Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoPr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713207653
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2713207653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu
JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: L. V., bytom T. XXXX/XX,
XXX XX L., právne zast.: JUDr. Ján Pekar, advokát, Advokátska kancelária, Potočná 191/39, 909
01 Skalica, proti žalovanému: DRAGOM, s.r.o., so sídlom Kopčianska 3756/10, Bratislava, pobočka
mestská časť Petržalka, IČO: 36247707, (predtým ERI s.r.o., so sídlom Kráľovská 4/10, 909 01 Skalica,

IČO: 36247707), právne zast.: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Potočná 249/16, 909 01 Skalica,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti čiastočnému rozsudku
Okresného súdu Skalica č.k. 2 CPr/4/2013-184 zo dňa 29. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým čiastočným rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru žalobcu u žalovaného zo dňa 16.08.2013 je neplatné s tým, že o nároku na zaplatenie
náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania rozhodne v

konečnom rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako
zamestnávateľ uzatvorili dňa 31.12.2009 pracovnú zmluvu s nástupom práce od 01.01.2010 s miestom
jej výkonu Lesná 4, Holíč, s druhom práce pekár. Žalovaný dňa 16.08.2013 skončil pracovný pomer
s žalobcom okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v ktorom uviedol:
„ Na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny s vami zamestnávateľ okamžite končí pracovný
pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru: Dňa 26.7.2013 a

opakovane dňa 2.8.2013 ste opätovne závažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu a to svojvoľným
odcudzením tovarov zamestnávateľa z priestorov spoločnosti, čo potvrdzujú záznamy z bezpečnostných
kamier umiestnených v prevádzke spoločnosti a boli inštalované na ochranu majetku.“ Po vykonanom
dokazovaní výsluchom účastníkov i výsluchom vypočutých svedkov, oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi považoval medzi účastníkmi sporné to, či dôvody skončenia pracovného pomeru
uvedené v okamžitom skončení sú opodstatnené a či sa žalobca skutočne dopustil konania, ktorým
závažne porušil pracovnú disciplínu.

Sporným medzi účastníkmi konania bolo, či dôvody skončenia pracovného pomeru uvedené v
okamžitom skončení pracovného pomeru sú opodstatnené a či sa žalobca skutočne dopustil
takého konania, ktorým závažne porušil pracovnú disciplínu. Pritom právnu kvalifikáciu porušenia
pracovnej disciplíny Zákonník práce nevymedzuje. Za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca
možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, z

pracovnoprávnych predpisov, z pokynov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy, či z pracovného poriadku.
Zákonník práce taktiež nedefinuje pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naplnenie tejto
skutkovej podstaty je preto potrebné posudzovať v každom prípade individuálne, podľa konkrétnychokolností prípadu. Možno však vyvodiť, že ide o také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré svojou
intenzitou presahuje bežné porušenia disciplíny.

Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 26.07.2013 a opakovane
dňa 02.08.2013 odcudzil tovar zamestnávateľa z priestorov spoločnosti. Túto skutočnosť mali potvrdiť
záznamy z bezpečnostných kamier umiestnených v prevádzke spoločnosti. Súd vykonal dokazovanie
prehratím záznamu z CD nosiča, keď mal za to, že takýto dôkaz je spôsobilým dôkazným prostriedkom,
i keď nie je zahrnutý do zoznamu dôkazných prostriedkov (§ 125 OSP), pretože ustanovenie § 125

