Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201260
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215201260.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa R., zastúpeného T. proti odporcovi D., o zaplatenie
70,70 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k.
6C/138/2015-42 zo dňa 26. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 Eur
a náhradu trov konania vo výške XX,XX Eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v
sume 12 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že odporca dňa 27.12.2014 cestoval v Q. linkou č. XX mestskej

hromadnej dopravy. Pri kontrole revízorom sa nepreukázal platným cestovným lístkom, ani iným platným
cestovným dokladom. Na základe tejto skutočnosti revízor spísal záznam - hlásenie o porušení tarifných
a prepravných podmienok a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť postih vo výške 70 Eur a
cenu cestovného lístka v sume 0,70 Eur, ktorú však odporca nezaplatil na mieste a neurobil tak ani po
dodatočnej písomnej výzve navrhovateľa. Nakoľko odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona
č. 56/2012 Z. z. nesplnil, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol o splnení povinnosti odporcu

zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 Eur. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku a ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže v
danom prípade ide o drobný spor, priznal navrhovateľovi v plnej výške len nárok na úhradu zaplateného
súdneho poplatku (16,50 Eur). Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, zistil, že v tomto
konaní ide o formulárovú žalobu (t. j. žalobu s rovnakým obsahom, kde sa prakticky mení
len meno cestujúceho a dátum jazdy), ktorých žalôb podal navrhovateľ zastúpený tým istým právnym

zástupcom na tamojšom okresnom súde niekoľko, preto trovy právneho zastúpenia primerane znížil, a
to na úroveň 20 % zo sumy, na ktorú by mal právny zástupca navrhovateľa nárok - teda z
odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom a podanie návrhu
na súd - 2 x 16,60 Eur + 2 x paušálna náhrada nákladov po 8,39 Eur + DPH 20 %), t. j. 20
% zo sumy 59,98 Eur = 12 Eur. Súd nepriznal náhradu trov za navrhovateľom uplatnený úkon
právnej služby - pokus o zmier, keďže v tomto prípade ide síce o úkon spojený s vymáhaním pohľadávky,

avšak nejde o náklady súvisiace priamo s týmto súdnym konaním, preto ich nemožno uplatniť ako trovy
právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej

aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení
trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnenýchv návrhu na začatie konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za
drobný spor podľa ust. § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke
je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.

Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/32/2009 a
sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č.
384/2008 Z. z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle
ustálenej súdnej praxe je aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma
náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v

danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu
istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov,
za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. §
150 ods. 2 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného zároveň vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom
konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal

o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za
výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých
účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval
zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou
povinnosťou navrhovateľa, v dôsledku čoho nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať
trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Okrem uvedeného samotné
úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý
proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať

advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a
neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a ktoré v bode 29 Preambuly
deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Na podporu svojej argumentácie na
záver spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací

súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s
poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený
advokát. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti
nahradiť trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo

výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 Eur. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 20,03 Eur.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania a dospel k
záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 70,70 Eur, nebol

odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V preskúmavanej veci jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V takomto zmysle bolo aj vydané napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania moderačné právo umožňuje súdu, aby
inak úspešnému účastníkovi celkom, alebo čiastočne náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi
nepriznal.

Úspešnémuúčastníkovinemusísúdvýnimočnepriznaťnáhradutrovkonaniacelkom,alebosčasti,aksú
tudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa(§150ods.1O.s.p.).Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitného
zreteľa je potrebné prihliadať podľa doterajšej súdnej praxe na osobné, majetkové, zárobkovéa iné pomery všetkých účastníkov a je treba si všímať aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadať aj na postoj účastníkov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. (účinné od 15.10.2008) umožňuje v prípadoch, ak sú trovy konania
v drobných sporoch podľa § 200ea O.s.p. neprimerané voči pohľadávke, tieto nepriznať, alebo znížiť.
Podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu pôjde o tie prípady, ak trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako je suma pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

Je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňoval zaplatenie 70,70 Eur
a zároveň sa domáhal, aby bolo uložené odporcovi nahradiť trovy navrhovateľa, ktoré mu vznikli za

zaplatený súdny poplatok (16,50 Eur) a za právne zastúpenie za 3 úkony právnej služby vo výške
89,96 Eur. Súd prvého stupňa správne uviedol, že navrhovateľove účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia v konaní pozostávali len z odmeny za 2 úkony právnej pomoci (príprava, prevzatie
veci a podanie žaloby na súd) v sume 2 x 16,60 Eur + 2 x paušálna náhrada nákladov po 8,39 Eur +
DPH 20 %), t. j. 59,98 Eur.

Aj keď boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú v danej veci dôvody pre aplikáciu § 150
ods. 2 O.s.p., ktorý súdu umožňuje sčasti alebo celkom trovy neprimerané voči pohľadávke znížiť,
alebo nepriznať. Obdobne ako v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa

ustanovujú európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uvedené zákonné ustanovenie
sleduje zníženie neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v bagateľných veciach neprimerané. Ide
spravidla o právne veci s nízkou hodnotou sporu. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania

z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky
hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre
advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Z tohto dôvodu uvedené
ustanovenie umožňuje nepriznanie neprimeraných trov, či pohľadávku v sporoch o nízke sumy.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu sú tak splnené zákonné predpoklady na uplatnenie
moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p., a teda je opodstatnené náhradu trov konania z
dôvodu ich neprimeranosti k pohľadávke znížiť.

Okresný súd dôvodne navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov konania v celkovej výške 28,50 Eur.
Takúto výšku náhrady trov konania možno považovať, vzhľadom na súdom priznanú pohľadávku v
zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., za primeranú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania

zozákonanaúčetprávnehozástupcunavrhovateľa,pretoodvolacísúd rozhodnutiesúduprvéhostupňa
potvrdil s tou úpravou, že odporca je povinný prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia zaplatiť
advokátovinavrhovateľa,dotrochdní odprávoplatnostitohtouznesenia(§160ods.1O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151

ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v
odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .