Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 3, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201411
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116201411.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanej: S. H., I.. X.X.XXXX, Z. Š. B. XX, XXX XX Š. B.,
o zaplatenie 435,69 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 71,40 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 20,50 Eur od 26.2.2013 do 18.6.2015 a zo sumy 10,50 Eur od 19.6.2015 do zaplatenia, vo výške
8,75 % ročne zo sumy 20,50 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,50 Eur

od 26.4.2013 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 26.5.2013 do zaplatenia, to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 15.12.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 25.1.2016, sa domáhal
zaplatenia sumy 435,69 Eur s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých

faktúr, a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy 23,07 Eur od 26.2.2013 do 18.6.2015, vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 13,07 Eur od 19.6.2015 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 25,49 Eur od 26.3.2013
do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 25,49 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 39,70 Eur od 26.5.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 331,94 Eur od
26.3.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby, ako aj z titulu
zmluvnej pokuty, dohodnutej v zmluve o pripojení medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom
a.s. a žalovaným. Neskôr zmenil žalobu, pokiaľ ide o nárok z poslednej faktúry, titulom náhrady škody vo

výške 189 Eur, čo predstavuje cenu dátového zariadenia. Žalovaný totiž porušil svoju zmluvnú povinnosť
nedodržaním doby viazanosti. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 11C/21/2016-60 zo dňa
12.4.2016.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. dňa 6.7.2012 uzavrel
so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách. Na základe zmluvy

poskytolžalovanejtelekomunikačnéslužbyšpecifikovanévzmluvezapodmienokstanovenýchvZmluve
a vo Všeobecných podmienkach a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú
v Zmluve a v Cenníku. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že
žalovaná si svoj zmluvný záväzok nesplnila, keď neuhradila faktúry za poskytnuté služby, resp. dňa18.6.2015 uhradila iba sumu 10 Eur, čím porušila zmluvnú povinnosť, a preto mu vznikol aj nárok na
zákonný úrok z omeškania.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Na súdom nariadené pojednávanie dňa 3.6.2016 sa neustanovil žalobca, ani žalovaná, právny zástupca

žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Preto súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 6.7.2012, Dodatkom
k tejto Zmluve zo dňa 6.7.2012, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb
prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom pre poskytovanie služieb

spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 19.5.2015, Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmenou žaloby
a čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 25.2.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 23.3.2016, Pokusom o
zmier zo dňa 1.12.2015 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 6.7.2012 bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi poskytovateľom Slovak
Telekom a.s. a žalovanou. Jej predmetom bolo poskytnutie telekomunikačných služieb a zároveň bol
dohodnutý konkrétny program služieb MI NEOB2. Zmluva obsahuje aj prehlásenie žalovanej, že sa
zoznámil s obsahom tejto Zmluvy, ako aj so Všeobecnými podmienkami a Cenníkom, ktoré sa ako

súčasť tejto Zmluvy zaväzuje dodržiavať. Svojím podpisom zároveň potvrdila prevzatie Všeobecných
podmienok a Cenníka, že si záväzne objednala v tejto Zmluve špecifikované služby Podniku a že
sa zaviazala riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, dodatkov k Zmluve,
Všeobecných podmienok a Cenníka, najmä riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie
Služby. V ten istý deň bol uzavretý aj dodatok k tejto zmluve, ktorým bol žalovanej odpredaný mobilný

telefón/dátové zariadenie značky LEADTEK USM MODEM NEW za 1,00 Eur. V tabuľke č. 1 bola
uvedená doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur.

Zmluvná pokuta sa v dodatku k predmetnej zmluve spomína v bodoch 2, 3.

Bod 2. Dodatku uvádza, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1
Dodatku nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať Službu alebo zrušiť
Službu odstúpením od Zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo strany
účastníka.

Bod 3. Dodatku uvádza, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 alebo 2 tohto
Dodatku a následnej deaktivácie Služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške
uvedenej v tabuľke č. 1.

Žalovanej boli fakturované za služby, ktoré jej poskytol Slovak Telekom a.s. na základe spomínanej
zmluvy nasledovné sumy:

- suma 25,49 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.2.2013 za obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013,
ktorá zahŕňala poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur a z ktorej si žalobca uplatnil

iba sumu 13,07 Eur po čiastočnej úhrade vo výške 10 Eur zo strany žalovanej,
- suma 25,49 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.3.2013 za obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013,
ktorá zahŕňala poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur,
- suma 25,49 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.4.2013 za obdobie od 8.3.2013 do 7.4.2013,
ktorej súčasťou bol aj poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur,

- suma 39,70 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.5.2013 za obdobie od 8.4.2013 do 7.5.2013,
ktorá obsahovala poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur (16,50 Eur + 20 % DPH
vo výške 3,30 Eur)- suma 331,94 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.3.2013 za obdobie od 8.2.2014 do 7.3.2014
týkajúca sa len zmluvnej pokuty, ktorá nie je v tejto faktúre dostatočne konkretizovaná.

Podaním zo dňa 25.2.2016, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 3.3.2016, žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 142,94 Eur z faktúry
č. XXXXXXXXXX späť.

Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 20.11.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených
(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“) zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade
s osobitnými predpismi,39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo

iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa §
59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 43 ods. 1 zákona podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s
vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

K späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 142,94 Eur z faktúry č. XXXXXXXXXX došlo späť ešte
pred začatím pojednávania, preto súd konanie v tejto časti s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p.
zastavil uznesením zo dňa 12.4.2016, č.k. 11C/21/2016-60 a zároveň pripustil zmenu petitu žaloby
ohľadom právneho dôvodu na plnenie sumy 189,00 Eur uplatnenej titulom zmluvnej pokuty vo faktúre

č. XXXXXXXXXX tak, že tento nárok je uplatnený titulom náhrady škody v zmysle písomného podania
žalobcu zo dňa 23.3.2016.

