Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8P/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115220646
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115220646.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti o maloleté: U.

U., narodená X. X. XXXX a I. U., narodená X. X. XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: T. U., narodená X. XX. XXXX,
bytom X. XX, O., zastúpená: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Dolné Bašty 2, Trnava a V.
U., narodený XX.X.XXXX, bytom V. XX, O., zastúpený: Y.. O. X., narodený XX.X.XXXX, bytom Z. W.
XXX/X, O., o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 8. 2015 v spojení s vyjadrením na pojednávaní dňa 7.
4. 2016 sa otec domáha zníženia výživného na každú maloletú zo sumy 100 eur mesačne na sumu 50
eur mesačne od 1. 8. 2015 z dôvodu, že došlo k trvalejšej zmene pomerov na jeho strane. Z dôvodu
ekonomickej stagnácie dochádza k nižším požiadavkám na údržbu reštauračných zariadení, čo má
dlhodobo negatívny vplyv na jeho príjem.

Matkanavrhlanávrhomotcazamietnuťazároveňsavyjadrila,žedomácnosťzdieľasT.I.,ktorýprispieva

na spoločnú domácnosť sumou 200 eur mesačne, ktorý bol do 31. 1. 2015 zamestnaný v spoločnosti
EXEL Slovakia s priemerným mesačným príjmom 966,52 eur, od 1. 2. 2015 je nezamestnaný, do 31.
7. 2015 poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 812,80 eur až 839,90 eur mesačne. Maloletá I.
má atopický ekzém.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa obsahom
spisového materiálu najmä návrhom otca zo dňa 13.6.2015, daňovým priznaním otca za rok 2015, za

rok 2014, za rok 2013, za rok 2012, za rok 2011 a za rok 2010, daňovým priznaním matky za rok 2010, za
rok 2011, za rok 2012, za rok 2013, za rok 2014 a za rok 2015, potvrdením o návšteve školy maloletých
detí na č.l. 86,87, dokladom Internetbanking úhrada za služby na č.l. 88, úhrada Orange na č.l. 89,
predpisom mesačných záloh na č.l. 90, prehľadom úhrady výživného na č.l. 91,92, úradným záznamom
zo dňa 11.1.2016, podaním matky zo dňa 3.2.2016, potvrdením T. I. na č.l. 136, evidenciou o vozidle O.
na č.l. 137, výpisom LV č. XXXX na č.l. 139, podaním matky zo dňa 3. 2. 2016, podaním otca zo dňa
9.2.2016, úradným záznamom zo dňa 6.4.2016, spisom tunajšieho súdu 26C/171/2010 (rozsudkom zo

dňa 15.10.2010 na č.l. 52), s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav,
keď pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky, za účasti je právnej zástupkyne.Otec uviedol, že návrh podal z dôvodu, že mu znížili za posledné dva roky príjmy a nevládze platiť
výživné. Je živnostník, keď živnostenské oprávnenie získal v roku 1997 a vykonáva činnosť deväť rokov
základe mandátnej zmluvy pre Heineken Slovensko, údržbu výčapných zariadení. Je vyučený v odbore,

v ktorom má oprávnenie. Za rok 2015 má príjem 400,- eur mesačne, v domácnosti žije sám, vlastní
trojizbový byt. Mesačne má výdavky na bývanie za služby služby 51,06 eur, fond opráv 61,14 eur,
elektrika 17,48 eur, plyn 5,- eur, splátku úveru 34,86 eur, ktorý sa týka bytu. Vyživovaciu povinnosť na
maloleté má splnenú aj za mesiac február 2016. Okrem maloletých má vyživovaciu povinnosť na dcéru
P. narodenú X.X.XXXX vo výške 120,- eur mesačne. Vlastní osobné motorové vozidlo zaradené do

podnikania. Zo sumy 110.000,- eur z vyporiadania použil 85.000,- eur na kúpu trojizbového bytu, zvyšok
peňazí použil na rekonštrukciu bytu. Splátka úveru 34,86 eur sa týka úveru za rodinný dom z manželstva.
Má priateľku T. I., s ktorou nezdieľa spoločnú domácnosť.

