok tak, že „ Súd návrhzamieta. Navrhovatelia 1./,2./, 3./, 4./, 5./, 6./, 7./, 8./ sú povinní zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho
zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporkyne vo výške tak ako bude uvedené v písomnom
vyhotovení rozsudku a náhradu iných trov konania vo výške tak ako bude uvedené v písomnom

vyhotovení rozsudku všetko do troch 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Z uvedeného vyplýva že pri
vyhlásení rozsudku bol navrhovatelia číselne označení správne a v súlade zo záhlavím napadnutého
rozsudku a len v písomnom vyhotovení rozsudku boli vo výroku a v odôvodnení namiesto správne
označených navrhovateľov 2./,3./,6./ nesprávne uvedení ako navrhovatelia 4./,5./,8./, namiesto správne
označených navrhovateľov 4./, 5./ nesprávne uvedení ako navrhovatelia 6./,7./ a namiesto správne

označených navrhovateľov 7./, 8./ nesprávne uvedení ako navrhovatelia 9./,10./.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval
správne keď opravným uznesením opravil zrejmé nesprávnosti v číselnom označení navrhovateľov
1./ až 8./ s ktorými konal , keď označenie navrhovateľov 1./ až 8./ v záhlaví napadnutého rozsudku
nezodpovedalo onačeniu navrhovateľov 1./,4./,5./,6.,7./,8./,9./,10./ vo výroku napadnutého rozsudku
a v jeho odôvodnení, keď samotní navrhovatelia v odvolaní uviedli, že za inú zrejmú nesprávnosť

možno považovať rozpor medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením (z uznesenia
Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 4Obo 44/2011 zo dňa 31.05.2011).
O náhrade trov konania v spojení s opravným uznesením potom prvostupňový súd správne rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na celkový úspech odporkyne v konaní zaviazal neúspešných
navrhovateľov k náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 803,21€ a iných trov konania vo výške

151,74€ a to navrhovateľov 1./,2./,3./, 6./ každého samostatne a navrhovateľov 4./,5./ a 7./,8./ spoločne
a nerozdielne. Prvostupňový súd trovy právneho zastúpenia správne vyčíslil v zmysle vyhlášky MS SR
č. 655/2007 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej
v čase vykonania jednotlivých úkonov, keď odmenu za úkon právne služby stanovil z hodnoty veci v
zmysle § 10 ods. 1 v spojení s ustanovením § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky a správne priznal odmenu

za úkony právnej služby tak ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.
V tomto smere je potom nedôvodná námietka odporkyňa, ktorá namietala, že jednotliví navrhovatelia
uplatňovali v konaní samostatné svoje nároky voči nej, základná sadzba tarifnej odmeny sa počíta
osobitne vo vzťahu ku každému nároku jednotlivého navrhovateľa, keď poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 16. marca 2011, sp. zn. 2 Sžf 51/2010. Odvolací súd má zato, že odporkyňou

citovaného ustanovenia jej prezentovaný názor nevyplýva a odvolací súd zastáva názor, že ak je totiž
žalobou uplatnených viacero peňažných nárokov, z ktorých každý by mohol byť uplatnený samostatnou
žalobou čo je aj daný prípad, pri určovaní výšky tarifnej odmeny advokáta treba vychádzať z § 13 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov ( Pozri Zo súdnej praxe č. 11/20012, Uznesenie NS SR, sp. zn. 6 MCdo

15/2011). Rovnako nedôvodná je aj námietka, že je potrebné priznať odmenu za úkon právnej služby
- písomné stanovisko z 27. 05. 2013 . Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje zo záverom súdu
prvého stupňa , že za písomné podanie zo dňa 27. 05. 2013 / č.l. 258 spisu / nie je možné priznať
odmenu keďže sa nejadná o písomné podanie vo veci samej. Toto podanie jej len odpoveďou právneho
zástupcu odporkyne na podania, ktoré jej boli doručené len na vedomie a to že ZEZ a SPP nemajú

záujem vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci, súd ju nevyzýval na vyjadrenie sa k nim a celkovo
toto podanie neobsahuje žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu a celkovo obsahuje len 5 viet.
Za nedôvodné považuje odvolací súd aj námietky navrhovateľov 1./ až 8./ , že prvostupňový žiadnym
spôsobom nepopísal postup pri výpočte výšky tarifnej odmeny pri jednom úkone a z tejto hodnoty sporu
a akým spôsobom aplikoval ustanovenie § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky a nie je preto vôbec jednoznačné

a jasné, akým spôsobom dospel súd prvého stupňa k výške náhrady trov. Pri hodnote veci 5.745,28 €
§ odmena v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 200,85€ v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky
sumu 535,60€ (200,85€ + 66,95€ t.j. 1/3 zo sumy 200,85€ x 5 t.j. 5 spojených veci
konanie voči navrhovateľovi 2./,3./,6./ a 4./,5./ a 6./,7./ keď navrhovatelia 4./,5./ a 6./,7./ sú nerozlučnými
spoločníkmi). Odmena vrátane 19 % DPH ( 100,69€ ) potom predstavuje sumu 636,29 €. Rovnako

potom odmena pri tarifnej hodnote veci 8.636,84€ v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky
potom predstavuje sumu 812,56€ vrátane 20% DPH a pri tarifnej hodnote veci 2.891,56€ sumu 355,87€
vrátane 20% DPH.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku navrhovateľov, že v danom prípade podľa ich názoru

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. Vyššie citované ustanovenie § 150 Os.p.
je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch
z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania,túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa je

potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania
a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej
veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle
citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na celkové pomery účastníkov a rovnako nie súd dané

dôvody hodné osobitného zreteľa s prihliadnutím na postoj navrhovateľov v konaní. Odvolací súd
záverom, dodáva, že nie je možné za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. tak ako
ho označili navrhovatelia považovať skutočnosť, že odporkyňa zneužila dôveru, ktorú jej dali Je preto
v rozpore s dobrými mravmi ak majú znášať trovy konania, ktorým sme sa pokúsili zabezpečiť nápravu
protiprávnych konaní odporkyne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. s
poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní / navrhovatelia boli úspešní v
časti odvolania podaného odporkyňou proti výroku o náhrade trov konania; odporkyňa bola úspešná
v časti odvolania podaného navrhovateľmi proti výroku vo veci samej tak, žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.