Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2P/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208467
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2615208467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Máriou Piusovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. N.,

nar. X.X.XXXX a F. N., nar. X.X.XXXX, obaja bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: C. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, F.,
právne zastúpená: U. Y. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom B.X. XXX, F., IČO: XX XXX XXX a V. N.,
nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, F., za účasti Okresnej prokuratúry Senica, v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd zverujemaloletéhoV.N.,nar.X.X.XXXXamaloletéhoF.N.,nar.X.X.XXXX,doosobnejstarostlivosti
matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, počnúc od 1.10.2015.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou 200,- € mesačne a na maloletého F. sumou
150,- € mesačne, počnúc od 1.10.2015.

Výživné je zročné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí.

Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého V. za čas od 1.10.2015 do 31.10.2015 v sume 200,- €

a nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého F. za čas od 1.10.2015 do 31.10.2015 v sume 150,-
€ je otec povinný zaplatiť do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

MatkasasvojímnávrhompodanýmnaOkresnomsúdeSenicadňa1.10.2015domáhala,abysúdupravil
výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom V., nar. X.X.XXXX a F., nar. X.X.XXXX,

pochádzajúcim z manželstva účastníkov. Nakoľko rodičia mal. detí spolu nežijú, matka žiadala, aby súd
zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné na mal. F. v sume 200,- €
mesačne a mal. V. v sume 300,- € mesačne, nakoľko mal. V. trpí autizmom, čo bráni matke nájsť si inú
lepšie platenú prácu. Na pojednávaní dňa 29.10.2015 upravila svoj návrh v časti výživného a žiadala,
aby súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. V. sumou 250,- € a mal. F. sumou 170,- € mesačne.

Otec s návrhom matky súhlasil v časti zverenia mal. detí, v časti výživného nesúhlasil.

Kolízny opatrovník navrhol mal. deti zveriť matke a určiť výživné na mal. V. vo výške 200,- € mesačne a
na mal. F. vo výške 150,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Styk nie je potrebné upravovať,
nakoľko sa rodičia vedia dohodnúť.Prokurátorka navrhla zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matke, k výške výživného sa nevyjadrila,
navrhla neupravovať styk otca s mal. deťmi.

Súd vykonal dokazovanie rodnými listami mal. detí, sobášnym listom, oznámením Okresnej prokuratúry
o vstupe do konania, správou Sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Senici, správou Mesta Senica a ďalším obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Súd mal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately preukázané, že mal. V. a mal. F. sú deti narodené počas manželstva účastníkov.
Manželstvo bolo uzavreté dňa 4.12.2002 na Obecnom úrade Jablonica. Matka s mal. deťmi žije od
septembra 2015 v rodinnom dome v obci P., časť P. XXX, ktorý je v jej vlastníctve. Dom pozostáva
z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva. Mesačné náklady na bývanie sú: elektrina 50,- €, TV 30,- €,
internet 30,- €. Mal. F. navštevuje 2. ročník II. ZŠ Senica, mesačné stravné 20,- €, školský klub 8,- €. Je

zdravý, pravidelne neužíva žiadne lieky. Mal. V. navštevuje 1. ročník Špeciálnej školy v Senici, je autista.
Stravu mu denne pripravuje matka, mal. navštevuje školský klub, poplatok je 4,- € mesačne. Maloletý
pravidelne raz za štvrťrok navštevuje detskú psychiatrickú ambulanciu MUDr. U. v Senici, raz za polrok
neurologickú ambulanciu v Trenčíne. Pravidelne užíva lieky, výživové doplnky. Matka hradí obom deťom
životné poistenie v sume 18,50 € mesačne. Vzhľadom k zdravotnému stavu mal. V. má matka zvýšené

náklady na stravu a oblečenie. Cestovné náklady do školy a lekárovi sú v sume 240,- € mesačne. Matka
jekonateľkoufirmyV.Z.s.r.o.F.,jejpríjemje350,-€mesačne,pracujeakoúčtovníčkavofirmeF.s.r.o.F..
Matkahradíúvervsume180,-€mesačne.Podľajejvyjadreniaotecneprispelnavýživumal.detížiadnou
sumou. Styk sa realizuje pravidelne po dohode. Otec je zamestnaný v Okresnom riaditeľstve hasičského
a záchranného zboru v F. ako hasič. Býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Mesačné náklady

na bývanie sú v sume 300,- €. Hradí záväzky voči bankám v sume 170,- € a 160,- € mesačne. Podľa
jeho vyjadrenia styk sa realizuje pravidelne. Mal. deťom, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti zakúpil
oblečenie, korčule a uhradil školu v prírode. Výšku výživného na každé dieťa navrhuje v sume 50,- €
mesačne a v prípade potreby uhradí ošatenie a voľnočasové aktivity deťom.

