Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4C/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613205731
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3613205731.5

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v právnej veci žalobcov v 1. rade A.. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., O.
XXX/XX, v 2. rade D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., O. XXX/XX, zastúpených JUDr. Petrom Lukáčkom,
advokátomvPartizánskom,Februárová16085/Aprotižalovanýmv1.radeJ.L.,nar.XX.X.XXXX,bytom
F. X. Y. XXX, v 2. rade E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. Y., R. XX, v 3. rade C. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytomL.,E..F.XXX/XX,v4.radeY.L.,nar.XX.X.XXXX,bytomV.,J..S..P.XXXX/XX,v5.radeG.L.,nar.

X.X.XXXX, bytom F. X. Y., R. X, zastúpeným JUDr. Carmen Linkeschovou, advokátkou v Topoľčanoch,
Škultétyho 10, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Súd žalovaným v prvom až v piatom rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú proti žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Partizánske, odborom katastrálnym
nalistevlastníctvač.XXXXprekat.úz.F.X.Y.akoparc.č.XXXX/X-ostatnéplochyvovýmere24623m2
a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 470 m2. Žalobu odôvodnili tým, že sú spolu so žalovanými
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané Okresným úradom Partizánske, odborom
katastrálnym pre katastrálne územie F. X.Á. Y. na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X - ostatné plochy

vo výmere 24 623 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 470 m2, pričom ich podiel činí
11/16-in v BSM a podiely žalovaných činia 1/16-inu u každého z nich. So všetkými žalovanými sa dohodli
na čiastočnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.
S týmto vyporiadaním súhlasili všetci žalovaní a na základe ich súhlasu dali vypracovať geometrický
plán a dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnústiam, ktoré boli
vypracované v súlade s uzatvorenou dohodou. Náklady spojené s vyhotovením geometrického plánu,

zmluvy a ostatných súvisiacich dokumentov uhradili v celosti. Po vypracovaní geometrického plánu a
dohody predložili dohodu na podpis žalobcom (zrejme žalovaným - pozn. súd). Žalovaní v 1. až v 4.
rade dohodu podpísali a taktiež podpísali aj súvisiace dokumenty. Žalovaný v 5. rade odmietol dohodu
podpísať, a to aj napriek tomu, že predtým s čiastočným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
súhlasil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 5. rade odmietol podpísať dohodu, nemohlo dôjsť k
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou mimosúdne a preto boli nútení podať žalobu na súd.

Vzhľadom na skutočnosť, že trvajú na čiastočnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, s vyporiadaním súhlasia aj žalovaní v 1. až v 4. rade, pôvodne s vyporiadaním súhlasil
aj žalovaný v 5. rade, navrhujú, aby súd nariadil vo veci pojednávanie, akceptoval geometrický plán č.
XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý dali vyhotoviť na základe súhlasu všetkých podielových spoluvlastníkov.

Písomným podaním zo dňa 18.1.2016, doručeným súdu dňa 18.1.2016 žalobcovia vzali žalobu späť.

Späťvzatie žaloby odôvodnili tým, že svoj návrh podali z dôvodu, že predpokladali, že predmetné
nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a že vyporiadanie tohto podielovéhospoluvlastníctva sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vychádzali pritom z listu
vlastníctvač.XXXX,naktoromvčasepodaniažalobynebolovyznačené,žeideospoločnúnehnuteľnosť
podľa zákona č. 97/2013 Z.z. Tento zápis bol na list vlastníctva č. XXXX vykonaný až dňa 21.11.2014,

teda po podaní žaloby. Žalovaní sa správali ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností
a súhlasili s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Na základe tejto skutočnosti dali vyhotoviť geometrický plán a dali taktiež vyhotoviť zmluvu
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú podpísali všetci žalovaní okrem jedného,
ktorý tiež pôvodne súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na

skutočnosť, že jeden z podielových spoluvlastníkov odmietol dodatočne podpísať túto zmluvu, nemohla
byť použitá pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní
ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností ich uviedli do omylu a spôsobili im škodu,
ktorá im vznikla v súvislosti s vyhotovením geometrického plánu a zmluvy o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na skutočnosť, že sa až v priebehu konania dozvedeli, že
predmetné nehnuteľnosti sú v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z spoločnou nehnuteľnosťou a na nakladanie

s nimi je potrebné postupovať v súlade s ustanoveniami tohto zákona, berú návrh na začatie konania
späť a žiadajú konanie zastaviť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní ich svojím správaním uviedli do
omylu a svojím správaním im spôsobili škodu, navrhujú, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že ich
neprizná ani jednému účastníkovi a každý z účastníkov si svoje trovy bude znášať sám.

