Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/439/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715216826
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715216826.2

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne M. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R.-I. č. XXX, XXX XX S., štátnej občianky SR, právne zastúpenej advokátkou
JUDr. Kristínou Cellengovou, Advokátska kancelária so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 6, 990 01 Veľký
Krtíš, proti žalovanému D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXXX, XXX XX N., štátnemu občanovi SR,
právne zastúpenému advokátkou JUDr. Janou Sivokovou, Advokátska kancelária so sídlom Partizánska

cesta 1465, 962 05 Hriňová, o zaplatenie sumy 3.800,22 Eur, o vydanie hnuteľných vecí eventuálne o
zaplatenie sumy 4.636,42 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni hnuteľné veci: trampolínu a sieť 70165, komínový systém s
rozmermi: 6m, 200mm, 90°, 700kg, pec značky OPOP, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.057,55 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen vedený v štátnej
pokladnici Bratislava súdnu poplatok zo žaloby v sume 282,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 14.12.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 15.12.2015 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 3.800,22 Eur, ďalej vydania hnuteľných vecí: trampolína a siete 70165
(1 ks) v cene 341,87 Eur, PVC okien GEALAN Comfort 6K spolu s celotieniacimi žalúziami v hnedej

metalíze (8 ks) a balkónových dverí (2 ks) spolu v cene 1.690,- Eur, komínového systému s rozmermi:
6m, 200 mm, 90 °, 700 kg (1 ks) v cene 487,- Eur, systému kúrenia - radiátorov zn. KORADO vrátane
príslušenstva (expanzomatu, adaptéra, vsuviek, hadíc, ventilov, tesnenia, filtrov) spolu v cene 1.367,55
Eur (8 ks), pece značky OPOP (1 ks) v cene 750,- Eur (ďalej len „hnuteľné veci“) a eventuálne
pre prípad, že vydanie týchto hnuteľných vecí žalovaným z akéhokoľvek dôvodu nebude možné, tak
zaplatenia za tieto hnuteľné veci náhrady v sume 4.636,42 Eur. Súčasne žiadala nahradiť trovy konania.

Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným približne od roku 2010 žili v spoločnej domácnosti
ako družka a druh v Hriňovej. Najskôr žili u rodičov žalovaného, neskôr žalovaný kúpnou zmluvou
zo dňa 04.04.2012 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v celosti rodinný dom postavený na
pozemku CKN parc. č. 4369/13 evidovaný na LV č. 8662 pre obec a pre katastrálne územie Hriňová.
Následne začali obývať túto rozostavanú nehnuteľnosť. V priebehu spolužitia so žalovaným vynaložila
z vlastného značné finančné prostriedky na platby za žalovaného, na ktorých platenie bol povinný

žalovaný. Okrem toho z vlastných finančných prostriedkov nakúpila viaceré hnuteľné veci, ktoré po jej
odchode zo spoločnej domácnosti zostali v držbe a v dispozícii žalovaného, pričom žalovaný jej tietohnuteľné veci napriek opakovaným výzvam nevrátil a ani do dnešného dňa nezaplatil finančnú náhradu
za tieto hnuteľné veci, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom a ktoré žalovaný jej neoprávnene zadržiava a
odmieta jej ich vydať. Spoločnú domácnosť, ktorú so žalovaným obývali, definitívne opustila až približne

začiatkom mesiaca január 2014. Po opustení spoločnej domácnosti si zo spoločnej domácnosti nemala
možnosť vziať hnuteľné veci, ktoré zakúpila zo svojich finančných prostriedkov. Tieto zostali vo dvore
rodinného domu žalovaného, resp. položené niekde v rodinnom dome žalovaného, pričom tieto v tomto
čase ešte neboli zabudované do rodinného domu, keďže prevažná časť týchto hnuteľných vecí bola
zakúpená za účelom ich zabudovania do rodinného domu. Žalovaný (ako príjemca leasingu) počas

ich spolužitia uzatvoril so spoločnosťou VB LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31 378 528, so sídlom
Košická 49, 821 08 Bratislava (ako poskytovateľom leasingu) leasingovú zmluvu, pričom predmetom
leasingu bolo motorové vozidlo LADA Priora, ktorého výlučným držiteľom počas splácania leasingu bol
žalovaný. Po konečnom splatení motorového vozidla sa výlučným vlastníkom mot. vozidla stal žalovaný.
Podľa jej vedomostí žalovaný do dnešného dňa je stále vlastníkom tohto mot. vozidla a užíva ho. V
zmysle uvedenej leasingovej zmluvy žalovaný bol povinný splácať mesačnú splátku leasingu v sume

204,05 Eur. Počas použitia so žalovaným namiesto neho vyplatila počas mesiacov január 2012 až apríl
2012 celkovo 4 splátky leasingu, každú po 204,05 Eur, t.j. 4 x 204,05 Eur a to príkazmi na úhradu zo
svojho bankového účtu. Okrem týchto mesačných splátok leasingu za žalovaného zaplatila zo svojich
finančných prostriedkov (príkazom na úhradu z účtu) sumu 1.984,02 Eur ako doplatenie leasingu na
predmetné mot. vozidlo. Vykonávala tieto platby za žalovaného, avšak na ich platenie bol povinný v

zmysle leasingovej zmluvy žalovaný. Vzhľadom na to, že žalovaný bol osobou povinnou na zaplatenie
splátok leasingu, žalobou sa domáhala voči žalovanému z tohto titulu zaplatenia sumy 2.800,22 Eur
(4 x 204,05 Eur = 816,20 Eur + 1.984,02 Eur). Ďalej počas spolužitia so žalovaným tento pracoval na
živnosť pre spoločnosť Krovstav domy s.r.o. ako živnostník. Po podaní daňového priznania žalovaným
v roku 2012 vznikla žalovanému daňová povinnosť zaplatiť na dani z príjmu sumu 800,- Eur. Túto

sumu 800,- Eur za žalovaného zaplatila zo svojich finančných prostriedkov. Zároveň v roku 2012 si
dal žalovaný oceňovať znalcom nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa
04.04.2012. Znalec, ktorý oceňoval na základe žiadosti žalovaného predmetnú nehnuteľnosť si za svoju
znaleckú činnosť vyúčtoval odmenu v sume 200,- Eur, na ktorej zaplatenie bol povinný žalovaný. Tento
bol objednávateľom znaleckého posudku. Aj túto uhradila za žalovaného. Obidve tieto sumy uhradila za

