Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218837
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115218837.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: D. U., narodený

XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XXX, J., zastúpený: JUDr. Dušan Kubáni, advokát, Teplická 2251/121,
Piešťany, proti žalovanému: Gabriel Cisár - AUTOCENTRUM, IČO: 34 426 272, Továrenská, Smolenice,
zastúpený: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP 2, Trnava, o zaplatenie 81,75 eur s príslušenstvom,
takto,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 81,71 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 81,71
eur od 1.10.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 282,96 eur k rukám právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Kubániho a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27. 7. 2015 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 81,70
eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 81,70 eur od 1. 10. 2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania titulom náhrady mzdy.

Dňa 14. 10. 2015 vydal súd platobný rozkaz č. k. 8Cpr/2/2015-49, ktorým návrhu vyhovel.

Dňa 27. 10. 2015 podal žalovaný vo veci odpor, čím sa v zmysle ustanovenia § 174 Občianskeho
súdneho poriadku platobný rozkaz zrušil, v ktorom okrem iného uviedol, že so žalobou nesúhlasí.
Žalobca nesie plnú zodpovednosť za účelové oneskorené prevzatie výzvy na okamžitý nástup do práce.
Od 1. 8. 2012 do 3. 8. 2012 nemohol nastúpiť do práce, pretože pracoval u iného zamestnávateľa.
Až 7. 8. 2012 nastúpil žalobca do práce u žalovaného. Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so
žalovaným, konanie vedené pod sp. zn, 16Cpr/2/2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámením sa obsahom
spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 23. 7. 2015, odporom žalovaného zo dňa 26. 10. 2015,
pracovnou zmluvou zo dňa 18.10.2010, rozsudkom č. k. 37Cpr/1/2012 zo dňa 6.6.2012 na č.l. 8,
písomnosťou nesúhlas s rozviazaním pracovného pomeru z 24.1.2012, rozsudkom 12C/83/2012 na č.l.
14, znaleckým posudkom č.7/2013 na č.l. 21, e-mailovou komunikáciou na č.l. 57, listom žalovaného
zo dňa 18.7.2012, podacím lístkom na č.l. 60-61, výzvou nástupu do práce zo 17.8.2012 na č.l. 62,
výzvou na nástup do práce zo dňa 28.8.2012 na č.l. 63, podaním žalovaného zo dňa 2.2.2016, úradným

záznamom zo dňa 3.2.2016, odpoveďou na lustráciu sociálnej poisťovne žalobcu na č.l. 69, podaním
žalobcu zo dňa 17.2.2016, prípisom inšpektorátu práce Trnava zo dňa 7.3.2012, zápisnicou vo veci
18Cpr/3/2012, Uznesením 18Cpr/3/2012-414 zo dňa 26.2.2016, s obsahom celého spisového materiálu
a zistil nasledovný skutkový stav.Právny zástupca žalobcu uviedol, že pri vyčíslený žalovanej sumy vychádzali zo znaleckého posudku
07/2013,ktorýbolvypracovanývobdobnomsporeatýkasaajpredmetnéhoobdobia.Povinnosťžalobcu

nastúpiť do práce vznikla po odstránení prekážky, doručením výzvy na nástup do práce zo dňa 18. 7.
2012, ktorú si žalobca prevzal dňa 3. 8. 2012. V období od 1. 8. do 3.8.2012 bol žalobca zamestnaný
u zamestnávateľa DKFB s.r.o. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil 13.9.2012, kedy dostal
okamžité skončenie pracovného pomeru, čo je predmetom súdneho sporu. Žalobca sa nedopustil
žiadneho protiprávneho konania. Po prevzatí výzvy na nástup do práce, žalobca nastúpil do práce u

žalovaného, ktorý ho však z práce vykázal.

