Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/684/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107215316
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107215316.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská provincia rádu
menších bratov kapucínov, IČO: 00 599 107, so sídlom: Župné nám. 10, Bratislava, v zast.: SOUKENÍK-
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto SR, Bratislava,
so sídlom: Primiciálne nám. 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 14C/89/2007-274 zo dňa 09.10.2013,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 14C/89/2007-274 zo dňa 09.10.2013 p o
t v r d z u j e.

Odporcovi n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol. Odporcovi v 1. rade
náhradu trov konania nepriznal

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 154 ods. 1, § 80 písm.
c/ O.s.p., § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavenia cirkvi a

náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z.z. a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom
podaným na tunajšom súde zo dňa 15.5.2007 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom tej časti
pozemnoknižných parciel 706 a 710 vedených v pozemnoknižnej vložke 1054 k.ú Staré mesto ,ktoré
podľa geometrického plánu č. 112/2006 vyhotoveného Ing. Ivanom Paulenom a schváleného Správou
katastra pre Hlavné mesto SR v Bratislave dňa 28.12.2006 zodpovedá parcelám KN 3250/29 -zastavaná
plocha vo výmere 106 m2, KN 3250/30- zastavaná plocha vo výmere 196 m2 a KN 3250/31 -zastavaná

plocha vo výmere 80 m2.Návrh odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti boli mu odňaté na základe
darovacej zmluvy zo dňa 9.10.1957,ktorú za predávajúceho uzatváral Slovenský náboženský fond a ako
kupujúci vystupoval Čsl. Štát zastúpený Obvodným národným výborom v Bratislave. Navrhovateľ tvrdil,
ženazákladezákonamajetkuobcíuvedenéparcelyprešlidomajetkuodporcuačasťparcieljesúčasťou
parcely KN 3250/5 a má zachované vlastnícke právo k nehnuteľnosti, avšak doposiaľ nie je zapísané
na liste vlastníctva ako vlastníctvo mesta, VÚC alebo štátu. Vyslovil, že darovacia zmluva uzatvorená

dňa 9.10.1957 je neplatná, pretože navrhovateľ nebol účastníkom zmluvy a ani nemal úmysel takúto
zmluvu uzatvárať. Poukázal na to, že zmluvu uzatváral Slovenský náboženský fond, ktorý vystupoval
ako vlastník, ktorý ním nebol a predajom prekročil rozsah právomoci. Zastával názor, že darovacia
zmluva zo dňa 9.10.1957 je neplatná s poukazom na ust. § 868 platného Občianskeho zákonníka a
§ 36 Občianskeho zákonníka z roku 1950.Navrhovateľ ďalej uviedol, že má naliehavý právny záujem
na určení z dôvodu, že vlastnícke právo doposiaľ nie je upravené. Uviedol, že nárok na vydanie časti

parcely je daný zák. 161/2005Z.Z. a bol uplatnený u odporcu listom zo dňa 25.4.2005.V písomnom
stanovisku zo dňa 18.2.2011 uviedol, že Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov, Župnénám. 10, Bratislava, IČO : 00599107 je právnym nástupcom predchádzajúcich útvarov Rádu menších
bratov Kapucínov, ktorí pôsobili na území Slovenska, pričom to dokladujú Deklaráciou Generálného
Ministra Rádu menších bratov Kapucínov, brata F. P. z 18.1.2011 najvyššieho predstaviteľa rádu.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 20.1.2012 uviedol, že je rehoľným spoločenstvom vytvoreným
na základe ustanovení Kódexu kanonického práva a v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona
č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v
znení neskorších predpisov a samostatnou právnickou osobou odvodzujúcou svoju subjektivitu od
Rímskokatolíckej cirkvi a Rádu menších bratov Kapucínov.