žalovaného takým spôsobom, že žalovaný si na zaplatenie sumy 800,- Eur a sumy 200,- Eur požičal
finančné prostriedky od Antona Michálika, bytom Krivec 405, 962 05 Hriňová, spoločníka a konateľa
spoločnostiKrovstavdomys.r.o..Požičalsiodnehočiastku1.000,-Eur.Onaztýchtopeňazívhotovostia
osobnezaplatilaveriteľomichpohľadávky,tedasumu800,-Eurasumu200,-Eur.Žalovanýbolnásledne
ako dlžník z pôžičky povinný vrátiť veriteľovi Antonovi Michálikovi sumu 1.000,- Eur z titulu poskytnutej

pôžičky, čo žalovaný neurobil. Preto ona z vlastných finančných prostriedkov sumu 1.000,- Eur vrátila
tomuto veriteľovi žalovaného, keď sumu 1.000,- Eur vybrala z účtu a následne v hotovosti ju zaplatila
Antonovi Michálikovi. Aj v tomto prípade plnila za žalovaného to, čo bol povinný plniť sám. Z tohto
titulu žiadala zaplatiť sumu 1.000,- Eur. Spolu takto požadovala od žalovaného zaplatiť sumu 3.800,22
Eur titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka a

nasledujúce. Pre úplnosť doplnila, že peňažné prostriedky na uvedené vyberala z účtu, konkrétne z
flexiúčtuč.:1156308858/0200vedenéhovoVÚBbanka,a.s.,Bratislava,ktorýjesícevedenýnamenojej
matky Márie Paučovej, bytom Hronská Breznica 3, 966 12 Hronská Breznica, avšak od založenia tohto
účtu ona má plné dispozičné právo k tomuto účtu a finančné prostriedky na tomto účte sa nachádzajúce
sú aj jej finančnými prostriedkami. Nakoľko nemá a ani nikdy nemala zriadený samostatný bankový účet,

všetky finančné prostriedky, ktoré v priebehu spolužitia so žalovaným nadobudla (materské, rodičovský
príspevok a pod.) jej boli poukazované na tento účet. Peňažné prostriedky na zaplatenie záväzkov
žalovaného a na kúpu hnuteľných vecí získala tak, že tieto jej boli poskytnuté aj zo strany rodičov Márie
Paučovej a Jozefa Pauča, tiež ich získala z úverov od tretích subjektov, keď tieto úvery postupne spláca.
V období mesiacov apríl 2012 až november 2012 z vlastných finančných prostriedkov zakúpila viaceré

hnuteľné veci, nakoľko so žalovaným zdieľali spoločnú domácnosť. Ich spoločné plány boli také, že
budú bývať v rodinnom dome, ktorého vlastníkom sa stal žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa
04.04.2012. Hnuteľné veci, ktoré zakúpila z vlastných finančných prostriedkov mali byť zabudované
do tohto rodinného domu. V čase, keď opustila spoločnú domácnosť tieto neboli zabudované a
nakoľko na ich zakúpenie použila svoje výlučné finančné prostriedky, žiadala žalobou tieto hnuteľné

veci od žalovaného vydať podľa špecifikácie v žalobnom návrhu. Eventuálne, ak by nebolo možné z
nejakého dôvodu tieto hnuteľné veci zo strany žalovaného vydať, žiadala poskytnúť za ne náhradu.
Vydania hnuteľných vecí sa domáhala s poukazom na ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka ako
výlučný vlastník hnuteľných vecí. Pokiaľ ide o trampolínu so sieťou, túto zakúpila na základe zmluvy opôžičke, ktorú uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 29.07.2013. Následne
sa zaviazala splácať pôžičku splátkami vo výške 12,86 Eur mesačne, pričom všetky splátky vo výške
308,64 Eur uhradila na túto pôžičku zo svojich výlučných prostriedkov. Účelom pôžičky bolo zakúpenie

trampolíny spolu so sieťou. Pri uzavretí zmluvy o pôžičke zaplatila i akontáciu, ktorá predstavovala
sumu 33,23 Eur. Spolu teda na účel vrátenia pôžičky uhradila zo svojho čiastku 341,87 Eur. Keďže
pôžičku uhradila z výlučných finančných prostriedkov, a finančné prostriedky z pôžičky boli použité
na zakúpenie trampolíny včítane siete, považovala sa za výlučnú vlastníčku týchto hnuteľných vecí,
keď ich žiadala tiež od žalovaného vydať s poukazom na ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka.

Po odchode zo spoločnej domácnosti viackrát žalovaného ústne vyzvala na vydanie hnuteľných vecí,
nakoniec i písomnou výzvou zo dňa 26.10.2015, na ktorú žalovaný nereagovala a hnuteľné veci jej
nevydal. Preto podala voči nemu žalobu na súd. V záujme bezkonfliktného riešenia celej záležitosti a aj
v záujme bezpečnosti nikdy nevstúpila v ďalšom štádiu na predmetné nehnuteľnosti žalovaného. Ak by
jej žalovaný z rôznych dôvodov nevydal hnuteľné veci, ktoré žiadala vydať žalobou, eventuálne žiadala
uložiť povinnosť žalovanému vyplatiť jej náhradu za tieto hnuteľné veci spolu v sume 4.636,42 Eur.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.01.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.02.2016 k žalobe žalobkyne
uviedol, že je pravdou, že žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti približne 10 rokov, pričom z ich
vzťahu pochádzajú 2 deti. Nie je však pravdou, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť začiatkom
januára 2014, pravdou je, že sa tak stalo dňa „24.11.2014“. Počas tohto spolužitia bola žalobkyňa dlhú

dobunamaterskejdovolenke,onbolpočascelejdobyzamestnaný,pričomdosahovalpríjempribližneod
800,- Eur do 1.000,- Eur. So žalobkyňou hospodárili spoločne. Nakoľko žalobkyňa nepracovala, mala na
starosti v ich domácnosti platenie účtov za elektrinu, telefóny, mala na starosti zabezpečovanie platenia
úverov, ďalej výdavkov na stravu a domácnosť, pričom on jej vždy na uvedené dal finančné prostriedky.
Nie je pravdou, že by žalobkyňa počas spolužitia s ním vynaložila značné vlastné finančné prostriedky

na platby za neho, na ktoré by bol povinný on. Pokiaľ žalobkyňa aj zrealizovala platby za neho, bolo to
na základe vzájomnej dohody, pričom on žalobkyni poskytol finančné prostriedky potrebné na vykonanie
predmetných platieb. Nie si je preto vedomý, že by mal voči žalobkyni nejaké podlžnosti. Preto považoval
žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.800,22 Eur za nedôvodnú. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že zo žaloby
vyplýva, že k údajnému bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť v období január 2012 až apríl 2012 tým,

žežalobkyňaplnilazanehoto,čopodľaprávamalplniťsám.Podľa§107ods.1Občianskehozákonníka,
právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvaroky,ododňa,keďsaoprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. S poukazom na uvedené
došlo k uplynutiu premlčacej lehoty v apríli 2014, a keďže žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia
bola podaná na súde dňa 15.12.2015, potom je nepochybné, že žalobkyňa podala žalobu o vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 3.800,22 Eur po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyňou čo do zaplatenia sumy 3.800,22 Eur. K
žalobe žalobkyne o vydanie hnuteľných vecí uviedol, že nárok žalobkyne o vydanie trampolíny a siete
nespochybňuje, nenamieta vlastníctvo žalobkyne k tejto hnuteľnej veci, súhlasil s jej vydaním. Čo sa týka
ostatných hnuteľných vecí, tu popieral výlučné vlastníctvo žalobkyne k týmto hnuteľným veciam. Nie je

pravdou jej tvrdenie, že tieto veci žalobkyňa nadobudla z vlastných finančných prostriedkov. Finančné
prostriedky na zakúpenie hnuteľných vecí, ktoré mali slúžiť na zabudovanie do rodinného domu poskytol
on, a to z úveru poskytnutého Poštovou bankou v sume 7.000,- Eur. Preto vlastníkom týchto hnuteľných
vecí je on. V tejto časti považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú.

Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 06.04.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.04.2016 k tvrdeniam
žalovaného uviedla, že nie je pravdou také tvrdenie žalovaného, že na zakúpenie hnuteľných vecí
(sporných) poskytol žalovaný finančné prostriedky z úveru Poštovej banky. Úver od Poštovej banky
poskytnutý žalovanému bol poskytnutý až v období nasledujúcom po nákupe sporných hnuteľných
vecí. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného ohľadne zaplatenia sumy 3.800,22 Eur

uviedla, že táto námietka nie je dôvodná. Nepopierala, že v priebehu spolužitia so žalovaným bola určitú
dobu na materskej, resp. rodičovskej dovolenke. Nie je však pravdou tvrdenie žalovaného, že žalovaný
jej dával vždy finančné prostriedky na všetky výdavky súvisiace s vedením spoločnej domácnosti.
Finančné prostriedky, ktoré vynaložila na povinné platby žalovaného pochádzali z jej nasporených
finančných prostriedkov a z prostriedkov poskytnutých od jej matky. So žalovaným žili ako druh a

družka, keď s poukazom na § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré
spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Mala za to, že vedenie spoločnej
domácnosti bolo právnym dôvodom na plnenie na povinné platby za žalovaného (splátky leasingu,
platba za znalecký posudok, vrátenie pôžičky na zaplatenie dane), ktorý právny dôvod odpadol až včase, keď došlo k zrušeniu spoločnej domácnosti. Pokiaľ k zrušeniu spoločnej domácnosti malo dôjsť
„24.11.2014“, subjektívna dvojročná premlčacia doba mohla začať plynúť až počnúc týmto dňom a
teda končí až dňa 24.11.2016, pričom žaloba o zaplatenie sumy 3.800,22 Eur bola podaná na súde

dňa 15.12.2015. Uplatnený nárok v časti o zaplatenie sumy 3.800,22 Eur teda nemôže byť oslabený
vznesenou námietkou premlčania, nakoľko tento premlčaný nie je.

V rámci prvého prejednania žaloby žalovaný opravil tvrdený dátum ukončenia spolužitia so žalobkyňou
zo dňa „24.11.2014“ na deň 24.11.2013. Vo vyjadrení k žalobe išlo ohľadne tohto dátumu k chybe, resp.

k omylu v písaní.

Z výsluchu žalobkyne ako účastníčky konania súd zistil, že v spoločnej domácnosti so žalovaným žili od
roku 2010, v podstate keď zmaturovala. Definitívne zo spoločnej domácnosti odišla po 1. januári 2014,
kedy si z domácnosti odniesla všetky veci, ktoré boli jej, keď mala na mysli nábytok a ostatné veci, ktoré
jej dali rodičia. Zo vzťahu so žalovaným pochádzajú 2 maloleté deti, ktoré sa nachádzajú v jej osobnej

starostlivosti, výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko so žalovaným nežijú
už v spoločnej domácnosti je upravený súdnym rozhodnutím. Pokiaľ sa vyjadrila, že „definitívne“ odišla
zo spoločnej domácnosti po 1. januári 2014, mala to na mysli tak, že odišla zo spoločnej domácnosti
asi mesiac pred 1. januárom 2014, ale bez vecí. Odišla len tak. Počas spolužitia so žalovaným bola na
materskej, potom na rodičovskej dovolenke. Maloleté deti sú vo veku 5 a 6 rokov. Pracovala len posledný

rok ako obchodný zástupca. Žalovaný počas celého spolužitia pracoval. Do rodinného domu, ktorý kúpil
žalovaný sa presťahovali v máji 2013. Hospodárili tak, že kupovala stravu, zaplatila všetko, čo bolo treba.
Viedla finančné hospodárenie v domácnosti. Materská, rodičovský príspevok jej boli poukazované na
účet, ktorý je vedený na meno matky. Vlastný účet nemala, tento si zakladala niekedy v roku 2013. To
ešte chvíľu žili so žalovaným. Na tomto účte, ktorý bol založený na meno matky boli jej peniaze jednak

z materskej, z rodičovského príspevku a bola tu tiež suma 15.000,- Eur, ktorú je darovali rodičia, keď
sa kupoval dom. Žalovaný kupoval dom od jej rodičov, suma 15.000,- Eur predstavovala časť kúpnej
ceny za dom. Toto boli všetky peniaze, ktoré mala na matkinom účte, teda boli to peniaze z materskej, z
rodičovského príspevku a suma 15.000,- Eur, ktorú jej darovali rodičia. Keďže žili so žalovaným spolu,
pravidelne uhrádzala všetky platby v rodine. Žalovaný jej výplatu dával. Mala bankovú kartu aj od

jeho účtu, pretože žalovaný mal založený svoj účet. Mohla teda disponovať s finančnými prostriedkami
na tomto účte žalovaného. Čo sa týka leasingových splátok za mot. vozidlo, tieto sa splácali z jej
materskej, z účtu, ktorý bol založený na matkine meno a kam jej chodila materská. Z tohto účtu zaplatila
i zvyšok leasingu. Bolo to z tej sumy 15.000,- Eur, ktorú jej darovali rodičia a ktorá bola uložená na
tomto bankovom účte. Motorové vozidlo sa bralo na leasing, leasingovú zmluvu uzatvoril žalovaný.

Mot. vozidlo po splatení leasingu je vo vlastníctve žalovaného. Čo sa týka hospodárenia dohodli sa so
žalovaným na tom, že keby sa náhodou rozišli, tak že žalovaný jej finančný prostriedky, ktoré za neho
platí vráti. Týkalo sa to aj tohto leasingu. Pokiaľ ide o vyrovnanie daňového nedoplatku a platby za
znalecký posudok, finančné prostriedky na zaplatenie týchto platieb si žalovaný požičal od vtedajšieho
svojho „zamestnávateľa“. Ona mu následne vyplatila peniaze za túto pôžičku žalovaného, ktoré vybrala

z tohto účtu, ktorý je na meno matky a hneď po výbere ich odovzdala vtedajšiemu „zamestnávateľovi“
žalovaného. Peniaze mala opätovne z tých 15.000,- Eur, ktoré boli uložené na matkinom účte a ktoré
patrili jej. Peniaze za pôžičku žalovaného vyplácala v hotovosti, doklad o tom nemá žiaden. Trampolínu
a sieť kupovala tak, ako je uvedené v žalobe. Čo sa týka ostatných hnuteľných vecí, ktoré mali slúžiť
na zabudovanie do rodinného domu, ktorý kúpil žalovaný a kde mali spolu bývať a žiť, tieto zakupovala

z vlastných finančných prostriedkov, preto sa cítila byť ich výlučnou vlastníčkou. Keď odchádzala z
domácnosti, komínový systém nebol postavený, radiátory boli síce zavesené na stenách, ale neboli
pripojené na pec, ani pec nebola zabudovaná. Čo sa týka okien, z týchto boli zabudované 3 ks okien a
2 ks balkónových dverí. Úver, ktorý si žalovaný bral z Poštovej banky, finančné prostriedky z tohto išli
na krytinu a drevo na strechu. Z finančných prostriedkov z tohto úveru neboli hradené kúpne ceny za

hnuteľné veci, ktorých sa domáha od žalovaného vydať. Počas spolužitia so žalovaným si vzala viaceré
pôžičky, väčšinou od „nebankoviek“, peniaze z tohto išli do domu, na stravu a na to, čo v domácnosti
potrebovali.

