Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203774
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116203774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler,
advokát so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, p r o t i žalovanej: Q.Y. S., K.. XX.X.XXXX, O. V.,
O. XX, o zaplatenie 405,9 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 250 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 300 Eur od 9.2.2014 do 1.2.2015 a zo sumy 250 Eur od 2.2.2015 do zaplatenia a to v mesačných
splátkach po 20 Eur počnúc mesiacom júlom 2016 pod následkom straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 24.2.2016 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 405,9 Eur a úrokov z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 390,9 Eur od 9.2.2014 do 2.2.2015 a zo sumy 340,9 Eur
od 3.2.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že 8.1.2014 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca
poskytolžalovanejbezúročnýúver300Eur.Zmluvabolauzavretánadiaľkuprostredníctvominternetovej

komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanej predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaná
vyjadrilasvojsúhlaskliknutímnaodkaz,ktorýjejbolzaslanýveriteľomelektronickoupoštou.Žalovanása
zaviazalavrátiťúverscelkovýminákladmitvorenýmipoplatkomzaposkytnutieúveruvovýške90,90Eur,
teda celkovo sumu 390,90 Eur do 8.2.2014. Žalovaná zaplatila celkovo sumu 50 Eur, pričom poslednú
úhradu vykonala dňa 2.2.2015. Keďže žalovaná uvedenú sumu nezaplatila v celosti, žalobca podľa
článku IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške
65 Eur.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení požiadala o povolenie mesačných splátok vo výške 15 až 20
Eur a oslobodenie od zaplatenia úrokov z omeškania s poukazom na svoju zlú sociálnu situáciu. Jej
jediným príjmom je opatrovateľský príspevok vo výške 320 Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške
68 Eur mesačne. Sama sa stará o dve postihnuté deti, na ktoré poberá náhradné výživné vo výške 80
Eur mesačne, pričom za byt platí nájomné 376 Eur mesačne. Svoje tvrdenie preukázala dokladmi o
príjmoch, rozsudkom o výživnom a nájomnou zmluvou.

Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez pojednávania, s poukazom na
§ 115a ods. 2 O.s.p.Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných
sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 8.1.2014, rámcovou
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, upomienkami, výpisom z účtu

žalobcu, písomným vyjadrením žalovanej, nájomnou zmluvou zo dňa 2.1.2016, potvrdením o poberaní
prídavku na dieťa a poberaní náhradného výživného, rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny Prešov o peňažnom príspevku na opatrovanie fyzickej osoby, rozsudkom tohto súdu č.k.
27P/215/2005-52 zo dňa 24.5.2006 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 8.1.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o

poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších platieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýškajeurčenáindividuálnevzávislostiodvýškyúveru,doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením

žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné

výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané
nasledovne:
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové
náklady 15 Eur
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové

náklady vo výške 10 Eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky - celkové
náklady vo výške 30 Eur.

Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona

č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver 300 Eur prevodom z účtu v
jeho banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s príslušenstvom vo výške
390,90 Eur do 18.2.2014. V ďalej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom
za poskytnutie úveru vo výške 90,90 Eur. V zmluve je uvedené aj RPMN vo výške 2.156,5% a jeho

priemerná hodnota vo výške 418%.

V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka,
konkrétne § 657a násl. o pôžičke. V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa totiž uvádza
nielen zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ale aj Občiansky zákonník. Vzhľadom na

to, že kvalifikačným znakom úveru je odplata za poskytnutý úver vo forme úrokov (§ 497 Obchodného
zákonníka) a v predmetnej zmluve sa výslovne uvádza, že úver je bezúročný súd preto posúdil zmluvu
ako pôžičku v zmysle Občianskeho zákonníka, čo samozrejme nevylučuje zároveň aplikáciu zákona o
spotrebiteľských úveroch, keďže za spotrebiteľský úver sa považuje aj pôžička poskytnutá zo strany
veriteľa spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ).

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na §
1 ods. 3 písm. l/. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musísplatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu
kratšiu ako 1 mesiac.
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak

odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza,
že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon
neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi
právnehoúkonuvzniknúťžiadneprávačipovinnosti,keďžetakýtoúkonjeneplatnýodzačiatku(extunc).

V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný
poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť
možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých
podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej

ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Keďže žalobca
preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 300 Eur ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu, pričom žalovanej vznikla povinnosť
žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 8.2.2014 a žalovaná túto svoju povinnosť len čiastočne splnila a to
úhradousumy50Eurdňa2.2.2015,boloprávnedôvodnévyhovieťžalobelenozapleteniesumy250Eur.

Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovanej na úhradu jeho dlhu a to vo
výške 65 Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy však boli zasielané
elektronicky a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli.
Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných

nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a
zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne
v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a
nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade žalovaná sa dostala do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od

9.2.2014. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,25% p.a. a preto súd priznal úroky z omeškania
z jej pôvodného dlhu vo výške 300 Eur od 9.2.2014 do 1.2.2015, vzhľadom na to, že nasledujúci deň
t.j. 2.2.2015 žalovaná čiastočne svoj dlh splnila a to úhradou sumy 50 Eur. Preto od spomínanéhodátumu súd priznal úroky z omeškania už zo sumy poníženej o túto úhradu t.j. zo sumy 250 Eur. Žalobu
v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Súd zohľadnil aj zlú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá má minimálny príjem a sama sa stará o dve
postihnuté deti. V záujme toho, aby nebolo ohrozené ich živobytie súd jej povolil mesačné splátky tak
ako je to uvedené vo výroku rozsudku a to s poukazom na § 160 ods. 1 vetu druhú O.s.p.

Náhradu trov konania si uplatnil žalobca, ten však mal vo veci len čiastočný úspech a to v pomere

61,59 % a neúspech v pomere 38,41%. Preto by mu prináležala len pomerná časť náhrady trov konania
s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. a to vo výške 23,18%. Súd však pri rozhodovaní o náhrade trov
konania aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p. a zohľadnil mimoriadne nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej. Do
úvahy by prichádzala aj otázka posúdenia účelnosti trov právneho zastúpenia vzhľadom na formulárovú
žalobu, ktorej sa menia len údaje o účastníkoch, výške pôžičky a lehote splatnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.