Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Peter Lukáč
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/60/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213216
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213216.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 14.10.2014 pred samosudcom JUDr.
Petrom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica 25, 811
09 Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava,IČO:36864421,protiodporcoviSlovenskárepublika,vzastúpeníMinisterstvospravodlivosti
SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto
r o z h o d o l :
Súdnávrhnavrhovateľanaúhradumajetkovejškodyvovýške175€,nemajetkovejujmyvovýške165,96
€ z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 domáhal
od odporcu náhrady majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy, ktorá tomuto podľa zdôvodnenia mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Exekučného Okresného súdu Žiar nad Hronom, nakoľko tento
nerozhodol o žiadosti o zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ v návrhu uviedol,
že ako oprávnený v exekučnom konaní podal Exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora
a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonom stanovenej lehote rozhodne o
zmene exekútora. Konštatoval právnu skutočnosť, že v exekučnom konaní je pritom povinnosť súdu
rozhodnúť
7C 60/2012
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu. Konštatoval
skutočnosť, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu
účastníkov konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu vo veci.
Navrhovateľ ďalej v návrhu konštatoval, že tomuto bolo Uznesenie o zmene súdneho exekútora
doručené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po viac ako 106 dňoch, pričom do tejto doby sa
nachádzal v stave právnej neistoty. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že toto obdobie musel navrhovateľ
prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky, jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky
navrhovateľa. Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ v návrhu
uviedol, že v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 €, na udržanie a správu informačného systému
sumu 40 €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 €,ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu na publikačné výdaje spojené s urgenciami
na poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil 15
€. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil
sumu 175 €. Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
nakoľko konštatoval, že samotné konštatovanie, porušenie práva a rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
navrhovateľ vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy
v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo
výške 663,88 €, čo pri zohľadnení porušenia zákonom stanovenej lehoty exekučným súdom o 106
dní predstavuje v alikvótnom vyjadrení finančnej sumy finančný obnos 165,96 €. V návrhu zároveň
navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti, súd preto predložil spis spolu s vyjadrením sudcov Okresného
súdu Žiar nad Hronom na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému Krajskému súdu Banská
Bystrica. Krajský súd Banská Bystrica Uznesením č. k. 24NcC 251/2012 zo dňa 11.10.2012 rozhodol
o vznesenej námietke zaujatosti.
Odporca písomným vyjadrením k návrhu zaujal stanovisko k podanému návrhu. Poukázal na
zmätočnosť podania a to samotného návrhu na začatie konania, pričom konštatoval, že navrhovateľ
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno zaťažuje práve
navrhovateľa. Konštatoval, že v danom prípade nie je zrejmý ani titul nároku, na základe ktorého si
uplatňuje navrhovateľ náhradu škody, pretože navrhovateľ v návrhu zmätočne namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Odporca v písomnom
vyjadrení teda konštatoval, že nie je zrejmé na základe akého titulu si uplatňuje navrhovateľ majetkovú
škodu, resp. nemajetkovú ujmu. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení ďalej namietol predčasnosť
podania návrhu na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy z dôvodu okolnosti, že prvé návrhy na
predbežné prerokovanie škody boli odporcovi doručené dňa 23.04.2012,
7C 60/2012
samotná žaloby na Okresný súd v Žiari nad Hronom bola podaná dňa 27.09.2012, teda pred uplynutím
zákonom stanovenej 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie náhrady škody v zmysle § 16 ods. 4
Zákona č. 514/2003 Zb.. K otázke vyčíslenia škody odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať čisto za hypotetické. V návrhu
neuvádza, či v predmetnej veci náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie
vzniku škody by musel navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu každej individuálnej
pohľadávky. Odporca namietol skutočnosť, že navrhovateľ, ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov
musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva pre všetky svoje pohľadávky, nie len
tie, ktoré boli predmetom exekučného konania. Požadovať preto paušálnu sumu za udržiavanie
informačného systému je nesprávne a účelové. Konštatoval skutočnosť, že od povinnosti riadne
preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov obchodného tajomstva, či dôverných informácií.