Z výsluchu matky dieťaťa mal súd preukázané, že v predmetnej veci podala návrh na úpravu práv a
povinností rodičov k mal. deťom V. a F., ktoré pochádzajú z manželstva. Zo spoločnej domácnosti odišla
bývať do P. Č.. XXX pre dlhodobé nezhody s odporcom. Býva tam v rodinnom dome s deťmi. Podmienky
bývania v tomto dome boli zisťované úradom práce a konštatovali, že sú vyhovujúce. Býva s deťmi
sama, známosť s iným mužom nemá. K tomuto kroku sa rozhodla po tom, čo podali návrh na súd o

zrušenie BSM a po právoplatnosti tohto rozsudku odišla bývať do tohto rodinného domu. K zrušeniu
BSM prišlo po tom, čo začala podnikať a to v júli 2015, živnosť má v odbore kúpa-predaj tovaru a je aj
riadne zamestnaná. Vzájomne sa s manželom odcudzili, preto aj začala samostatne podnikať. Nevidí
perspektívu obnovenia spolužitia s odporcom, pretože vie o tom, že má známosť s inou ženou. Zatiaľ s
ňounebýva.Pretožiadaladetizveriťdosvojejvýchovy,dokážesaodetipostarať,pretožeujejterajšieho

zamestnávateľa, ktorého nechce opustiť, zarobí 380,- € mesačne a v tom podnikaní predpokladá, že
bude mať zisk cca 300,- € mesačne. To je veľmi hrubý odhad. Zatiaľ sa o nejakom zisku nedá hovoriť,
zatiaľ si pripravuje pôdu, aby mohla podnikať. Pre podnikanie nepotrebuje bytové priestory, klientelu má.
Deti od septembra navštevujú školu v Senici a to F. II. ZŠ Senica a V. Špeciálnu školu v Senici. Keďže
aj ona dochádza do Senice, tak ich vozí so sebou. Náklady spojené s bývaním sú: elektrika - 50,- €

mesačne, salelit - 20,- €, internet - 30,- €, vodné - stočné to ešte nevie. Výdavky na F. má mesačne
cca 170,- € (oblečenie, strava, ZRPŠ, výlety...), na V. má výdavky mesačne 250,- €, na V. má zvýšené
výdavky kvôli jeho zdravotnému stavu. Z lekárskej správy vyplýva, že mal. V. je na úrovni 3,5 ročného
dieťaťa, pritom má 7 rokov.

Z výsluchu otca dieťaťa mal súd preukázané, že je to tak, že matka odišla posledný septembrový týždeň
zospoločnejdomácnostinazákladedohody,ktorejpredchádzalorozdelenieBSMavrámcivyporiadania
manželka získala rodinný dom v P. XXX. Odišla spolu s obidvomi synmi F. aj V.. Takisto dôvod prečo
odišla, že začala podnikať, je pravdivý. Do tejto miery súhlasí s tým, čo matka uviedla a súhlasí aj s
tým, aby deti boli za týchto okolností obidve zverené do výchovy matky, pretože sa skutočne o deti

stará. Neboli tam zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o výšku výživného zdá sa mu návrh matky
prehnaný, pretože nezodpovedá jednak potrebám jeho detí, ani jeho zárobkovým možnostiam. Jeho
priemerný čistý zárobok je mesačne cca 1.020,- €. Z toho platí 3-izbový byt v Senici, kde zostal bývať,
keď manželka odišla. Náklady hradí sám mesačne vo výške 300,- €. Vyživovaciu povinnosť má len kV. a F., inú vyživovaciu povinnosť nemá. V byte býva sám. Má priateľku, ale priateľka s ním nebýva.
Ďalej má hypotéku na ten byt 170,- € mesačne, spotrebný úver 160,- € mesačne, ktorý zobral ešte, keď
bývali spolu s manželkou, ktoré peniaze použil na úpravu rod. domu v P.. Ďalej má leasing na osobné

auto Škoda Octavia (novší model, ktorý stojí 26.000,- €) mesačne 386,- € a to platí už 4 roky, ešte rok
to má splácať. Keď poráta všetky tieto výdavky, jemu nezostane nič, ešte musí robiť pomimo. Má príjem
z príležitostných brigád, sú to elektroinštalácie - revízny technik, cca 500,- € mesačne. To môže byť aj
nemusí. Niekedy to je menej, niekedy viacej a niekedy ani nič. Nevie o tom, že by matka mala nejaké
zvýšené výdavky na syna V., pozná jeho zdravotný stav. Podľa jeho názoru výživné na obidve deti po

100,- € mesačne je maximum, ktoré si môže teraz predstaviť. Odkedy sa matka odsťahovala, tak si deti
bráva k sebe do Senice tak ako je to možné, ako mu to práca dovolí. U seba ich mal od septembra
skoro každý týždeň dva tri dni, čo je rád. Chce tým povedať, že aj jemu vznikajú tým náklady, lebo musí
samozrejme zabezpečiť stravu aj oblečenie pre deti, keď sú u neho. Nesúhlasí s výškou výživného ako
ho žiada matka, lebo to by bolo pre neho likvidačné. Je pravdou, že má dve nehnuteľnosti ale jednu
nadobudol pred manželstvom. V tom jednoizbovom byte býva jeho otec. On býva v 3-izbovom byte,

ktorý mu odstúpil otec. Poukazuje na to, že mal. V. dostáva príspevok na benzín 30,- € mesačne od
štátu a dostal aj príspevok na zakúpenie auta vo výške 6.600,- € Hyundai, ktoré používa matka.