Zdôraznil, že podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a Zákona o slobode náboženskej viery a
to v ust. §§ 4/1,3,4 a 5 ods. 2 jednoznačne vyplýva, že registrované cirkvi a náboženské spoločnosti
sú samostatnými právnickými osobami, ktoré samostatne spravujú svoje záležitosti a ustanovujú
svoje orgány. Súčasne poukázal na to,že navrhovateľ ako Slovenská provincia rádu menších bratov
Kapucínov je registrovaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky v evidencii cirkevných právnických

osôb a poukázal na potvrdenie Ministerstva Kultúry SR o registrácii.
Navrhovateľ v priebehu konania upresnil petit návrhu a žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom tej časti
pozemkovoknižných X. XXX T. XXX, vedených v pozemkovoknižnej V. XXXX, A.. Ú. Q. F., ktoré podľa
U. X. X/XXXX, vyhotoveného Ing. Ivanom Paulenom dňa 02. 02. 2012 a schválenom Správou katastra
pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20. 03. 2012, zodpovedá X. A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere XX

F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XX F., A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 64 F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V.
XXX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XX F., A. XXXX/XX - zast. pl. H. V.F. XX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V.
XX F.. V písomných stanoviskách preukazoval aktívnu legitimáciu navrhovateľa dekrétom generálneho
ministra Rádu menších bratov kapucínov, podľa ktorého tvrdil, že navrhovateľ je legitímnym a riadnym
nástupcom Menších bratov kapucínov, ktorí sa časom menili a ktorých riadny členovia žili na menšom

území od ich prvého dosadenia na území Bratislava. Zastával názor, že Slovenská provincia rádu
menších bratov kapucínov je právnym nástupcom Rádu menších bratov kapucínov, ktorí sú vlastníkmi
vedených v pozemnoknižnej V. XXXX A..Ú.. Q. F.. Túto okolnosť odvodzoval od dekrétu Č.. XXXX/XXX
I. L. XX.XX.XXXX. Dodal, že z dekrétu ďalej vyplýva, že spravuje majetok Menších bratov kapucínov,
ktorí žili v Bratislave a bol v pozemnoknižných vložkách evidovaný pod titulom „kapuczinus atyák

poszoni rendháza“. (Rádový dom bratislavských kapucínov). Navrhovateľ ďalej preukazoval, že má
naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 80 písm. c O.s.p. vlastníckeho práva, ktoré bolo právnemu
predchodcovinavrhovateľazčastivyvlastnenévyvlastňovacímvýmeromústrednéhonárodnéhovýboru,
pričom nebola zaplatená ani cena za náhradu pozemkov na základe znaleckých odhadov vo výške
73 260Kčs a v prepočte na novú menu vo výške 14 652 Kčs. Navrhovateľ súčasne uviedol, že časť

X. Č.. XXX bola predmetom darovacej zmluvy, ktorú považuje za neplatný právny úkon. V priebehu
konania navrhovateľ zosúladil právny stav pozemkov podľa geometrického plánu a žiadal určiť, že
výlučným vlastníkom tej časti pôvodných pozemnoknižných vložiek X. Č.. XXX T. XXX vedených v
pozemnoknižnej vložke katastrálne územie Staré mesto, ktoré zodpovedajú novovytvoreným parcelám,
ktorým sa domáhal v návrhu. Poukázal na to, že má naliehavý právny záujem na určení svojho

vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamatennestratilanizdôvoduvedeniapredchádzajúcehokonaniana
Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 24C 69/2007. Tvrdil, že vzťahy k pozemkom zapísaných v pôvodnej
pozemnoknižnej vložke nie sú vysporiadané a zapísané na LV , pričom vlastnícke právo patrilo v
minulosti navrhovateľovi a bolo mu odňaté bez náhrady na základe vyvlastňovacieho výmeru, ako aj z
titulu neplatnej darovacej zmluvy bez účasti navrhovateľa a proti jeho vôli. Poznamenal, že vyvlastňovací

výmer nebol formálne zrušený, nebolo vyslovené, že je neplatný, avšak je v rozpore so základnými
zásadami, na ktorých je postavený právny poriadok SR a preto mu nemá byť priznaná právna ochrana.
K námietke dobromyseľnosti odporcu uviedol, že ani odporca a ani jeho právny predchodca nikdy
nemohli byť dobromyseľní v tom, že im k časti pozemkom patrilo vlastnícke právo. S poukazom na tú
skutočnosť nič nemení ani prijatie zákona 138/1991 Zb., ktorý nemohol nijakým spôsobom konvalidovať

nedobromyseľnosť držby odporcu a jeho právneho predchodcu.
Odporca v písomných stanoviskách zo dňa 20.8.2008, 8.11.2011,24.1.2012,17.9.2012 a 12.11.2012
žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť .Zastával názor, že na strane navrhovateľa
je nedostatok aktívnej legitimácie. Nedostatok aktívnej legitimácie zdôvodňoval najmä tým, že síce
navrhovateľ v konaní predložil preklad „Dekrétu“ predloženého v latinskom jazyku o zriadení Slovenskej

provincie rádu menších bratov kapucínov, avšak dekrétom bola zriadená Slovenská provincia rádu
menších bratov kapucínov a za jeho prvého provinciála bol vymenovaný Šebastián Peter Jaďuď.
Jedná sa teda o novovzniknutý právny subjekt zriadený cirkvou dekrétom podpísaným v Ríme
21.10.1987 generálom menších bratov kapucínov. Pre právne pomery v Slovenskej republike bolouvedenému subjektu na základe potvrdenia Štatistického úradu SR z 27.02.1998 pridelené identifikačné
číslo 005699107 s uvedením dátumu vzniku 01.02.1990, podľa potvrdenia MK SR z 2.3.1992 č.
MK 290/92-150, cirkevný odbor MK SR podľa § 19 ods.1 zákona číslo 308/1991 Zb. eviduje

Slovenskú provinciu Rádu bratov menších kapucínov ako samostatný právny subjekt odvodený od
Rímskokatolíckej cirkvi.
Odporca tvrdil, že navrhovateľ na preukázanie aktívnej legitimácie v tomto konaní predložil dekrét,
výpoveď svedka D.. F. X. a listinné doklady týkajúce sa rehoľného kňaza Š. X. P.'R. preukazujúce
jeho príslušnosť k rádu Kapucínov v rokoch 1946-1987 a jeho pôsobenie v týchto rokoch. Na základe

uvedeného navrhovateľ vyvodzuje kontinuitu a činnosť rádu v období 1946-1987 a obnovenie oficiálnej
činnosti prostredníctvom Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov. Zastával názor, že
navrhovateľ nepreukázal činnosti tohto rádu a ničím nepreukázal tvrdenie, že sa jedná len o zmeny
mena, pod ktorými kapucíni vykonávali svoju činnosť. Zastával jednoznačne názor, že nejde
o pokračovanie rehole kapucínov v zmysle prechodu práv a povinností k spornému majetku z bývalého
Rádového domu bratislavských kapucínov, vedeného ako vlastník V. V..Č.. XXXX, A..Ú.. B., ktorý

je predmetom tohto konania na subjekt Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov. Ďalej
poukázal na to, že v dekréte o novovzniknutom subjekte Slovenskej provincie rádu menších bratov
kapucínov nie je riešená otázka nakladania s majetkom predchádzajúcich subjektov ( v tomto prípade
Rádového domu Bratislavských kapucínov, V. V. V..Č.. XXXX) a mal za to, že len na základe činnosti
vyvíjanej na tých istých hodnotových základoch nie je možné konštatovať, že sa jedná o ten istý právny

subjekt so zmenou mena, navyše keď v dekréte, ktorým bol nový subjekt zriadený sa nekonštatuje, že
by sa jednalo len o obnovenie činnosti pôvodného subjektu so zmenou názvu. Ďalej poukázal na to, že
samotné vyjadrenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že členovia radu kapucínov v tejto činnosti pokračovali
od r. 1987 ako členovia novozriadenej Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov“, ktorá
podľa vyjadrenia navrhovateľa je síce pokračovateľom rádu kapucínov ale ako novovzniknutý subjekt.

Odporca ďalej namietal, že nedostatok aktívnej legitimácie si uvedomovala aj cirkev ,keď sa snažila
sa ju všeobecne riešiť problém vydaním uznesenia Konferencie biskupov Slovenska zo dňa 14.9.1995
kde ako oprávneného uplatňovať si tieto práva označila príslušnú arcidiecézu, na území ktorej sa
nehnuteľnosti nachádzajú .
Odporca poukázal na to, že i keď je rehoľa kapucínov osobitým organizačným útvarom rímskokatolíckej

cirkvi a táto má ako taká postavenie „sui generis“ a nakladá s majetkom patriacim cirkvi podľa vlastného
vnútorného poriadku - Codexu kanonického práva - tento nie je implementovaný v platnom právnom
poriadku SR, a teda i postupy zo strany cirkvi nemôžu odporovať platnému právnemu poriadku SR.
Odporca tvrdil, že uvedené vychádza i z platnej právnej úpravy zákona číslo 161/2005 Z.z., ktorý stanovil
podmienky pre vydanie nehnuteľností v rámci reštitučného konania, kde sú stanovené podmienky

pre oprávnenú osobu vychádzajúce z pôvodného vlastníctva nehnuteľností vedeného v pozemkových
knihách a listín preukazujúcich akému subjektu prešlo vlastníctvo na štát a pre konanie o určenie
vlastníctva takisto platí platná právna úprava preukázania aktívnej vecnej legitimácie subjektu, t z.
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať.

