Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/598/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207207719
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7207207719.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: K. konsolidačnej, a.s. so sídlom v C., L. XX,
IČO: XX XXX XXX, zast. Katarínou Kalabovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 9,
proti povinnému: Gabrielovi M., nar. XX.X.XXXX, naposledy bývajúci v E., Jasuschová č. XX, zast.
opatrovníkom JUDr. Štefanom Juhásom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, pre
vymoženie 1.255,43 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom v

Michalovciach, Ľudovíta Štúra č. 12 pod sp. zn. Ex 578/07, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 18.2.2014, č.k. 38Er/1007/2007-17 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil
a oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie vo výške
80,98 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že súd preskúmaním exekučného spisu súdneho

exekútora zistil, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a po vydaní
upovedomenia o začatí exekúcie preveroval majetkové pomery povinného niekoľkokrát v súčinnosti
s Daňovým úradom Košice II, Sociálnou poisťovňou, pobočkou Košice, ako aj Krajským dopravným
inšpektorátom Košice a prostredníctvom katastrálneho portálu, pričom bolo zistené, že povinný nie je
držiteľom, resp. vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Lustráciou prostredníctvom katastrálneho
portálu na internete bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností nachádzajúcich sa

naúzemíSlovenskejrepubliky.Pocitácii§57ods.1písm.h/zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) konštatoval, že na základe zistených skutočných,
t.j. že nebol zistený žiaden majetok, súd exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1 a 2, § 196, § 203 ods.2 Exekučného poriadku, v

spojení s § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.apríla 2008 (ďalej len „vyhlášky“) a na ich
náhradu zaviazal oprávnenú. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie pozostávajúce
1/ z odmeny podľa § 14 vyhlášky za vyúčtovanie trov exekúcie 45 min, spolu za jednu účelne vynaloženú
hodinu a 6,64 €;
2/ z odmeny podľa § 15 ods.1 vyhlášky za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, 5x zisťovanie platiteľa mzdypovinného, 4x zisťovanie účtu povinného, 6x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného á 3,32 € za
jeden úkon, (t.j. za 18 úkonov x 3,32), t.j. 59,76 €; odmena spolu 66,40 € (6,64 € + 59,76 €);
3/ z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky a to poštovného v sume 1,30 € (doručovanie dvoch

písomností do vlastných rúk + 12 písomností obyčajnou zásielkou)
4/ 20% DPH vo výške 13,28 €.
Spolu takto súd priznal trovy exekúcie vo výške 80,98 € (66,40 € + 1,30 € + 13,28 €).

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnuté
uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prihliadol len na
momentálne majetkové pomery povinného a z toho vyvodil záver o jeho nemajetnosti bez predpokladu
nadobudnutia reálneho majetku alebo finančných prostriedkov na uspokojenie pohľadávky. Povinný je
fyzická osoba v produktívnom veku a existuje reálny predpoklad, že môže nájsť pracovné uplatnenie,
prípadne môže iným spôsobom nadobudnúť majetok (napríklad dedením, či darovaním). Predčasné

zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenej právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu
ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutia. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou
zásadou a zastavenie exekúcie v tomto štádiu by bolo v rozpore s touto zásadou.

Opatrovník povinného sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Súdny exekútor navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že na základe
zisťovania majetku povinného je toho názoru, že ide o nevymožiteľnú pohľadávku a ďalšie vedenie
exekúcie by sa priečilo zásade hospodárnosti a efektívnosti konania.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca nevyhovel odvolaniu oprávnenej proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a predložila vec odvolaciemu súdu podľa § 374 ods.4 O.s.p.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods.1

O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).

Oprávnená v odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania pred súdom prvého
stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne v dôvodoch svojho uznesenia vyporiadal.
Odvolacie námietky oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia
ohľadom výroku o zastavení exekúcie ani ohľadom výroku o trovách exekúcie.

V danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení majetkových pomerov
povinného zo strany súdneho exekútora, tak ako sú rozvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého
stupňa bolo zistené, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by bolo
vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora nehospodárne, ba neúčelné a viedlo by k zbytočnému

navyšovaniu trov exekučného konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, z ktorého dôvodu je námietka
oprávnenej o nesprávnom právnom posúdení veci neopodstatnená.

Obavy oprávnenej o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, nemajú žiadne
reálne opodstatnenie. Vychádzajú z úvahy o produktívnom veku a o budúcom možnom príjme
povinného, ale pre rozhodnutie sú v danej veci bez právneho významu.Odvolací súd zastáva názor, že rozhodujúcou je tá skutočnosť, že majetok povinného v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa (ako aj odvolacieho súdu) nestačí na úhradu trov exekúcie, pričom

exekučné konanie sa začalo dňa 3.apríla 2007; teda zistené osobné a majetkové pomery povinného
až do rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. po dobu viac ako 8 rokov sa nezmenili. V prípade povinného
sa nejedná len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať. Nesporná je (aj) skutočnosť,
že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval, ako už bolo vyššie uvedené, na úhradu trov
exekúcie a takéto zistenie je dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného

poriadku.

Oprávnená ďalej nesúhlasila s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým súdnemu exekútorovi náhradu
priznal trovy exekúcie.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému

v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto
osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. Podľa
ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 nie je prípustné.

Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu
povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky).

Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom
súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by
inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl.
142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu
poverenýsudcom.Vprípadepodaniaodvolaniavodvolacejlehoteoprávnenouosobouprotirozhodnutiu

súdnehoúradníka,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa,sarozhodnutiepodanímodvolaniazrušuje
zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie
nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo po podaní odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo

výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca
súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade
trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.