Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200144
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2515200144.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti

súdu o mal. G. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc.
vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: J. A.U., trvalý pobyt: T. K. Č.. XXX, právne zastúpená:
JUDr. Adriana Ručkayová, sídlo: Nové Mesto n/ Váhom, Inovecká č. 8, IČO: 42 140 951, a otca: H. A.,
trvalý pobyt: T. K. Č.. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. G. takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného pre mal. G. sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom z 12.01.2015, doručeným súdu 15.01.2015, navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu

povinnosťkmal.G.nasumu40eurmesačne.Návrhodôvodniltým,ževoktóbri2013saopätovneoženil,
XX.XX.XXXX sa mu narodil syn G.. Jeho manželka v súčasnej dobe poberá len rodičovský príspevok
vo výške 200 eur. Otec je zamestnaný s priemerným čistým príjmom 260 eur. Zároveň uviedol, že v
mesiaci október 2014 dostali do užívania s manželkou 2-izbový nájomný byt v obci Q. U., kde mesačné
náklady na užívanie bytu predstavujú čiastku 280 eur mesačne. Spláca pôžičku v Poštovej banke vo
výške 75 eur mesačne. Tiež uviedol, že jeho bývalá manželka doposiaľ užíva ich spoločný hnuteľný aj
nehnuteľný majetok so svojimi deťmi z predchádzajúceho manželstva, nemieni sa mimosúdne vyrovnať,

hoci uvedený dom postavil z vlastných finančných prostriedkov z predaja jeho bytu a z dedičstva po
jeho nebohom otcovi.

Matka vo Vyjadrení z 29.04.2015 s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, pretože otec je
podielovým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, t.j. domu, pričom hnuteľný majetok je v jej výlučnom
vlastníctve. Zároveň poukázala na skutočnosť, že otec má rovnaké zamestnanie aj pozíciu, ktoré mal
v čase schválenia dohody rodičov k úprave práv a povinností k mal. G., pričom výška jeho mesačného

príjmu činila 500 eur mesačne. Keďže otec nezmenil zamestnanie, je nepravdepodobné, že by sa jeho
príjemzaniekoľkoodpracovanýchrokovznížil.Zároveňuviedla,žeodposlednejúpravyvýškyvýživného
náklady spojené s dcérinou výživou a výchovou vzrástli, najmä v súvislosti s jej prestupom zo Základnej
školy T. K. do 5. ročníka Základnej školy v Piešťanoch. Doprava do školy a späť stojí približne 10 eur
mesačne. Matka dáva maloletej na stravu denne 2 eur, čo mesačne tvorí približne 30-40 eur. Dcéra sa v
škole nestravuje. Matka platí príspevok do ZRPŠ vo výške 20 eur ročne, má zároveň výdavky na nákup
školských pomôcok, čo činí približne 20 eur mesačne. Dcére tiež dobíja kredit do telefónu vo výške

10 eur mesačne. Maloletá má zdravotné problémy, opakovane trpí zápalom horných dýchacích ciest,
tiež sa lieči na atopický ekzém, s čím matke vznikajú zvýšené náklady na lieky, špeciálnu kozmetiku vo
výške 20-25 eur mesačne. Matka má tiež výdavky v súvislosti s dospievaním dcéry, kvôli čomu neustále
potrebuje nové šatstvo, má tiež vyššiu spotrebu hygienických potrieb. Náklady na bývanie činia 53 eurmesačnenaelektrinu,130eurmesačnenaplyn,navodu20eurštvrťročne,97,59eurštátnyfondrozvoja
bývania. Tiež matka dcére každý mesiac vkladá 15 eur na sporiaci účet. Priemerný čistý mesačný príjem
matky činí približne 400 eur mesačne. Otec sa o dcéru nezaujíma, viac ako rok ju nekontaktoval.

Otec pred súdom zotrval na znížení výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne od
15.01.2015 z dôvodu, že sa mu narodil syn a opäť sa oženil.

Matka pred súdom s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.

Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil, pretože zníženie výživného rozhodne
nie je v záujme maloletej G.. Za štyri roky od určenia poslednej vyživovacej povinnosti náklady na
maloletú vzrástli, pričom je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať väčší príjem.