Odporca v písomnom vyjadrení ďalej konštatoval skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu exekučného
konania nevyužil žiadne kroky, ktoré by smerovali k náprave stavu vo forme podania ústavnej
sťažnosti, resp. sťažnosti predsedovi príslušného exekučného súdu, ktorý orgán by mohol konštatovať
eventuálne prieťahy v konaní. Taktiež konštatoval, že nie je možné opomenúť povahu a predmet v
konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to s poukazom na podnikateľskú
aktivitu navrhovateľa, pričom navrhovateľovi praktiky sú vnímané verejnosťou, ako negatívne, tieto
boli viackrát predmetom záujmu európskej komisie a prešetrovania orgánov vnútroštátneho aparátu.
Odporca ďalej konštatoval, že navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť, ktorá využíva vo svojich
zmluvných podmienkach neprijateľné zmluvné podmienky zneužívajúce slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných náležitostí úspešného
uplatnenia nároku, žiadal návrh navrhovateľ v celom rozsahu zamietnuť.
Okresný súd v Žiari nad Hronom nariadil termín pojednávania na deň 14.10.2014. Odporca sa na termín
pojednávania po doručení predvolania riadne ospravedlnil, vyjadril písomný súhlas s tým, aby vec bola
prejednaná a meritórne rozhodnutá v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa
mali doručenie riadne vykázané, na termín pojednávania sa neospravedlnili. Nakoľko neboli splnenépodmienky ospravedlnenia podľa § 109 OSP, súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101
ods. 2 OSP. Vzhľadom na právnu skutočnosť, že nadriadený Krajský súd Banská Bystrica právoplatným
rozhodnutím rozhodol o vznesenej námietke zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Žiar nad Hronom
a vec napadla do senátu sudcu, ktorý vylúčený nebol, súd túto námietku, ktorú navrhovateľ pretraktoval
v ďalších písomných podaniach považoval za právne irelevantnú. Čo sa týka namietaných okolností zo
strany odporcu v písomnom vyjadrení a to predčasnosti podania návrhu, v tomto prípade súd konštatuje
na námietku účastníka konania, že samotný návrh na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy bol na
Okresný súd v Žiari nad Hronom podaný pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty podľa § 16 ods.
4 Zákona 514/2003 Zb., avšak v čase rozhodovania vo veci samej táto lehota uplynula, z písomných
vyjadrení bolo zrejmé, že nárok uplatnení žalobou navrhovateľom, odporcom nebol uspokojený ani
čiastočne, preto súd túto námietku považoval za právne irelevantnú. Čo sa týka tvrdenia odporcu v
súvislosti s nenaplnením zákonom stanovených povinností podľa § 79 OSP, súd konštatuje, že samotný
návrh, napriek tomu, že neobsahoval identifikáciu čísla konania exekučného, na základe
7C 60/2012
ktorého uplatňuje navrhovateľ svoje nároky, takýto nedostatok nepovažoval za neodstrániteľný, v
priebehu konania bol samotným Okresným súdom odstránený a teda aj túto námietku považoval súd
za irelevantnú.
Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle návrhu navrhovateľa listinnými dôkazmi, oboznámením sa s
exekučným spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom 11Er 727/2003, vyjadreniami účastníkov konania,
individuálnymi zisteniami súdu, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
V exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou 11Er 727/2003 Exekučným Okresným súdom
Žiar nad Hronom podal navrhovateľ ako oprávnený žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 17.03.2003. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica pod
číslom konania N 1060/2003, Nz 22621/2003 vydaná Notárskym úradom JUDr. Ľubomíra Vlhu. Okresný
súd v Žiari nad Hronom o návrh na poverenie exekútora rozhodol dňa 23.06.2003, kde výkonnosťou
súdnej exekúcie poveril Mgr. Jozefa Ďuricu. Navrhovateľ ako oprávnený v konaní exekúcie podal dňa
02.11.2009 na Okresný súd v Žiari nad Hronom návrh na zmenu exekútora. Okresný súd v Žiari nad
Hronom písomným podaním zo dňa 23.11.2009 vyzval pôvodného exekútora na vrátenie súdneho
spisu, ako i vyčíslenie doterajších trov konania. Následne Okresný súd v Žiari nad Hronom Uznesením
č. k. 11Er 727/2003-13 zo dňa 11.02.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Po podaní opravného
prostriedku samotným oprávneným, resp. exekútorom Krajský súd Banská Bystrica Uznesením č. k.