OSP obsahuje iba exemplifikatívny výpočet najbežnejšie používaných dôkazných prostriedkov. Na
pojednávaní konanom dňa 09.09.2014 bol oboznámený dôkaz, prehrávka z CD nosiča. Z
uvedenej snímky nebolo žiadnym spôsobom zrejmé, či a akým spôsobom mal žalobca odcudziť z
priestorov zamestnávateľa tovar. Zo záznamu kamery nebolo možné rozoznať, či žalobca niečo nesie
a už vôbec nie, čo nesie a kam to vynáša. V konaní nemal súd žiadnym spôsobom preukázané, aký
tovar mal žalobca z pracoviska odcudziť a ani v akom množstve. Toto tvrdenie žalovaného o odcudzení

tovaru žalobcom nebolo v konaní preukázané ani svedeckými výpoveďami. Z Knihy evidencie zásahov
a záznamov o zásahu spoločnosti OMOS, s.r.o., ktorá zabezpečuje bezpečnostnú službu u žalovaného
bolo preukázané, že v tejto knihe je zaznamenané: „Na kamerovom zázname bolo zistené odcudzenie
vecí pochádzajúcich z výroby v závode ERI na expedícii“. Malo ísť o záznam zaznamenaný kamerou
dňa 02.08.2013. Z tohto zápisu taktiež vôbec nie je zrejmé, aké veci sa mali odcudziť, v akom množstve

a kto ich odcudzil. V konaní bolo otázne, či žalobca bol v dňoch 26.07.2013 a 02.08.2013 vôbec v
zamestnaní, pretože v predložených listinných dôkazoch z knihy príchodov a odchodov za mesiac júl
a august 2013 (č.l. 172,173) uvedené dni vôbec neboli zaznamenané a v evidencii pracovného času u
žalobcu za mesiac máj - august 2013 boli Inšpektorátom práce Trnava zistené nedostatky.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam prejednávaného prípadu, po dôkladnom zvážení dospel
súd prvého stupňa k záveru, že žalovaný skončil s žalobcom pracovný pomer neplatne, nakoľko
nepreukázal tvrdené skutočnosti o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom a preto návrhu v
časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa a nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, výpovedí svedkov i
záznamu CD nosiča. Záver súdu prvého stupňa o tom, či žalobca bol v dňoch 26.07.2013 a 02.08.2013
v zamestnaní považuje za nesprávny. Z knihy príchodov a odchodov jednoznačne vyplýva, že dňa
01.08.2013 bol žalobca v zamestnaní, pričom pracoval 6 dní v týždni a to od nedele 16,00 hod. do

piatka 4,00 hod. a keď nastúpil do práce 01.08.2013, skončil prácu 02.08.2013 o 4,00 hod. Obdobne
tomu bolo aj dňa 26.07.2013, čo bol tiež piatok. Považoval za splnené všetky formálne i materiálne
predpoklady pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, keďže na toto bol daný
dôvod pre porušenie pracovnej disciplíny žalobcom tým, že odcudzil tovar zamestnávateľa. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi riadne doručené dňa 16.08.2013 a zároveň nemožno

od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Žalobca svojim konaním dňa
26.07.2013 a 02.08.2013 zásadným spôsobom porušil okrem iného aj ustanovenia § 81 Zákonníka
práce tým, že bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa zobral (odcudzil majetok) a to konkrétne výrobky
zamestnávateľa a tieto odniesol mimo priestoru podniku. Zamestnávateľ pozval žalobcu k vysvetleniu,
čo počas pohovoru žalobca nijakým spôsobom nepoprel ani nevysvetlil a len komentoval skutočnosť,

že prevádzka žalovaného je monitorovaná kamerovým systémom, čo zrejme nevedel a len v dôsledku
toho prišlo k zisteniu jeho protizákonného konania a to krádeže na pracovisku. Poukázal na výpovede
svedkov, na videozáznam, kde bolo preukázané, že žalobca odcudzil majetok, ktorý patril žalovanému.
Uvedené tvrdenie jednoznačne potvrdil svedok E. J. na pojednávaní dňa 09.09.2014, keď svedok
uviedol, že žalobca krádeže nepoprel. Svedok potvrdil, že záznamy, na ktorých vidno odcudzovanie