Z výsluchu žalovaného ako účastníka konania súd zistil, že spoločnú domácnosť so žalobkyňou viedli

odvtedy ako zmaturovala, teda od roku 2010 až do 24.11.2013. Vtedy žalobkyňa aj s deťmi odišla.
V ten deň si nevzala žiadne veci. Priebežne počas jedného mesiaca si potom chodila do domácnosti
pre veci. Počas celého spolužitia so žalobkyňou pracoval. So všetkými zarobenými peniazmi nakladala
žalobkyňa. Bol živnostníkom a mal založený podnikateľský účet vo VÚB. Nakoľko chodieval pracovaťi „vonku“, tak žalobkyni odovzdal i bankovú kartu od svojho podnikateľského účtu. Na podnikateľský
účet mu chodila výplata. On finančné prostriedky z tohto podnikateľského účtu nevyberal, disponovala s
ním žalobkyňa. Platenie platieb v domácnosti mala na starosti žalobkyňa. Bola na materskej dovolenke,

potom na rodičovskej dovolenke. V roku 2013 začala pracovať ako obchodná zástupkyňa. Je pravdou,
že leasingové splátky za mot. vozidlo, keď leasing na mot. vozidlo si bral on v januári 2010 sa platili
z účtu žalobkyne. Leasingová splátka bola 202,- Eur mesačne, k tomu poistenie 17,- Eur mesačne.
Celkovásumazaleasing,teda1.984,02Eursavyplatilatakýmspôsobom,akotvrdížalobkyňa.Motorové
vozidlo v súčasnom období už nevlastní, predal ho v decembri 2015. Mot. vozidlo užívala počas

spolužitia výhradne žalobkyňa, on bol len majiteľ. Bol zapísaný aj ako držiteľ mot. vozidla. O vyrovnaní
finančných prostriedkov za toto mot. vozidlo sa však so žalobkyňou nedohodli. Na účet žalobkyne,
resp. jej matky nechodili jeho finančné prostriedky. Tvrdenia žalobkyne o tom, že mal pôžičku od svojho
„zamestnávateľa“ a to na zaplatenie daní ako aj poplatku za znalecký posudok sú pravdivé. Pôžičku si
vzal na zaplatenie daní a poplatku za znalecký posudok vo februári 2012 od Antona Michálika. Dohodli
sa, že mu vráti túto pôžičku jednorázovo, keď bude mať peniaze. V súčasnosti je pôžička vyrovnaná.

Žalobkyňa vrátila z pôžičky fin. prostriedky za neho Antonovi Michálikovi, čo mu tento potvrdil. Pokiaľ
ide o trampolínu včítane príslušenstva, uznal vlastníctvo žalobkyne k tejto veci, súhlasil s vydaním. Je
pravdou, že rodinný dom kúpil od rodičov žalobkyne. Vykurovací systém je kompletne v dome zapojený,
vykurovacie teleso, teda pec nie je namontovaná, ani komínový systém. Zabudovaný je jedine systém
radiátorov. Čo sa týka okien a balkónových dverí, tieto sú tiež zabudované v rodinnom dome, okrem 3 ks

okien. Čo sa týka nákupu týchto hnuteľných vecí, ako aj platieb za ne, všetko zabezpečovala žalobkyňa.
Robila objednávku a aj platila za ne. Čo sa týka finančného zabezpečenia týchto hnuteľných vecí, je
pravdou, že boli platené z tých 15.000,- Eur, ako tvrdí žalobkyňa. Išlo o časť kúpnej ceny za rodinný
dom, ktorý kupoval od rodičov žalobkyne. Táto kúpna cena bola vyplatená z úveru, ktorý si bral na dom
v banke vo výške 33.000,- Eur. Zvyšných 15.000,- Eur bol použitý na vyrovnanie úveru, ktorý poskytla

na rodinný dom rodičom žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa. Teda tieto hnuteľné veci neboli zakúpené
z fin. prostriedkov z Poštovej banky ako uviedol vo svojom pôvodnom vyjadrení k žalobe. Z Poštovej
banky si bral úver len on vo výške 7.000,- Eur. Zmluva bola uzatvorená dňa 28.08.2013. Asi z tohto úveru
bola zaplatená krytina a stavebné drevo na rodinný dom. Navrhol, keďže žalobkyňa od neho požaduje
sumu 3.800.,22 Eur, aby si za toto zobrala strešnú krytinu a drevo, keď tieto ešte nie sú na rodinnom

dome zabudované. Má informáciu, že žalobkyňa si ide kúpiť nehnuteľnosť, tak sa jej tieto veci zídu.

Žalobkyňa po vykonaní dôkazu výsluchom účastníkov konania vo vyjadrení zo dňa 09.05.2016, ktoré
bolo doručené súdu dňa 10.05.2016 uviedla, že žalovaný pri výsluchu potvrdil jej tvrdenia, že spoločnú
domácnosť opustila až začiatkom januára 2014. Prvýkrát odišla z domácnosti až niekedy v decembri

2013,nievnovembri2013,avšakvtedyeštesanejednalooopusteniedomácnosti.Spoločnúdomácnosť
opustila definitívne až začiatkom januára 2014. Ďalej poukázala na to, že žalovaný pri výsluchu sa
vyjadril, že uznáva, že všetky hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, resp. zaplatenia finančnej
náhrady za ktoré sa domáha v prípade nemožnosti ich vydania boli platené zo sumy 15.000,- Eur, čo
boli jej výlučné fin. prostriedky. Mala preto za to, že nie je potrebné tento nárok ďalej dokazovať, nakoľko

žalovaný ho v podstate uznal, uznal jej nárok na vydanie hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáha
žalobou. Pri výsluchu žalovaný v podstate uznal aj jej nárok na vydanie bezdôvodného obohateniami, a
to svojimi vyjadreniami, že uznáva, že leasingové splátky boli platené z jej účtu a že uznáva, že za neho
uhradila dlh na dani z príjmov a za znalecký posudok. V podstate za uznanie jej nároku na zaplatenie
sumy 3.800,22 Eur možno považovať aj to vyjadrenie žalovaného pri výsluchu, ktorým navrhol, aby

si zobrala strešnú krytinu a drevo ako protihodnotu za požadovanú sumu 3.800,22 Eur. Žalovaný pri
výsluchu v podstate vyvrátil vlastné tvrdenie ohľadne toho, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha,
boli zakúpené z jeho fin. prostriedkov, ktoré mal údajne čerpať z úveru z Poštovej banky vo výške 7.000,-
Eur. Výsluchom žalovaného, ako účastníka konania mala za to, že tento ním uznal všetky jej nároky,
ktorých uspokojenia sa domáhala žalobou.

