Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201570
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714201570.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou v právnej veci žalobcu :
P. T., N.. XX.XX.XXXX, A. A. - F., A. XXX, právne zastúpená JUDr. Juraj Kus, advokát, sídlo AK : Nám.
osloboditeľov 10, Michalovce proti žalovanému : Q.. V. B., N.. XX.XX.XXXX, A. A. - F., F. XXX, v konaní
o zaplatenie 5000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5%

ročne zo sumy 5 000 eur od 01.10.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1881,10 eur a iné trovy
konania vo výške 300 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 11.02.2014 domáhal, aby súd vydal
platobný rozkaz, v zmysle ktorého by uložil žalovanému do 15 dní od jeho doručenia zaplatiť žalobcovi

istinu vo výške 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 01.10.2011 do zaplatenia
a nahradil trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.09.2010 bola medzi veriteľom PhDr. J. T.,
N.. XX.XX.XXXX a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o pôžičke, podľa ktorej prenechal veriteľ
dňa 28.09.2010 dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 5 000 eur bezúročne ako pôžičku a túto sa dlžník
zaviazal vrátiť veriteľovi najneskôr do 30.09.2011. Veriteľ dňa 31.01.2013 zomrel a jeho pohľadávku voči
dlžníkovi titulom zmluvy o pôžičke nadobudol žalobca na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného

dňa 06.09.2013 JUDr. Irenou Kolcunovou, notárkou, so sídlom v Martine pod č.k. 18D/98/2013-76, D not
82/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2013. Žalovaný vyššie uvedenú pôžičku aj napriek
opakovaným výzvam žalobcu neuhradil.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 1Ro/275/2014 -11 dňa 19.02.2014 v zmysle ktorého uložil
žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 5 000 eur od 01.10.2011 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania.

Žalovaný proti predmetnému platobnému rozkazu podal dňa 09.06.2015 odpor, kde uviedol, že po
dátumesplatnostipôžičkyneobdržalžiadnuvýzvunasplateniepôžičkyaniodPhDr.IvanaRusnákapred
jeho smrťou ani od žalobcu v priebehu dedičského konania a po jeho ukončení. Uviedol, že sa s PhDr.

J. T. pred splatnosťou pôžičky dohodol na zmene záväzku vrátiť pôžičku a to na základe toho, že mu od
doby pred poskytnutím pôžičky a aj po poskytnutí pôžičky poskytol právne služby v rôznych veciach za
čo mu PhDr. T. do splatnosti pôžičky neuhradil odmenu. Súviselo to aj s jeho požiadavkou na daňovú
kontrolu a s jeho odpočtom DPH. Na základe toho, že došlo medzi ním a PhDr. T. pred splatnosťou
pôžičky k zmene obsahu záväzku PhDr. T. od neho nepožadoval vrátenie pôžičky, ani písomne ani
ústne. Uviedol, že PhDr. T. na základe dohody s PhDr. T. naďalej poskytoval právne služby podľa jeho

potreby, za ktoré mu neuhrádzal odmenu a platby s výnimkou niektorých úkonov, pri ktorých sa na tom
dohodli a to na základe toho, že odmenu ktorú on zaplatí mu krátko na to preplatí iná osoba (TEBAUs.r.o.). Za ním poskytnuté právne služby PhDr. T. až do jeho úmrtia začiatkom roku 2013 mu vôbec
neuhrádzal odmeny. Na druhej strane nepožadoval až do jeho úmrtia vrátenie pôžičky. Uviedol, že v
roku 2012 s PhDr. T. riešili vysporiadanie vzájomných nárokov a záväzkov pri skončení súdneho sporu

s P. W.. Odmena za jeho právne služby poskytnuté pre PhDr. J. T. za niekoľko rokov presahuje výšku
pôžičky. Uviedol, že pokiaľ tieto skutočnosti uviedol pri krátkom stretnutí so žalobcom resp. jeho dcérou
v priebehu dedičského konania a so žalobcom v mesiaci jún 2014, žalobca nemienil túto vec riešiť.

Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním doručený tunajšiemu súdu na pojednávaní konanom

dňa 11.03.2015, kde uviedol, že žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku do 30.09.2011, Preto vrátenie
pôžičky nie je podmienené výzvou. Zo zmluvy o pôžičke článok III. bod. I je zrejmé, a preukázané,
že meniť obsah je možné len písomným dodatkom zmluvy, podpísaným oboma zmluvnými stranami.
Uviedol, že ak má advokát pohľadávku voči klientovi ktorý zomrel, tak má možnosť si pohľadávku
prihlásiť do dedičského konania, žalovaný si žiadnu pohľadávku neuplatnil. Žalovaný ako advokát
nemôže započítať fiktívnu pohľadávku s reálnou pohľadávkou. Navyše nie je možné započítať

pohľadávku súkromnej osoby s pohľadávkou podnikateľskej osoby, lebo ide o dva rozdielne subjekty.
F.. T. žalovanému nikdy neudelil plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní, z ktorého by bolo
zrejmé, že PhDr. T. mal nejaké problémy s odpočtom DPH. Podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii je
advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta o výške odmeny za úkon
právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. Žalovaný ako advokát PhDr. T.

počas jeho života nikdy písomne neinformoval o výške jeho odmeny za úkony právnej služby, za ktoré
by nemal zaplatené. Žalovaný ako advokát Dr. T. počas jeho života nikdy nedoručil žiadnu písomnosť z
ktorej by vyplývalo, že vo veci vykonal nejaký právny úkon. Žalovaný ako advokát F.. T. počas jeho života
a po jeho smrti žalobcovi dodnes žiadnu písomnosť nedoručil ktorou by sa s nimi finančne vysporiadal. Z
uvedeného vyplýva, že F.. T. počas svojho života žalovanému za právne služby riadne zaplatil a neostal

mu nič dlžný.

Žalovaný sa vyjadril k návrhu a vyjadreniu žalobcu podaním doručeným Okresnému súdu Martin dňa
21.04.2015, kde uviedol, že keďže PhDr. J. T. poskytol v roku 2007 pravidelne právne služby najmä pri
jeho podnikateľských veciach, po poskytnutí právnych služieb právne služby podľa dohody fakturoval a

on ich uhrádzal. V roku 2011 mu chcel za poskytnutie právnych služieb vyúčtovať a vyfakturovať právne
službynačoreagoval,ževzhľadomnaproblémyskontrolouDPHasodpočtomDPHmunemôžeuhradiť
fakturovanú sumu za právne služby, pretože by si nemohol uplatniť odpočet DPH, ktorú by on fakturoval.
Táto situácia bola aj pred splatnosťou pôžičky v septembri 2011. Uviedol, že na základe toho, že medzi
ním a PhDr. T. pred splatnosťou pôžičky došlo k zmene obsahu záväzku a dohodli, sa že pôžička mu

poskytnutá PhDr. J. T. je úhrada za právne služby mu poskytnuté do splatnosti pôžičky a že pôžička je vo
zvyšnej časti záloha za právne služby, ktoré mu poskytne po splatnosti pôžičky pri rôznych veciach aj v
súdnom spore s P. W., vzhľadom na túto skutočnosť nikdy od neho v ďalšom období písomne ani ústne a
anivprítomnostiinýchosôbodnehoanivroku2011anivroku2012aždojehohospitalizácievnemocnici
nepožadoval vrátenie pôžičky a to ani v prítomnosti iných osôb. Uviedol, že odmena za jeho právne

služby presahuje výšku pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá PhDr. T., Len napr. za poskytnutie právnych
služieb v spore s P. W., PhDr. T. poskytol právne služby v cene podľa tarifnej hodnoty s DPH vyššej ako
bola poskytnutá pôžička. Z čoho vyplýva, že keby nebol odmietol platby právnych služieb bola by pôžička
vrátená do konca roku 2011. Z vyčíslenia trov je zjavné, že výška tarifnej odmeny len za zastupovanie
v tomto konaní predstavovala do konca roku 2011 sumu 7157,23 eur a ešte mu poskytoval do konca

