Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010333
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213010333.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej PhD., a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
obžalovanému R. P., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného R. P., proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 03.12.2015 sp.zn.3T/72/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno f), odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o náhrade škody.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný R. P. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2
písmeno b) Trestného zákona a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného

zákona, ktoré mal spáchať na skutkových základoch, že:
1. ako konateľ spoločnosti Z., s. r. o. so sídlom M. nad Y. č. XXX, C.: XX XXX XXX zrazil zamestnancom
tejto spoločnosti poistné na nemocenské poistenie, starobné dôchodkové poistenie a príspevky na
starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti za
obdobie
- október XXXX vo výške X.XXX,XX € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX z toho iba čiastočne odviedol

sumu vo výške XX,XX €, teda nedoplatok za toto obdobie predstavuje X.XXX,XX €,
- november XXXX vo výške X.XXX,XX € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX,
- december XXXX vo výške X.XXX,XX € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX,
a následne napriek tomu, že táto spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov, zrazené poistné
v príslušných termínoch splatnosti neodviedol v zmysle § 141 odsek X zákona číslo 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočke M.,

P. 7, XXX XX M. v celkovom rozsahu X.XXX,XX €,

2. ako konateľ spoločnosti Z., s. r. o. so sídlom M. nad Y. č. XXX, C.: XX XXX XXX ako
zamestnávateľ poistné na nemocenské poistenie, starobné dôchodkové poistenie a príspevky na
starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie,
poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za obdobie

- október XXXX vo výške X.XXX,XX € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX z toho iba čiastočne odviedol
sumu vo výške XXX,XX €, teda nedoplatok za toto obdobie predstavuje X.XXX,XX €,
- november XXXX vo výške X.XXX,XX € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX,
- december XXXX vo výške X.XXX,XX € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX,
napriek tomu, že táto spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov v príslušných termínoch
splatnosti, uvedené poistné neodviedol v zmysle § 141 odsek 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočke M., P. 7, XXX
XX M. v celkovom rozsahu XX.XXX,XX €.Za to mu bol podľa § 277 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za
zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, priťažujúcej okolnosti podľa §

37 písmeno h) Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona mu bol výkon trestu podmienečne odložený a uložený probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá mu bola určená podľa § 51 odsek 2 Trestného
zákona v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze, aby sa v
skúšobnej dobe zúčastnil vzdelávacieho programu v odbore sociálne poistenie a odvody.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bola poškodená sociálna poisťovňa odkázaná s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný R. P..
V písomných dôvodoch odvolania obhajkyňa obžalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok nepokladá
za správny, rozhodnutie je nepresvedčivé a súd I. stupňa nevyhodnotil dôkazy dôsledne a ani ho
náležite neodôvodnil, čím porušil princíp riadneho a spravodlivého procesu, najmä zásadu rovnosti
strán, základné zásady kontradiktórnosti trestného procesu a rozhodnutie o vine obžalovaného založil

v podstate na jedinom dôkaze - znaleckom posudku, ktorý považuje za nezákonný, vzhľadom na jeho
obsah ako i nezákonný postup pri jeho obstaraní.
Poukázala na to, že vyšetrovateľ začal vo veci trestné stíhanie dňa 27.04.2012 a obvinenie vzniesol
obžalovanému dňa 28.12.2012, v ktorom sa už odvolával na znalecký posudok č.1/X/2012 z 10.10.2012
Ing. Márie Rybárovej, ktorá bola do konania pribratá uznesením zo dňa 06.07.2012. Proti uzneseniu

o vznesení obvinenia podal obžalovaný sťažnosť, v ktorom namietal i uvedený znalecký posudok a
upozornil na skutočnosť, že od 23.04.2012 prestal ovládať a riadiť obchodnú spoločnosť Z. s.r.o. ako
konateľ a spoločník a preto nemá k dispozícii účtovné doklady spoločnosti a nevie sa k znaleckému
posudku s presnosťou vyjadriť. Spoločnosť vstúpila do konkurzu dňa 07.09.2012 a bola doň dovedená
„bielym koňom“ M. U., ktorého riadil C.. R. V.. Už počas výsluchu dňa 22.02.2013 sa obžalovaný

