Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201353
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201353.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný
úrad Rožňava, Katastrálny odbor, so sídlom Jarná 2, Rožňava, za účasti: B. M., U.. XX.XX.XXXX, R. R.
XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2013/V 141-Ge zo dňa 11.09.2014,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2013/V 141-Ge z 11.09.2014.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2013/V 141-Ge zo dňa 11.09.2014 podľa ust. § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (ďalej len "Katastrálny zákon") zamietol návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 24/2013-PTR uzavretej medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. M. ako záložcom (ďalej len "záložná zmluva"). Predmetom

záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R. zapísané na liste vlastníctva
č. XXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vyhotovenie Dohody o splnomocnení vo
forme predtlače má za následok nemožnosť ovplyvňovania týchto častí predmetnej listiny zo strany
splnomocniteľa a má vplyv na účinnú obhajobu práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa
zo strany splnomocnenca. Vyhotovením časti dohody o splnomocnení vo forme predtlače záložný

veriteľ svojím spôsobom vybral a určil splnomocnenca pre záložného dlžníka, ktorý výber osoby
splnomocnenca nemohol ovplyvniť.
Vzniká tu teda pochybnosť, či splnomocnenec konal pri uzatváraní záložnej zmluvy plne v záujme
účinnej obhajoby práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa, keďže osoba splnomocnenca je
v kontakte s osobou úverového veriteľa a záložného veriteľa. V tomto prípade ide o rozpor zástupcu
(splnomocnenca) so záujmom zastúpeného (splnomocniteľa) v zmysle znenia ustanovenia § 22 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Ďalej odporca posúdil plnomocenstvo aj v zmysle znenia ustanovení § 23 a § 37 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov a dospel k právnemu názoru, že právny úkon, ktorým bolo
udelené plnomocenstvo, je absolútne neplatným právnym úkonom. Dôvodom absolútnej neplatnostiprávneho úkonu je absentovanie jednej z podstatných náležitostí právneho úkonu vymedzených v
zmysle znenia ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a to slobody vôle
prejavenej v súvislosti s urobením právneho úkonu. Podmienky, za ktorých bolo plnomocenstvo udelené

splnomocniteľkouvdeň,vktorýbolauzavretáZmluvaoúvereč.702701367dňa16.01.2012vkonečnom
dôsledku obmedzujú splnomocniteľa pri výbere primeraných možností vplývajúcich a ovplyvňujúcich
mechanizmus slobodného utvárania vôle a jej slobodného prejavu navonok.

Správny orgán posúdil platnosť zmluvy o zriadení záložného práva z hľadiska, či obsahuje podstatné

náležitosti zmluvy, či je právny úkon urobený v predmetnej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťou,čisúprejavydostatočneurčitéazrozumiteľné,čizmluvnávoľnosťaleboprávonakladať
snehnuteľnosťouniesúobmedzené,čizmluvaneodporujezákonu,čizákonneobchádzaačisaneprieči
dobrým mravom.

Výškaistinyposkytnutejúverovémudlžníkovivsume350,-Eur,dohodnutávzmluveoúvere,vporovnaní

s hodnotnou predmetu zmluvy o zriadení záložného práva predstavuje naplnenie znakov skutkovej
podstaty absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že právny úkon uzavretím, ktorého bolo
zriadené záložné právo, je zjavne nevýhodný pre záložcu. V zmluve o zriadení záložného práva teda
nie je rešpektovaná požiadavka vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere
a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva. Celková výška zabezpečovanej pohľadávky spolu

s príslušenstvom ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva a hodnota predmetu zmluvy o
zriadení záložného práva sú v nevyváženom pomere a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva je väčšia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s jej zákonným príslušenstvom
ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby odporca
preskúmavané rozhodnutie zo dňa 11.09.2014 zrušil a jeho návrhu na povolenie vkladu záložného práva

vyhovel. V prípade, že mu nevyhovie, navrhol vec predložiť súdu, ktorý by preskúmavané rozhodnutie
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň zaviazal odporcu nahradiť trovy konania.