tovaru sú tri, dva sú zaznamenané v knihe a jeden oznámil žalovanému len ústne. I svedok M. T.
potvrdil, že zamestnanci si brali výrobky domov a túto situáciu riešili osobným pohovorom, uložením
kárnych opatrení dvom zamestnancom (medzi nimi bol aj žalobca). Žalovaný prijal na pracovisku
opatrenia a to zavedením sprísnenej kontroly za pomoci SBS na ochranu majetku na prevádzke Holíč
a dôrazným postupom voči zamestnancom, ktorí krádežami porušovali pracovnú morálku s tým, že

týmto postupom výrazne ubudli záporné zostatky pri expedícii tovarov. Porušenie pracovnej disciplíny
žalobcu jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania, pričom žalobca sa dopustil úmyselného
konania, keď počas nočnej zmeny vyniesol z pracoviska veci patriace žalovanému. Uvedeného konania
sa dopustila ja iná zamestnankyňa, s ktorou bol takto pracovný pomer ukončený. Takéto konanie napracovisku je skôr bežné ako výnimočné, čo vo významnej miere zvyšuje intenzitu porušenia pracovnej
disciplínyapretojedôvodné,abyžalovanýkontrolovalzamestnancov,abyžiadnepotravinyzpracoviska
neodnášali a to v akomkoľvek aj menšom množstve, pretože pri počte zamestnancov sa prejavia u

žalovaného úbytky výrobkov a on ako zamestnávateľ nemôže tolerovať odcudzovanie svojho majetku.
V rámci vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobca sa minimálne dňa 02.08.2013
dopustil odcudzenia tovaru patriacemu žalovanému. Uvedené je preukázané výpoveďou svedka E. J.,
zamestnanca spoločnosti OMOS, s.r.o., súkromná bezpečnostná služba, ako aj uvedené vyplýva zo
záznamovbezpečnostnýchkamier,kdejezaznamenané,akožalobcavynášazmiestapracoviskatašku.

Uvedené jednoznačne potvrdzuje, že žalobca neoprávnene vynášal výrobky mimo výrobnú halu a tým
okrádal žalovaného. Preto je daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že dôkazné bremeno na preukázanie

skutočností, ktoré mali byť podkladom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nesie žalovaný a
on popiera, že by tovar patriaci žalovanému z jeho pracovných priestorov odnášal. SBS služba mala
možnosť vykonať jeho kontrolu na to, či a aký tovar odnáša mimo pracovných priestorov. Nikdy k tomu
neprišlo. Poprel, že by 26.07.2013 a 02.08.2013 z priestorov žalovaného takýto tovar odniesol. Ani
jeden z vypočutých svedkov neuviedol, že by niekedy videl, že by odcudzil nejaký tovar žalovaného. Ani

konateľ žalovaného nevie vyčísliť škodu, nevedel uviesť, čo presne ukradol, nevie konkretizovať tovar,
ktorý mal žalobca v kritických dňoch odcudziť a uviesť jeho cenu (strana 4 zápisnice o pojednávaní zo
dňa 04.12.2014). V priebehu rozsiahleho dokazovania žalovaný nikdy neuviedol, čo a aký tovar mal v
týchto dňoch odcudziť. Vo svojom odvolaní žalovaný spochybňuje to, že by nejaký tovar dňa 26.07.2013
odcudzil, keďže na strane 5 článok IV. prvá veta uvádza: „...že žalobca minimálne dňa 02.08.2013

odcudzil tovar patriaci žalovanému“. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

V priebehu odvolacieho konania účastníci zhodne potvrdili skutočnosť, že dňa 01.012.2015 došlo k
zmene obchodného mena spoločnosti žalovaného ERI s.r.o., so sídlom Kráľovská 4/10, 909 01 Skalica,