Zdôraznil, že vznik Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov ako samostatného
právneho subjektu je uvádzané podľa potvrdenia Štatistického úradu SR v Bratislave (predloženého
navrhovateľom) s dátumom 01.02.1990.
Odporca tvrdil, že vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe vložka číslo
XXXX, A..Ú..B. je subjekt s názvom Rádový dom bratislavských kapucínov. Zastával názor, že

navrhovateľ nepreukázal, že sa jedná o rovnaké subjekty (zrejme to ani nebude možné z dôvodu vzniku
navrhovateľa ako samostatného právneho subjektu k 01.02.1990) nepreukázal dokladmi postupnosť
zmeny názvu subjektu a ani ničím nepodložil oprávnenie nakladať s právami k odňatému majetku, ktorý
je predmetom tohto sporu.
Malzato,ženavrhovateľnepreukázalvoblastimajetkovýchpráv,žejetensubjekt,ktorývlastnilmajetok,

a teda je ten, ktorý má svoje postavenie neisté a ktorého právne postavenie a právny záujem je bez
určenia ohrozené. Súčasne odporca v konaní uviedol, že ak by navrhovateľ obhájil svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v tomto spore namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu z nasledovných dôvodov.
Poukázal na to, že určovacou žalobou sa nenavracia vlastnícke právo, je len prostriedkom umožňujúcim
poskytnutie preventívnej ochrany zo strany súdu.

tomto prípade prostriedkom pre navrátenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam by bola
žaloba o vydanie nehnuteľností v zmysle príslušných ustanovení zákona číslo 161/2005 Z.z., čo
navrhovateľ aj vykonal podaním žalobného návrhu v roku 2007, (vedené na Okresnom súde Bratislava
I, sp.zn.: 24C 69/2007, konanie zastavené uznesením z 30.09.2010 - doložené v spise) avšak návrhvzal späť a v konaní nepokračoval. Tvrdil, že určovacou žalobou nemožno nahradiť postup v zmysle
prísl.ust. zákona číslo 161/2005 Z.z. a že na základe uvedeného navrhovateľ už nemôže mať naliehavý
právny záujem na veci.

Odporca v písomnom stanovisku okrem iného uviedol, že tvrdenie
navrhovateľa, že na základe identifikácie parciel k pôvodným pozemkovoknižným parcelám Č. XXX
T. Č. XXX je odporca užívateľom pozemku parc.č. 3250/3, ktorej súčasťou sú i pozemky odčlenené
z nej podľa U. Č.. X/XXXX X..Č.. XXXX/XX, XXXX/XX nezodpovedá stavu aktuálnému. Zdôraznil ,že
predmetné pozemky sú zastavané stavbou - plynovou regulačnou stanicou - , ktorú odporca nikdy

nevlastnil a teda pozemok pod stavbou ani neužíval, nakoľko ju užíva vlastník stavby Dodal, že
užívacie vzťahy sa v katastri nehnuteľnosti v súčasnosti nevedú a preto tvrdenie navrhovateľa, že
hlavné mesto užíva pozemok X..Č.. XXXX/X na základe informácii z katastra považoval za zastarané a
bezpredmetné. Ďalej uviedol,že pôvodný pozemok X..Č.. XXX T. X..Č.. XXX V..Č.. XXXX, k.ú.B. prešiel
na štát na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. XI1-198-9/12-1952-St/24 z 09.12.1952 a darovacou
zmluvou z 29.11.1957 a geometrickým plánom číslo 6/2012 boli odčlenené pozemky, kde u niektorých

(X..Č.. XXXX/XX, XXXX/XX) je zrejmé že zaberajú aj časť pôvodného pozemku X..Č.. XXX (XXX/
X), ktorý bol v týchto častiach vyvlastnený. Zastával názor, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie
je dodnes platné a námietky navrhovateľa, že toto rozhodnutie bolo vydané v čase poplatnej dobe -
politickým a spoločenským pomerom, v rokoch jeho vydania právne nezakladajú neplatnosť citovaného
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Tvrdil, že, že na základe uvedeného nie je možné konštatovať, že toto

rozhodnutie na základe takejto špecifikácie nie je platné, a preto v časti vyvlastnených pozemkov X..Č..
XXX, X..Č.. XXX na základe uvedeného nemohlo dôjsť k zachovaniu vlastníctva na cirkev a to
z toho dôvodu, že navrhovateľ žiadnym iným spôsobom nepreukazuje neplatnosť citovaného
vyvlastňovacieho rozhodnutia .Poznamenal,že prípadné nevyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky
takisto právne nezakladá neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. Poukázal na právnu úpravu

reštitúcie majetku cirkvi v zmysle prísl.ust. zákona číslo 161/2005 Z.z., ktorá práve rieši situácie, kde
jednou zo splnenia podmienok podľa § 3 ods.1 písm.f / citovaného zákona je vyvlastnenie za náhradu
a podľa § 3 ods.1 písm.c/ zákona je vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady.
Namietal i právnu argumentáciu navrhovateľa v písomnom vyjadrení, kde účelom reštitučných
zákonov nie je obnovenie vlastníckeho práva oprávnených osôb ale navrátenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, teda takého práva, ktoré bolo oprávneným osobám odňaté. Zastával názor, že
v tomto prípade si mal navrhovateľ uplatňovať svoje práva práve v zmysle prísl. ust. zákona číslo
161/2005 Z.z., kde v § 3 ods.1 písm.c/ zákona číslo 161/2005 Z.z. je taxatívne stanovený titul pre
navrátenie vlastníctva, a to darovacia zmluva uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Odporca považoval postup navrhovateľa podaním žaloby o určenie vlastníctva za účelový z dôvodu,

že žiadané nehnuteľnosti nespľňajú podmienky uvedené v § 2 zákona číslo 161/2005 Z.z., ku dňu
účinnosti tohto zákona predmetné nehnuteľnosti netvoria poľnohospodársku pôdu, a zrejme preto volil
navrhovateľ žalobu o určenie vlastníctva a návrh pôvodne podaný ako návrh na vydanie nehnuteľností
na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 24C 69/2007 vzal späť a konanie bolo uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 24C 69/2007- 41 z dňa 30.09.2010 zastavené .Odporca naďalej zdôraznil, že sa

o predmetné pozemky stará ako o svoje od nadobudnutia účinnosti zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku
obcí, ( t.j. od 01.05.1991) na pozemkoch sa nachádza verejná zeleň a cestné a pešie komunikácie, a
nepochybne titulom pre vydržania a dobromyseľnú držbu sú právne listiny v tomto prípade darovacia
zmluva, ktorej prípadná neplatnosť pre vydržanie je právne irelevantná a vyvlastňovacie rozhodnutie.
Ďalej tvrdil, že užíva nepretržité viac ako desaťročné užívanie a držbu žiadaných pozemkov čo

považuje za nespochybniteľný právny dôvod držby a jej dobromyseľnosť. Zastával názor, že spĺňa
všetky podmienky vydržania pozemkov X..Č.. XXXX/XX,XX, v prípade pripustenia zmeny petitu návrhu
novovytvorené pozemky X..Č.. XXXX/XX,XX,XX,XX,XX,XX, odčlenené podľa GP č. 6/2012 z pôvodných
pozemkovoknižných X. Č.. XXX,XXX, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Poukázal nato, že pozemok
X..Č.. XXXX/XX ( X..Č.. XXXX/XX,XX) hlavné mesto neužíva a stavba na tomto pozemku nie je vo

vlastníctve hlavného mesta.
Okresný súd Bratislava I uznesením sp.zn.- 14C 89/2007 -28 voči odporcovi v 2 rade konanie zastavil
dňa 9.11.2007.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že návrh

navrhovateľa nie je dôvodný. V tomto konaní bolo nesporné, že navrhovateľ sa v konaní domáhal
návrhom podľa § 80 písm. c O.s.p. určenia, že je výlučným vlastníkom tej časti pozemkovoknižných
parciel 706 a 710, vedených v pozemkovoknižnej vložke 1054, kat. územie Staré Mesto, ktoré podľa
geometrického plánu 6/2012, vyhotoveného D.. D. X. dňa 02. 02. 2012 a schválenom Správou katastrapre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20. 03. 2012, zodpovedá X. A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XX F., A.
XXXX/XX - zast. pl. o výmere 75 m2, KN 3250/35 - zast. pl. H. V. XX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V.
XXX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V.F. XX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H.