Zástupca otca uviedol, že navrhuje znížiť výživné na 50,- eur mesačne na každé maloleté dieťa.
Ohľadom sumy 380,- eur na pohonné hmoty, otec musí autom jazdiť v rámci celého trnavského okresu

v rámci podnikateľskej činnosti. Nie je v schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť na tri deti, má
aj exekúciu a z príjmu 1.000,- eur mu to nevychádza. V januári 2015 dostal otec nevyplatenú mzdu za
rok 2014, o čo sa mu navýšil základ o 2.000,- eur.

Právna zástupkyňa matky uviedla, že matka s návrhom nesúhlasí. V čase posledné rozhodnutia

došlo k dohode rodičov o výške výživného, maloleté mali 7 a 9 rokov. Od tej doby sa naopak
zvýšili výdavky na maloleté. V prípade otca je potrebné vychádzať z potenciálnej možnosti získania
finančných prostriedkov na krytie výživného, keď práve v oblasti Trnavy je množstvo pracovných
pozícií v odbore elektromechanik. V zmysle údajov štatistického úradu sa v oblasti priemyselnej výroby,
resp. elektrotechniky pohybuje priemerná mzda od 900 - 1.000,- eur. V rámci vyporiadania BSM otec

dostal finančnú hotovosť 110.000,- eur z predaja rodinného domu. Matka žije v domácnosti so svojim
priateľom a dvoma maloletými deťmi. Priateľ matky je nezamestnaný, do 31.7.2015 poberal podporu v
nezamestnanosti. T. I. na základe dohody s matkou prispieva na náklady bývania podľa jeho schopností
a možností. Mesačné sú výdavky matky na bývanie fond opráv + služby 141,97 eur, elektrina 35,06 eur,
mobilné telefóny 30,- eur, internet a TV 32,10 eur, RTVS 4,64 eur mesačne, poistka matky 60,02 eur

mesačne, poistka maloletá I. 29,01 eur, poistka maloletá U. 27,85 eur mesačne. Maloletá U. navštevuje
8. ročník základnej školy a náklady na jej výživu sú primerané jej veku. Maloletá I. navštevuje 7. ročník
základnej školy a náklady na jej výživu sú primerané jej veku, avšak má atopický ekzém. Matka vlastní
trojizbový byt, v ktorom žije a motorové vozidlo. Matka sa riadne stará o maloleté deti a s pomocou celej
rodiny sa im snaží zabezpečiť takú istú životnú úroveň akú mali počas manželstva s otcom detí.

Kolízny opatrovník uviedol, že návrh otca navrhuje zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletých detí.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 26C/171/2010-52 zo dňa 15. 10. 2010 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvTrnaveč.k.24Co/453/2010-79zodňa2.3.2011okreminéhovyplýva,žeodporca/otec

je povinný platiť na výživu maloletej U.y a 100 eur mesačne a maloletej I. 100 eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky/matky. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva,
že maloletá U. má 9 rokov a maloletá I. 8 rokov, obe navštevujú základnú školu, chodia na angličtinu
a zaujímajú sa o jazdu na koníkoch. Maloletá I. je pre srdcové problémy evidovaná v kardiologickej
ambulancii. Odporca pracuje na živnosť ako technik výčapných zariadení za rok 2009 vykázal rozdiel

príjmov a výdavkov vo výške 5785 eur, podľa vlastného udania dosahuje mesačný príjem 800 eur. Matka
prevádzkuje kvetinárstvo a za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 5. 2008 mala príjem 40 708 eur, z čoho
výdavky tvorili sumu 39 289 eur, ročný rozdiel 1419 eur. Zo založené daňového priznania otca za rok
2009 (na č.l. 22 spisu sp. zn. 26C/171/2010 vyplýva, že otec mal príjmy 13 965,20 eur, výdavky 8179,63
eur, základ dane 5785,57 eur, daň 334,37 eur. Zo založené daňového priznania matky za rok 2009 (na

č.l. 39 spisu sp. zn. 26C/171/2010 vyplýva, že matka mala príjmy 40 707,90 eur, výdavky 39 289 eur,
základ dane 1418,90 eur).