Žalobca uviedol, že v období od 1. 8. do 3. 8. 2012 bol zamestnaný v spoločnosti DKFB s.r.o. mával dve
denné a dve nočné, ale v tých dňoch bol asi stále v robote. Výzvu na nástup do práce prevzal 3.8.2012.
V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti Eagle security Bratislava od 11.1.2016.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobca
oneskorene prevzal výzvu na nástup do práce. Je poľutovaniahodné, že za situácie, ktorá je vyslovene
amorálna žalobca uplatňuje nároky v zmysle Zákonníka práce a tvrdí, že do práce bol povinný nastúpiť
až odo dňa prevzatia výzvy. Povinnosťou žalobcu bolo nastúpiť do práce u zamestnávateľa dňom
právoplatnosti rozsudku OS Trnava 37Cpr/1/2012. Je zrejmé, že žalovaný vyzval žalobcu na nástup

do práce ešte pred právoplatnosťou rozsudku, nečakal ani na právoplatnosť a z toho vyplýva, že mal
seriózny záujem ho zamestnať.

Žalovaný uviedol, že podľa listu, ktorý prevzal žalobca 3.8.2012 mal 6.8.2012 bezodkladne nastúpiť
do práce, nenastúpil do práce ani 6.8.2012. Keď niekto vyhrá súdny spor a má záujem pracovať, má

bezodkladne nastúpiť do práce.

Podľaustanovenia§38ods.1Zákonníkaprácevplatnomznenípísomnosti zamestnávateľatýkajúcesa
vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako

o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o
práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na
pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť
poštovým podnikom ako doporučenú zásielku, ods. 2 písomnosti doručované poštovým podnikom
zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s

doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk", ods. 3 písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny
a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec
na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku, ods. 4 povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca
doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo

len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak
doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa.
Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne,
ods. 5 pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného
predpisu.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2012
odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa
pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh
a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a

pracovnou zmluvou.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby

ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až dočasu, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

Podľaustanovenia §142ods.3 Zákonníkaprácevzneníplatnomaúčinnomdo31.12.2012,aknemohol
zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch
1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2012

priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2012
rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný

zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce platnom a účinnom do 31.12.2012, ak zamestnanec
v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného

zárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorúzamestnanecdosiahol
od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce platnom a účinnom do 31.12.2012, priemerný
zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri

desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok,
postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný
mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vláda č. 87/1995 Z. v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy
sa žalovaný dostal do omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Medzi základné povinnosti zamestnanca vyplývajúce z pracovného pomeru patrí osobný výkon práce
podľa pokynov zamestnávateľa a dodržiavanie pracovnej disciplíny, ktoré spočíva v plnení povinností,
ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná
zmluvaalebopokynyvedúcehozamestnanca.Aktedazamestnávateľneprideľujezamestnancoviprácu,

porušenie tejto povinnosti má za následok, že ani zamestnanec si nemôže plniť povinnosti vyplývajúce
mu z pracovnej zmluvy. Účastník, ktorý spôsobil túto situáciu, je povinný druhému účastníkovi vyjadriť
ochotu plniť si povinnosti a oznámiť mu odstránenie prekážky brániacej výkonu práce. Len ten z
účastníkov, ktorý je ochotný, resp. pripravený plniť si svoje povinnosti z pracovného pomeru, sa môžedomáhať zodpovedajúceho plnenia od druhého účastníka. Ak zamestnanec prestal vykonávať prácu nie
na základe vlastného rozhodnutia, ale z dôvodov na strane zamestnávateľa, môže ho vyzvať na plnenie
povinností, avšak nie je povinný prideľovanie práce vyžadovať. Z prípadnej nečinnosti zamestnanca

nemožno v takom prípade odvodzovať pre neho nepriaznivé následky.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 18. 10. 2010
vznikolmedziúčastníkmikonaniavznikolpracovnoprávnyvzťah.Účastnícisivpracovnejzmluvedohodli
hodinovú mzdu zamestnanca vo výške 2,50 Eur/1hod., potvrdením zo dňa 28.5.2012 adresovaným

Okresnému súdu Trnava k sp. zn. 37Cpr/1/2012 deklaroval žalovaný ako zamestnávateľ priemernú
mzdužalobcuvovýške4,20Eur/1hod.Písomnosťou“Skončeniepracovnéhopomeru“zodňa29.9.2011
žalovaný oznámil žalobcovi že pracovný pomer ukončuje ku dňu 31.12.2011 podľa § 63 Zákonníka
práce. Listom zo dňa 24.1.2012 adresovaným žalovanému vyjadril žalobca nesúhlas s rozviazaním
pracovného pomeru a zároveň mu adresoval oznámenie o trvaní na jeho ďalšej existencii a žiadosť, aby
žalovaný žalobcu od 1.1.2012 naďalej nepretržite zamestnával a prideľoval mu prácu u zamestnávateľa.