V. XX F.. Základnou a spornou otázkou pri uplatňovaní práva navrhovateľa na určenie vlastníctva je ,
či navrhovateľ ako účastník konania je v konaní aktívne legitimovaný. V tomto konaní je nesporné ,že
v zápise pozemnoknižnej V. Č.. XXXX V. A..Ú. B. je uvedený vlastník Radový dom bratislavských
kapucínov. V tomto konaní mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal, že
subjekt Radový dom bratislavských kapucínov/ktorý je zapísaný ako vlastník v pozemnoknižnej V.

Č.. XXXX A..Ú.. B./ je totožný so subjektom navrhovateľa t,j, Slovenskou provinciou bratov menších
kapucínov, so sídlom Župné nám. 10 v Bratislave, ktorý vznikol ako samostatný právny subjekt dňom
1.9.2004 a zaevidovaný na Ministerstve kultúry dňom 16.9.2004,pričom tieto skutočnosti vyplývajú aj z
predloženého štatútu navrhovateľa. Podľa názoru súdu, navrhovateľ v konaní nepreukázal dostatočne
a kontinuálne dôkazmi, že došlo k obnoveniu činnosti Radového domu bratislavských kapucínov resp.
k zmene názvu subjektu a nepreukázal ani oprávnenie nakladať s právami k odňatému majetku, ktoré

je predmetom sporu .Súd konštatuje, že posledným vlastníkom, ktorý vlastnil nehnuteľnosti je Radový
dom bratislavských kapucínov. Navrhovateľ nepreukázal v konaní dostatočne dôkazmi, že Slovenská
provincia radu menších bratov kapucínov je právnym nástupcom Radu domu bratislavských kapucínov .
Pokiaľ ide o dôkaz predložený navrhovateľom v konaní a to Deklaráciu na ktorý sa navrhovateľ
odvolával v konaní súd sa v tomto smere stotožnil s námietkou odporcu, že pri vzniku subjekte

Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov / rok 1987 -kanonicky zriadeným Generálnym
ministrom dňa 24.10.1987 / nie je riešená otázka nakladania s majetkom predchádzajúcich subjektov
v tomto prípade Rádového domu Bratislavských kapucínov, vlastníka vo vl.č. 1054 k.ú. Bratislava a
z dokladov predložených jednoznačne nevyplýva, že sa jedná o ten istý právny subjekt so zmenou
mena, navyše keď v dekréte, ktorým bol nový subjekt zriadený sa nekonštatuje, že by sa jednalo len

o obnovenie činnosti pôvodného subjektu so zmenou názvu. Navrhovateľ v tomto konaní neuniesol
dôkazné bremeno v otázke aktívnej legitimácie. V tomto konaní mal súd jednoznačne za preukázané,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, aj napriek tomu, že označil súdu dôkazy v zmysle ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p. a ktoré súd vykonal na preukázanie jej tvrdení. Základnou otázkou pri skúmaní
uplatňovaní práva navrhovateľa je či navrhovateľ mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu. Aj

napriek označeným dôkazom v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. na preukázanie tvrdení navrhovateľ,
neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Je známe, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť navrhovateľa ako účastníka konania za to , že v priebehu konania neboli preukázané
jeho tvrdenia uvedené v návrhu a súd musel rozhodnúť vo veci samej v neprospech navrhovateľa
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v neprospech účastníka, t.j. navrhovateľa súčasne len

vtedy, ak zhodnotenie všetkých dôkazov vykonaných v priebehu dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.)
neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, t.j. navrhovateľa ani o tom, že
by to bolo nepravdivé. Súd po zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa zamietol
pre nedostatok aktívnej legitimácie. Súd na základe uvedených skutočností a vyhodnotenia dôkazov
produkovaných účastníkmi dospel k záveru, že návrh zamietol ako nedôvodný pre nedostatok aktívnej