Žalovaný po vykonaní dôkazu výsluchom účastníkov konania vo vyjadrení zo dňa 11.05.2016, ktoré bolo
doručené súdu dňa 12.05.2016 uviedol, že pokiaľ sa jedná o časový okamih, kedy žalobkyňa opustila
spoločnú domácnosť, naďalej trvá na tom, že sa tak stalo dňa 24.11.2013. Túto skutočnosť potvrdila
aj samotná žalobkyňa pri výsluchu uskutočnenom na OR PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície

Zvolen vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, kde do zápisnice uviedla, že dňa 24.11.2013 mu
oznámila, že s ním ďalej nechce žiť, že sa s ním chce rozísť, pretože má iného priateľa a následne
odišla do Závady, kde sa aj od 24.11.2013 zdržiava, pričom s ním je už len v telefonickom kontakte.Tvrdenia žalobkyne, že spoločnú domácnosť opustila až začiatkom januára 2014 preto nie sú pravdivé,
nezakladajú sa na pravde a sú len vykonštruovaným tvrdením za účelom popretia námietky premlčania.
Ak by súd vychádzal z právnej argumentácie žalobkyne a žalovaný nárok na zaplatenie sumy 3.800,22

Eur by posudzoval podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom vznesená námietka premlčania
je oprávnená. S poukazom na uvedené došlo k uplynutiu premlčacej lehoty dňa 24.11.2015, keď žaloba
bola podaná na súde dňa 15.12.2015. Pre vznesenú námietku premlčania nemožno nárok žalobkyni
priznať. Navyše poukázal na to, že právna argumentácia žalobkyne nie je správna a teda, že vedenie
spoločnej domácnosti v danom prípade nemá právny význam pre posudzovanie predmetného nároku.

Ak by sa jednalo tiež o bezdôvodné obohatenie plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol, tak ako
to tvrdila žalobkyňa, jednalo by sa o obohatenie na strane veriteľa, avšak nie na jeho strane, ako
žalovaného. Jeho vyjadrenie v rámci výsluchu v žiadnom prípade nemožno považovať za uznanie
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, na ktoré je potrebná písomná forma a vyjadrenie prísľubu
dlh zaplatiť. Ani jedná z týchto náležitostí pri jeho vyjadrení nie je splnená. Taktiež tu chýba určitosť
prejavu vôle z jeho strany uznať dlh čo do dôvodu a výšky, pretože svojim vyjadrením v rámci výsluchu

vôbec nemal úmysel uznať dlh. Svojim vyjadrením mal v úmysle ponúknuť namiesto peňažného plnenia
poskytnutie iných hnuteľných vecí, avšak iba v prípade, ak by súd predmetný nárok žalobkyni priznal a
bol by rozsudkom súdu zaviazaný tento nárok žalobkyni zaplatiť. Navyše je názoru, že žalovaný nárok
na zaplatenie sumy 3.800,22 Eur je potrebné posudzovať podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Táto
skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil

namiesto toho, kto bol k tomuto plneniu povinný, pričom medzi subjektmi bolo zrejmé, že sa plní za
iného. Pritom nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, avšak nesmie to byť
proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého sa
plnilo sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho jeho veriteľovi plnenie poskytol. Obohatený
tak získava majetkový prospech v okamihu, kedy dlh zanikol, čo má význam pre posúdenie začiatku

plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tak ako vyplýva zo
žalobného návrhu, k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť v období január 2012 až apríl 2012 tým, že
žalobkyňa plnila za neho to, čo podľa práva mal plniť sám. S poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty došlo tak v apríli 2014 a k uplynutiu objektívnej
premlčacejlehotyvapríli2015spoukazomna§107ods.2Občianskehozákonníka.Žalobabolapodaná

na súde dňa 15.12.2015, preto je nepochybné, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí premlčacej doby,
preto ním vznesená námietka premlčania na úhradu nároku žalobkyne v sume 3.800,22 Eur je dôvodná.
Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie hnuteľných vecí, tento uznáva mimo tých, ktoré sú v rodinnom
dome už zabudované, teda mimo 8 ks PVC okien, 2 ks balkónových dverí spolu v cene 1.690,- Eur a
systému kúrenia - 8 ks radiátorov v cene 1.367,55 Eur, keď tieto sumy tak ako uviedol v tomto vyjadrení

je ochotný žalobkyni zaplatiť ako náhradu za hnuteľné veci, ktoré nie je možné už vydať, avšak v tomto
ohľade požiadal súd o poskytnutie dlhšej lehoty splatnosti danej sumy. Ostatné hnuteľné veci, ktoré nie
sú zabudované v rodinnom dome, ohľadne týchto žalovaný súhlasil s ich vydaním žalobkyni, keď išlo o
komínový systém, o pec zn. OPOP, a už spomínanú trampolínu so sieťou.

Žalobkyňa súhlasila s poskytnutím náhrady za tie hnuteľné veci, ktoré nie je možné jej zo strany
žalovaného vydať, či už z dôvodu, že boli zabudované, alebo z dôvodu, že to nie je hospodárne, teda
súhlasila s poskytnutím náhrady za hnuteľné veci 8 ks PVC okien, 2 ks balkónových dverí a za systém
kúrenia - radiátory.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Toto zákonné ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak,

avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi.

V súdenej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala okrem iného ako výlučná vlastníčka v celosti
vydania hnuteľných vecí trampolíny so sieťou, PVC okien GEALAN Comfort 6K spolu s celotieniacimi
žalúziami v hnedej metalíze 8 ks a balkónových dverí 2 ks, komínového systému 1 ks, systému kúrenia

- radiátorov zn. KORADO vrátane príslušenstva (expanzomatu, adaptéra, vsuviek, hadíc, ventilov,
tesnenia, filtrov) a pece zn. OPOP. V konaní tvrdila, že tieto hnuteľné veci sú jej výlučným vlastníctvom
v celosti, keď na ich zakúpenie, keďže boli nadobudnuté kúpou použila výlučné fin. prostriedky, hoci v
čase nadobudnutia týchto hnuteľných vecí žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka so žalovaným.V prípade, ak by nebolo možné jej tieto hnuteľné veci vydať, s tým, že buď sú už zabudované, keďže
slúžili na účel mimo trampolíny so sieťou zabudovania do rodinného domu, ktorého výlučným vlastníkom
je žalovaný, a v ktorom plánovali spolu žiť, alebo z dôvodu, že to nie je hospodárne, súhlasila s

poskytnutím peňažnej náhrady za tieto hnuteľné veci, v prípade trampolíny a siete v sume 341,87 Eur,
PVC okien a balkónových dverí spolu v sume 1.690,- Eur, komínového systému v sume 487,- Eur,
systému kúrenia - radiátorov včítane príslušenstva v sume 1.367,55 Eur a v prípade pece v sume
750,- Eur, spolu v sume 4.636,42 Eur. V priebehu súdneho konania účastníci konania sa ohľadne tohto
nároku žalobkyne dohodli, žalovaný uznal, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou trampolíny a siete,