IČO: 36247707 a všetky právne úkony, ktoré uskutočnila spoločnosť pod pôvodným menom zostávajú
zachované a zmena obchodného mena nemá na tieto úkony žiaden vplyv. Preto je potrebné ďalej konať
so žalovaným DRAGOM, s.r.o. so sídlom Kopčianska 3756/10, Bratislava, IČO: 36247707.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších

predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1

OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
rozhodnutiesúduprvéhostupňajevecnesprávne,pretohopodľaustanovenia§219ods.1OSPpotvrdil.
Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednohlasne(§3ods.9posledná
veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pretože sa
nejedná o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania
a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady

rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2 CPr/4/2013 je žaloba
žalobcu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce zamestnávateľom a náhrada mzdy zamestnanca. Súd prvého stupňa žalobe žalobcu

vyhovel čiastočným rozsudkom a určil, že sporné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
16.08.2013 je neplatné a o nároku na náhradu mzdy a trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku.
Žalovaný, ktorý podal voči tomuto rozsudku odvolanie, sa v odvolacom konaní domáha zrušenia tohtorozsudku a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne odôvodneného
rozhodnutia a jeho nesprávnych skutkových i právnych záverov.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku správne.

Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za zrozumiteľný, preskúmateľný a
dostatočne odôvodnený, pričom sa plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa vedúcimi
k určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu.

Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dôkazy a vykonané dôkazy správne
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd nevidí dôvod ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty, pre ktoré by mal rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušiť a tak odvolanie žalovaného v prevažnom rozsahu nepovažuje za dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný dňa 16.08.2013 rozhodol o skončení pracovného pomeru so
žalobcom okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože dňa 26.07.2013 a opakovane
dňa 02.08.2013 opätovne závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a to svojvoľným odcudzením
tovarov zamestnávateľa z priestorov spoločnosti, čo potvrdzujú záznamy bezpečnostných kamier
umiestnených v prevádzke spoločnosti a boli inštalované na ochranu majetku.

Žalovaný v odvolaní argumentuje predovšetkým tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je náležite
odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia má pritom obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež
s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať
správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné (§ 157 OSP). Odôvodnenie rozhodnutia má
značný význam aj z hľadiska jeho preskúmateľnosti (S., S., U., M. a kol., Občianske súdne konanie,

prvé vydanie, Praha: C.H. Beck 2010). Rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Ani judikatúra Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý
argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Odvolací súd sa nemôže stotožniť s názorom odvolateľa o nedostatočnom zdôvodnení
rozsudku, pretože súd prvého stupňa pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia zvolil postup stanoveným
v zákone(§ 157 OSP) a odôvodneniu svojho rozhodnutia venoval náležitú pozornosť a to ako po
skutkovej, tak po právnej stránke. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vecne, jasne a zrozumiteľne
odôvodnil, poukázal v ňom na platnú právnu úpravu Preto k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného

nemožno priznať relevanciu.

Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa nepovažoval prítomnosť žalobcu na
pracovisku v sporných dňoch za preukázanú, i keď v knihe dochádzok je zapísaný predchádzajúceho
dňa, pričom jeho pracovná zmena trvala do 4,00 hod. nasledujúceho dňa. Treba uviesť, že súd prvého

stupňa nemal prítomnosť žalobcu na pracovisku v sporných dňoch za preukázanú (považoval to za
otázne), avšak samotný žalobca i vo vyjadrení k odvolaniu konštatuje, že v tieto dni sa uvedeného
konania nedopustil, teda svoju prítomnosť na pracovisku nespochybnil. I vyjadrenie odvolateľa o posune
dátumu nástupuaskončeniapracovnejdobyvýkonuprácežalobcujelogickéapresvedčivéatakdávajú
základ pre záver, že žalobca v tieto dni na pracovisku bol.

Odvolateľ ďalej v odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov nevyvodil
správne skutkové závery, keďže v konaní sa preukázalo, ako žalobca vynáša z miesta pracoviska tovar
zamestnávateľa, bolo preukázané, že vynáša tašku. Uvedené jednoznačne potvrdzuje, že žalobca
neoprávnene vynášal výrobky mimo výrobnú halu a tým okrádal žalovaného.