Z rozsudku č. k. 19C/125/2011-56 zo dňa 16. 1. 2012 vyplýva, že otec je povinný od 23. 8. 2011
prispievať na výživu navrhovateľky P. U., narodenej X. X. XXXX sumu 120 eur mesačne, týmto sa mení

rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 24P/35/2007-17 zo dňa 24. 10. 2007 v časti bežného výživného
(právoplatné dňa 9. 3. 2012). Z odôvodnenia vyplýva, že rozsudkom č. k. 24P/35/2007-17 zo dňa 24. 10.
2007, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť na výživu maloletejP. U. sumu 3000 Sk mesačne. Rozsudkom č. k.19C/125/2011-67 zo dňa 12. 3. 2012 súd vo zvyšku
návrh zamieta.

Zo súdneho manažmentu bolo zistené, že sa vedie konanie vedené pod sp. zn. 16C/352/2015 o
návrhu otca na zníženie výživného na P. U., keď konanie v časti zrušenie vyživovacej povinnosti bolo
zastavené. Návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý rozsudkom dňa 19. 1. 2016. Avšak vec nie
je právoplatne skončená, otec podal odvolanie.

Z predložených listinných dokladov vyplýva, že otec dosiahol za rok 2015 základ dane 4945,71 eur
(príjmy 14 318,40 eur, výdavky 9 372,69 eur, daň 217,05 eur), za rok 2014 základ dane 3907,37 eur
(príjmy 9760,30 eur, výdavky 5852,93 eur, daň 19,76 eur), za rok 2013 základ dane 3894,23 eur (príjmy
10 748,30 eur, výdavky 6854,07 eur, daň 30,07 eur), za rok 2012 základ dane 4361,83 eur (príjmy
15 499,35 eur, výdavky 11 137,52 eur, daň 136,24 eur), za rok 2011 základ dane 2350,49 eur (príjmy
12 368,40 eur, výdavky 10 017,91 eur), za rok 2010 základ dane 5216,95 eur (príjmy 16 759,14 eur,

výdavky 11 542,19 eur, daň 226,33 eur). Výdavky na byt, v ktorom žije otec sú 66,14 eur fond opráv,
51,06 eur zálohové úhrady za užívanie bytu, elektrika + plyn 23 eur mesačne, platí splátku úveru 34,86
eur mesačne. Matka dosiahla za rok 2015 základ dane 5440,81 eur (príjmy 48 054,08 eur, výdavky 42
613,27 eur, daň 311,12 eur), za rok 2014 základ dane 3788,16 eur (príjmy 47 077,57 eur, výdavky 43
289,41 eur), za rok 2013 základ dane 2592,23 eur (príjmy 38 885,62 eur, výdavky 26 293,39 eur), za

rok 2012 základ dane 3567,85 eur (príjmy 38 087,12 eur, výdavky 34 519,27 eur), za rok 2011 základ
dane 6 189,42 eur (príjmy 43 414,23 eur, výdavky 37 224,81 eur), za rok 2010 základ dane 2816,11 eur
(príjmy 35 970,24 eur, výdavky 33 154,13 eur). Výdavky na byt, v ktorom žije matka s maloletými sú
za služby spojené s bývaním + fond opráv 141,97 eur mesačne, elektriku 35,06 eur mesačne, RTVS
4,64 eur mesačne, káblovku + internet 32,10 eur mesačne. Matka platí havarijné poistenie 39,25 eur