17CoE 105/2010-24 zo dňa 28.05.2010 Uznesenia Okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.08.2010. Následne Okresný súd v Žiari nad Hronom Uznesením č. k. 11Er
727/2003-28 zo dňa 22.11.2010 exekúciu zastavil a zároveň rozhodol o doterajších trovách konania.
Po podaní opravného prostriedku voči Uzneseniu o zastavení konania rozhodol Krajský súd Banská
Bystrica Uznesením 17CoE 59/2011 zo dňa 28.02.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
01.04.2011. Následne poverený súdny exekútor vrátil poverenie Okresnému súdu v Žiari nad Hronom
a to dňa 13.05.2011.
Podľa§3ods.1písm.d/Zákonač.514/2003Zb.účinnéhodo31.12.2012,štátzodpovedázapodmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Zb., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci konalo v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej
7C 60/2012
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Zb., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné túto
uspokojiť inak.
Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení Novely 341/2005 Zb. s účinnosťou od 01.09.2005,
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
Okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30-tich dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň
vykonaní exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákonov považoval
súd návrh navrhovateľa za nedôvodný. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Exekučného Okresného súdu v Žiari
nad Hronom v exekučnom konaní spisovej značky 11Er 727/2003. Podľa platnej právnej úpravy v čase
tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody na strane navrhovateľa za nesprávny
úradný postup, považuje sa za porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv alebo právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb. Vo všeobecnosti teda v zmysle Zákona č. 514/2003 Zb., pri uplatnení
nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, splnené všeobecné podmienky
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal splnenie základných atribútov úspešného uplatnenia
nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy. V súdenej veci v exekučnom konaní vidí navrhovateľ
nesprávny úradný postup Okresného súdu Žiar nad Hronom v tom, že o žiadosti na zmenu súdneho
exekútora rozhodol oneskorene v rozpore so zákonom stanovenou lehotou, či súd bol bezdôvodne
nečinný viac ako 106 dní. Z prevedeného
7C 60/2012
dokazovania mal súd však preukázané, že súd o zmene exekútora nerozhodoval vôbec, nakoľko
predbežne rozhodol o neprípustnosti vedeného exekučného konania a následne o zastavení exekúcie,
ktoré Uznesenia boli po podaní opravného poriadku účastníkom konania obe potvrdené nadriadeným
Krajským súdom Banská Bystrica. V súvislosti s naplnením základných atribútov úspešného uplatnenia
nároku, predovšetkým nesprávnym úradným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, súd
jednoznačne konštatuje, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, spadá do výlučnej kompetencie Ústavného súdu na
základe inštitútu ústavnej sťažnosti alebo príslušného predsedu Okresného súdu v prípade inštitútu
sťažnosti v zmysle Zákona č. 757/2004 Zb.. Otázku eventuálneho prieťahu v konaní posúdi konkrétne
s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä ústavný súd a to najmä z
pohľadu troch základných kritérií a to zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu. Súdne
a tým i exekučné konanie z pohľadu eventuálneho prieťahu v konaní, nie je kompetentný preskúmavať
súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona 514/2003 Zb., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti, resp. predseda inkriminovaného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom časepreskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o
náhrade škody, ktorým je v danom prípade prvostupňový Okresný súd mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by znamenalo hrubé porušenie zásady inštančnosti v
konaní. Je nutné podotknúť, že prieťahov v konaní by sa mohol dopustiť tak Všeobecný Okresný súd, ale
i nadriadený Krajský súd, resp. Najvyšší súd. V prípade, že by Všeobecné súdy prvoinštančne príslušné
na prejednanie návrhu na náhradu škody v tomto smere boli oprávnené preskúmavať eventuálne
prieťahy v konaní, mohlo by dôjsť k situácii, že by preskúmavali eventuálne prieťahy v konaní svojho
nadriadeného súdu alebo Najvyššieho súdu Banská Bystrica, čo je v príkrom rozpore so základnými
zásadami inštančnosti v súdnom systéme. Uvedené uvádza aj dôvodová správa k Novele Zákona č.