Žalovaní v 1. až v 5. rade k späťvzatiu žaloby prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že by
chceli, aby súd vo veci rozhodol tak, že návrh zamietne a vysloví právny názor. Ich právna zástupkyňa
uviedla, že akceptuje späťvzatie žaloby a zastavenie konania. Nesúhlasí s tým, aby súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že ani jednému z účastníkov náhradu trov konania neprizná. Nesúhlasí s tým, že
by žalovaní uviedli svojím správaním žalobcov do omylu a svojím správaním by im spôsobili škodu a

preto navrhuje, aby žalobcovia boli zaviazaní na zaplatenie náhrady trov a to na zaplatenie náhrady trov
právneho zastúpenia. Žalovaní by radi disponovali rozhodnutím, ktoré by mohli chápať ako res iudicata.

Súd z vyjadrenia Okresného úradu Partizánske, odboru katastrálneho zistil, že žalovaný v 1. rade ako
predseda Urbárskeho a lesného spoločenstva, pozemkového spoločenstva Klátova Nová Ves - Sádok

požiadal žiadosťou zo dňa 21.10.2014 doručenou Okresnému úradu Partizánske, odboru katastrálnemu
dňa 22.10.2014 o vyznačenie kódu spoločnej nehnuteľnosti. Kód spoločnej nehnuteľnosti bol do katastra
nehnuteľností vyznačený dňa 21.11.2014.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. X. Y. zo dňa 3.7.2013 vyplýva, že ku dňu

podania žaloby (3.7.2013) nebolo na liste vlastníctva zapísané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania, sú spoločnými nehnuteľnosťami v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách spoločnou nehnuteľnosťou
na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných

pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové
spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení
o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.

Podľa § 96 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)

navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu

na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k
spätvzatiu uviedli, že by chceli, aby súd vo veci rozhodol tak, že návrh zamietne a vysloví právny názor.

Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého
jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je
uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (por. §96 ods. 1 O.s.p.). Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného
(v sporovom konaní) alebo iných účastníkov konania (v nesporovom konaní alebo konaní podľa piatej
časti O.s.p. vo veciach, o ktorých bolo rozhodnuté iným orgánom) na dokončenie konania meritórnym

rozhodnutím o veci, majú ostatní účastníci zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto navrhovateľovým
(žalobcovým) procesným úkonom. V prípadoch tzv. nerozlučného spoločenstva a spoločenstva vo
veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi,
je nesúhlas vyjadrený jedným zo spoločníkov platný pre všetkých. Ak teda vzal navrhovateľ (žalobca)
návrh späť, je súd povinný pred rozhodnutím o tomto úkone vyzvať ostaných účastníkov konania, aby

uviedli, či so späťvzatím súhlasia, a aby, ak so späťvzatím návrhu nesúhlasia uviedli vážne dôvody,
pre ktoré s takýmto procesným úkonom nesúhlasia (nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný v prípadoch uvedených v § 96 ods. 3 O.s.p.). Súd musí odporcovi vytvoriť procesnú možnosť
vyjadriť sa k tomuto návrhu navrhovateľa vždy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a
výsledky konania možno predpokladať, že odporca neprejaví nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie
konania. Súhlasom alebo nesúhlasom odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania môže byť len

jeho procesný úkon, ktorý je tak z hľadiska vecného, ako aj z hľadiska časového jeho reakciou na výzvu
súdu, aby sa vyjadril k procesnému úkonu navrhovateľa, ktorým vzal späť návrh na začatie konania.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. 4 M Cdo 16/2011)

Žalovaní k späťvzatiu žaloby uviedli, že by chceli, aby súd vo veci rozhodol tak, že návrh zamietne. Z

uvedeného vyjadrenia vyplýva, že nesúhlasia so späťvzatím žaloby a zastavením konania. Neuviedli
však žiaden vážny dôvod, pre ktorý so späťvzatím žaloby nesúhlasia.