roku 2011 aj v iných veciach, kde bola situácia rovnaká. Uviedol, že keďže sa PhDr. T. nechcel uhrádzať
platby za jeho právne služby, z ktorých by bol uhrádzal ním poskytnutú pôžičku a nechcel aby mu ich
fakturoval, dostal sa podľa neho ako veriteľ z poskytnutej pôžičky do omeškania v zmysle ust. §522
Občianskeho zákonníka, pretože neprijal ním riadne ponúknuté plnenie a neposkytol v čase plnenia
súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu, preto nemohol byť v omeškaní s vrátením pôžičky, a to až do jeho

úmrtia v januári 2013 a až do skončenia dedičského konania v septembri 2013 . Od septembra 2013
do podania žaloby ho P. T. nijako nevyzývala na uhradenie pôžičky a ani mu po skončení dedičského
konania neoznámila, že pohľadávka z poskytnutia pôžičky prešla na ňu a aby jej uhradil pôžičku.

JUDr. V. B. ako advokát, so sídlom Priehradka 20 Martin si voči subjektu P. T., nar. 26.10.1953, bytom

Belá - Dulice, belá 330 ako právnemu nástupcovi PhDr. J. T., IČO : 10963286, s miestom podnikania
038 11 Belá Dulice, Belá 330 zap. ako právny nástupca PhDr. J. T. zap. u Okresného úradu Martin
v živnostenskom registri č. 506 - 1394 uplatnil dňa 27.04.2015 vzájomný návrh na zaplatenie sumy
7451,20 eur s príslušenstvom v súdnom konaní 9C/148/2014. Tento návrh podal, nakoľko P. T., N..XX.XX.XXXX, bytom A. - F., A. XXX ako právnemu nástupcovi W.. J. T., IČO : 10963286, s miestom
podnikania 038 11 A. F., A.Á. XXX po smrti manžela odmietla a odmieta uhradiť JUDr. V. B. ako
advokátoviodmenuzaprávneslužby poskytnutéPhDr.J.T.počasjehoživotaatoajprijehozastupovaní

v súdnom spore s P. W., V. XXX, Mošovce IČO : 332227331 vedenom na Okresnom súdu Martin pod sp.
zn. 18Cb/187/2008. Uviedol, že vzhľadom na dlhodobé a opakované odmietanie vysporiadania resp.
uhradenia odmeny za právne služby vystavil dňa 10.04.2015 a následne zaslal P. T., ako právnemu
nástupcovi PhDr. J. T. IČO : 10963286 s miestom podnikania A. F. A. XXX faktúru č. 6/2015 z 10.04.2015
na sumu 7451,20 eur za poskytnutie právnych služieb v súdnom konaní na Okresnom súde Martin

č.k. 18Cb/187/2008, ktorá bola splatná dňa 20.04.2015. Uviedol, že Anna Rusnáková podľa údajov
v živnostenskom registri č. 506 -1394 u Okresného úradu Martin od 18.03.2014 je právny nástupca
PhDr. J. T., IČO : 10963286 na ktorú prešli všetky práva a povinnosti jej manžela PhDr. J. T. IČO :
10963286 vzniknuté pri jeho podnikateľskej činnosti. Uvedenú faktúru neuhradila, hoci ako právny
nástupca mala. Uviedol že mal s PhDr. J. T. uzavretú zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo
04.03.2008 pri jeho podnikateľskej činnosti aj pri zastupovaní na súde v súdnom konaní v spore s P.