Rozsudkom č. k. 37Cpr/1/2012-36 zo dňa 6. 6. 2012 bolo rozhodnuté, že výpoveď daná žalobcovi listom
žalovaného zo dňa 29.9.2011 je neplatná. Žalobca prevzal žiadosť žalovaného o okamžitý nástup do
práce dňa 3.8.2012. Výpoveďou zo dňa 13.9.2012 opätovne skončil žalovaný so žalobcom pracovný
pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorej neplatnosť je predmetom konania vedeného
pod sp. zn. 16Cpr/2/2012.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami ma súd za
to, že žalobný návrh je dôvodný. V konaní bolo nesporne zistené, že žalovaný ako zamestnávateľ
neplatne skončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou zo dňa 29.9.2011, o to rozsudkom č.
k. 37Cpr/1/2012-36 zo dňa 6.6.2012 (právoplatný dňa 26. 7. 2012). V zmysle tohto rozhodnutia

sa vzájomné práva a povinnosti účastníkov konania ďalej riadia pracovnou zmluvou zo dňa 18.
10. 2010 a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. V zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce je povinnosťou zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu. Ak zamestnávateľ prestane
zamestnancovi prideľovať prácu, a to aj v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru, aj
keď je zamestnanec pripravený prácu vykonávať, je zamestnanec povinný nastúpiť do práce až vtedy,

keď ho zamestnávateľ vyzve a vyjadrí ochotu mu opäť prideľovať prácu. V spojení s výpoveďou zo dňa
29.9.2011 prestal žalovaný žalobcovi prideľovať prácu. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru bolo povinnosťou žalovaného vyzvať žalobcu k plneniu si povinností z
pracovného pomeru, nakoľko žalobca prestal vykonávať prácu u žalovaného z podnetu žalovaného a
nie z vlastného rozhodnutia. Žalobca bol vo vzťahu k žalovanému ochotný a pripravený plniť si svoje

povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, čo vyplýva z jeho listu zo dňa 24.1.2012 adresovanému
žalovanému. Súd konštatuje, že žalobca nebol po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru povinný dožadovať sa od žalovaného prideľovania práce. Žalobca
nastúpil do zamestnania dňa 7. 8. 2012, teda po doručení výzvy žalovaného ako zamestnávateľa
žalobcovi ako zamestnancovi na nástup do práce dňa 3. 8. 2012. Žalobca si mohol svoju povinnosť

nastúpiť do práce a pracovať u žalovaného splniť až potom, keď si žalovaný splnil svoju povinnosť
a vyzval žalobcu na nástup do práce, t. j. až potom, keď si relevantnú výzvu dňa 3. 8. 2012 prevzal.
Po právnej stránke je nedôvodné preukazovať, či si žalobca mohol, resp. nemohol prevziať písomnosť
skôr, alebo či v tejto dobe pracoval alebo nepracoval. Významnou skutočnosťou pri posudzovaní nároku
žalobcu nebolo odoslanie tejto zásielky žalovaným ale prevzatie zásielky žalobcom. Žalovaný v konaní

nepreukázal doručenie predmetnej výzvy žalovanému pred dňom 3. 8. 2012.

Keďže súd dospel k záveru, že žalobca má za dni 1. 8. 2012 - 3. 8. 2012 nárok na náhradu mzdy,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Žalobcovi patrí za uvedené dni náhrada
mzdy v sume jeho priemerného zárobku zisteného v súlade s ustanovením § 134 Zákonníka práce.