štvrťročne, PZP 6,41 eur štvrťročne, maloletej U. poistku 27,85 eur mesačne, maloletej I. poistku 29,01
eur mesačne, osobnú poistku 60,02 eur mesačne. Maloletá U. navštevuje v školskom roku 2015/2016
8. ročník základnej školy, maloletá I. navštevuje v školskom roku 2015/2016 7. ročník základne školy.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov; ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, keď sa

zaoberal návrhom otca na zníženie výživného na každú maloletú zo sumy 100 eur na 50 eur mesačne od
1. 8. 2015. Naposledy bolo o výživnom na maloleté rozhodované v marci 2011, kedy súd v rámci konania
o rozvode určil výživné otcovi na každú maloletú 100 eur mesačne. V čase posledného rozhodovania o
výške výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že obaja rodičia boli živnostníci, matka mala za rok 2009základdane1419eur(príjmy40708eur,výdavky39289eur),otecmalzarok2009základdane5785,57
eur (príjmy 13 965,20 eur, výdavky 8179,63 eur), a uvádzal svoj príjem vo výške 800 eur mesačne,
maloletá U. navštevovala 3. ročník základnej školy, maloletá I. navštevovala 2. ročník základnej školy.

Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k P. U., narodenej X. X. . XXXX (vo výške 3000 Sk/99,58 eur
mesačne).

V konaní nemal súd preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane otca, a to zníženie jeho príjmu,
ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného na maloleté deti. Tak ako

v čase posledného rozhodovania o výške výživného otec naďalej vykonáva živnostenskú činnosť v
rovnakomodbore,aajzaroky2010až2015dosiaholkladnývýsledokhospodárenia,atovporovnateľnej
výške oproti roku 2009. Konkrétne za rok 2009 vo výške 5785 eur, za rok 2010 vo výške 5216,95 eur,
za rok 2011 vo výške 2350,49 eur, za rok 2012 vo výške 4361,83 eur, za rok 2013 vo výške 3894,23
eur, za rok 2014 vo výške 3907,37 eur, za rok 2015 vo výške 4945,71 eur. Za rok 2015 otec dosiahol
nižší základ dane oproti roku 2009 o 839,29 eur t. j. za 1 mesiac o 69,94 eur, čo súd nepovažuje za

podstatné zníženie príjmu otca. Pričom súd poukazuje na to, že podnikateľská činnosť sa vykonáva
práve za účelom dosahovania zisku, čo otec aj naďalej vykazuje. Otec je vlastníkom trojizbového bytu,
v ktorom žije sám a uhrádza náklady spojené s bývaním vo výške 140,20 eur (66,14 eur + 51,06 eur
+ 23 eur), splátku úveru 34,86 eur pochádzajúceho ešte z manželstva s matkou maloletých. V rámci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva otec nadobudol sumu 111 000 eur, z ktorej použil sumu

85 000 eur na byt a zvyšok sumy na prestavbu bytu. Iný majetok väčšej hodnoty na strane otca v konaní
zistený nebol. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že v roku 2010 v rámci konania sp. zn. 26C/171/2010
sa rodičia dohodli na výške výživného na každú maloletú 100 eur mesačne, teda otec, ktorý mal v roku
2010 základ dane 5216,95 eur t. j. 434,75 eur mesačne, pričom uvádzal príjem 800 eur mesačne, okrem
maloletých mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec si vyživovaciu povinnosť plní a má ju splnenú aj za

mesiac február 2016.

V konaní mal súd preukázané od doby posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo viac rokov
a na strane maloletých nastala podstatná zmena pomerov a to, že od 1. 9. 2015 navštevuje maloletá U.
8. ročník základnej školy a maloletá I. navštevuje 7. ročník základnej školy, keď obe navštevujú už

druhýstupeňzákladnejškoly,maloletáI.máatopickýekzém.Matkamaloletýchdetíakoajotecvykonáva
podnikateľskú činnosť, a aj za roky 2010 až 2015 dosiahla kladný výsledok hospodárenia. Konkrétne za
rok 2015 vo výške 5440,81 eur, za rok 2014 vo výške 3788,16 eur, za rok 2013 vo výške 2592,23 eur,
za rok 2012 výške 3567,85 eur, za rok 2011 vo výške 6 189,42 eur, za rok 2010 vo výške 2816,11 eur.
Za rok 2015 matka dosiahla vyšší základ dane oproti roku 2009 o 4021,91 eur, t. j. za mesiac o 335,16