Otec sa právom záverečnej reči nevyjadril.

Matka právom záverečnej reči uviedla, že v priebehu pojednávania otec nepreukázal dôvodnosť svojho
návrhu. Podľa ustanovení zákona o rodine sú obaja rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí
podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov. Zároveň pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Od poslednej úpravy výživného vzrástli náklady spojené s
výživou a výchovou dcéry G. v súvislosti so zmenou jej školy, zdravotnými problémami ako i samotným
dospievaním. Matka pritom vyššie výživné nežiadala. Okrem toho, že sa o maloletú stará osobne, snaží
sa finančne zabezpečiť ju predovšetkým vlastnými prostriedkami, s čím mu pomáha jej plnoletý syn z
predchádzajúceho manželstva. Keďže otec očividne dlhodobo nejaví záujem o svoju dcéru, nemal by sa

vyhýbať svojim rodičovským povinnostiam aspoň po finančnej stránke. Mal by zabezpečovať jej výchovu
a výživu podľa jej odôvodnených potrieb.

Kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadril

Z výsluchu otca súd zistil, že matka býva v dome, ktorý postavil z jeho vlastných finančných prostriedkov
a zanechal jej všetko zariadenie, hnuteľný majetok. Matka žije v dome s dvomi dospelými deťmi
z predchádzajúceho manželstva, takže nemôže uvádzať, že platí 150 eur za spotrebu a pritom tam
býva ona a ďalšie dve osoby, ktoré by jej mali prispievať. Do januára 2015 mala manželka otca
príjem vo výške 450 eur, ktorý sa od januára 2015 znížil na 220 eur. Otec potvrdil, že sa s dcérou

nestretáva, avšak pred dvomi rokmi jej kúpil telefón, aj kartu aj s kreditom. Z bytu v Nitrianskej Blatnici
s manželkou odišli k 01.03.2015 z dôvodu, že matke manželky sa zhoršili zdravotné problémy, pre
ktoré sa s manželkou nasťahovali späť do jej rodičovského domu. Otec prispieva na elektrinu, plyn
sumou vo výške cca 120-130 eur mesačne. Tiež súd zistil, že na základe darovacej zmluvy sa otec
stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorý obýva matka. S jej bývalým mužom začali stavať

dom, ktorý nepostavili, zobrali si pôžičku z ŠFRB vo výške 19 916,35 eur, pričom postavili dom iba
na prízemí a iba obvodové múry. Potom sa matka rozviedla. Otec začal platiť všetky náklady a dom
dostaval z vlastných finančných prostriedkov získaných z predaja bytu a z dedičstva po otcovi vo výške
16 596,96 eur. V čase posledného rozhodnutia o výživnom počas rozvodového konania mal okrem
mal. Alexandry vyživovaciu povinnosť vo výške 40 eur k dcére J. A. a vo výške 40 eur synovi S. A.. V

čase podania návrhu na zníženie výživného jeho vyživovacia povinnosť k J. a S. netrvala, deti už boli
plnoleté. Otec platí výživné pre dcéru G. vo výške 100 eur mesačne. Zamestnanie nezmenil, ani miesto
výkonu a druh práce, zmenil sa iba vlastník firmy. Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore
mechanik strojového zariadenia, môže pracovať ako zámočník, údržbár. Od roku 1988 do 2000 pracoval
ako policajt. Potom pracoval 7 rokov v Bratislave s príjmom vo výške približne 600-700 eur. Po zrušení

objektov pracoval rok a pol v atómke v bezpečnostnej službe, v ktorej k skončeniu pracovného pomeru
došlo na základe dohody, odkiaľ odišiel do ďalšej firmy s príjmom vo výške cca 450-500 eur. Opätovne
zmenil zamestnávateľa na ŽOS a po výstavbe Auparku v ňom začal pracovať. Denne dochádza. V práci,
ktorúterazvykonáva,jevyučený,máškolupolicajnúvPezinku,takževSBS-kejepraktickyakoupolície.
Má malého syna, ktorý má dva roky, chodí s ním na kožné, manželka je síce na materskej, ale musí sa

starať o svoju matku, takže so synom je väčšinou otec, a preto si nemôže zháňať lepšie zamestnanie.
Manželka nepoberá príspevok na opatrovanie.Z výsluchu matky súd zistil, že dcéra často trpí ochoreniami dýchacích ciest, predtým v decembri 2015
mala v škole úraz - vnútrostehennú zlomeninu, skoro každý mesiac býva chorá. Matka v súvislosti
so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o maloletú približne platí 20 - 30 eur mesačne. Tiež platí

20 eur polročne na ZRPŠ, má výdavky na cestovné do školy v Piešťanoch vo výške približne 20 eur
mesačne. Dcéra sa v škole nestravuje. Pretože rýchlo rastie, matka jej musí mesačne kupovať nové
oblečenie, s čím má výdavky vo výške 40 eur mesačne. Taktiež mala matka výdavky na zakúpenie
sezónneho oblečenia v súvislosti so zimou vo výške 20 eur na bundu, 30 eur na čižmy. Dcéra tiež
v rámci vyučovacieho procesu navštevuje vystúpenia. Doposiaľ takto navštívila 3 vystúpenia, s čím

matke vznikli výdavky vo výške 2 eur za každé predstavenie. Dcéra tiež absolvovala výlet do Bratislavy,
za čo matka doplácala 17 eur, 20 eur jej dala vreckové. Tiež dáva dcére tri krát do týždňa po 2
eurá ako vreckové. Celkovo matka uhradila v súvislosti s nástupom maloletej do nového školského
roka približne 50 eur. V súvislosti s dospievaním maloletej sa matke zvýšili výdavky na zabezpečenie
hygienických potrieb približne na 20 eur mesačne. Dcéra má zároveň kožné problémy, s čím má matka
zvýšené výdavky vo výške 35 eur mesačne, čo predstavuje výdavky na drogériu. Príjem matky zostal

rovnaký vo výške približne 400 eur mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem jej syna, ktorý s ňou
býva v spoločnej domácnosti, je vo výške približne 600 eur mesačne. Matke prispieva na domácnosť,
resp. nákupom stravy, sumou činí 100 eur mesačne. V čase podania návrhu na zníženie výživného
vyživovacia povinnosť matky vo vzťahu k jej deťom S. a D. už netrvala. V čase posledného určenia
výživného v roku 2011 matka splácala splátku Štátnemu fondu rozvoja bývania, ktorú naďalej spláca vo

výške 97,50 eur. Iné úvery resp. pôžičky nespláca. Má výdavky na elektrinu 53 eur mesačne. Zároveň
má výdavky za plyn 130 eur mesačne, za vodu platí štvrťročne 20 eur. Prispieva aj dcére - založila jej
sporenie, ktoré platí vo výške 15 eur mesačne.

Zo spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 11C 187/2010 súd zistil, že o.i. bola schválená rodičovská

dohoda o úprave práv a povinností k maloletej G. tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti
matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 14.06.2011. Zo spisu súd
zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca činil 551 eur a priemerný čistý mesačný príjem matky 271
eur. Otec mal tri vyživovacie povinnosti k synovi S.Á. A., nar. XX.XX.XXXX, a J. A., nar. XX.XX.XXXX.
Zároveň mal vyživovaciu povinnosť spolu s matkou k mal. Alexandre. Matka mala vyživovaciu povinnosť

k S. U., nar. XX.XX.XXXX, a k mal. D. U., nar. XX.XX.XXXX. Mal. G. navštevovala 1. ročník základnej
školy.

Zo spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 11P 59/2010 súd zistil, že bola schválená rodičovská dohoda
o úprave práv a povinností k maloletej G. tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky

a otcovi bolo určené výživné vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2010. Zo spisu súd zistil,
že mal. G. navštevovala 1. ročník základnej školy v šk. roku 2010/2011. Dcére uhradila k 14.01.2011
sumu 344,- eur na školské potreby, školské pomôcky, stravné, časopis, rodičovský príspevok, poplatok
za pobyt v školskom klube. Matka od 01.10.2010 uhrádzala náklady na bývanie vo výške 137,- eur
mesačne. Mal. G. mala atopický ekzém, s čím matke vznikali výdavky vo výške 15,- eur mesačne. Otec

býval v podnájme, za ktorý platil 133,- eur za ubytovanie. Splácal úver vo výške 90,- eur mesačne. Platil
výživné spolu vo výške 80,- eur deťom z predchádzajúceho manželstva.

Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 7Nc 251/01-15 z 18.02.2002, súd zistil, že otec sa zaviazal
platiť výživné vo výške 39,83 eur mesačne vtedy mal. S. a mal. D. vo výške 26,56 eur mesačne.

Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 7P 176/03 - 17 z 28.10.2003 súd zistil, že bola znížená
vyživovacia povinnosť na sumu 46,47 eur mesačne na mal. S. a na sumu 33,19 eur na mal. J., pričom
vtedy mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky.

Z Oznámenia spoločnosti Ochrana a bezpečnosť SE, a.s. z 13.11.2015 súd zistil, že otec bol
zamestnancom spoločnosti od 01.11.2007 do 08.10.2009, kedy ukončil pracovný pomer dohodou podľa
§ 60 Zákonníka práce. Pri skončení pracovného pomeru nemal nárok na odstupné. Súd tiež zistil, že
jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2009 činil 634 eur mesačne.

Z Potvrdenia o príjme spoločnosti ŽOS BEZPEČNOSŤ, spol. s r.o., z 03.11.2015 súd zistil, že otec
bol zamestnancom spoločnosti od 12.03.2009 do 28.02.2014. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu
prechodu práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov preberajúceho zamestnávateľa Ares Security,s.r.o. Bratislava. Odstupné vyplatené nebolo. Otec mal príjem od januára 2013 do februára 2014 v
priemernej čistej mesačnej výške 570,36 eur.

Z Potvrdenia o príjme z 08.10.2015 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca v období od
januára 2015 do augusta 2015 činil 333,50 eur mesačne.

Z Dohody o preddavkových platbách za plyn zo 07.11.2014, poštových peňažných poukazov z
29.12.2014, 19.12.2014 súd zistil, že otec uhrádza preddavky 70 eur mesačne za elektrinu a preddavok

70 eur za plyn mesačne.

Z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2014 súd zistil, že manželka otca poberá
rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne.

Z Poštového poukazu na účet z 10.10.2015 a Poukazu na úhradu súd zistil, že otec uhrádza 85 eur

mesačne ako splátku spoločnosti CETELEM Slovensko a v prospech syna Alexandra poistné 22,20 eur
mesačne.

Z Potvrdenia o príjme z 22.04.2015 a zo 06.10.2015 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky
od apríla 2014 do marca 2015 činil 363,30 eur a od apríla 2015 do augusta 2015 vo výške 414,86 eur.

Z Potvrdenia z 11.09.2015 súd zistil, že mal. G. je v šk. r. 2015/2016 žiačkou 6.B triedy, pričom v
uvedenom školskom roku matka uhradila 20 eur ako príspevok na ZRPŠ, 2 eurá povinné úrazové
poistenie a 2 eur ako príspevok do triedneho fondu.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj
možnosti,schopnostiamajetkovépomeryrodičov,ktorévšakvždylimitujúuspokojovanieodôvodnených
potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z
toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za

byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičovdovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného

stavu,finančnenáročnejkultúrnej,záujmovejalebošportovejčinnostiprípadne,akrozumovéschopnosti
dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je
potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7CoP/374/2011).

Súd pri posudzovaní návrhu otca na zníženie jemu určenému výživnému porovnal okolnosti dôležité
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom
predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia, podstatná zmena
pomerov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška výživného povinnému otcovi pre mal. G. bola naposledy

upravená rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. sp. zn. 11C 187/2010, s účinnosťou od 14.06.2011,
t.j. pred viac ako 3 rokmi pred podaním návrhu na zvýšenie výživného.