uznal, že je výlučnou vlastníčkou aj ostatných hnuteľných vecí, ktoré žalobkyňa žiadala žalobou vydať,
potvrdil, že tieto hnuteľné veci má v držbe, súhlasil s ich vydaním žalobkyni s tým, že pokiaľ ide systém
kúrenia - radiátory včítane príslušenstva, a okná včítane balkónových dverí, u týchto vydanie žalobkyni
už neprichádza do úvahy, pretože systém kúrenia je zabudovaný, rovnako sú zabudované balkónové
dvere a niektoré z okien, pričom zvyšné okná nie je hospodárne vydať, pretože tieto boli určené na
zabudovanie do rodinného domu, ktorého je výlučným vlastníkom v celosti. Žalobkyňa vzhľadom na tieto

skutočnosti uvádzané žalovaným súhlasila s vydaním trampolíny a siete, komínového systému a pece,
pokiaľ ide o PVC okná spolu s celotieniacimi žalúziami a balkónové dvere, tiež systém kúrenia, súhlasila
s poskytnutím za tieto hnuteľné veci peňažnej náhrady, ktorú účastníci konania ustálili pri oknách a
balkónových dverách spolu na sumu 1.690,- Eur a pri systéme kúrenia na sumu 1.367,55 Eur, spolu na
sumu 3.057,55 Eur. Žalovaný súhlasil so zaplatením tejto sumy žalobkyni z tohto titulu, len požiadal o

poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie.

Vzhľadom k tomu, že účastníci konania ohľadne tohto nároku žalobkyne sa v priebehu súdneho konania
dohodli, ohľadne tohto nároku žiadne skutočnosti nepovažovali za sporné, súd poskytol žalobkyni
ochranu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uložil povinnosť žalovanému žalobkyni vydať

trampolínu a sieť, komínový systém, pec, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď takúto lehotu
na plnenie súd uložil žalovanému z dôvodu, aby tento mohol veci určené na vydanie žalobkyni pripraviť,
tiež vzhľadom k tomu, aby žalobkyňa mala dostatočný čas na zabezpečenie si odvozu týchto hnuteľných
vecí.

Za hnuteľné veci, u ktorých účastníci konania zhodne uviedli, že ich nie je možné vydať, resp. ich vydanie
nie je hospodárne, za tieto hnuteľné veci uložil súd povinnosť žalovanému žalobkyni poskytnúť náhradu
v sume 3.057,55 Eur, konkrétne za PVC okná a balkónové dvere spolu v sume 1.690,- Eur a za systém
kúrenia v sume 1.367,55 Eur, čo spolu činí sumu 3.057,55 Eur, s čím obaja súhlasili. Žalovanému uložil
povinnosťžalobkynitútosumuztohtotituluzaplatiťnajehožiadosťdo30dníodprávoplatnostirozsudku,

teda poskytol žalovanému súd dlhšiu lehotu v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. na plnenie, keď prihliadol na
postoj žalovaného v konaní, že tento súhlasil s poskytnutím náhrady, tiež na výšku sumy, ktorú má plniť
žalovaný, keď nejde o sumu nízku, a i keď žalovaný je živnostníkom, a má príjem, vzhľadom na výšku
sumy, ktorú má plniť, podľa názoru súdu bolo opodstatnené požadovanie 30 dňovej lehoty na plnenie,
aby si žalovaný v tejto lehote mohol zabezpečiť fin. prostriedky na plnenie pre žalobkyňu.

Vzhľadom k tomu, že účastníci konania ohľadne tejto časti nároku sa v priebehu súdneho konania
dohodli a žiadne skutočnosti nepovažovali za sporné, súd ohľadne tohto nároku rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Žalobu potom v časti o vydanie PVC okien, balkónových dverí a systému
kúrenia zamietol, keďže za tieto hnuteľné veci súd prisúdil peňažnú náhradu, tiež zamietol žalobu v časti

o poskytnutie peňažnej náhrady za hnuteľné veci trampolínu a sieť v sume 341,87 Eur, za komínový
systém v sume 487,- Eur a za pec v sume 750,- Eur, keďže tu vyhovel žalobe v časti o vydanie týchto
hnuteľných vecí, keď potom peňažná náhrada za tieto hnuteľné veci už neprichádzala v úvahu.

Sporný zostal medzi účastníkmi konania nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 3.800,22 Eur voči

žalovanému z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný vzniesol námietku premlčania
tohto práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto práva žalobkyne, súd sa v prvom
rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,

na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatiť sumu 3.800,22 Eur z dôvodu, že plnila za žalovaného
to, čo podľa práva mal plniť sám. Plnila za neho z dôvodu, že keď poskytla plnenie za žalovaného, žili
so žalovaným v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Avšak na tieto plnenia bol povinný žalovaný,
pričom ona uhradila plnenia z výlučných finančných prostriedkov.

Žalovanýokremtoho,ževzniesolnámietkupremlčaniatohtoprávažalobkynenavydaniebezdôvodného
obohatenia vzniesol obranu i v tom, že na základe vzájomnej dohody žalobkyni poskytol fin. prostriedky
na tieto plnenia.

V priebehu súdneho konania, pri výsluchu však žalovaný potvrdil, že na tieto plnenia poskytla fin.
prostriedky žalobkyňa výlučne zo svojho. Žalobkyňa tieto skutočnosti a tieto tvrdenia i preukázala.

Preukázala výpismi z flexiúčtu č. 1156308858/0200 VÚB banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava,
pobočka Námestie SNP 2093/13, Zvolen, ktorý je založený na meno jej matky Márie Paučovej, bytom

Hronská Breznica 3, 966 12 Hronská Breznica, za obdobie január/2012, február/2012, marec/2012
a apríl/2012, že z tohto účtu bola poukázaná dňa 09.01.2012 leasingová splátka na mot. vozidlo
v sume 204,05 Eur, dňa 06.02.2012 leasingová splátka na mot. vozidlo v sume 204,05 Eur, dňa
16.03.2012 leasingová splátka na mot. vozidlo v sume 204,05 Eur, dňa 12.04.2012 leasingová splátka
na mot. vozidlo v sume 204,05 Eur a dňa 12.04.2012 doplatenie poslednej leasingovej splátky za mot.

vozidlo (doplatenie zvyšku leasingu) v sume 1.984,02 Eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že leasingovú zmluvu na mot. vozidlo uzavrel žalovaný, ktorý po splatení leasingu sa stal výlučným
vlastníkomvcelostimot.vozidla,vevidenciidržiteľommot.vozidielbolvždyevidovanýžalovanýohľadne
mot. vozidla, napokon žalovaný i potvrdil, že mot. vozidlo po rozchode so žalobkyňou odpredal. Medzi
účastníkmi konania teda nebol spor, že mot. vozidlo po ukončení leasingovej zmluvy nadobudol do

výlučného vlastníctva v celosti žalovaný. Ohľadne leasingu žalovaný predložil i leasingovú zmluvu č.:
LZC/10/60011 zo dňa 26.01.2010, a predbežný splátkový kalendár k tejto leasingovej zmluve tiež zo
dňa 26.01.2010, z ktorých listinných dôkazov vyplýva, že mot. vozidlo typového označenia Lada Priora
21723 bolo na základe tejto leasingovej zmluvy v nájme žalovaného ako príjemcu leasingu, keď leasing
poskytla spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o., Nám. 1. mája 11, 810 00 Bratislava, IČO: 31378528

ako poskytovateľ leasingu.