eur, čo možno považovať za zmenu pomerov pokiaľ ide o výšku jej príjmu, avšak vzhľadom na to, že
maloletým matka osobnú starostlivosť, teda nesie aj podstatnú časť nákladov na výživu maloletých, keď
otec má určený výživné na každú maloletú vo výške 100 eur mesačne, nemožno uvedené zohľadniť
v požiadavke otca na zníženie výživného, keď tak ako už bolo vyššie skonštatované, práve na strane
maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov a teda aj k zvýšenie výdavkov na maloleté deti. V

domácnosti žije matka spolu s maloletými deťmi a jej priateľom T. I., ktorý nemá vyživovaciu povinnosť
k maloletým U. a I.. Avšak ako ďalšia dospelá osoba, je povinný prispievať na náklady bývania matke,
pričom túto povinnosť si aj plní a to vo výške 200 eur, ktorá predstavuje jeho príspevok na domácnosť. Z
uvedené možno vyvodiť, že matka má nižšie výdavky na bývanie 213,77 eur (141,97 + 35,06 + 32,10 +
4,64) znížené práve o príspevok na domácnosť, ktoré platí jej priateľ. Matka vlastní byt, v ktorom žije a

osobné motorové vozidlo, iný majetok väčšej hodnoty na strane matky zistený nebol. Súd poukazuje na
to, že pri určovaní výživného sa vychádza zo súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že výživné tvorí 20 až 30 % z
príjmu povinného rodiča, avšak táto čiastka sa rozráta na počet vyživovacích povinností ako aj konkrétne
okolnosti danej veci ako každého maloletého. Uvedené však nie absolútne, keď je potrebné vychádzať
zo schopností a možností konkrétneho rodiča, tak ako je tomu aj v tejto veci. Otec v čase posledného

rozhodovania o výške výživné uvádzal príjem 800 eur mesačne, pričom mal tri vyživovacie povinnosti a
súhlasilsosumouvýživnéhonakaždúmaloletú,pretonievzáujmemaloletýchzníženievýživného,keďv
časetohtorozhodovaniauvádzalpríjem1000eurmesačne.Dieťazdieľaživotnúúroveňrodičovatedaaj
otca,ktoréhoschopnostiamožnostisúdposúdilamázato,žeživotnáúroveňotcaneodôvodňujezmenu
pôvodného rozhodnutia o výške výživného. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia a návrh otca ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach, v ktorých konanie možno
začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie

rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých
otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné
na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný okrem vecí podľa

odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne
preukázaný na rozhodnutie vo veci samej. V konaní mal otec návrhy na vykonanie dokazovania a to
vypočutie matky v konaní, ktoré súd nevykonal a zamietol, keď matka bola v konaní riadne zastúpená,

vo veci boli podané dve písomné vyjadrenia spolu s listinnými dokladmi na preukázané skutočností
o osobných a majetkových pomeroch matky a maloletých detí. Zisťovanie skutočností týkajúcich sa
osobných a majetkových pomerov priateľa matky súd považoval za nedôvodné a nadbytočné, keď
tento nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a prispieva na náklady domácnosti, v ktorej žije.
Pre rozhodovanie v danej veci nebolo potrebné zisťovať, ani okolnosti či a kedy získala živnostenské

oprávnenie matka T. I. a čo tento jej vypomáha pri podnikaní. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené,
ďalej nevykonával iné dokazovanie, keď potreba ďalšieho dokazovania vo veci nevyplynula a v konaní
neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce iný záver ohľadom potreby dokazovania.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľaustanovenia§146ods.1písm.a/Občianskehosúdnehoporiadku

a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať
aj bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.