W., sp. zn. 18Cb/187/2008 na základe ktorej bol oprávnený vystaviť uvedenú faktúru č. 6/2015 na sumu
7451,20 eur za poskytnuté služby. Uviedol, že napriek tomu, že sa s PhDr. J. T. ústne dohodli na zmene
záväzku vrátiť pôžičku tak týmto z uvedenej sumy 7451,20 eur vyfakturovanej fa č. 6/2015 z 10.04.2015
za jeho právne služby si uplatnil sumu 5000 eur na započítanie voči žalobcom uplatnenou sumou 5000
eur,ktorúsižalobcauplatnilnávrhomnavydanieplatobnéhorozkazudňa11.02.2014atoztituluvrátenia

poskytnutej pôžičky, ktorá bola poskytnutá dňa 28.09.2010. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal zvyšnú
časť z uvedenej sumy 7451,20 eur teda sumu 2451,20 eur ako oprávnenú odmenu za poskytnuté právne
služby PhDr. J. T.. Uviedol, že sumu 5000 eur si uplatňuje voči Anne Rusnákovej preto, že ako žalobca
v súdnom konaní 9C148/2014 je aj ako manželka právnym nástupcom PhDr. J. T., IČO : 10963286 s
miestom podnikania A. F., A. XXX. A teda ako žalobca a zároveň aj právny nástupca jej manžela PhDr.

J. T. je tou istou fyzickou osobou, teda ide o tú istú fyzickú osobu a nie o dve rozdielne osoby ako tvrdí
právny zástupca žalobcu. Uviedol, že aj žalovaný je označený v návrhu na vydanie platobného rozkazu
a ako advokát so sídlom Priehradka 20, Martin zapísaný v zozname Slovenskej advokátskej komory pod
č. 3039, ktorý poskytoval právne služby PhDr. J. T., je tou istou fyzikou osobou. Z uvedených dôvodov
nič nebráni započítaniu uvedených súm 5000 eur medzi P. T. a nebráni tomu ani tá skutočnosť, že jedna

pohľadávka vo výške 5000 eur (vrátenie pôžičky) je z občiansko-právneho vzťahu a druhá pohľadávka
vo výške 5000 eur (odmena za právne služby) je nárok z obchodnoprávneho vzťahu. Zároveň žiadal,
aby súd uvedené riešil ako predbežnú otázku v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd uznesením č.k. 9C/148/2014-85 zo dňa 22.05.2015 vylúčil vzájomný návrh žalovaného na

samostatné konanie a to z nasledovných dôvodov. Súd vychádzal zo skutočnosti (okrem iného
viď komentár Občianskeho súdneho poriadku 2. Vydanie, vydané nakladateľstvom C.H.Beck v roku
2009), že vzájomný návrh nie je prípustný ak by uplatnený návrh žalovaného do tej miery nesúvisel
s uplatneným nárokom žalobcu, že by sa vec mala prideliť do iného súdneho registra, čo by
porušilo ústavný princíp neodňateľnosti svojmu zákonnému sudcovi. Spojením týchto vecí resp.

konaním o takomto vzájomnom návrhu by bolo porušené ústavné právo žalovaného na neodňateľnosť
svojmu zákonnému sudcovi. Súd preskúmal návrh žalobcu a vzájomný návrh žalovaného. Už z
označenia účastníkov v návrhu je zrejmé, že sa týka občianskoprávneho vzťahu, rovnako to vyplýva z
uplatňovaného nároku - ide o nárok na vrátenie pôžičky, ktorá bola poskytnutá medzi fyzickými osobami.
Je teda zrejmé, že táto vec je a mala byť zapísaná do registra „“C“. Na rozdiel od vzájomného návrhu,

z ktorého rovnako už z označenia účastníkov je zrejmé, že sa týka obchodnoprávnych vzťahov - nárok
si uplatňuje advokát ako osoba ktorá poskytuje právne služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti resp. v rámci slobodného povolania a nárok je uplatnený voči P. T. ako právnej nástupkyne PhDr.
J. T., IČO 10963286, s miestom podnikania A. - F., A. XXX, teda fyzickej osobe podnikateľovi. Čo sa
týka samotného nároku ide o nárok na zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb podľa zmluvy

o poskytovaní právnych služieb, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Je teda zrejmé,
že konanie o tomto nároku by malo byť zapísané do registra „Cb“. Nakoľko zákonná sudkyňa bola v
čase začatia konania až do vyhlásenia rozsudku zaradená do civilného oddelenia a nie do obchodného
oddelenia, prejednaním vzájomného návrhu by porušila právo žalovaného na jeho zákonného sudcu.
Preto súd vzájomný návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie.