Ako súd uviedol vyššie, porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho
rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane mal. G.

došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jej vekom,
keďže v čase podania návrhu otcom bola o 3,5 roka staršia, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jej
základných životných potrieb ako je strava, oblečenie. Tiež došlo k zmene pomerov týkajúcej sa jeho
vzdelania. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bola maloletá žiačkou 1. ročníka základnej školy,
s ktorou starostlivosťou mala matky výdavky vo výške priemerne 68,80 eur mesačne (celkom 344,- eur

od septembra 2010 do januára 2011). V čase podania návrhu otcom maloletá navštevovala 5. ročník
základnej školy, teda druhý stupeň základnej školy, s čím má matka naďalej zvýšené výdavky, ktoré
uviedla vo výške 20 eur polročne na ZRPŠ, cestovné do školy v Piešťanoch približne 20 eur mesačne,
40,- eur na stravu (2 eur počas vyučovacích dní v mesiaci), doposiaľ 6 eur za tri vystúpenia, 17,- eur
na vystúpenie v Bratislave, v súvislosti s nástupom maloletej do nového školského roka približne 50

eur, 35 eur mesačne v súvislosti s atopickým ekzémom. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd
za preukázané výsluchom matky, jej písomnými podaniami a vyššie citovanými dokladmi predloženými
matkou, potvrdzujúcimi výšku výdavkov.

Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal výsluchom rodičov a vyššie citovanými spismi

Okresného súdu Piešťany za preukázané, že od posledného určenia výživného došlo k zmene v
počte vyživovacích povinností u oboch rodičov, ktorí mali v čase posledného rozhodnutia o výživnom
vyživovaciu povinnosť každý k dvom deťom pochádzajúcich z predošlého manželstva. Tieto vyživovacie
povinnostikudňupodanianávrhunazníženievýživnéhonetrvali.T.č.majúrodičiavyživovaciupovinnosť
k mal. G., pričom otcovi narodením syna G., nar. XX.XX.XXXX, pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Matka bola v čase posledného určenia výživného zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom
vo výške 271,- eur; jej príjem t.č. činí 414,86 eur. Matka tiež poberá prídavok na dieťa vo výške
23,52 eur. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u matky došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu o
približne 140 eur. Z citovaného spisového materiálu Okresného súdu Piešťany mal súd za preukázané,

že matka v čase posledného určenia bývala s tromi deťmi v rodinnom dome, ktorý obýva naďalej. V
súvislosti so zabezpečením vedenia domácnosti uhrádzala mesačne 137,- eur mesačne, tiež 97,50
eur splátku ŠFRB. Teraz z príjmu uhrádza 53 eur mesačne za elektrinu, za plyn 130 eur mesačne, za
vodu štvrťročne 20 eur, 97,50 eur splátku ŠFRB spolu 287,50 eur mesačne. Existenciu a odôvodnenosť
uvedeného mal súd za preukázané výsluchom matky, jeho písomným podaním a vyššie citovanými

dokladmi predloženými matkou, potvrdzujúcimi výšku výdavkov.

Príjem otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom činil 551,- eur, z ktorého uhrádzal výdavky 133,-
eur mesačne za ubytovanie, 90,- eur mesačne splátku úveru. Tiež platil výživné spolu vo výške 80,-
eur deťom z predchádzajúceho manželstva. Teraz príjem otca činí 333,50 eur mesačne. Na základe

uvedenéhosúdkonštatuje,žeuotcadošlokpodstatnémuzníženiupríjmuopribližne215eur.Vsúvislosti
s bývaním má teraz otec výdavky vo výške 120 - 130 eur za elektrinu, plyn, do marca 2015 uhrádzal za
nájom 162,26 eur mesačne. Spláca úver 80,- eur mesačne. Manželka otca má príjem vo výške 203,20
eur predstavujúci rodičovský príspevok.Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu otca na zníženie
výživného pre mal. G. zo sumy 100,- eur na 40,- eur mesačne.

Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich
možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v
takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné
zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho,

že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v
celomrozsahupokrylipotrebyoprávnenýchmaloletýchdetí,abytietomalizabezpečenúdôstojnúživotnú
úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon
o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
potrieb.

Otec ako dôvod pre zníženie výživného uvádzal skutočnosť, že sa mu narodil syn G. a jeho manželke
klesolpríjemzosumy450,-eurmesačnena203,50eur.Tusúduvádza,ževzmysle§78ods.1Zákonao
rodine zvýšenie počtu vyživovacích povinností možno považovať za podstatnú zmenu pomerov, avšak v
danom prípade súd prihliadol na skutočnosť, že otcovi síce pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak

zároveň ku dňu podania návrhu na zníženie výživného netrvali jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti k
deťom z predchádzajúceho manželstva S. a D., ktorým platil spolu 80,- eur mesačne.
Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, súd považoval príjem
otca, ktorý je schopný dosahovať. Tu súd poukazuje na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého na
zníženie príjmu otca neprihliadal, pretože vykonaným dokazovaním Oznámením spoločnosti Ochrana

a bezpečnosť SE, a.s., z 13.11.2015 mal za preukázané, že otec bol zamestnancom spoločnosti od
01.11.2007 do 08.10.2009, kedy ukončil pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, pričom
pri skončení pracovného pomeru mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 634 eur mesačne. Z
uvedeného vyplýva, že ukončením pracovného pomeru dohodou sa otec dobrovoľne bez dôležitého
dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Preto pri posudzovaní schopností a možností otca plniť

si vyživovaciu povinnosť súd nevychádzal z aktuálneho príjmu, ktorý otec dosahuje vo výške 333,50
eur, ale z príjmu vo výške 634,- eur, ktorý otec dosahoval u zamestnávateľa Ochrana a bezpečnosť
SE, a.s., a ktorý je otec vzhľadom na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredoškolské s maturitou
aj schopný dosahovať (túto schopnosť otca dokazuje aj skutočnosť, že porovnateľný príjem 600-700
eur otec dosahoval v inom predošlom zamestnaní v Bratislave počas 7 rokov). Otec pritom súhlasil s

určením výživného vo výške 100,- eur pre G. dosahujúc príjem 551 eur. Otec je povinný dosahovať
príjem zodpovedajúci jeho vzdelaniu, a preto nebolo možné prihliadnuť na otcom uvádzané subjektívne
skutočnosti, že si lepšie zamestnanie s vyšším príjmom nevie nájsť, lebo má malého syna, chodí s ním
na kožné, manželka je síce na materskej, ale musí sa starať o svoju matku. Súd tu dopĺňa, že manželka
otca je na rodičovskej dovolenke, teda jej prvoradou úlohou je zabezpečovať starostlivosť o mal. syna.

K vyjadreniu otca, že matka užíva nehnuteľný majetok, ktorý bol postavený z jeho finančných
prostriedkov, súd uvádza, že na túto skutočnosť otec už poukazoval v konaní pri určení výživného vo
výške 100 eur mesačne.
V závere súd uvádza, že zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného nebude ani v rozpore s
rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej možno výživné určiť vo výške 25 - 30%

z príjmu povinného rodiča. V predmetnom prípade 25 - 30% z príjmu otca činí 158,50 eur - 190,20 eur,
ktorémožnorozdeliťmedzidvevyživovaciepovinnostiotca.Mal.synotcajevútlomveku,pričommal.G.
navštevuje 2. stupeň základnej školy. Je preto dôvodné uzavrieť, že výdavky spojené so zabezpečením
starostlivosti o mal. G. sú vyššie ako u mal. syna, a teda z uvedeného rozsahu 158,50 eur - 190,20 eur by
mala na mal. G. pripadať minimálne suma 100,- eur, ktorá je aj otcovi ako výživné určená. Otec pritom na

mal. G. pravidelne inak neprispieva, ani sa s ňou nestretáva. Súd na základe uvedeného potom dospel
v danom prípade k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca s poukazom na ustanovenie § 75
ods. 2 Zákona o rodine plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. G. vo výške 100 eur mesačne, a preto jeho
návrh na zníženie výživného zamietol.

V závere súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou rodičov,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(porovnaj Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higginsc. Francúzsko z 19. februára 1998 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. 7. 2010, sp. zn. 5 Cdo
106/2010).

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, keďže
predmetné konanie je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave
prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 3 x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.