Uvedená argumentácia odvolateľa celkom jednoznačne preukazuje, že žalovaný pristúpil k okamžitému
k skončeniu pracovného pomeru bez toho, aby mal dôvod tohto výrazného zásahu do práv zamestnanca
náležite preukázaný a odôvodnený. Je potrebné zdôrazniť, že vynášanie tašky z pracoviska bez toho,aby sa jednoznačne zistilo, že zamestnanec má v taške tovar zamestnávateľa, ktorý mu odcudzil,
nemôže viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, pretože takýto dôvod je iluzórny a založený
na predpoklade(že zamestnanec určite v taške má tovar zamestnávateľa), no za preukázaný ho

považovať nemožno, za ktorej situácie sa nemôže stať dôvodom pre skončenie pracovného pomeru.
Preto ani uvedená argumentácia odvolateľa o nezohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania a
nesprávnych skutkových záverov neobstojí.

Možno zhodne so súdom za stupňa konštatovať, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou,

ktorásachápetak,žetvrdiťskutočnostianavrhovaťonichdôkazyjezásadnevecouúčastníkovkonania.
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov primárne spočíva na účastníkoch. Účastník má povinnosť tvrdenia
a povinnosť dôkaznú, pričom medzi nimi je úzka vzájomná väzba. Okruh rozhodujúcich skutočností je
vždy určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
V spore o neplatnosť okamžitého skončenie pracovného pomeru nesie žalobca bremeno tvrdenia,

že zamestnávateľom tvrdeného závadného konania sa nedopustil. Žalovaný má povinnosť v konaní
preukázať, že zamestnanie sa dopustil konania, ktoré je zákonným dôvodom k skončeniu
pracovného pomeru okamžite (doposiaľ tak neurobil), v dôsledku čoho sa môžu preukazované
skutočností stať sporné a môžu byť aj ony predmetom ďalšieho dokazovania.

I keď v konaní pred súdom prvého stupňa bolo vypočutých viacero svedkov, ich výpovede možno označiť
za všeobecné, keďže nemali žiadne poznatky o tom, že by žalobca z pracoviska vynášal tovar svojho
zamestnávateľa(nikto z nich nevidel, aký tovar vynáša, čo v taške má). Za tejto dôkaznej situácie treba
mať zato, že súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na ňom
spočívajúce, že žalobca odcudzil tovar zamestnávateľa.

Podľa § 70 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 v znení zákona č. 233/2013 v znení v čase rozhodnutia v
čase rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru). Okamžité skončenie pracovného pomeru
musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému

účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje významný zásah do existencie pracovného
pomeru, pracovný pomer sa totiž končí okamžite - okamihom doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné tak zo strany zamestnanca, ako aj zo strany
zamestnávateľa. Špecifikom tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru je, že pracovný pomer
skončí bez plynutia výpovednej doby dňom, keď je prejav vôle konajúcej osoby doručený druhému

účastníkovi. Pretože ide o kogentné ustanovenie, Zákonník práce neumožňuje uviesť v zrušovacom
prejave akýkoľvek iný časový údaj. Pre doručenie zrušovacieho prejavu platia, rovnako ako pri výpovedi,
ustanovenia § 38 Zákonníka práce.

K tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť, ak v danej situácii

nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať či očakávať, aby s ohľadom na porušenie
pracovných povinností zamestnanca, situáciu na pracovisku, udržanie pracovnej disciplíny, rozsah
spôsobenej škody a jej následky, ktoré sú závažné, mohol tento zamestnanec zotrvať na pracovisku i
počas plynutia výpovednej doby. Riešenie uvedenej situácie preto vylučuje (nemožnosť a nevhodnosť)
zotrvanie zamestnanca na pracovisku počas výpovednej doby.

Z uvedeného možno vyvodiť ten záver, že porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca
musí byť závažné, musí byť najvyššej intenzity a musí doliehať ako na zamestnávateľa, tak i na
ostatný pracovný kolektív, kedy nie je žiaduce v súlade s morálkou, pracovnou disciplínou a plnením
úloh zamestnávateľa, zamedzením vzniku hroziacej škody, aby zamestnanec zotrval ďalej na tomto

pracovisku.