Súd sa zaoberal aj otázkou možného započítania vzájomných pohľadávok -nárokov žalobcu a
žalovaného a z tohto vyplývajúcej možnosti zániku týchto pohľadávok. Podľa ust. § 580 Občianskeho
zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknúzapočítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci
k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Súd mal
za to, že v tomto prípade nebolo možné započítať pohľadávky jednostranným započítacím prejavom

žalovaného, ktorý urobil vo vzájomnom návrhu, nakoľko tieto pohľadávky nie sú vzájomné. Podmienkou
započítania pohľadávok je že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej
pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak, je teda nevyhnutná vzájomnosť
pohľadávok. Súd mal za to, že v tomto prípade absentovala vzájomnosť pohľadávok, nakoľko tu nebola
totožnosť subjektov. Žalovaný nie je veriteľom pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb a

žalobca nie je dlžníkom tejto pohľadávky. Veriteľom tejto pohľadávky je žalovaný ako advokát a dlžníkom
je žalobca ako právny nástupca fyzickej osoby podnikateľa, teda fyzická osoba podnikateľ. Pri zmluve
o pôžičke je veriteľom žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá na základe univerzálnej sukcesie
vstúpila do právneho postavenia jej predchodcu a dlžníkom je žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ.
Súd mal za to, že žalovaný ako advokát si nemôže započítať jednostranne svoju pohľadávku zo svojej
podnikateľskej činnosti voči pohľadávke žalobcu, ktorú má z pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanému

ako fyzickej osobe nepodnikateľovi. Žalovaný ako advokát totiž neručí za svoje záväzky, ktoré má ako
fyzická osoba nepodnikateľ majetkom, ktorý má vo svojej podnikateľskej činnosti. Tento majetok môže
použiť na zaplatenie dlhu ak si to ošetrí vo svojom účtovníctve, ale nemôže tak urobiť jednostranným
započítaním. Ak by chcel započítať tieto pohľadávky mohol by tak urobiť iba dohodou s dopadom na
jeho účtovníctvo ako advokáta. Z uvedeného je zrejmé, že súd mal za to, že započítacím prejavom

žalovaného nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu z titulu zmluvy o pôžičke. Vzhľadom k uvedenému aj
preto súd vzájomný návrh žalobcu vylúčil na samostatné konanie do registra „Cb“.

Súd vo veci vykonal niekoľko pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi pripojenými do súdneho spisu a zistil tento skutkový stav :

Medzi PhDr. J. T., N.. XX.XX.XXXX, A. A. - F. XXX, špecifikovaným rodným číslom ako veriteľom a JUDr.
V. B., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XXX, A. - F., špecifikovaným rodným číslom ako dlžníkom bola uzavretá
dňa 28.09.2010 Zmluva o pôžičke na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku vo
výške 5000 eur do 29.09.2010 a bez uvedenia účelu a dlžník sa zaviazal túto pôžičku veriteľovi vrátiť

do 30.09.2011 a to v splátkach alebo jednorazovo. Podľa článku III. bod 1. túto zmluvu bolo možné
meniť alebo doplniť len písomným dodatkom zmluvy podpísaným oboma zmluvnými stranami. Veriteľ
sumu pôžičky t.j. 5000 eur poskytol žalovanému dňa 28.09.2010 o čom svedčí príjmový pokladničný
doklad zo dňa 28.09.2010. PhDr. J. T., N.. XX.XX.XXXX dňa 31.01.2013 zomrel. V rámci dedičského
konania bola prejdnaná aj pohľadávka PhDr. J. T., nar. XX.XX.XXXX voči žalovanému z titulu zmluvy o

pôžičke, pričom táto na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Irenou Kolcunovou, notárkou
so sídlom v Martine dňa 11.02.2013 prešla na žalobcu vo výške spolu 5000 eur, a to v jednej polovici v
rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v jednej polovici v rámci vyporiadania
dedičstva po PhDr. J. T., nar. XX.XX.XXXX. Predmetnú pohľadávku si žalobca uplatnil v rámci tohto
konania.