Napriek tomu, že fin. prostriedky boli poukázané z účtu, ktorý je vedený na meno matky žalobkyne,
z vykonaného dokazovania a to z výsluchu žalobkyne, ako aj z výpovede svedkyne Márie Paučovej,bytom Stráž 2103/13, Zvolen, matky žalobkyne vyplynulo, že na tomto účte žalobkyňa mala svoje fin.
prostriedky, ktoré získavala z materskej, z rodičovského príspevku, tiež tu mala uložené fin. prostriedky,
ktoré darovali žalobkyni ona a jej manžel, ako rodičia žalobkyni ako svojej dcére na základe ústnej

dohody v sume 15.000,- Eur. Žalobkyňa mala dispozičné oprávnenie k tomuto účtu. Svedkyňa ďalej
potvrdila, že na tento účet nechodili žiadne jej fin. prostriedky, pokiaľ z tohto účtu boli v prospech nej
vykonávané nejaké platby na povinné úhrady, na tieto platby poskytovala žalobkyni fin. prostriedky. Z
výsluchu žalovaného mal súd preukázané, že z jeho fin. prostriedkov na tento účet neboli poukazované
žiadne čiastky. Ako súd už dôvodí, účastníci konania nikdy neboli manželmi, od roku 2010 žili v spoločnej

domácnosti ako druh a družka, zo vzťahu sa im narodili 2 maloleté deti. Žalovaný pri výsluchu potvrdil,
že predmetné leasingové splátky za mot. vozidlo ako aj poslednú zvýšenú leasingovú splátku za mot.
vozidlo uhradila žalobkyňa takým spôsobom, ako tvrdila v žalobe a ktorý v súdnom konaní i preukázala.
Nepreukázal teda svoje počiatočné tvrdenie, že žalobkyni na tieto platby poskytol fin. prostriedky zo
svojho, naopak žalobkyňa preukázala, že tieto platby, na ktoré bol v zmysle leasingovej zmluvy povinný
žalovaný uhradila za žalovaného.

Žalobkyňa ďalej v konaní preukázala, že za žalovaného plnila aj ďalšie povinné platby, keď na účel
vrátenia pôžičky za žalovaného poskytla plnenie spolu v sume 1.000,- Eur veriteľovi žalovaného
Antonovi Michálikovi, bytom Krivec 405, 962 05 Hriňová. Žalovaný pri výsluchu potvrdil, že si fin.
prostriedky v sume 1.000,- Eur požičal vo februári 2012 od Antona Michálika, tak ako to tvrdila žalobkyňa

a na ten účel, ako tvrdila žalobkyňa. Bolo to na vyplatenie odmeny pre znalca za znalecký posudok
v sume 200,- Eur a na splnenie daňovej povinnosti jeho ako živnostníka v sume 800,- Eur, keď túto
sumu mal ako povinnosť zaplatiť z titulu dane z príjmu po podaní daňového priznania v roku 2012.
Žalovaný ďalej pri výsluchu potvrdil, že bol informovaný o tom, že žalobkyňa tieto fin. prostriedky
za neho ako dlžníka vyplatila jeho veriteľovi Antonovi Michálikovi. Uvedenú skutočnosť mal súd teda

jednoznačne preukázanú výsluchom samotného žalovaného. Žalovaný teda potvrdil tvrdenie žalobkyne,
že za žalovaného ako dlžníka táto poskytla plnenie veriteľovi Antonovi Michalíkovi v sume 1.000,- Eur.
Ohľadne tejto skutočnosti žalobkyňa predložila výpis opätovne z flexiúčtu č.: 1156308858/0200 VÚB
banka, a.s., Bratislava, pobočka Zvolen za apríl 2012 vedený na meno jej matky Márie Paučovej, z
ktorého vyplýva, že dňa 13.04.2012 žalobkyňa z tohto účtu vybrala fin. prostriedky v sume 1.000,- Eur,

keď pri výsluchu žalobkyňa potvrdila, že práve tieto fin. prostriedky ihneď poskytla veriteľovi žalovaného
na vyplatenie pôžičky v sume 1.000,- Eur. Z týchto dôkazov mal súd tak jednoznačne preukázané, že
žalobkyňa plnila pôžičku za žalovaného v sume 1.000,- Eur, keď fin. prostriedky na tomto účte patrili
žalobkyni tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania z výsluchu žalobkyne a jej matky ako svedkyne.
Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že by žalobkyni tieto fin. prostriedky, ktoré za neho plnila,

vrátil.

Žalobkyňa tak preukázala, že za žalovaného počas spolužitia plnila žalovanú sumu 3.800,22 Eur, čo
podľa práva mal plniť žalovaný.

Tento nárok žalobkyne podlieha právnemu režimu § 454 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

V tomto zákonnom ustanovení ide o ďalší prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci prípady uvedené
v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bezdôvodným obohatením je

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.

V súlade s právnym názorom žalovaného mal súd za to, že v danom prípade právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia je nutné posúdiť podľa prípadu bezdôvodného obohatenia, ktorý je uvedený
v ustanovení § 454 Občianskeho zákonníka a nie v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ako majetkový prospech získaní plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

V súdenej veci je nepochybné, že žalobkyňa poskytla plnenie, na ktoré bol povinný žalovaný, keď

tento bol povinný na plnenie podľa leasingovej zmluvy a podľa zmluvy o pôžičke. Tiež je nepochybné,
že žalobkyňa, ktorá plnila za žalovaného nemala povinnosť plniť, ani podľa leasingovej zmluvy, ani
podľa zmluvy o pôžičke. Žalovaný uzavrel leasingovú zmluvu ako leasingový nájomca sám, žalobkyňa
nebola účastníčkou tejto leasingovej zmluvy, z leasingovej zmluvy nemala žiadne práva, ani povinnosti.Obdobne to platí i v prípade zmluvy o pôžičke. Účastníkom zmluvy o pôžičke na strane dlžníka bol jedine
žalovaný, čo sám v konaní potvrdil, teda ako dlžník mal povinnosť vrátiť pôžičku veriteľovi. Žalobkyňa
nebola účastníčkou zmluvy o pôžičke, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a preto ju súd

ani nedokazoval. Jedine povinným subjektom zo zmluvy, či už leasingovej, či už zo zmluvy o pôžičke
bol žalovaný.

V konaní boli teda preukázané všetky znaky bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho
zákonníka a predpoklady naplnenia zodpovednosti za toto bezdôvodné obohatenie včítane výšky, ktorá

nebola medzi účastníkmi konania sporná a napokon žalobkyňou i preukázaná.

Žalovaný by tak mal povinnosť žalobkyni z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454
Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie v sume 3.800,22 Eur, pretože žalobkyňa v
konaní preukázala, že žalovaný sa o túto sumu na jej úrok bezdôvodne obohatil, pretože túto sumu za
žalovaného plnila, hoci bol povinný túto sumu plniť žalovaný, keď ju plnila zo svojho.