Priemerný zárobok sa zisťuje z hrubej mzdy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka z doby odpracovanej
v rozhodujúcom období, ktorým je vždy predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Žalobca neodpracoval
v rozhodujúcom období 3 dni, nakoľko od 1. 8. 2012 mu žalovaný prácu neprideľoval. Za týchto
okolností bolo preto potrebné v zmysle ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce vychádzať z
priemerného hodinového zárobku zamestnanca. Znaleckým posudkom č. 07/2013 zo dňa 27.11.2013

(vypracovaného v právnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18Cpr/3/2012) bola
určená pravdepodobná hodinová mzda žalobcu k 01.07.2012 do 30.09.2012, ktorá predstavuje 3,4046
Eur. Náhrada mzdy žalobcovi za dni 1. 8. 2012 - 3. 8. 2012, t. j. za 3 pracovné dni vypočítaná akotrojnásobok takéhoto pravdepodobného denného zárobku predstavuje sumu 81,71 Eur (3 pracovné dni
x 8 hod. x 3,4046 Eur/1hod.).

Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a
náklady spojené s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488
Občianskeho zákonníka). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina),

na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku
na sankcie pre omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka.
Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným
záväzkovým vzťahom. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením
príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Termín výplaty mzdy u žalovaného
nebol dohodnutý v pracovnej zmluve a ani nebol preukázaný v konaní Kolektívnou zmluvou, preto súd

vychádzal z ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce mal za to, že žalovanému vznikla povinnosť
zaplatiť žalovaného náhradu mzdy za obdobie 1. 8 - 3. 8. 2012 najneskôr k 30. 9. 2012. Dňa 1. 10.
2012 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou priznanej sumy, keď súd sa stotožnil s dňom vzniku
omeškania v zmysle návrhu žalobcu, preto uložil zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 %
ročne (1 % + 8 %), keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného 1. 10. 2012 bola

vo výške 1 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo svojom návrhu bola povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1
Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť

k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení
uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj návrh. Keďže vykonaným dokazovaním považoval
skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších
dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobcu.

Súd návrh žalovaného na vykonanie výzvy na bývalého zamestnávateľa žalobcu zamietol, keď tento
považoval s ohľadom na zistený skutkový stav za neopodstatnený a nadbytočný. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich
skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie
dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol

na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na
spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného
z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný
dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka,

ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
keď žalobca mal v konaní celkový úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 282,96
eur ako náhradu trov právneho zastúpeniaza 5 úkonov právnej pomoci
príprava a prevzatie zo dňa 23. 6. 2015
návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23. 7. 2015

písomné podanie na súd zo dňa 26. 10. 2015
účasť na pojednávaní dňa 9. 2. 2016 účasť na pojednávaní dňa 14. 4. 2016
5 x á 16,60 eur, 3 x á 8,39 eur, 2 x á 8,58 eur, náhrada straty času za účasť na pojednávaní dňa 9. 2.
2015 cesta Piešťany - Trnava a späť za 4 polhodiny á 13,40 eur, účasť na pojednávaní dňa 14. 4. 2016
cesta Piešťany - Trnava a späť za 4 polhodiny á 13,40 eur v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 13a, §

15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.; cestovné za použitie motorového vozidla
EČ H. v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z, zákona č. 283/2002 Z. z., Opatrenia MPSVaR č.
181/2008 Z. z. za účasť na pojednávaní dňa 9. 2. 2016 cesta Piešťany - Trnava a späť/ 1 x 80 km x
0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 7,7l/100 km x 80 km x 1,184 eur, za účasť na pojednávaní dňa
14. 4. 2016 cesta Piešťany - Trnava a späť/ 1 x 80 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 7,7l/100
km x 80 km x 1,214 eur. Celkovo súd vyčíslil sumu 283,79 eur. Avšak priznal požadovanú a právnym

zástupcom vyčíslenú náhradu trov konania vo výške 282,96 eur, ktorú uložil podľa ustanovenia § 149
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Dušana Kubániho.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.