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a zamestnávateľ v ňom môže uplatniť
iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolomožné zameniť s iným dôvodom (§ 70 ZP) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým
orgánom (§ 74 ods. 1 ZP). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom
okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody,

ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby
nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne
meniť.

Dôvod by mal byť formulovaný tak, aby bolo zrejmé, v čom sa vidí dôvod okamžitého skončenia. Táto
požiadavka je významná preto, aby sa mohla druhá strana účinne brániť voči tvrdeným skutočnostiam.
Dôvod musí byť skutkovo konkretizovaný a ten bude rozhodujúcim v prípadnom spore o neplatnosť
jeho skončenia. Pred doručením okamžitého skončenia musí mať zamestnávateľ dôvod jasný a
preukázaný, nestačí len podozrenie, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je daný.
Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú predmetom kogentných ustanovení § 68 ods. 1

Zákonníka práce a ustanovenia § 69 ods. 1 Zákonníka práce.

Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a ktoré súvisí so zavineným porušením pracovnej

disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú jednak z § 81 ZP, z
iných právnych predpisov, pracovnoprávnych noriem, interných pokynov a predpisov zamestnávateľa,
kolektívnej zmluvy, organizačného či pracovného poriadku.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým

spôsobom, aby bolo z neho zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k
tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru, pričom uvedený dôvod nemožno dodatočne meniť.
Vymedzenie dôvodov skončenia pracovného pomeru musí súčasne rešpektovať ustanovenie § 70
Zákonníka práce. Neuvedenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo nedostatočné
uvedenie sa prejaví tými dôsledkami, že okamžité zrušenie pracovného pomeru bude neplatné

(porovnaj napr. R 14/1972). Z vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť
nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca sa vidí porušenie jeho povinnosti a aby bolo tým
zabezpečené aj to, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť, vysvetľovať si a prispôsobovať
vzniknutej dôkaznej situácii.

K splneniu hmotno-právnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda
potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým, jasným a zrozumiteľným
spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu
tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.
Vymedzenie dôvodov skončenia pracovného pomeru pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť vôle je neplatné

len vtedy, ak sa nedá ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.
Pritom výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo
skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú
účastník v rozhodnej dobe nemal alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju.

V danom prípade vymedzenie skutku, pre ktorý došlo zo strany žalovaného k rozhodnutiu o okamžitom
skončení pracovného pomeru, nezodpovedá zákonnej dikcii § 70 Zákonníka práce, ktorý normuje
podmienky a povinnosti toho, kto má písomne v okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo
vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom špecifikovaný dôvod
nie je možné zameniť s iným.

Charakteristika skutku, ktorá je obsiahnutá v zrušovacom prejave pracovného pomeru zo strany
žalovaného je neurčitá, nejasná a nedostatočná. Žalovaný konkretizoval dni, kedy malo dôjsť
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a ďalej to, že ide o „svojvoľné odcudzenie tovarov
zamestnávateľa z priestorov spoločnosti, čo potvrdzujú záznamy z bezpečnostných kamier

umiestnených v prevádzke spoločnosti a boli nainštalované na ochranu majetku“. Z charakteristiky
tohto skutku vidno, že tu išlo o odcudzenie tovarov zamestnávateľa z priestorov spoločnosti a na
preukázanietohtokonaniasaakodôkazpoukazujenazáznamyzbezpečnostnýchkamierumiestnených
v prevádzke spoločnosti. Preto v celom kontexte vymedzeného skutku sa žalobcovi kladie za vinusvojvoľné odcudzenie tovarov zamestnávateľa z priestorov spoločnosti v dňoch 26.7.2013 a 2.8.2013.
Takáto charakteristika skutku je nepochybne nedostatočná. Nie je v nej uvedené to, presne kedy
počas tohto dňa žalobca tovar odcudzil, o aký tovar išlo, kedy, kto a akým spôsobom toto odcudzenie