dožadoval, aby bol znalecký posudok doplnený, a aby mu boli predložené k nahliadnutiu a vyjadreniu
dôkazy, na základe ktorých znalkyňa vypracovala znalecký posudok. Vyšetrovateľ a ani okresný
prokurátor jeho návrhom nevyhoveli a snaha súdu o zabezpečenie týchto dokladov aj prostredníctvom
správcu úpadcu Z. s.r.o. JUDr. U. U. zostala neúspešná.
Konštatovala ďalej, že vyšetrovateľ vrátil všetky doklady dňa 08.02.2013 novému konateľovi obchodnej

spoločnosti M. U., že už nie sú potrebné pre ďalšie konanie.
Obhajkyňa poukázala i na skutočnosť, že z jednotlivých listín založených v spise vyplývajú pochybnosti,
čo vlastne mala znalkyňa pre vypracovanie znaleckého posudku k dispozícii a namietla, že znalecký
posudok neobsahuje prílohy, preto nie je možné preskúmať obsah tohto posudku, čím boli porušené
práva obžalovaného na obhajobu. Namietla, že v inej trestnej veci vedenej na OR PZ Komárno pod

ČVS: ORP-496/OVK-KN-2013 KA pre trestný čin nevyplatenie mzdy, v ktorej podal trestné oznámenie
obžalovaný, bola do konania pribratá znalkyňa Ing. Edita Lukáčiková, ktorá za mesiace apríl až jún 2012
konštatovala, že nemohla zistiť, aké boli peniaze v spoločnosti Z. s.r.o. v pokladni, pretože jej neboli
predložené pokladničné knihy.
Súčasne poukázala na Stanovisko NS SR č.Tpj 63/2009 a na skutočnosť, že v konaní bola

porušená zásada kontradiktórnosti trestného konania a preto znalecký posudok pokladá za nezákonný
dôkaz, keďže bol zadovážený ešte pred vznesením obvinenia, uznesenie o pribratí znalca nebolo
obžalovanému doručené, znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade so zákonom a od začiatku
konania sa obžalovaný neúspešne dožadoval účtovných dokladov spoločnosti, na základe ktorých bol
posudok vypracovaný. Poukázala i na uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn.3To/127/2013 zo dňa

10.12.2013 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn.1To/95/2015 zo dňa 05.09.2012 a sp.zn.1To/8/2013 zo
dňa20.03.2013,zktorýchvyplýva,ženedoručenieuzneseniaopribratíznalca,protiktorémujeprípustná
sťažnosť, predstavuje odňatie možnosti obžalovaného a jeho obhajcu uplatňovať práva na obhajobu.
Nakoľko súd I. stupňa nevzal namietané okolnosti do úvahy a nevysporiadal sa s nimi, nie je možné
podľa názoru obhajoby ustáliť záver o vine obžalovaného.

Z týchto dôvodov obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne žiadal, aby krajský súd napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa podľa § 320 Trestného poriadku zrušil s poukazom na § 321 odsek 1
Trestného poriadku pre chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto,
že boli porušené ustanovenia, ktorými sa malo zabezpečiť objasnenie veci a práva obžalovaného,pre neúplnosť skutkových zistení a preto, že sa súd I. stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie a pretrvávajú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, prečo je
potrebné dôkazy opakovať alebo vykonať nové. Navrhla rozhodnúť o vrátení veci súdu I. stupňa, aby

ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne navrhla rozhodnúť podľa § 322
odsek 3 Trestného poriadku tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa ustanovenia § 285 písmeno a),
resp. písmeno b) Trestného poriadku.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno odvolanie voči napadnutému rozsudku nepodal, ani sa k
podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Obhajkyňa na verejnom zasadnutí uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní a dodala, že
súd I. stupňa vychádzal pri uznaní viny z výpovedí svedkov a znaleckého posudku. Znalecký posudok
však považuje za nezákonný dôkaz, pretože pri jeho obstarávaní bol porušený procesný postup a nebol
vykonaný v súlade so zákonom č. 382/2004, pretože neobsahoval prílohy. V ďalšom konaní, hoci
sasúdsnažil,dôkazy,zktorýchznalkyňaprivypracovávaníznaleckéhoposudkuvychádzalazabezpečiť,

tieto sa nenašli. Vzhľadom na výpovede svedkov a vyčíslenia nedoplatkov zo sociálnej poisťovne vzniká
potom otázka, prečo sa vôbec znalecký posudok vykonával. Je otázne tiež, z čoho súd vychádzal pri
výpovediach svedkov. Sama zástupkyňa sociálnej poisťovne tvrdila, keď vyčíslila za uvedené mesiace
nedoplatky na sociálnom poistení, že v konečnom dôsledku žiada náhradu škodu 56.000,- eur. Okrem
toho svedkyňa Y. tvrdila, že si viedla podrobný prehľad všetkých podlžností firmy, tento však predložený

vôbec nebol. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol, alternatívne obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s dôvodmi odvolania uvedenými svojou
obhajkyňou a doplnil, že v období, ktoré mu je kladné za vinu, mala firma finančné problémy, napriek

tomu sa snažil dlhy splácať, a to aj voči sociálnej poisťovni. Fakticky peniaze na pokladni neboli,
inventarizácia pokladne nebola urobená, svedkovia V. a Y. samostatne rozhodovali o prevodoch
finančných prostriedkov. Požiadal, aby bol pred krajským súdom vypočutý svedok U. a znalkyňa
Rybárová.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že súd I. stupňa vykonal dostatok
dôkazov potrebných pre svoje rozhodnutie a zákonným spôsobom rešpektujúc zásadu kontradiktórneho
procesu, rozhodnutie aj podrobne odôvodnil. Vo vzťahu k namietaným skutočnostiam v odvolaní uviedla,
že v znaleckom posudku na str. 4 sú uvedené všetky listiny a dôkazy, na základe ktorých znalkyňa
znalecký posudok vypracovala. Preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319

Trestného poriadku zamietnuť.
Návrhy obžalovaného na vykonanie dokazovania na verejnom zasadnutí krajského súdu výsluchom
znalkyne a výsluchom svedka U. boli zamietnuté.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné

dôvody na postup podľa § 316 odsek 1 alebo § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa
§ 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie obžalovaného R. P. je čiastočne dôvodné, aj keď z iných ako namietaných dôvodov.

Okresný súd Komárno v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 03.12.2015 sp.zn.3T/72/2013 uznal
obžalovaného vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno
b)Trestnéhozákonaaprečinunezaplateniadaneapoistnéhopodľa§278odsek1Trestnéhozákona,za
čo mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na
skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a povinnosťou zúčastniť sa vzdelávacieho programu v odbore sociálne

poistenie a odvody a povinnosti uhradiť škodu sociálnej poisťovni.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaní verejného zasadnutia, odvolací súd
dospel k záveru, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, rešpektoval a dodržal
všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä zásady

zákonného procesu podľa § 2 odsek 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu podľa § 2 odsek 9
Trestného poriadku, rovnosti strán (kontradiktórnosť) podľa § 2 odsek 14 Trestného poriadku, náležite
zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje
ustanovenie§2odsek10Trestnéhoporiadkuaskutkovézisteniauvedenévovýrokuovinenapadnutéhorozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi. Odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa dospel k
vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými ustanoveniami, ktoré
trestný proces upravujú.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného
poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, s ktorými aj odvolací súd s výnimkou rozhodnutia o náhrade škody súhlasí, keďže pri tomto
hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného

poriadku, preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

K odvolacím námietkam obžalovaného je potrebné uviesť, že okresný súd postupoval zákonne,
všetky dôkazy vykonal kontradiktórnym spôsobom, rešpektujúc práva obžalovaného na obhajobu,
vykonajúc všetky dostupné možnosti na zadováženie potrebných listinných dôkazov a po vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu, ustálil vo výroku o vine

svojho rozsudku priebeh skutkového deja, ktorý zodpovedá všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky
vykonanéhodokazovaniavyznievajújednoznačneatvoriaucelenúreťaztakpriamychakoajnepriamych
dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti rozsudku súdu I. stupňa.