Žalovaný ako to bolo uvedené už vyššie uplatnil voči žalovanej vzájomnú pohľadávku, ktorá mu vznikla v
rámci jeho podnikateľskej činnosti ako advokáta. Q.. V. B. ako advokát uzavrel s PhDr. Ivan Rusnák, nar.
13.08.1948, miestom podnikania A. - F. XXX, IČO : 10963286 zmluvu o poskytovaní právnych služieb
dňa 04.03.2008 a to podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a § 566 a nasl Obchodného zákonníka.

Na základe tejto zmluvy poskytol PhDr. J. T., IČO : 10963286, miesto podnikania A. F. XXX, A. F. právne
zastúpenie v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 18Cb/187/2008, kde mu bola
priznaná náhrada trov vo výške 8975,03 eur. Q.. V. B., advokát si vyčíslil trovy právneho zastúpenia
v tomto konaní (18 Cb/187/2008) podaním zo dňa 20.12.2011 na sumu 7157,23 eur. Dňa 10.04.2015
vystavil subjektu PhDr. J. T., P. T. - právny nástupca, A. - F. XXX, IČO 10963286 faktúru na sumu 7451,20

eur s DPH za poskytnutie právnych služieb v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin č.k.
18Cb/187/2008 proti P. W., V. XXX V., IČO 33 227 331. Z Výpisu zo živnostenského registra je zrejmé,
že právnym nástupcom PhDr. Ivan Rusnák ako fyzickej osoby podnikateľa je PhDr. J. T. - P. T., právny
nástupca , IČO 10963286, miesto podnikania A. F. XXX. Vzájomný návrh, ktorý podal JUDr. V. B. ako
advokát bol vylúčený na samostatné konanie uznesením č.k. 9C/148/2014-85 zo dňa 22.05.2015.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný
záväzok.

Podľa § 571 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý
nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 520 Občianskeho zákonníka, k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté

plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie
veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto
mu priznal uplatnenú sumu istiny ako aj uplatnený úrok z omeškania. Súd na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá

Zmluva o pôžičke dňa 28.09.2010, na základe, ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 5000 eur na dobu do 30.09.2011, kedy mal podľa Zmluvy o pôžičke žalovaný túto
pôžičku právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť. Uvedené bolo preukázané samotnou zmluvou o pôžičke
ako aj pokladničným dokladom zo dňa 28.09.2010. Uvedenú skutočnosť nespochybnil ani žalovaný. Súd
mal preukázané, že v rámci dedičského konania táto pohľadávka zo zmluvy o pôžičke prešla v celom

rozsahu na žalobcu. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný predmetnú pôžičku žalobcovi ani jeho
právnemu predchodcovi nevrátil v lehote splatnosti. Uvedené nespochybnil ani žalovaný tvrdil však, že
jeho pohľadávka zanikla zmenou obsahu záväzku, na ktorom sa mal dohodnúť s právnym predchodcom
žalobcu. Uvedené však zo strany žalovaného nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Navyše podľa
zmluvy o pôžičke zo dňa 28.09.2010, a to podľa článku III bod. 1 túto zmluvu bolo možné meniť len

písomne. Aj podľa ust. §570 Ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou
formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza
premlčaný záväzok. Podľa § 571 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený
iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku. Nakoľko zo strany žalovanéhonebolo žiadnym spôsobom, žiadnym relevantným dôkazom podložené, že by došlo k zmene obsahu
pôvodného záväzku súd, uvedené nemal za preukázané. Súd nemal nielen preukázané, žeby došlo
k zmene obsahu záväzku, ale nebola zo strany žalovaného preukázaná ani existencia pohľadávok,