514/2003 Zb. vykonaná zákonom č. 412/2012 Zb. s účinnosťou od 01.01.2013.
Z prevedeného dokazovania súd konštatuje, že v danom prípade navrhovateľ nedisponuje a
neargumentuje dôkazným prostriedkom a to nálezom Ústavného súdu SR, resp. vybavením sťažnosti
na prieťahy v konaní príslušného predsedu Okresného súdu, kde by v jednom alebo v druhom
rozhodnutí boli konštatované prieťahy v konaní, ktoré boli spôsobené zo subjektívnych dôvodov v
konaní exekučným súdom spisovej značky 11Er 727/2003. Je teda nutné konštatovať, že pri uplatnenom
nároku na náhradu škody absentuje základný predpoklad úspešného uplatnenia takéhoto nároku
navrhovateľom a to samotné nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup spôsobený
prieťahmi v konaní. Súd ďalej okrajovo konštatuje, že i v prípade rozhodovania Ústavného súdu SR
vo veci ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní, samotný Ústavný súd napr. vo veci I. ÚS 16/02
konštatuje, že samotné porušenie zákonom stanovenej lehoty ústavou alebo zákonom garantovanej,
samo o sebe neznamená individuálny subjektívny prieťah v konaní a teda nesprávny úradný postup.
Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade treba pristupovať k posúdeniu otázky subjektívneho
prieťahuindividuálnepodľajednotlivýchokolnostítoho,ktoréhokonaniaazarelevantnépovažujetaktiež
obťiažnosť vykonaného dokazovania, resp. vypracovania
7C 60/2012
rozsudku alebo meritórneho rozhodnutia, správanie účastníkov konania, ako i ďalšie okolnosti
individuálne prejednávané v tom, ktorom prípade.
V predmetnej veci uplatnenej návrhom na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy navrhovateľ v
písomne podanom návrhu tvrdí, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo Exekučným súdom
rozhodnuté po viac ako 106 dňoch, čo je v príkrom rozpore so zákonom stanovenou lehotu 30 dní
na rozhodnutie o zmene exekútora. Súd tak po prevedenom dokazovaní konštatuje, že exekučný súd
v pôvodnom konaní 11Er 727/2003 Zb. vôbec nerozhodoval o návrhu na zmenu súdneho exekútora
a to z dôvodu okolnosti, že Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom v spojitosti s Uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica bolo rozhodnuté o neprípustnosti vedenej exekúcie a následne tými
istými uzneseniami tých istých orgánov bolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania. Okresným
súdom v Žiari nad Hronom bolo v exekučnom konaní konštatované, že exekučný titul, ktorý navrhovateľ
predložil, nespĺňa materiálne ani formálno-právne náležitosti byť exekučným titulom. Paradoxne v
prípade vymoženia uplatnenej pohľadávky v exekučnom konaní by teda nastala situácia, že na strane
oprávneného, v tomto konaní navrhovateľa, by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, čo by vyvolalo
ďalšie súdne spory medzi účastníkmi konania.
Z takto prevedeného dokazovania vyplynula pre súd okolnosť, že v danom prípade navrhovateľ
nepreukázal napriek tomu, že tohto zaťažuje dôkazné bremeno, ani základné princípy úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy a to nesprávny úradný postup, resp.
nezákonné rozhodnutie Exekučného súdu, ale ani vznik škody, nakoľko uplatnená výška majetkovej
škody,resp.nemajetkovejujmyvychádzazčistohypotetickýchpredpokladov.Vzhľadomnataktozistený
skutkový stav, súd návrh navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu v oboch jeho uplatnených nárokoch.
Len pre úplnosť súd ďalej konštatuje, že pôvodne poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky
úkony exekučného konania a to až do času, kedy súd právoplatne rozhodol o zmene exekútora, resp. o
zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti teda je nutné konštatovať, že navrhovateľovi nevznikla
žiadna škoda, či už nezákonným alebo zavineným konaním Okresného súdu Žiar nad Hronom, ako
súdu exekučného.O trovách konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 OSP tak, kde bol odporca v konaní v plnom
rozsahu úspešný, v zákonom stanovenej lehote trov konania neuplatnil, tieto tomuto nevznikli, súd preto
rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
7C 60/2012
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.