Právna kvalifikácia súdených skutkov ako zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1,
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1
Trestného zákona aj podľa názoru krajského súdu plne zodpovedá správnym úvahám súdu I. stupňa
a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaných skutkov práve podľa uvedených
zákonných ustanovení.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, týkajúce sa výroku o
vine a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si odvolací súd v celom rozsahu
osvojil a preto na odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa v tejto časti odkazuje.

K výroku o vine môže krajský súd doplniť, že vina obžalovaného bola vykonaným dokazovaním v
celom rozsahu preukázaná a to napriek skutočnosti, že obžalovaný od začiatku popieral spáchanie
predmetných skutkov a bránil sa tým, že spoločnosť Z. s.r.o., ktorej bol konateľom, mala finančné
problémy, s ktorými bojoval a snažil sa všetky dlhy splácať, vrátane dlhov na poistnom, brániac sa
súčasne tým, že nemal prehľad o dlhu voči sociálnej poisťovni a že tieto záležitosti mala na starosti

účtovníčka a riaditeľ p. V., ktorí obaja mali oprávnenie platiť odvody.

V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že súd I. stupňa dôsledne preveroval obhajobu obžalovaného
a dôkazy svedčiace v prospech i v neprospech obžalovaného, tieto dôkazy zákonným spôsobom
vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal, že v konaní bol znalec pribratý uznesením ešte pred vznesením
obvinenia, ktoré uznesenie mu nebolo doručené a nemal možnosť proti nemu podať sťažnosť, je
potrebné uviesť, že táto skutočnosť nezakladá porušenie práv obžalovaného na obhajobu, nakoľko
práve zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplynuli skutočnosti, ktoré boli podkladom pre

vznesenie obvinenia voči obžalovanému.

Ako vyplýva zo zákonnej úpravy i doposiaľ ustálenej súdnej praxe súdov Slovenskej republiky, ak
je v prípravnom konaní uznesením pribratý do konania znalec ešte v čase pred vydaním uznesenia
o vznesení obvinenia, nemá obžalovaný právo na dodatočne doručenie tohto uznesenia. Právo

na doručenie uznesenia vydaného pred vznesením obvinenia neexistuje. V takomto prípade však
obžalovanému musia byť aj vo vzťahu k takémuto znaleckému posudku zabezpečené všetky práva na
obhajobu, spočívajúce v možnosti vyjadriť sa k predmetnému znaleckému posudku, v práve preštudovať
vyšetrovací spis (ktoré obžalovaný v tomto prípade nevyužil), práve vypočuť znalca v konaní pred súdom
a klásť mu otázky, ktoré všetky práva boli obžalovanému v konaní zachované. Z tohto dôvodu nemožno

hovoriť o porušení práva obžalovaného na obhajobu.

Znalecký posudok nemôže byť teda nezákonný len preto, že bol vypracovaný pred vznesením obvinenia
konkrétnej osobe. V tomto smere postačí, ak k pribratiu znalca a k vypracovaniu znaleckého posudkudošlo po začatí trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku. Nie je teda chybou trestného
konania, pokiaľ je v konaní pribratý znalec v čase po začatí trestného stíhania a pred vznesením
obvinenia, nakoľko práve deň rozhodnutia o začatí trestného stíhania je dôležitým medzníkom pre

orgány činné v trestnom konaní, od ktorého môžu vykonávať všetky úkony potrebné na objasnenie
trestného činu a odhalenie jeho páchateľa, vrátane vznesenia obvinenia konkrétnej osobe ihneď, ako
to odôvodňuje dôkazná situácia. Účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania vo
veci podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku je, aby orgány prípravného konania uvedené v § 10 odsek
1 Trestného poriadku mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku.

Zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nie je možné vyvodiť záver, že vykonávanie dôkazov,
ak k nim došlo po začatí trestného stíhania vo veci, avšak pred vznesením obvinenia, t.j. v dobe
keď obžalovaný (v tom štádiu trestného konania ešte obvinený) nemohol realizovať svoje práva
na obhajobu, majú len z tohto dôvodu charakter nezákonného dôkazu, resp. dôkazu získaného
nezákonným spôsobom. Uvedený názor zaujal aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 3 Tdo 16/2014 zo
dňa 23.07.2014 a v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Tdo 25/2011 zo dňa 16.08.2011 a odvolací

súd si tento názor v celom rozsahu osvojil.

Okrem vyššie uvedeného vo vzťahu k pochybnostiam o použiteľnosti predmetného znaleckého posudku
v konaní proti obžalovanému R. P. zastáva odvolací súd názor, že v uznesení o začatí trestného
stíhania zo dňa 27.04.2012 je skutok vymedzený dostatočne identifikovateľným spôsobom, aby bol

nezameniteľným s iným skutkom a pre tento istý skutok bolo potom obžalovanému dňa 28.12.2012
vznesené obvinenie. Nadriadený súd poukazuje i na skutočnosť, že práve v dôsledku záverov
namietaného znaleckého posudku bol pôvodný skutok z uznesenia o začatí trestného stíhania v
uznesení o vznesení obvinenia upravený o upresnenie doby páchania skutku, ktoré bolo ustálené iba
na obdobie mesiacov október až december roku 2011 napriek tomu, že pôvodne bolo začaté trestné

stíhanie aj pre obdobie mesiacov január až apríla roku 2012. Z tejto skutočnosti vyplýva i výška pôvodne
uplatneného nároku na náhradu škody splnomocnenkyňou sociálnej poisťovne v hodnote, 56.175,58
eur (čl.31 spisu), ktorú sumu namietla obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí o odvolaní.

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd sa s námietkou obhajoby spočívajúcej v nezákonnosti

vypracovaného znaleckého posudku znalkyne Ing. Rybárovej, ktorá bola pribratá do konania uznesením
zo dňa 06.07.2012 z dôvodu, že uznesenie o pribratí tejto znalkyne nebolo doposiaľ doručené
obžalovanému, nestotožnil.

Pokiaľ ide o námietky obhajoby voči uvedenému znaleckému posudku z dôvodu, že v ňom absentujú

prílohy, z ktorých znalkyňa vychádzala, je potrebné uviesť, že na strane 4 znaleckého posudku sú
presne citované všetky dokumenty, ktoré mala znalkyňa pri vypracovaní posudku k dispozícii, ktoré
preskúmala a z ktorých vychádzala, z čoho vyplýva, že mala k dispozícii tiež príslušné pokladničné
knihy za mesiace október 2011 až apríl 2012. Odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal
o tejto skutočnosti pochybovať, zvlášť z dôvodu, že na podklade preskúmania týchto dokladov bolo

znalkyňou konštatované, že počnúc mesiacom január 2012 nemala spoločnosť Z. s.r.o. dostatok peňazí
na zaplatenie príslušných odvodov, pre ktorý záver bol upravený skutok citovaný v uznesení o vznesení
obvinenia. K otázke, z akých podkladov vychádzala znalkyňa Ing. Rybárová pri vypracovaní svojho
posudku, bol zadovážený v konaní i dodatok k znaleckému posudku, v ktorom opätovne podrobne
znalkyňa rozpísala jednotlivé dokumenty, ktoré mala k dispozícii pri jeho vypracovaní a tento dodatok

znaleckéhoposudkubolposúhlaseprocesnýchstrán,t.j.ajobžalovaného,oboznámenýjehoprečítaním
na hlavnom pojednávaní. Napriek vyššie uvedenému sa súd I. stupňa pokúšal dohľadať, kde sa
predmetné listinné doklady nachádzajú, aby ich mohol oboznámiť na hlavnom pojednávaní, a to jednak
od posledného konateľa spoločnosti M. U., ako i správcu úpadcu spoločnosti Z. s.r.o. JUDr. U. U., v
archíve i u orgánov činných v trestnom konaní, čo sa však nepodarilo.

Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že v inej trestnej veci, kde podával trestné oznámenie obžalovaný pre
podozreniezospáchaniatrestnéhočinunevyplateniamzdyapoistnéhovedenejnaORPZKomárnopod
ČVS: ORP-496/OVK-KN-2013 KA, bola do konania pribratá znalkyňa Ing. Edita Lukáčiková, ktorá mala
vypracovať znalecký posudok za obdobie apríl až jún 2012, tento nevypracovala, nakoľko konštatovala,

že jej k tomu neboli predložené pokladničné knihy, neznamená, že ani znalkyňa Ing. Rybárová v
prejednávanej veci tieto nemala k dispozícii.Samotný obsah, resp. závery znaleckého posudku Ing. Rybárovej, nadriadený súd nemal dôvod
spochybovať, pričom v tejto súvislosti je potrebné uviesť i skutočnosť, že znalkyňa vypracovala
znalecký posudok po riadnom zákonnom poučení o trestnoprávnych následkoch podania nepravdivého

znaleckého posudku a v samotnom obsahu presne popísala, z čoho pri jeho vypracovaní vychádzala,
presne vyčíslila obdobie, za ktoré neboli odvedené zrazené preddavky zamestnancom na poistnom
do sociálnej poisťovni ako i poistné za zamestnávateľa, hoci spoločnosť mala dostatok finančných
prostriedkoch v pokladni.

Uvedený záver znaleckého posudku vyvracia tvrdenie obžalovaného, že spoločnosť nemala finančné
prostriedky k dispozícii, a že tieto neboli ani na pokladni. Ani obrana obžalovaného spočívajúca
v tom, že aj keď z účtovníctva takáto skutočnosť vyplýva, reálne na pokladni peniaze neboli,
musí ísť na vrub obžalovaného, nakoľko on bol v inkriminovanom čase konateľom spoločnosti Z.
s.r.o. a tým aj zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva spoločnosti a za povinné vykonávanie
pravidelných inventarizácií pokladne a iba obžalovaný vyberal finančnú hotovosť z účtov spoločnosti

a pokiaľ účtovníčke nepreukázal vynaloženie hotovosti na pokrytie nákladov v súvislosti s prevádzkou
spoločnosti a ani tieto fyzicky nevložil do poklade, musela účtovníčka tieto sumy zaúčtovať ako vklad
do pokladne.

Ani obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že svedkovia C.. E. Y. (účtovníčka spoločnosti) a C..

M. V. (projektant v spoločnosti) mohli disponovať s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti nie
je pravdivá, ktorú skutočnosť popreli obaja uvedení svedkovia, ktorí naopak uviedli, že s finančnými
prostriedkami na účtoch spoločnosti mohol disponovať iba obžalovaný. Svedkyňa C.. E. Y. tiež uviedla,
že obžalovaný mal k dispozícii presný prehľad o povinných odvodoch spoločnosti a že iba on vyberal
peniaze z účtov spoločnosti a pokiaľ jej nepredložil doklady, na čo peniaze použil, musela tento výber

zaúčtovať ako dotáciu do pokladne. Svedok C.. M. V. mal síce dispozičné právo k účtu, avšak v zmysle
pokynuobžalovanéhomoholvyberaťpeniazespoločnostiibadovýšky500,-eur,pričomobajasvedkovia
potvrdili, že obžalovaný mal prehľad o stave spoločnosti a iba on mohol dať pokyn na úhradu poistného
a odvodov ako i ostatných platieb, resp. čo sa uhradí a čo nie.