V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaná zaviazala k finančnému plneniu za služby, ktoré
jej poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby jej boli riadne fakturované a žalovaná

ich neuhradila. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s
poskytovanímkonkrétnychtelekomunikačnýchslužiebvovýške71,40Eurvyhovieť.Jednalosaofaktúru
č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 25,49 Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 20,50 Eur, resp. po
čiastočnej úhrade iba sumu 10,50 Eur, ďalej faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 25,49 Eur, zktorej súd priznal iba sumu 20,50 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 25,49 Eur, z ktorej
priznal iba sumu 20,50 Eur a napokon faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 39,70 Eur, z ktorej
priznal iba sumu 19,90 Eur.

Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010 do
31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to s

poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a v súlade s čiastočnou úhradou zo strany žalovanej, a to vo výške
8,75 % ročne zo sumy 20,50 Eur od 26.2.2013 do 18.6.2015 a zo sumy 10,50 Eur od 19.6.2015 do
zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,50 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 20,50 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,90 Eur od
26.5.2013 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o sumu 19,80 Eur ako poplatok za prerušenie služby - neplatenie, sumu 14,97 Eur (3 x 4,99
Eur) ako poplatok za upomienku oneskorenej platby a sumu 189,00 Eur, ktorú si žalobca uplatnil z titulu
náhrady škody, ktoré súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť
nasledovné:

Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V rámci faktúry č. XXXXXXXXXX bola účtovaná suma 4,99 Eur za upomienku oneskorenej platby,
rovnako aj v rámci faktúry č. XXXXXXXXX bola žalovanej účtovaná suma 4,99 Eur za upomienku
oneskorenej platby a taktiež aj v rámci faktúry č. XXXXXXXXXX bola účtovaná suma 4,99 Eur za
upomienku oneskorenej platby. Napokon v rámci faktúry č. XXXXXXXXXX bol zahrnutý poplatok za
prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur (t.j. 16,50 Eur + 20 % DPH vo výške 3,30 Eur).

V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vznik záväzku žalovanej uhradiť žalobcovi takéto druhy poplatku v uvedenej výške. Pokiaľ ide o vyššie
spomínané poplatky, súd poukazuje na to, že tieto umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový
prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia
náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku

za upomienku oneskorenej platby (v danom prípade 4,99 Eur) a poplatku za prerušenie služby -
neplatenie (vo výške 19,80 Eur) bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do
definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a
nedostatočnej transparentnosti).

Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za
upomienku oneskorenej platby a poplatok za prerušenie služby - neplatenie so žalovanou výslovne
dojednal, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a platný cenník, sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako spotrebiteľka nemohla nijakým
spôsobom zasiahnuť.

Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž
neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovaného konkrétne išlo, zvlášť ak v zmluve
boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí
zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou

účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca
už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a
musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
má žalobca aj v priebehu konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Každý z účastníkov teda musí v
závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých

bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom
povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr
tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že účastník musí
označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že

ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v
jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu
žalobca v danom prípade nesplnil.

Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné

podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu VOP a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby sa do nich často v
neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ
urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR I. US 3512/11 z

11.11.2013).

Sporné poplatky za obmedzenie či prerušenie služby v dôsledku neplatenia majú vyslovene sankčnú
povahu a svojou podstatou predstavujú zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ktorávšak musí byť dohodnutá písomne. Uvedenými poplatkami dodávateľ obchádza ustanovenie § 544
Občianskeho zákonníka, čo je neprípustne. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať.

Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z Európskej judikatúry je typický tzv. teória skutočného
plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú
zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (rozsudok ESD
C 26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Raabai proti OTK Jelzalogbank Zrt z 30.4.2014, bod 58). Tento

princípjeužzakomponovanýajvustanovení§53ods.4písm.v/Občianskehozákonníkazaneprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa
uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľné informovaný, ktorých
úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 189 Eur z titulu porušenia zmluvnej povinnosti

žalovanej spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti, ktorá zároveň predstavuje cenu samotného
dátového zariadenia (LEADTEK USB MODEM NEW).

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 422 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ sú teda protiprávny úkon, spôsobenie

škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Porušenie právnej povinnosti
pritom nemusí vyplývať z právneho predpisu, ale môže súvisieť s porušením zmluvy. Žalovaný
nepochybne porušila zmluvnú povinnosť spočívajúcu v plnení si svojej povinnosti platiť cenu služieb.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a

reprezentujúcamajetkovéhodnoty,ktorétrebavynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopredošléhostavu.

Podľa žalobcu mu vznikla škoda predstavujúca cenu samotného dátového zariadenia. Súd je však toho
názoru, že za škodu nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva
mobilný telefón/dátové zariadenia za cenu nižšiu ako je jeho skutočná cena. Rozdiel medzi skutočnou

a akciovou cenou nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom ich zmluvného
konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia, ak sa nenaplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože za odpredané dátové zariadenie obdržal
dojednanú kúpnu cenu vo výške 1,00 Eur. Z tohto dôvodu nárok na náhradu škody v danom prípade

neobstojí.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. OZ nakoľko súd mal za to, že došlo k
postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si v zmysle § 151
ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ten však bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný, preto
mu nárok na náhradu trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.