Žalovaný však v konaní vzniesol námietku premlčania tohto práva žalobkyne podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd preto bol povinný v konaní sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania,
pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný sa úspešne dovolal
premlčania, pričom premlčané právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.800,22

Eur nebolo možné vzhľadom na úspešnú námietku premlčania vznesenú žalovaným priznať.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom. Právo na vydanie získaného
bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať podľa zákona tak v subjektívnej lehote podľa § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ako aj v objektívnej lehote podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ

márne uplynula aspoň jedna z uvedených dôb a je vznesená námietka premlčania, právo nemožno
priznať.

Subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa postihnutý (oprávnený), ktorý neplnil tretej
osobe svoj dlh, dozvedel, za koho plnil. Vzhľadom na jeden z predpokladov tohto druhu zodpovednosti

za bezdôvodné obohatenie spočívajúci v tom, že medzi tým, kto plnil a tým, komu bolo plnené, bolo
zrejmé, že sa plní za iného, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby zásadne splýva so začiatkom
plynutiaobjektívnejpremlčacejdoby.Tázačínaplynúť,kedydošlokzískaniubezdôvodnéhoobohatenia.

V súdenom prípade vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že pokaiľ ide o

plnenie leasingových splátok za žalovaného, žalobkyňa tieto plnila dňa 09.01.2012, dňa 06.02.2012,
dňa 16.03.2012 a dňa 12.04.2012, keď aj doplatok zvýšenej leasingovej splátky plnila dňa 12.04.2012.
Dňa12.04.2012došlokukončeniuleasingovéhovzťahužalovanéhovočileasingovémuprenajímateľovi,
keďže žalovaný uhradil celý zostatok leasingu. Celý leasingový vzťah, počas ktorého žalobkyňa plnila za
žalovaného bol teda ukončený dňa 12.04.2012. Do tohto času žalobkyňa za žalovaného na leasingovú

zmluvu zaplatila čiastku 2.800,22 Eur. Žalobu o vydanie tejto sumy podala na súde dňa 15.12.2015. Teda
nepochybne jej právo na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v trojročnej zákonnej
objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá márne žalobkyni uplynula
dňa 12.04.2015, keďže žalobu podala na súde dňa 15.12.2015. Žalobu podala na súde po uplynutí
trojročnej objektívnej zákonnej lehoty na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, preto žalovaný sa

úspešne dovolal premlčania tohto práva žalobkyne. Pre premlčanie tohto práva žalobkyne súd potom
žalobu žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.800,22 Eur zamietol.

Obdobne na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je premlčané právo žalobkyne i
navydaniebezdôvodnéhoobohateniavočižalovanémuvsume1.000,-Eur,keďanitotoprávožalobkyňa

na súde neuplatnila včas, neuplatnila ho v trojročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný aj ohľadne tohto práva žalobkyne úspešne vzniesol námietku
premlčania, keď nebolo možné potom toto premlčané právo žalobkyni priznať. Žalobkyňa za žalovaného
vrátila pôžičku dňa 13.04.2012, teda v deň, keď vybrala peňažné prostriedky z účtu na vrátenie tejto
pôžičky za žalovaného jeho veriteľovi. Od tohto dňa začala žalobkyni plynúť trojročná objektívna lehota

na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Márne jej uplynula
dňa 13.04.2015, keďže žalobkyňa uplatnila právo na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia na súde
až dňa 15.12.2015. Žalovaný sa aj tu úspešne dovolal premlčania, preto žalobkyni nebolo možné právona vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.000,- Eur priznať. Súd zamietol žalobu žalobkyne i v
tejto časti, pretože žalovaný sa úspešne dovolal práva premlčania.

Pokiaľžalobkyňavkonanípoukazovalanasubjektívnupremlčaciudobupodľa§107ods.1Občianskeho
zákonníka, teda, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,
v danom prípade neprichádzalo posudzovanie práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
v subjektívnej premlčacej dobe, pretože žalobkyni márne uplynula objektívna premlčacia doba na

vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohateniamôžeplynúťlenvrámciobjektívnejpremlčacejdoby,keďpokiaľtátouplynula,uplynulatýmaj
subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba môže
plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby a pokiaľ uplynula objektívna premlčacia doba, nemožno
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať, čo bolo i v súdenom prípade. Preto v danej veci
nebolo rozhodné skutkové posúdenie, dokedy žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti ako

druh a družka, ako sa mylne domnievala žalobkyňa. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva,
že by ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka neplatilo vo vzťahu aj družky a druha, keďže žiadnu
špeciálnu úpravu bezdôvodného obohatenia a premlčania pri bezdôvodnom obohatení Občiansky
zákonník v tomto smere neobsahuje. Preto pre právne posúdenie veci a pre rozhodnutie súdu v danej
veci nemalo zisťovanie kedy došlo k ukončeniu spolužitia účastníkov konania žiaden zásadný právny

význam.

K námietke žalobkyne, že žalovaný v rámci výsluchu uznal jej nárok na zaplatenie sumy 3.800,22 Eur
podľa § 558 Občianskeho zákonníka súd vyhodnocuje, že tento prejav žalovaného nenapĺňa zákonné
znakyuznávaciehoprejavuminimálnevtom,žemuchýbapísomnáformaatiežztohtoprejavunemožno

mať za to, že žalovaný prisľúbil dlh zaplatiť hoci i premlčaný.

Na záver súd už len dodáva, že vyhodnocoval len tie dôkazy, ktoré považoval v danej veci za zásadné a
právne významné. Nevyhodnocoval tie dôkazy, ktoré síce boli vykonané, ale ohľadne nároku, o ktorom
sa účastníci konania v priebehu konania dohodli. Ohľadne nároku, na ktorom sa nedohodli účastníci

konania, súd dôkazy rozhodné pre právny posúdenie vyhodnotil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo. Žiaden z účastníkov v konaní nebol plne úspešný, vzhľadom na charakter predmetu sporu
pomer úspechu a neúspechu nebolo možné vyčísliť, preto súd rozhodol o trovách konania účastníkov

tak, že každý si trovy konania bude hradiť sám.

Žalobkyňa v konaní bola zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov a to podľa § 4 ods.
3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov, v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému bol priznaný nárok

na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona č. 327/2005 Z.z., čo bolo
i v prípade žalobkyne.

Podľa výsledku konania však vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby
žalovanému podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého, ak je poplatník

od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalovaný nie je oslobodený od platenia
súdnych poplatkov, preto podľa výsledku konania má povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby. Tento
činí 282,50 Eur (99,50 Eur podľa položky I/1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov - zo žaloby o
vydanie hnuteľných vecí + 183,- Eur podľa položky I/1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j.

6 % z predmetu konania, ktorým je suma 3.057,- Eur po zaokrúhlení - o zaplatenie sumy 3.057,55
Eur). Túto sumu 282,50 Eur je žalovaný povinný na súdnom poplatku zaplatiť Slovenskej republike na
účet Okresného súdu Zvolen, vedený v štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods.
3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).