Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 11, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/310/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715210326
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715210326.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou v právnej veci navrhovateľa V.. F. K.K.,

N.. XX.XX.XXXX, C. A. J. XXX/X, XXX XX K. W. D., M. B.P. A. S. XX, V., zastúpeného právnym
zástupcom Q.. Q. T., P., B. B. V.. T.. Š. XX, XXX XX V., proti odporkyni V.. Ľ. K., T.. S., N.. XX.XX.XXXX,
A. J. XXX/X, XXX XX K. W. D., právne zastúpenej X. R., B..T..Y.., B. B. R. X/A, XXX XX A., J.: XX XXX
XXX, v konaní o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov V.. F. K., N.. XX.XX.XXXX P. V.. Ľ. K., T.. S., N.. XX.XX.XXXX uzatvorené
dňa XX.XX.XXXX na Mestskom úrade v Martine, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Martin,
vo zväzku XX, ročník XXXX, r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomzodňa23.07.2015,podanýmnaOkresnomsúdeMartinosobnetohoistéhodňasanavrhovateľ
domáhal, aby súd rozviedol manželstvo, ktoré uzatvoril s odporkyňou dňa 23.07.1988 pred Mestským
úradom v Martine. V návrhu navrhovateľ uviedol, že ich manželstvo s odporkyňou bolo usporiadané
do dovŕšenia plnoletosti ich detí, t.j. do roku 2010. Po odchode detí na vysoké školy a predovšetkým
po ich osamostatnení, sa začali prejavovať rozdielne povahové vlastnosti manželov ako aj predstavy o
ďalšom spoločnom živote. Stále častejšie dochádzalo k nezhodám, vzájomnej nedôvere, odcudzeniu,

ktoré sa prenieslo do všetkých sfér ich spolužitia. Vyvrcholilo to do úplnej straty vzájomnej komunikácie,
ktorá trvá už vyše roka, pričom každý z manželov už vedie samostatný život. Ich manželstvo je už iba
formálne, možnosť jeho obnovy už nie je podľa vyjadrenia navrhovateľa možná.

Podaním zo dňa 20.10.2015, doručeným Okresnému súdu Martin dňa 22.10.2015 sa k podanému
návrhu navrhovateľa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že ako rodinne
založená žena a matka, považuje ochranu rodiny a manželstva za prvoradú. Jej hodnoty, správanie

a konanie nikdy nesmerovali proti rodine, práve naopak, odporkyňa svoje záujmy vždy zosúladila s
ochranou rodiny a k vytvoreniu pre osobný a profesijný rozvoj manžela ako aj spoločných detí. Po
osamostatnení detí odporkyňa nezmenila postoj ani správanie, či už k navrhovateľovi alebo k rodine
ako celku. Obdobie po roku 2010 považuje za jedno z najpokojnejších období manželstva. Deti, ktoré
kvôli študijným povinnostiam nezotrvávali doma, už nevyžadovali takú starostlivosť ako predtým a
manželia mali viac času na prácu a oddych. V súvislosti s navrhovateľovými vyjadreniami, v ktorých tento
upozorňuje, že po osamostatnení detí sa začali prejavovať rozdielne povahové vlastnosti manželov a

rozdielne predstavy o ďalšom živote, odporkyňa uviedla, že si nie je vedomá rozvratu manželstva ani
konkrétnychnezhôd,rozdielovvpovahovýchvlastnostiach,predstaváchospoločnomživote,ktorépodľa
tvrdení navrhovateľa mali nastať po roku 2010. Súd by mal zvážiť rozhodovanie o rozvode manželstva
z týchto dôvodov a mal by využiť v konaní svoju výchovnú funkciu a vyzvať manželov na odstránenievzájomných rozporov. Odporkyňa nikdy neodmietala komunikáciu a riešenie problémov mimo súdneho
konania. Zo strany navrhovateľa sa to nestretlo s pochopením a došlo k jednostrannému prerušeniu
komunikácie. V zmysle účelu manželstva a na základe vyššie uvedeného, bola toho názoru, že nie je

daný dôvod na rozvod manželstva a preto s návrhom navrhovateľa nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne a vyjadreniami právnych zástupcov
navrhovateľa a odporkyne na pojednávaniach konaných dňa 04.11.2015 a dňa 11.12.2015, oboznámil
sa s návrhom na začatie konania, s písomným vyjadrením odporkyne k návrhu a listinnými dôkazmi

predloženými navrhovateľom.