tovaru v spoločnosti žalovaného zistil, čo nasledovalo ďalej, ako na tieto zistenia reagoval žalobca,
prípadne prečo si tovar napriek tomu z objektu žalovaného odniesol, kedy toto žalovaný zistil a
podobne, prinajmenšom nie je vôbec pomenovaný tovar, o ktorý tu išlo, jeho množstvo, cena, či
spôsob zistenia skutku. Táto charakteristika závadného konania žalobcu nedáva jasný prehľad o
vzniknutej situácii, je nedostatočne vyjadrená, nedostatočne charakterizovaná a bolo by možné pod

takúto všeobecnú charakteristiku zaradiť všetky závadné konania vytýkané zamestnancovi tohto dňa
(nie je ohraničený čas, spôsob zistenia, predmet krádeže, jeho cena, kto uvedené konanie zistil, aká
bola spôsobená zamestnávateľovi škoda, v čom spočíva závažnosť porušenia pracovnej disciplíny, aká
bola jej intenzita a podobne). Odkaz na záznamy z bezpečnostných kamier umiestnených v spoločnosti
žalovaného je vlastne len odkazom na dôkaz, ktorým sa má uvedená skutočnosť preukázať. Záznam
z bezpečnostnej kamery nemôže nahradiť slovné vyjadrenie náležitostí, ktoré malo mať vymedzenie

skutkov spôsobených žalobcom v sporných dňoch. Pritom vo všeobecnej rovine je možné takto uvedený
dôvod zameniť s akýmkoľvek iným porušením pracovnej disciplíny. Dôvod citovaný v okamžitom zrušení
pracovného pomeru pritom nie je možné dodatočne meniť ani dopĺňať, vysvetľovať, keďže tieto dôvody
musia byť presne a jednoznačne vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru.

Ani výpovede svedkov či prehratie záznamov z bezpečnostných kamier nemôže nahradiť to, čo malo byť
v zrušujúcom prejave vôle žalovaného vyjadrené slovne tak, aby bol žalobca konfrontovaný so skutkom,
ktorý sa mu kladie za vinu, aby sa vedel k nemu presne vyjadriť a mal možnosť tak zvrátiť tvrdenia svojho
zamestnávateľa o závažnom porušení pracovnej disciplíny.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom svedkov ako aj prehrávkou CD nosiča, no v konaní
sa nepodarilo preukázať to, že žalobca v uvedených dňoch odcudzil z pracoviska tovar žalovaného. Ani
zo snímky CD nosiča nebolo žiadnym spôsobom zrejmé, či a akým spôsobom mal žalobca odcudziť z
priestorov zamestnávateľa tovar. Zo záznamu kamery nebolo možné rozoznať, čo žalobca nesie a už
vôbec nie, a kam to vynáša, resp. že tovar žalovaného odcudzil. V konaní nebolo žiadnym spôsobom

preukázané, aký tovar mal žalobca z pracoviska odcudziť a ani v akom množstve. Toto tvrdenie
žalovaného o odcudzení tovaru žalobcom nebolo v konaní preukázané ani svedeckými výpoveďami,
ani snímkou CD nosiča.

Nedostatočné vyjadrenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru (čo napokon žalobca v

priebehu sporu i vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného namieta) vedie potom k tomu, že skutočnosti, ktoré
nie sú celkom jasne definované, nie je možné v konaní preukázať. Preto sa i odvolací súd stotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že skutočnosti kladené za vinu žalobcovi neboli preukázané, keďže za
danej situácie pri nedostatočnej špecifikácii a ich nepreukázania ani na záznamoch z bezpečnostných
kamier, ani svedeckými výpoveďami, potom nie je možné považovať okamžité skončenie pracovného

pomeru za dôvodné.

Preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobe žalobcu vyhovel a určil jeho neplatnosť okamžitého zrušenia
pracovného pomeru, rozhodol vecne správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.