ktoré mali byť použité na započítanie s pohľadávkou žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu.
Žalovaný uviedol, že právnemu predchodcovi žalobcu poskytoval právne služby, ale tieto súdu žiadnym
spôsobom nepreukázal, nepreukázal ich existenciu. Okrem jedinej pohľadávky, ktorá však nevznikla
žalovanému ale subjektu JUDr. V. B., advokát, ktorý je špecifikovaný IČO-m a sídlom, nie rodným
číslom a trvalým bydliskom a to pohľadávky titulom odmeny advokáta za zastupovanie v súdnom konaní

vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/ 187/2008 a to PhDr. J. T. ako fyzickej osoby
podnikateľa. Tento nárok žalovaného, ktorý si žalovaný v konaní uplatnil ako vzájomný návrh súd vylúčil
na samostatné konanie, nakoľko pri tomto nároku neboli splnené podmienky na spojenie týchto vecí v
rámci jedného konania. Zároveň súd uvádza, že túto pohľadávku ako je to uvedené už vyššie nebolo
možné použiť na započítanie s nárokom žalobcu. Súd k uvedenému uvádza, že i keď by žalovaný
pohľadávky titulom odmeny za poskytnuté právne služby preukázal, pohľadávka žalobcu resp. jeho

právneho predchodcu a pohľadávky žalovaného titulom poskytnutia právnych služieb by mohli zaniknúť
iba započítaním dohodou, čo žalovaný nepreukázal, príp. dohodou o zmene obsahu záväzku, ale táto
by musela byť uzavretá písomne a žalovaný by musel preukázať, že došlo k jej uzavretiu, čo však
nepreukázal. Nakoľko teda nebolo preukázané, že by pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke, ktorá na
neho prešla z právneho predchodcu akýmkoľvek spôsobom zanikla či už splnením, príp., započítaním,

či zmenou v obsahu záväzku, súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a preto priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5000 eur. Zároveň žalobcovi priznal z uplatnenej a priznanej
sumy aj úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 5000 eur od 01.10.2011 do zaplatenia.
Tieto úroky mu priznal v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a to podľa § 3 ods. 1 predmetného
nariadenia keďže ide o občiansko- právny vzťah, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu nakoľko ide o záväzkový vzťah vzniknutý pred 01.02.1013.
Nakoľko na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil nemá vplyv doručenie výzvy na zaplatenie
pohľadávky žalovanému či už zo strany žalobcu alebo jeho právneho predchodcu, keďže zmluvnými
stranami bola presne dohodnutá splatnosť pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, úroky z omeškania súd

žalobcovi priznal od nasledujúceho dňa po dni splatnosti pôžičky zo zmluvy o pôžičke, t.j. od 01.10.2011.
Súd priznal úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti pohľadávky zo zmluvy o pôžičke
aj z toho dôvodu, nakoľko žalovaný nepreukázal súdu ako to tvrdil, že žalobca resp. jeho právny
predchodca bol v omeškaní s prevzatím plnenia. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal žeby
poskytoval žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi právne služby, nepreukázal, ani skutočnosť,

žeby za tieto služby chcel právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi vystaviť faktúry. Svoje
pohľadávkysineprihlásilanivrámcidedičskéhokonaniapoPhDr.J.T.,oktorompreukázateľnevedel,čo
potvrdil aj na pojednávaní. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je advokát a teda ovláda príslušné
ustanovenia občianskeho zákonníka ohľadom zmeny obsahu záväzku, ako aj ohľadom dedičského
konania a prihlasovania pohľadávok, a teda je pravdepodobné, že v prípade ak by jeho tvrdenia ohľadom

jeho pohľadávok ako aj zmeny obsahu záväzku boli pravdivé, určite by dodržal príslušnú formu, ktorú
vyžaduje občiansky zákonník. Na záver súd uvádza, že i keď by mal PhDr. J. T. ako fyzická osoba
podnikateľ problémy s nadmerným odpočtom DPH ako to tvrdí žalovaný, táto skutočnosť sama o sebe
by žiadnym spôsobom nepreukazovala skutočnosti tvrdené žalovaným, a to konkrétne že chcel za
poskytnuté služby vystaviť PhDr. T. faktúry ale podľa dohody s ním tak neurobil. Keďže túto skutočnosť