Podľa vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj vyjadrení navrhovateľa samotného na vyššie
uvedených pojednávaniach súd zistil, že manželstvo žiadnym spôsobom neplní svoj účel, za ktorým
bolo uzavreté, navrhovateľ s odporkyňou nevedú spoločnú domácnosť, nevedú spoločný intímny život,
nestarajú sa o výchovu maloletých detí, spoločne nehospodária. Tento stav je dlhodobý. Rozvrat

vzájomných vzťahov, neschopnosť tráviť spoločné chvíle, neschopnosť riešiť komunikáciu ohľadom
spoločnéhohospodáreniavyústilodosituácie,kedysanavrhovateľodsťahovalzospoločnejdomácnosti,
o. i. aj z dôvodu, aby sa predišlo možným konfliktom, ktoré medzi manželmi vznikali. Navrhovateľ žil v
spoločnej domácnosti s odporkyňou oddelene, a to v dome č. XXX/X nachádzajúcom sa v K. W. D., ktorý
spoločne vybudovali, jeho priestory však mali rozdelené. S odporkyňou nekomunikuje, v poslednom

období medzi nimi vznikal určitý stres, ktorý vyplýval z rôznych situácií. Navrhovateľ sa snažil týmto
situáciám vyhnúť, z ktorého dôvodu bol nútený odísť s tým, že v súčasnosti dočasne býva v byte
mladšieho syna nachádzajúceho sa na S. L.. Č.. XX. Jeho spolužitie s odporkyňou bolo už len formálne v
rozmedzí 7 - 8 rokov, posledné tri roky prakticky spolu vôbec nekomunikovali. Za dôvod vzniku konfliktov
medzi manželmi navrhovateľ považuje najmä paranoidnú žiarlivosť odporkyne, zo strany odporkyne bol

neustále kontrolovaný. Navrhovateľ sa opakovane snažil vyvracať odporkynine obvinenia týkajúce sa
jeho údajnej nevery - udržiavania mimomanželského vzťahu s inou ženou, ako aj ďalších krátkodobých
známostí. Z tohto dôvodu došlo medzi manželmi k postupnému citovému ochladnutiu a vzájomnému
odcudzeniu. Navrhovateľ nepovažuje ich manželstvo za perspektívne, nie je ani zmysluplné v tomto
zväzku naďalej zotrvávať. Prípadné ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku v nadväznosti na vyjadrenia

odporkyne v tomto smere, by navrhovateľ chápal ako určité obmedzovanie jeho osobnej slobody. Podľa
názoru navrhovateľa nie je daná akákoľvek šanca na záchranu manželstva, jeho spoločné spolužitie s
odporkyňou sa postupom obdobia neustále zhoršovalo. Pokiaľ by navrhovateľ aj napriek tomu naďalej v
manželstve s odporkyňou zotrval, takáto situácia by podľa jeho názoru následne viedla až k ujme na jeho
duševnom (psychickom) zdraví. Ohľadom jeho vzťahu s pani Q., navrhovateľ uviedol, že nešlo o vzťah

v pravom slova zmysle, bolo to len vyvrcholenie nefungujúceho manželstva. S touto pani nikdy nežil
ani v súčasnosti s ňou nežije. Vzhľadom na vyššie uvedené problémy vzniknuté a pretrvávajúce medzi
manželmi, bol navrhovateľ toho názoru, že tieto nie je možné vyriešiť ani určitými odbornými metódami,
t.j.prostredníctvommanželskejporadne,návštevoupsychológa,resp.vyhľadaníminejodbornejpomoci,
nakoľko tieto sa podľa neho majú riešiť už v priebehu vzťahu medzi manželmi a nie medzi osobami,

ktoré majú v danom čase už vysporiadané všetky záväzky z manželstva.

V konečnom dôsledku bolo zo strany navrhovateľa skonštatované, že v danom prípade sú splnené
všetky podmienky na to, aby jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené, a to predovšetkým z
dôvodu, že už neplní účel za ktorým bolo uzavreté.

Z výsluchu odporkyne a vyjadrení právneho zástupcu odporkyne na pojednávaniach vyplývalo, že
odporkyňa s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva nesúhlasí, nakoľko do času podania návrhu
ani nepoznala jeho skutočný dôvod. Podmienky fungovania manželstva vždy určoval navrhovateľ a tieto
v konečnom dôsledku podľa jej názoru použil ako dôvod na rozvod manželstva. Navrhovateľ určil určité

mantinely správania ohľadom vyjadrovania slovných citov z jeho strany voči odporkyni, nezaujímal sa o
jej zranené city, emócie, nedostatok jej sebavedomia. V intímnej oblasti od odporkyne neprijímal nehy s
odôvodnením,žetonemárád.Poukázala,ževoveku50rokovzačalbyťnavrhovateľimpotentný,čobolo
spôsobené v dôsledku výkonu zamestnania (povolania), ktoré vždy navrhovateľ uprednostňoval na prvé
miesto s tým, že odporkyňa to ako jeho manželka rešpektovala. V súčasnosti spolu nežijú, v septembri

