Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18P/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200427
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116200427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavkonanípredsamosudcomJUDr.JozefomŠulekomvovecistarostlivostiomaloletú

I. W., I.. XX.XX.XXXX,

zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka:
V. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. X, XXX XX G. a otec: L. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. X, XXX XX G., právne
zastúpený: JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou so sídlom Hlavná 42, 917 01 Trnava, o úpravu práv a

povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

S c h v a ľ u j e s a rodičovská dohoda nasledovného znenia:

Maloletá I. W., I.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia
maloletej sú oprávnení ju zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. sumou 140 Eur mesačne od 13.01.2016, a

to do 20. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, a to všetko k rukám matky.

Otec je povinný na maloletú I., I.. XX.XX.XXXX uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 13.01.2016 do 30.06.2016 vo výške 180 eur v mesačných splátkach po 30,-eur mesačne spolu
s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
nedoplatku.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. I., I.. XX.XX.XXXX, každý nepárny víkend v piatok od

15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každú stredu od 15.00 hod. do 20.00 hod., každý rok od 25.12.
od 12.00 hod. do 20.00 hod, každý rok 31.12. od 12.00 hod. do 06.01. do 19.00 hod., každý rok počas
letných prázdnin posledný júlový a prvý augustový týždeň s tým, že otec si maloletú prevezme v
nedeľu predchádzajúcu k poslednému júlovému týždňu o 17.00 hod. a vráti ju v nedeľu o 17.00
hod. na konci prvého augustového týždňa.

Otec maloletej si maloletú prevezme v stanovený deň a v hodinu v mieste bydliska matky maloletej

a v stanovený čas a hodinu maloletú na rovnakom mieste odovzdá matke maloletej. Matka maloletej
je povinná maloletú na stretnutie riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Podaním zo dňa 13.01.2016, podaným na súde dňa 13.01.2016, podala matka maloletých návrh na
úpravu práv a povinností k maloletej dcére tak, že sa domáhala, aby súd maloletú zveril do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživné sumou 300,- eur mesačne od podania návrhu.

Otec sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.02.2016, pričom uviedol, že má čistý mesačný príjem
1.008,- eur, z ktorého hradí náklady na byt vo výške 526,63 eur, a súčasne aj výdavky na maloletú vo
výške 139,- eur mesačne.

Matka v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že je čistý príjme bol 550,- eur (vrátane platby od otca
maloletej vo výške 150,- eur mesačne), z ktorých hradila výdavky vo výške 523,80 eur.

Na pojednávaní nariadenom v tejto veci rodičia maloletej navrhli schváliť rodičovskú dohodu v znení,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 a 4 Zákona o rodine - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62
- ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“) - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti,

alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na
mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa

príjmových a výdavkových pomerov účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
- matka spolu s maloletou žije toho času v spoločnej domácnosti so svojím s otcom maloletej. Do
decembra 2015 platil otec maloletej matke príspevok na domácnosť (vrátane výživného) vo výške 150,-
eur mesačne, pričom otec poberá rodinné prídavky aj daňový bonus na maloleté dieťa. Matka uviedla, že
mala čistý príjem zo zamestnania vo výške do 400,- eur mesačne, pričom v súčasnosti je nezamestnaná
a bude poberať dávku v nezamestnanosti. Vlastnia spolu s manželom - otcom byt, kde v súčasnosti

ešte stále spoločne žijú. Manžel - otec prispieva na výživné sumou 70,- eur od januára 2016. Mesačné
výdavky na maloletú sú vo výške 171,- eur.
-otecjevsúčasnostizamestnanýsčistýmmesačnýmpríjmom do1.000,-eur(vrátanedaňovéhobonusu
na maloletú), má výdavky na byt a domácnosť tak ako ich špecifikoval vo svojom vyjadrení (526,63
eur), pričom výdavky na maloletú v súčasnosti vynakladá vo výške 72,20 eur, nad rámec výživného

poskytovaného každomesačne k rukám matky vo výške 70,- eur.

Kolízny opatrovník navrhol dohodu rodičov schváliť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.

S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v najlepšom

záujme maloletého dieťaťa, nakoľko zodpovedá súčasnému stavu, kedy rodičia si dohodli vzájomne
starostlivosť, aj stretávanie, pričom v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky a
otec s týmto súhlasil. Súd zhodnotil, že výživné je primerané pomerom účastníkov a potrebám maloletej,
preto súd navrhnutú dohodu schválil, vrátane splátkového kalendáru pre otca na nedoplatok tak, ako si
to medzi sebou rodičia dohodli.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Súd konštatuje, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) zákona, č. 99/1963 Zb.,

tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko v tejto veci šlo o konanie, ktoré mohlo
začať aj bez návrhu.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti
výkonu rozhodnutia, sa kolízny opatrovník, ako aj účastníci vzdali možnosti (práva) podať voči

nemu odvolanie. Vzhľadom k uvedenému rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia
poslednému z účastníkov konania, resp. jeho zástupcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.