súd nepovažoval z hľadiska dokazovania za podstatnú pre toto konanie súd odmietol vykonať dôkaz
navrhnutý žalovaným rozhodnutie finančného riaditeľstva ohľadom nadmerného odpočtu PhDr. J. T..
Pokiaľ ide o pohľadávky žalovaného, jediná faktúra, ktorá bola doložená do spisu je tá ktorou bol
vyúčtovaný nárok na odmenu za poskytnuté služby, ktorý si JUDr. V. B. P. advokát uplatnil vo svojom
vzájomnom návrhu, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie do registra Cb z dôvodov uvedených

vyššie a preto odmietol súd vykonať v tomto konaní dôkaz navrhnutý žalovaným a to usmernenie
Ministerstva financií ohľadom právneho nástupníctva. Súd na záver pokiaľ ide o vykonané dokazovanie
uvádza, že ďalšie dokazovanie súd odmietol, nakoľko žalovaný hoci sa konalo druhé pojednávanie
(okrem toho jedno bolo na jeho žiadosť odročené), nevedel priamo na pojednávaní navrhnúť ďalšie
dôkazy. Žalovaný tak mohol urobiť počas dostatočne dlhého časového obdobia, a to od doručenia

platobného rozkazu až do vyhlásenia rozsudku, čo neurobil, súd mal za to že žalovaný sa len účelovo
snažil odročiť pojednávanie, pričom ďalšie odročenie pojednávania by neúmerne predĺžilo samotné
konanie. Na opakované otázky súdu ohľadom návrhov na doplnenie dokazovania nevedel reagovať.
Súd podotýka, že žalovaný je advokát. Toto je sporové konanie pre ktoré platí kontradiktórnosť konania.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd úspešnému žalobcovi priznal
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 300 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 1881,10 eur, a to za

Prípravu a prevzatie právneho zastúpenia §13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvovýške180,93eurbezDPH,217,11eursDPH

2x písomné podanie na súd - zo dňa 11.03.2015 - vyjadrenie k odporu, zo dňa 08.07.2015 - vyjadrenie
k vyjadreniu žalovaného a vyjadrenie k návrhu na vzájomný návrh §13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 361,86
eur bez DPH, 434,23 eur s DPH

2x účasť na pojednávaní pred súdom dňa 11.03.2015 a dňa 08.09.2015 §13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 361,86
eur bez DPH, 434,23 eur s DPH

5x režijný paušál po 8,39 eur §16 ods. 3 citovanej vyhlášky, t.j. spolu 41,95 eur

Cestovné náhrady (podľa § 15 ods. 1 písm. a) cit vyhlášky, podľa ktorého advokát má popri nároku na
odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s
poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné

výdavkyavýdavkyzaznalecképosudky,prekladyaodpisy)atozaúčasťnapojednávanídňa11.03.2015
vo výške 167,10 eur /62,79 eur (5,70 x 10,2 x 1,080) + 104,31 eur (570 x 0,183 eur)/, dňa 08.09.2015 vo
výške 167,10 eur /62,79 eur (5,70 x 10,2 x 1,080) + 104,31 eur (570 x 0,183 eur)/ /t.j. spolu 334,20 eur.

Náhradu za stratu času (podľa §17 citovanej vyhlášky, podľa ktorej pri úkonoch právnej služby

vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť
patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú
aj začatú polhodinu) za účasť na pojednávaní dňa 11.03.2015, dňa 08.09.2015, za každé pojednávanie
za 15 začatých polhodín, t.j. za 2 pojednávanie za 30 začatých polhodín v sume 13,98 eur za každú
začatú polhodinu t.j. 30 x 13,98 eur, t.j. 419,40 eur.

20% DPH (§18 ods. 3 cit. vyhlášky).
Súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v takej výške ako si ich uplatnil, lebo neprevyšovali
sumu,ktorámuvyplývaspríslušnýchustanoveníprávnychpredpisov.Trovykonaniaježalovanýpovinný
zaplatiť žalobcovi, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, dvojmo (§ 204 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov