Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111212055
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111212055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: N. G., H. V.
Č.. XXX/X, Y., zastúpený advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka č. 27, Bratislava, proti
odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO:00151700, o
zaplatenie 298,63 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C
83/2011 - 87 zo dňa 25. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 74,21 €

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; návrh v časti o zaplatenie 224,42 € zamietol; rozhodol, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a že trovy štátu sú povinní zaplatiť na účet Okresného
súdu Branislava I navrhovateľ a odporca, každý vo výške 13,28 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na svoje rozhodnutie aplikoval § 420 ods. 1; § 427 ods. 1 ; 442 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v dôsledku čoho konštatoval, že medzi účastníkmi konania je nesporné,
že dňa 7.6.2009 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil poistený odporcu a pri ktorej bolo poškodené

motorové vozidlo navrhovateľa. Odporca kalkuláciou opravy vyčíslil náklady na opravu poškodeného
motorového vozidla navrhovateľa vo výške 1.181,11 €, ale oznámením o poukázaní náhrady škody zo
dňa 12.6.2009, č. XXXXXXXXXX navrhovateľovi z titulu povinného zmluvného zákonného poistenia
uhradil len 882,48 €, po odpočítaní údajného zhodnotenia. V predmetnom konaní tak spornou zostala
len otázka skutočnej výšky škody na poškodenom motorovom vozidle navrhovateľa, na zodpovedanie
ktorej nariadil znalecké dokazovanie. Znalec určil výšku skutočnej škody na poškodenom motorovom
vozidle navrhovateľa vo výške 1.649,-€ vrátane 19% DPH s tým, že opravou sa všeobecná hodnota

poškodeného vozidla nezvýšila, pretože všetky náhradné diely použité na opravu poškodeného
motorového vozidla navrhovateľa sú zaradené do skupiny, ktorá nemá vplyv na jeho technickú hodnotu.
Uvedeným znaleckým posudkom mal súd za preukázané že kalkulácia opravy odporcu Č.. XXXXX F.
S. X.X.XXXX je nesprávna, pretože bola vypočítaná v cene bez 19% DPH, ceny náhradných dielov boli
bezdôvodne znížené o 20% a neprávne bolo aj odpočítanie údajného zhodnotenia. Odporca doplatil
navrhovateľovi náhradu škody vo výške 224,42 € ako pôvodne nepriznanú DPH. Navrhovateľ na
pojednávaní dňa 25.9.2013 úhradu sumy 224,42 € potvrdil, ale návrh v tejto časti späť nezobral, preto

súd prvého stupňa návrh v časti zaplatenia 224,42 € zamietol a odporcu zaviazal na zaplatenie 74,21
€, ako zvyšku uplatneného nároku.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov konania právo
na náhradu trov konania nepriznal, keďže absolútny úspech odporcu predstavuje 50% (úspech
navrhovateľa 25%, úspech odporcu 75% = absolútny úspech odporcu 50%).

O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na 50% absolútny úspech odporcu
v konaní, súd zaviazal na ich úhradu rovnakým dielom navrhovateľa aj odporcu. Trovy štátu predstavujú
náklady na znalecké dokazovanie V.. C. N. nepokryté preddavkami, vo výške 26,56 €.
Súd zároveň v zmysle § 166 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p. doplnil vyhlásený rozsudok o lehotu, v ktorej
je odporca povinný splniť súdom uloženú povinnosť a to v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok odvolaním v zamietajúcej časti napadol navrhovateľ. Dôvodil, že odporca poukázal dňa
7.5.2013 priamo na účet žalobcu sumu vo výške 224,42 €, čo predstavuje pôvodne nepriznanú DPH.
Navrhovateľ zastáva názor, že DPH nebola predmetom žaloby, keďže kalkulácia žalovaného bola
vykonaná bez DPH a z tohto dôvodu považuje plnenie žalovaného z titulu priznanej DPH za plnenie,
ktoré sa nezapočítava na žalovanú sumu. Takúto vôľu neprejavil ani odporca vo svojej e-mailovej
správe zo dňa 8.7.2013. S touto argumentáciou sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal. Predmetom

konania bolo doplatenie náhrady škody na základe kalkulácie bez DPH, kedy bola náhrada škody
krátená z dôvodu, že opravou došlo k zhodnoteniu vozidla. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané,
že k zhodnoteniu vozidla opravou nedošlo, a preto odrátanie zhodnotenia vozidla odporcom nebolo
oprávnené. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa nerozhodol v súlade so zákonom, keď žalobu v
časti o zaplatenie 224,24 € zamietol.