legitimácie
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. pričom náhradu trov tohto
konania úspešnému odporcovi v 1. rade nepriznal, nakoľko tento si ich neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že súd
určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom tej časti pôvodných pozemkovoknižných X. XXX T. XXX
V. V. X. V. XXXX, A. Ú. Q.É. F., A. I. Z. X. J. „. T. K. A.-C. X.. Č.. XXXX/XX- I.. X.. H. V. XX F., A.-C. X.. Č..
XXXX/XX -I.. X.. H. V. XX F., A.-C. X.. Č.. XXXX/XX- I.. X.. H. V. XX F., A.-C. X.. Č.. XXXX/XX-I.. X.. H. V.
F.,A.-C.X..Č..XXXX/XX-I..X..H.V.XXmX,A.-C.X..Č..XXXX/XX-I..X..H.V.XXF.,A.-C.X..Č..XXXX/

XX -I.. X.. H. V. XXmX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Staré Mesto vytvoreným na základe
geometrického plánu č. 6/2012, vyhotoveným Ing. Ivanom Paulenom dňa 02.02.2012 a schváleným
Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20.03.2012.
Navrhovateľ si taktiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Podané odvolanie navrhovateľ odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/,d/ a f/ O.

s. p. Na úvod odvolania navrhovateľ uvádza výklad pojmov za účelom objasnenia vnútornej štruktúry
Rádu menších bratov kapucínov so sídlom v Ríme. V pozemkovoknižnej vložke Č.. XXXX A.. Ú.. Q. F.
je zapísaný ako vlastník nehnuteľností Rádový dom Bratislavských kapucínov, pretože zastúpenie rádu
Kapucínov na Slovensku v danom čase vzhľadom na počet členov pôsobiacich na území Slovenskejrepubliky bolo v danom čase organizované iba vo forme jednotlivých domov, ktoré boli súčasťou
rádu kapucínov a svoju právnu subjektivitu odvodzovali od Rímskokatolíckej cirkvi. Navrhovateľ opäť
poukazuje na Deklaráciu generálneho ministra Rádu menších bratov kapucínov brata F. P., kapucínske

kláštory zriadené v Bratislave a Pezinku boli dňa 29.11.1932 odňaté od viedenskej provincie a
boli pričlenené k česko-moravskej provincii. Následne dňa 10.04.1942 boli na území Bratislavy a
Pezinka zriadený Slovenský generálny komisariát rigovaný na generálnu viceprovinciu. Napokon dňa
24.10.1987 bola generálna viceprovincia erigovaná na provinciu. Z uvedeného dôvodu nie je možné
akceptovať námietku odporcov, že v prípade Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov ide

o novozriadený subjekt, ktorý nie je právnym nástupcom Rádového domu bratislavských kapucínov.
Navrhovateľ taktiež poukazuje na ustanovenie Kán. 120 § 1 v zmysle ktorého je právnická osoba trvalá
a zaniká iba v prípade, že je zrušená kompetentnou vrchnosťou alebo ak počas sto rokov nevyvíja
činnosť. Vznik a zánik, resp. existencia cirkevných právnických osôb sa riadi výlučne ustanoveniami
cirkevného práva sa podľa navrhovateľa riadi výlučne ustanoveniami cirkevného práva. Poukazuje ďalej
na to, že v rokoch 1948-1987 zostalo právne postavenie rehole kapucínov nezmenené. Navrhovateľ

ďalej poukazuje, že v zmysle základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ústavy
Slovenskej republiky a ďalších právnych predpisov sa Slovenská republika zaviazala takto určené
nástupníctvo na základe vnútornej organizácie cirkvi rešpektovať.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý považuje odvolanie navrhovateľa za bezdôvodné

a žiada predmetný rozsudok potvrdiť. Všetkými dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v odvolaní sa už
prvostupňový súd v konaní vysporiadal. Poukazuje taktiež na to, že navrhovateľ nepredložil žiadne
nové doklady týkajúce sa oprávnenia nakladať s majetkom a majetkovými právami pôvodného vlastníka
vedeného v pozemkovej knihe. Odporca má za to, že pri domáhaní sa práv a právom chránených
záujmov musí byť nositeľ týchto práv byť ich nositeľom nielen v súlade s kanonickým právom, ale aj

s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navrhovateľ podľa tvrdenia odporcu nepodložil
svoje tvrdenia žiadnymi predpismi a ani dokladmi, o tom, že všetky práva a povinnosti prechádzajú na
novovzniknutý subjekt.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na

konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.