Kobraneobžalovanéhojenutnéuviesť,žeibasamaskutočnosť,žesúdvyhodnotíniektorýzvykonaných
dôkazov inak než podľa jeho predstáv, nemôže to byť dôvodom pre zmenu rozsudku, nakoľko je výlučne
na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto dôkazy následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd

nezistil pochybenie súdu I. stupňa pri hodnotení dôkazov a pokiaľ obžalovaný s takýmto hodnotením
nesúhlasí, nespôsobuje to chybnosť rozhodnutia okresného súdu, nakoľko tento logicky a presvedčivo
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine. S
týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Z vykonaného dokazovania niet teda pochýb o tom, že obžalovaný spáchal predmetné skutky, z ktorých
je usvedčený jednak vyššie uvedenými výpoveďami svedkov C.. E. Y., C.. M. V., ako i prečítanou
výpoveďou svedka M. U., ktorý uviedol, že mu obžalovaný pri prevode obchodného podielu zatajil
skutočnú finančnú situáciu spoločnosti, uviedol tiež, že sa túto spoločnosť pokúšal zachrániť, aj ju
finančne dotoval zo svojich súkromným peňazí, avšak toto sa mu nepodarilo, ďalej výpoveďou svedka

C.. R. V., ktorý predmetnú spoločnosť, napriek tvrdeniam obžalovaného, nikdy neviedol a nebol mu
vyplatený žiadny podiel v hodnote 263.000,- eur. Ďalej je obžalovaný usvedčovaný zo spáchaných
skutkov výpoveďou splnomocnenkyne sociálnej poisťovne, ktorá presne popísala, za aké obdobie
spoločnosť Z. s.r.o. neodviedla poistné na sociálne poistenie a nezaplatila splatné poistné a v akej výške.

V neposlednom rade je vina obžalovaného jednoznačne preukázaná i listinnými dokladmi
nachádzajúcimi sa v spise, ako i závermi znaleckého posudku Ing. Rybárovej, ktorá zistila, že
po pripísaní finančných prostriedkov na účet spoločnosti vyplývajúcich z vydaných faktúr, sa v
deň pripísania finančných prostriedkov realizoval zároveň výber finančných prostriedkov ako dotácia
pokladne spoločnosti a zároveň prijatá hotovosť do pokladne spoločnosti. Preto bol na pokladni

spoločnosti zistený za žalované obdobie dostatočný finančný objem finančnej hotovosti v pokladni.Všetkytietoskutočnostiviedliodvolacísúdkzáveru,žeskutkysastalitak,akosúuvedenévnapadnutom
rozsudku súdu I. stupňa, a že obrana obžalovaného R. P. je účelová a vyvrátená vyššie uvedenými
dôkazmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú a usvedčujú obžalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené nemal ani odvolací súd pochybnosti o existencii priamej príčinnej
súvislosti medzi úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného na jednej strane a vzniknutým
následkom na záujme chráneným ustanovením § 277 Trestného zákona a § 278 Trestného zákona na
strane druhej, rovnako tak mal za preukázané i zavinenie obžalovaného.

Výrok napadnutého rozsudku ako i právna kvalifikácia skutku ako zločinu neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a prečinu nezaplatenia dane a poistného
podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona plne zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, keďže
bolopreukázané,žeobžalovanýakojedinýkonateľspoločnostiZ.s.r.o.voväčšomrozsahu(spoukazom
na znenie ustanovenia § 125 Trestného zákona) zadržal a neodviedol sociálnej poisťovni poistné na

sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil podľa zákona a súčasne
voväčšomrozsahunezaplatilsplatnépoistnénasociálnepoistenieapríspevoknastarobnédôchodkové
sporenie.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa

dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, pričom pri ukladaní
trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri ukladaní trestu, keď súd I. stupňa vzhliadol poľahčujúcu okolnosť

uvedenú v ustanovení § 36 písmeno j) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení
§ 37 písmeno h) Trestného zákona a správne ukladal obžalovanému trest úhrnný v zmysle ustanovenia
§ 41 odsek 1 Trestného zákona podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo
zbiehajúcej sa trestnej činnosti najprísnejšie trestný, čo v danom prípade bol zločin neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, kde Trestný zákon umožňuje

uložiť trest odňatia slobody v trvaní 3 až 8 rokov.