V závere uviedol, že akokoľvek by bola posúdená skutočnosť zaplatenia sumy 224,42 €, tak táto suma
bola zaplatená na základe záverov znaleckého posudku a bola súdu oznámená až na pojednávaní, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak zamietnutie návrhu v časti
224,42 € považoval za absolútny úspech odporcu v percentuálnom vyjadrení 50%. Z celého konania je
zrejmé,ženavrhovateľovnávrhboldôvodnývcelejsume,askutočnosť,žeodporcapristúpilkdoplateniu

sumy 224,24 € až na základe zistení znalca, nemôže byť posudzovaná ako neúspech navrhovateľa.

Súd nesprávne posúdil aj otázku trov znaleckého dokazovania, keď uznesením č.k. 21C 83/2011 zo
dňa 16.10.2012 zaviazal navrhovateľa, aby zložil preddavok vo výške 350,-€. Po vyhotovení znaleckého
posudku uznesením č.k. 21C 83/2011-64 rozhodol o tom, že časť preddavku vo výške 112,36 € vrátil

navrhovateľovi. Nakoniec uznesením č.k. 21C 83/2011-85 zo dňa 11.10.2013 rozhodol aj o tom, že
navrhovateľ je povinný zaplatiť znalečné za účasť znalca na pojednávaní, napriek skutočnosti, že
navrhovateľ so závermi znaleckého posudku súhlasil, pričom bol to práve odporca, ktorý závery znalca
spochybňoval.

Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 298,63 €;
uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 155,25 €, náhradu trov súdneho poplatku
vo výške 17,50 € a náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 237,64€ na účet vedený v Tatra
banke,a.s.,č.účtu::XXXXXXXXXX/XXXX,VS:XXXXXXXX;povinnosťzaplatiťnavrhovateľovi náhradu
trov právneho zastúpenia za odvolacie konanie (odvolanie vo veci samej) vo výške 31,05 € (23,24 € +

7,81 €) na účet vedený v Tatra banke, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec

preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 219 ods. 2 O.s.p. dáva odvolaciemu súdu možnosť

v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.V preskúmavanej veci rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o čiastočnej dôvodnosti
návrhu a o výške priznanej sumy vzhľadom na dodatočné plnenie zo strany odporcu dostatočne a
zrozumiteľne vysvetlil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo

uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych
záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolanie navrhovateľa nespochybňuje skutkový a na jeho podklade prijatý právny záver súdu prvého
stupňa, iba namieta, že odporca poukázal dňa 7. 5. 2013 priamo na účet navrhovateľa sumu vo výške
224,42 €, o čom sa navrhovateľ domnieva, že predstavuje pôvodne nepriznanú DPH a toto plnenie sa
nezapočítava na žalovanú sumu. Pokiaľ navrhovateľ plnenie odporcu zo dňa 7. 5. 2013 považuje za

„plnenie, ktoré sa nezapočítava na žalovanú sumu“, mal toto plnenie neprijať, resp. navrhovateľovi
vrátiť. Keďže navrhovateľ túto sumu prijal, správne súd prvého stupňa pre ktorý je rozhodujúci stav v
čase vyhlásenia rozsudku ( § 154 ods. 1 O.s.p.) od žalovanej istiny odpočítal plnenie zo dňa 7.5. 2013 a
vzhľadom na závery znaleckého dokazovania ktorými mal preukázanú výšku skutočnej škody, viazaný
žalobným petitom ( § 153 ods. 2 O.s.p.) zaviazal odporcu už iba na doplatok žalovanej istiny, ktorý

predstavuje 74, 21 €.

Navrhovateľ v odvolaní osobitne napáda aj výrok o náhrade trov konania s odôvodením, že súd prvého
stupňa nepostupoval správne, ak zamietnutie návrhu v časti 224,42 € považoval za absolútny úspech
odporcu v percentuálnom vyjadrení 50%, keďže odporca pristúpil k doplateniu sumy 224,24 € až na

základe zistení znalca, teda žalobný návrh bol podaný dôvodne.

Navrhovateľ si za účelom kvalifikovanej ochrany svojho práva zvolil v konaní pred súdom advokáta, ktorý
na vzniknutú situáciu bol povinný reagovať v zmysle predpisov procesného práva. Pokiaľ by navrhovateľ
procesne reagoval na vzniknutú situáciu po čiastočnej úhrade odporcu zo dňa 7.5. 2013 tak, že žalobný

návrh v tejto časti zoberie späť, došlo by k čiastočnému zastaveniu konania a bolo by nesporné, že
navrhovateľ uplatnil voči odporcovi žalobu o zaplatenia istiny vo výške 224,42 € dôvodne, keďže k
úhrade došlo až po podaní žaloby a podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. by bol odporca povinný zaplatiť
náhradu trov konania. Iba za situácie, že by zo strany navrhovateľa došlo k čiastočnému späťvzatiu
návrhu, obrana navrhovateľa uplatnená v odvolaní, že návrh bol podaný dôvodne by bola obranou

relevantnou. V súdenej veci však bolo potrebné náhradu trov konania podriadiť pod ust. § 142 O.s.p. ,
ktoré vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania v ktorom rozhodne súd o veci
samej rozsudkom, to znamená, že účastník, ktorý má v sporovom konaní plný úspech, má právo na
náhradu všetkých trov konania. Súd prvého stupňa však v prejednávanej veci nemohol konštatovať plný
úspech navrhovateľa, keďže odporcu zaviazal k zaplateniu 74,21 € a vo zvyšnej uplatnenej časti vo

výške 224,42 € návrh zamietol. V takom prípade súd prvého stupňa správne posúdil otázku náhrady trov
konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je pre pomerné rozdelenie trov konania potrebné určiť
pomer úspechu obidvoch účastníkov / obidvoch strán / vo veci a od úspechu účastníka / jednej strany /

odpočítať jeho neúspech / t.j. mieru úspechu druhej strany /; vo výške rozdielu má účastník právo, aby
mu druhý účastník / druhá strana / nahradil náklady, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní a bránení
práva. V danom prípade celková úspešnosť navrhovateľa predstavuje 25%, úspech odporcu 75%, čo
možno považovať za absolútny úspech odporcu 50% a preto súd prvého stupňa správne rozhodol o
náhrade trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ v odvolaní namieta aj náhradu trov štátu.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Cit. ustanovenie upravuje náhradu trov, ktoré vznikli štátu. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil,
avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo
výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. Ak ide o konanie, v ktorom vo vzťahumedzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa odseku 1 právo na náhradu
trov konania proti tomu z účastníkov, ktorý by podľa výsledku konania mal povinnosť na náhradu trov
konania druhému účastníkovi konania.

Keďže u žiadneho z účastníkov nie sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov
a nepripadá do úvahy ani pomer úspechu podľa výsledku konania, má štát vzhľadom na spôsob
rozhodnutiaonáhradetrovkonania, právonanáhradutrovkonaniavsume13,26€vyplatenýchznalcovi
za vypracovaný znalecký posudok, ktoré boli hradené zo štátnych finančných prostriedkov na základe
uznesenia prvostupňového súdu zo dňa11.10. 2013 č.k. 21C/83/2011-85, proti všetkým účastníkom.

Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého
stupňazhľadiskaodvolacíchdôvodovvýslovnevňomuvedených,pričomanivodvolacomkonaníneboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa

s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, rozsudok súdu prvého stupňa tak vo veci samej, ako
aj v náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v tomto konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy
preukázateľne nevznikli absentoval tu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.