Vážnym dôvodom by bola napríklad vôľa žalovaných zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
so žalobcami napriek späťvzatiu žaloby. V posudzovanej veci však z vyjadrení žalovaných vyplýva, že

majúzáujemnazachovanípodielovéhospoluvlastníctvakspornýmnehnuteľnostiam,tedanazachovaní
súčasného právneho stavu. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby by teda nevytvorilo iný právny stav,
ako rozhodnutie o zastavení konania, na právnom postavení účastníkov konania by sa nič nezmenilo.
Meritórne rozhodnutie rozsudkom (zamietnutie žaloby) by neodstránilo žiadnu právnu neistotu medzi
účastníkmi konania, len by potvrdilo súčasný právny stav, o ktorom vzhľadom k späťvzatiu žaloby

medzi účastníkmi nie je spor. Predmetom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, ani posúdenie platnosti alebo neplatnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k podielom
na sporných nehnuteľnostiach žalobcami. Z uvedených dôvodov súd konanie zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia
späťvzatím žaloby procesne zavinili zastavenie konania, preto žalovaným vznikol nárok na náhradu trov

konania. Súd však dospel k záveru, že v konaní sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov konania žalovaným nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcov považoval
skutočnosť, že žalobcovia v čase začatia konania vychádzali z LV č. XXXX zo dňa 03.07.2013, na ktorom
sú všetci účastníci konania zapísaní ako podieloví spoluvlastníci a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
sporu sú zapísané ako nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Žalobcovia na základe

tohto zápisu nehnuteľností na LV nemohli vedieť o tom, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým navrhovali
zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo, sú spoločnými nehnuteľnosťami v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z.
a že spoluvlastníctvo k nim nie je možné zrušiť (§ 8 ods. 1 cit. zák.). Záznam o spoločnom vlastníctve
bol zapísaný do katastra nehnuteľností až dňa 21.11.2014, a to na žiadosť podpísanú za pozemkové
spoločenstvožalovanýmv1.radejedendeňpokonanípojednávaniavtejtoveci(pojednávaniesakonalo

21.10.2014, žiadosť o vyznačenie kódu spoločnej nehnuteľnosti bola okresnému úradu doručená dňa
22.10.2014). Žalobcovia teda pri podaní žaloby konali v tom, že v prípade sporných nehnuteľností ide
o „obyčajné“ podielové spoluvlastníctvo, pri ktorom je možné zrušenie a vyporiadanie podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Forma spoluvlastníctva k pozemkom nevyplýva ani z návrhu dohody o zrušenía vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktorú žalovaní v 1. až. 4. rade
v apríli a máji 2012 podpísali, ani zo žiadnej z kúpnych zmlúv, ktorými žalobcovia v 1. a v 2. rade
nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti. Žalobcovia nemali až do 21.11.2014

dôvod domnievať sa, že nehnuteľnosti, ktorých sú spoluvlastníkmi, sú spoločnými nehnuteľnosťami . Po
tom, ako sa túto skutočnosť dozvedeli, vzali žalobu späť. Súd pri rozhodnutí tiež zohľadnil skutočnosť,
že ani žalovaný v 1. rade , ani zástupkyňa žalovaných súdu neoznámili skutočnosť, že žalovaný v 1.
rade ako predseda Urbárskeho a lesného spoločenstva, lesné spoločenstvo Klátová Nová Ves - Sádok
podal dňa 22.10.2014 žiadosť zo dňa 21.10.2014 o vyznačenie kódu spoločnej nehnuteľnosti aj vo

vzťahu k parc.č. XXXX/X , trvalý trávny porast vo výmere 25 093 m2 / ktorá je predmetom sporu/, pričom
o tom, že takáto žiadosť bude podaná zrejme mali vedomosť už na pojednávaní dňa 21.10.2014 /
žiadosť vyhotovená dňa 21.10.2014/ a mali ju nepochybne už na ohliadke dňa 12.11.2014. Pokiaľ
by túto skutočnosť súdu oznámili, súd mal možnosť /po pojednávaní dňa 21.10.2014/ s vykonaním
ďalších úkonov spojených so vznikom trov konania počkať do rozhodnutia o tejto žiadosti. Trovy konania
účastníkov spojené s ohliadkou na mieste samom ale najmä trovy konania účastníkov spojené s účasťou

na pojednávaní dňa 19.01.2016 tak nemuseli vzniknúť, prípadne nie v takej výške, v akej vznikli. Z
týchto dôvodov súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).