V súlade so všetkými ustanoveniami Trestného zákona potom súd I. stupňa pri ukladaní trestu vychádzal
z trestnej sadzby uvedenej v § 277 odsek 2 Trestného zákona vo výmere 3 až 8 rokov a tomuto uložil
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom nad

jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú mu uložil v trvaní 5 rokov pri súčasnom uložení povinnosti
spočívajúcej v príkaze v skúšobnej dobe sa zúčastniť vzdelávacieho programu v odbore sociálne
poistenie a odvody.

Takto uložený trest možno považovať za správny a zákonný, zodpovedajúci ustanoveniam Trestného

zákona a napĺňajúcim účely generálnej a individuálnej prevencie, poukazujúc na skutočnosť, že tento
mu bol vymeraný na samej dolnej hranici trestnej sadzby, prihliadnuc na osobu obžalovaného, povahu
spáchaného skutku, následky, spôsob spáchania skutku, pohnútku a zavinenie obžalovaného, ako i
jeho doterajší život, keďže sa doposiaľ nikdy nedopustil trestnej činnosti a má evidovaný iba jeden
priestupok na úseku cestnej premávky. Súčasne bola obžalovanému uložená skúšobná doba na hornej

hranici a dohľad probačného a mediačného úradníka nad jeho správaním počas skúšobnej doby za
súčasne uloženej vyššie uvedenej povinnosti, pričom skúšobná doba uložená mu v trvaní 5 rokov je
podľa nadriadeného súdu dostatočne dlhá na to, aby odradil obžalovaného v budúcnosti dopustiť sa
obdobnej trestnej činnosti.

Nakoľko krajský súd nepovažoval výrok súdu I. stupňa o náhrade škody za zákonný a správny,
napadnuté rozhodnutie zrušil iba v tomto výroku. Poukazuje tu na skutočnosť, že sociálna poisťovňa,
ktorá vystupovala v predmetnej veci ako poškodená, si síce uplatnila nárok na náhradu škody vo výške
56.175,58 eur, avšak v predmetnom konaní napriek skutočnosti, že má štatút poškodenej osoby, v
daňových trestných činoch nie je možné si uplatňovať a priznať v adhéznom konaní nárok poškodenej

sociálnej poisťovne. V súvislosti s adhéznym konaním, ktoré tvorí súčasť trestného konania, je potrebné
pripomenúť, že predmetnom adhézneho konania môžu byť len súkromno-právne nároky, ktoré vznikajú
zo súkromno-právnych vzťahov a nie aj nároky verejno-právne, ktoré vznikajú v oblasti verejného
práva. V zásade teda platí, že v adhéznom konaní je možné prejednať a rozhodnúť len taký nárok,ktorý by mohol prejednať a rozhodnúť súd v civilnom konaní podliehajúci právomoci súdu v zmysle
§ 7 Občianskeho súdneho poriadku. Nároky, ktoré nespadajú do právomoci civilného súdu v zmysle
uvedeného § 7 Občianskeho súdneho poriadku, sa spravidla prejednávajú a rozhodujú v správnom

konaní pred príslušným správnym orgánom, napr. v daňovom konaní pred správcom dane a v konaní
o poistnom pred príslušnou poisťovňou. Z uvedeného dôvodu nie je možné takéto nároky prejednať a
rozhodovať v trestnom konaní a to ani negatívnym výrokom o odkázaní na občianske súdne konanie.
Okrem tejto skutočnosti je potrebné uviesť, že poškodená sociálna poisťovňa má už exekučný titul,
ktorým sa môže domáhať prostredníctvom exekútora o úhradu spôsobenej škody.

Na podklade týchto skutočností a odvolania podaného obžalovaným bolo nutné zrušiť tento nezákonný
výrok napadnutého rozsudku a keďže výrok o náhrade škody bolo možné s prihliadnutím na ustanovenie
§ 321 odsek 3 Trestného poriadku oddeliť od ostatných napadnutých výrokov, odvolací súd zrušil
rozsudok súdu I. stupňa len v tejto časti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o náhrade
škody, keďže odvolanie obžalovaného R. P. považoval, pokiaľ ide o výroky o vine a treste, za nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.