Súd mal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica preukázané, že matka maloletých detí
je poberateľkou prídavku na 2 deti vo výške 47,07 € mesačne. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej

núdzi. Otec mal .detí nie je poberateľom rodinných prídavkov ani dávky v hmotnej núdzi.

Z potvrdenia o príjme otca mal súd preukázané, že otec mal. detí je zamestnaný v Okresnom riaditeľstve
hasičského a záchranného zboru v F. ako hasič, kde dosahuje priemernú čistú mzdu vo výške 1.014,76
€ mesačne.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom V., nar. X.X.XXXX a F., nar. X.X.XXXX,
bol podaný dôvodne. V konaní mal súd preukázané, že rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti
a keďže sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k mal. deťom nedohodli, rozhodol o

nej súd.

Matka mal. detí žiadala, aby boli mal. deti zverené do jej osobnej starostlivosti, s čím otec mal.
detí súhlasil a súhlas vyjadril tiež kolízny opatrovník mal. detí a okresná prokurátorka. Keďže súd
v starostlivosti matky o mal. deti nezistil žiadne nedostatky, zveril mal. V. a mal. F. do jej osobnej

starostlivosti.

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči mal. deťom matka žiadala, aby súd určil otcovi povinnosť
prispievať na výživu mal. F. 170,- € mesačne a na mal. V. 250,- € mesačne. Súd však po preskúmaní
odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj schopností, možností a majetkových pomerov oboch

rodičov dospel k záveru, že otcovi je možne v súčasnosti uložiť povinnosť prispievať na výživu mal. F.
v sume 150,- € mesačne a na mal. V. v sume 200,- € mesačne. Súd má za to, že takto určená výška
výživného zodpovedá odôvodnených potrebám mal. detí a ich veku, ale aj zárobkovým možnostiam a
schopnostiam oboch rodičov. V prípade výšky výživného pre mal. V. bral súd do úvahy i jeho zdravotný
stav, nakoľko trpí autizmom, v dôsledku čoho má matka zvýšené výdavky na zabezpečenie zdravotnej

starostlivosti o neho. Rovnako tiež zohľadnil i skutočnosť, že otec sa s mal. deťmi často stretáva a
uhrádza im niektoré výdavky (napr. oblečenie, korčule, školu v prírode). Súd mal preukázané, že matka
mal. detí je zamestnaná v spoločnosti F. s.r.o. ako účtovníčka s príjmom vo výške 380,- € mesačne
a zároveň začala aj podnikať, je konateľkou spoločnosti V. Z. s.r.o., pričom z podnikania predpokladá
príjem vo výške cca 300,- € mesačne. Od septembra 2015 odišla spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti

a býva v rodinnom dome v P. Č.. XXX, pričom náklady spojené s bývaním prestavujú sumu cca 100,-
€ (elektrina, satelit, internet, voda). Matka tiež spláca úver v sume 180,- € mesačne. Otec mal. detí
pracujeakohasičvOkresnomriaditeľstvehasičskéhoazáchrannéhozboruvF.,kdedosahujepriemernú
čistú mzdu vo výške 1.014,76 € mesačne. Zároveň má príjem z príležitostných brigád (elektroinštalácie
- revízny technik) vo výške cca 500,- € mesačne. Otec býva v 3-izbovom byte v Senici, kde hradí

náklady vo výške 300,- € mesačne. Ďalej spláca hypotéku na byt vo výške 170,- € mesačne, spotrebný
úver, ktorý si zobrali ešte počas spoločného spolužitia vo výške 160,- € a leasing za osobné auto vo
výške 386,- € mesačne. Iné vyživovacie povinnosti účastníci nemajú. Súd pokladá na tomto mieste
za potrebné zdôrazniť, že má za to, že výživné vo výške ním určenej sleduje zákonnom stanovenú
povinnosť rodičov zabezpečiť svojím deťom rovnakú životnú úroveň, ako majú oni sami. V danom

prípade je evidentné, že s poukazom na mesačný príjem a výdavky otca je jeho životná úroveň stále
vyššia ako životná úroveň matky, a preto by nebolo spravodlivé, aby matka, ktorá zároveň zabezpečuje
aj osobnú starostlivosť o mal. deti, mala na ich výživu prispievať rovnakou alebo príp. ešte vyššousumou. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o výške výživného tak, ako je uvedené vo výroku.

Súd určil výživné spätne od 1.10.2015 t. j. odo dňa podania návrhu matky na súd. Vzhľadom k spätnej
úprave výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.10.2015 do 31.10.2015
na mal. V. v sume 200,- € a na mal. F. v sume 150,- €, ktorý je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Nakoľko rodičia nežiadali upraviť styk otca s mal. dieťaťom, keďže sa na ňom vedia dohodnúť, súd ho
neupravil.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.