Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/307/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206774
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813206774.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou, v právnej veci žalobcu Home
Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska kancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO 36 789 615, proti žalovanej X. P., S..
XX.XX.XXXX, M. R. XXX, o zaplatenie 1.662,04 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 1.109,02 € a kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 352,13 €
a úroku z omeškania prevyšujúceho 0,024% denný úrok z omeškania zo sumy 583,87 € od 4.2.2014
do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 583,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025
% denne zo sumy 583,87 € od 4.2.2014 do zaplatenia.

III. Určuje, že uvedené peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach vo výške po 20,- € mesačne,
počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, vždy do 20-
teho dňa za príslušný mesiac, až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 213,93 €, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
mu 1.662,04 €, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške
352,13 €, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.640,98 € od 19.6.2013 do zaplatenia
a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 1.7.2008 uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky žalobcu, s ktorými bola
žalovaná oboznámená a podpisom úverovej zmluvy prejavila súhlas s nimi byť viazaná. Predmetom
úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 1.692,89 € zo strany žalobcu
žalovanej. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných 84 mesačných
splátkach po 37,61 €. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto ju žalobca
vyzval listom zo dňa 28.4.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.824,87 € v lehote 15 dní
od odoslania výzvy.

Podaním doručeným súdu 5.2.2014 žalobca svoj návrh v časti prevyšujúcej sumu rozdielu poskytnutého
úveru 1.692,89 € a sumu žalovanou zaplatenú 1.109,02 € späť a žiadal priznať sumu 583,87 € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne z dlžnej sumy od 14.5.2011 do zaplatenia, čo predstavuje
ročne úrok vo výške 9,25%

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, súdu doručila listinní dôkazy a to úverovú zmluvu č.
3807000259 a 34 kusov poštových zásielok o splácaní úveru.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a prílohami, podaním žalobcu, výsluchom
žalovanej a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca a žalovaná ako klient uzavreli dňa 1.7.2008 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.698,89 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 84 mesačných
splátkach po 37,61 €.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaná podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito
podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),
ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva
a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej
zmluvy.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po
poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie
úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient povinný platiť ( ďalej iba splátka ), ak z údajov na
lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky
zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie
a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

V zmysle hlavy 5 § 8 Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná
tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu
ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie
úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.

Podľa hlavy 6 § 6 Úverových podmienok v prípade ak je dôsledkom porušenia povinnosti klienta uhradiť
spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by
bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

V zmysle hlavy 14 § 3, 4 Úverových podmienok v prípade omeškania úhrady splátky, alebo ich častí
alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 7 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný
zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však
9,96 eur. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej
povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. V
prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, či ich časti dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej
povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je
v omeškaní.

Podľa hlavy 14 § 12 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky a zabezpečovacie
vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v platnom znení.

V zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a), b), zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Ako vyplýva z ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy dňa 9.12.2008 ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 OZ ).

Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

V ust. § 39 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová
zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.662,04 € a táto sa zaviazala splácať
ho v mesačných splátkach po 37,61 €.

Keďže si túto svoju povinnosť žalovaná neplnila, žalobca dňa 28.4.2011 zosplatnil celý úver a vyzval ju
na zaplatenie dlžnej sumy. Ako vyplýva zo splátkového kalendára zmluvy, žalovaná uhradila žalobcovi
celkom sumu 1.109,02 €, pričom z toho sumu 20,- € uhradila až po podaní žaloby.
Žalobca podaním zo dňa 3.2.2014 zobral žalobu v časti o zaplatenie tejto sumy späť, preto súd konanie
o zaplatenie 1.109,02 € a kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 352,13 € a úroku z
omeškania prevyšujúceho 0,024% denný úrok z omeškania zo sumy 583,87 € od 4.2.2014 do zaplatenia
zastavil.

Predmetom konania zostala suma 583,87 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom
(1.692,89 €) a sumou žalovanou zaplatenou (1.109,02 €), preto súd nemal pochybnosti o jej výške a
žalovanú zaviazal na jej zaplatenie.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 586/2008 Z.z. účinného od
1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa
§ 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisov SR). Podľa zistenia súdu výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania
s plnením, t.j. ku dňu 14.5.2011 bola 1,25% + 8 percentuálnych bodov, teda zákonná výška úrokov z
omeškania k uvedenému dňu bola 9,25% p.a., t. j. 0,025% denne (9,25/365 dní sa rovná 0,025%)
Žalovaná bola teda zaviazaná na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 583,87 €, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 583,87 € od ročne odo dňa 4.2.2014, v súlade s návrhom
žalobcu, do zaplatenia - v splátkach po 20 € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a zaviazal žalovanú
na úhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu vo
výške 99,50 € a z priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 213,93 €.

Trovy právneho zastúpenia u žalobcu pozostávajú z odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vrátane
platného režijného paušálu tak, ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v žalobnom návrhu.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 213,93 € podľa
vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
( ďalej len ,,vyhláška“), (prevzatie veci, príprava zastúpenia a podanie návrhu, 2x režijný paušál á 7,81
Eur + 20% DPH) na náhradu ktorých zaviazal žalovanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.