V dôvodoch odvolania uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, čo pre ňu vyplýva
z § 46 Správneho poriadku a z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, riadne sa neoboznámila s

predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový
stavaplnomocenstvosplnomocniteľaudelenésplnomocnencovinesprávneprávneposúdila,nazáklade
čoho vydala nezákonné rozhodnutie. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, avšak
takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa ust.

§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. Čiže predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

K otázke možného rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uviedol, že
rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Je

zrejmé, že predložené plnomocnestvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenie nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka

o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného
zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere
je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma
obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka.

K úroku z omeškania navrhovateľ poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR, v
zmysle ktorej pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania nie je možné vychádzať len z jej
číselnej výšky, ale je potrebné aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu. Hodnotenie
úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní predNajvyšším súdom SR, ktorý posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné (sp. zn. 1 Obdo 34/2004 z
21.12.2004, 2Obdo 26/2004 z 22.9.2005 a 2 Obdo 28/2004 z 22.9.2005).

V závere odvolania konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a
včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a on ako veriteľ len využil
zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2014 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí a navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Účastníčka konania sa k opravnému
prostriedku nevyjadrila.

Pojednávanie súdu sa konalo dňa 24.04.2015 v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, a to aj napriek

včasnému predvolaniu na pojednávanie. Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 13.04.2015 vyjadril
súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd teda v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p.
aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Účastníčka konania B. M.Q. na pojednávaní súdu uviedla, že si od spoločnosti POHOTOVOSŤ požičala

sumu 350,- Eur, ktorú spláca po 15,- Eur mesačne, avšak zástupkyňa spoločnosti POHOTOVOSŤ
odmietla takýto spôsob splácania dlhu, pretože je to nízka splátka. Na otázku samosudcu účastníčka
konania uviedla, že nevie čítať, takže zmluvu o úvere si nemohla prečítať.

Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa
s opravným prostriedkom navrhovateľa, s písomným vyjadrením a administratívnym spisom odporcu a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom B. M. Zmluvu o úvere

č. 702701367 dňa 16.01.2012, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške
350,- Eur a dlžník sa zaviazal poskytnutý úver aj s príslušenstvom vrátiť. Dlžník zároveň Dohodou
o splnomocnení zo dňa 17.01.2012 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so
sídlom Povraznícka 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve

alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je
podpísaná dlžníkom B. M.Q. ako splnomocniteľom dňa 16.01.2012 a D. G., predsedom občianskeho
združenia ProHelp ako splnomocnencom dňa 17.01.2012.

Dňa08.01.2013bolauzavretáZmluvaozriadenízáložnéhoprávač.24/2013-PTRmedzinavrhovateľom
a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie
záložného práva v prospech navrhovateľa k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo
zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. 702701367 zo dňa 16.01.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ust. § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(ust. § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).Podľa ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (ust. § 31 ods.

3 Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (ust. § 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného

zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie),jepovinnosťousprávykatastrarozhodujúcejopovolenívkladuvecnéhoprávaskúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že predmetná Dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom B. M.Q. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
nie je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník
teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca záložným

veriteľom v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene
dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť,
aby si dlžník vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o
preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv a sám dospel k
rozhodnutiu, že na zabezpečenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere je potrebné si zvoliť zástupcu, ktorý

by v jeho mene uzavrel záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností v hodnote
mnohonásobne prevyšujúcej jeho záväzky zo záložnej zmluvy.

Taktiež skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová
zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním Dohody o

splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia Dohody o splnomocnení v
znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Za takejto situácie občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť

záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp, ktoré súd
vyžiadal z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. registrácie 36011), ide o dobrovoľné združenie
fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach

pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil
ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy konania nevznikli.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta
v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v

sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona
č. 71/1992 Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.