roku 2015 navrhovateľ odišiel z ich spoločnej domácnosti a býva u syna. Zhruba pred dvoma rokmi
vypukla verejná aféra navrhovateľa s pani Q., ktorá sa kvôli navrhovateľovi rozviedla a opustila dve deti.
K vyššie menovanej sa podľa vyjadrenia odporkyne navrhovateľ postavil zodpovedne, postaral sa o ňu
tak, ako jej to sľúbil pred rozvodom. Odvtedy s ňou trávil všetok svoj voľný čas, pričom tieto skutočnostiodporkyňa navrhovateľovi tolerovala a aj toleruje. Po tejto afére si navrhovateľ začal financovať náklady
v domácnosti samostatne, spoločné úspory už s navrhovateľom netvoria. Ich manželstvo bolo podľa
jej názoru úspešné, podarilo sa jej s navrhovateľom vybudovať spoločné sídlo, navzájom si pomáhali

v rozvoji svojej kariéry, narodili sa im deti. Pokiaľ ide o jej paranoidnú žiarlivosť, na ktorú poukázal
navrhovateľ, odporkyňa uviedla, že táto bola zapríčinená reakciou na určité skutočnosti. S tvrdením
navrhovateľa, že neudržiaval intímny mimomanželský vzťah, odporkyňa vyjadrila svoj nesúhlas, a to z
dôvodu, že v intímnej chvíli s inou ženou sa navrhovateľovi zapol jeho telefón. Odporkyňa nemá záujem
o rozvod manželstva, pričom celý problém vidí v mimomanželskej známosti navrhovateľa, ktorá sa podľa

vyjadrení navrhovateľa skončila. Vzhľadom na nedostatočnú, dlhotrvajúcu vzájomnú nekomunikáciu, za
účelom zlepšenia manželského zväzku navrhovateľa a odporkyne, bolo zo strany právneho zástupcu
odporkyne navrhnuté, aby sa vzniknutú situáciu, ako aj všetky problémy medzi nimi vzniknuté pokúsili
ako manželia spoločne riešiť odborným spôsobom.

Na základe vyššie uvedených skutočností (prednesených na pojednávaniach a vyplývajúcich z

písomnýchvyjadrení),bolaodporkyňatohonázoru,žejasnýmspôsobompreukázalasvojusnahuzlepšiť
ich vzťah s navrhovateľom, z ktorého dôvodu opätovne vyjadrila s rozvodom manželstva svoj nesúhlas.

Podľa § 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“),
manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia

uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 veta prvá ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa § 23 ods. 3 ZR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd vo všeobecnosti uvádza, že účel manželstva ako taký vyplýva predovšetkým z jeho funkcií, ktoré
funkcie sú biologická, ekonomická a výchovná. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva

rozvodom je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý bráni ďalšiemu plneniu účelu manželstva. Intenzita
rozvratu medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných
stránok manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom
chovaní pravidlá vyplývajúce z ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

Medzi základné povinnosti manželov patrí predovšetkým povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, nakoľko

manželstvo účastníkov konania už naďalej neplní účel, za ktorým bolo uzavreté. Ide už len o formálny
zväzok navrhovateľa a odporkyne, navyše keď sám navrhovateľ na pojednávaniach výslovne deklaroval
nezáujemzotrvaťvsúčasnommanželstve,nezáujemoprípadnéobnoveniespolužitiasodporkyňou,ako
aj nezáujem o riešenie vzájomných problémov prostredníctvom odborného poradenstva s vyjadrením,
že pokiaľ by musel zotrvať v tomto manželskom zväzku, takúto situáciu by potom považoval

svojím spôsobom ako určité obmedzovanie jeho osobnej slobody. Aj napriek nesúhlasu odporkyne
s rozvodom manželstva, je nutné konštatovať, že v danom prípadne nie je daný žiaden predpoklad
obnovenia manželského spolužitia medzi odporkyňou a navrhovateľom, čo jednoznačne vyplýva z
vyššie uvedených vyjadrení navrhovateľa, ako aj z jeho osobného postoja, keďže už dlhšiu dobu spolus odporkyňou nekomunikujú, nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nevedú spoločný
intímny život, nestarajú sa spoločne o maloleté deti. Súd mal potom v tejto súvislosti dostatočným
spôsobom preukázané, že rozvrat manželstva navrhovateľa a odporkyne je trvalý, ich osobné vzťahy

sú výrazne narušené, hlboko a trvalo rozvrátené a ich manželstvo nemôže naďalej plniť žiadnu z
funkcií, ktorú mu Zákon o rodine ukladá (§ 18, § 19, § 20), z ktorého dôvodu tak ani nie je možné
očakávať obnovenie tohto manželského spolužitia. Na strane účastníkov konania sú tak splnené všetky
hmotnoprávne podmienky vyššie uvedeného zákona, pre ktoré je možné manželstvo rozviesť, a preto
súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len OSP), podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Navrhovateľ nežiadal, aby mu odporkyňa zaplatila čo i len časť súdneho poplatku, preto súd rozhodol

tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.